Durvekamisra (c. 1100):
Dharmottarapradipa (subcommentary
on Dharmottara's Nyayabindutika
on Dharmakīrti's Nyayabindu)
Based on the
ed. by Dalsukhbai Malvania,
Patna : Kashiprasad Jayaswal Research
Institute 1971
(Tibetan Sanskrit Works, 2)
Provided by Helmut
Krasser,
Wien
**************************************************************
BOLD
= Pratika of NBṬ in DhPr
UNDERLINE = Names of authorities / schools /
texts
ABBREVATIONS
TS Tattvasaṅgrahaḥ
(G.O.S. No. 30,1926)
TSP
Tattvasaṅgrahapañjikā
NYT Nyāyabinduṭīkāyā anuṭīkā
tātparyanibandhanam aprakāśitaṃ muniśirpuṇyavijayasatkam
|
**************************************************************
THIS GRETIL TEXT FILE IS FOR REFERENCE PURPOSES ONLY!
COPYRIGHT
AND TERMS OF USAGE AS FOR SOURCE FILE.
Text converted to Unicode
(UTF-8).
(This file is to be used with a UTF-8 font and your browser's VIEW
configuration
set to UTF-8.)
| description: |
multibyte sequence: |
| long a |
ā |
| long A |
Ā |
| long i |
ī |
| long I |
Ī |
| long u |
ū |
| long U |
Ū |
| vocalic r |
ṛ |
| vocalic R |
Ṛ |
| long vocalic r |
ṝ |
| vocalic l |
ḷ |
| long vocalic l |
ḹ |
| velar n |
ṅ |
| velar N |
Ṅ |
| palatal n |
ñ |
| palatal N |
Ñ |
| retroflex t |
ṭ |
| retroflex T |
Ṭ |
| retroflex d |
ḍ |
| retroflex D |
Ḍ |
| retroflex n |
ṇ |
| retroflex N |
Ṇ |
| palatal s |
ś |
| palatal S |
Ś |
| retroflex s |
ṣ |
| retroflex S |
Ṣ |
| anusvara |
ṃ |
| visarga |
ḥ |
| long e |
ē |
| long o |
ō |
| l underbar |
ḻ |
| r underbar |
ṟ |
| n underbar |
ṉ |
| k underbar |
ḵ |
| t underbar |
ṯ |
Unless indicated
otherwise, accents have been dropped in order
to facilitate word
search.
For a comprehensive list of GRETIL encodings and formats
see:
www.sub.uni-goettingen.de/ebene_1/fiindolo/gretil/gretdiac.pdf
and
www.sub.uni-goettingen.de/ebene_1/fiindolo/gretil/gretdias.pdf
Durvekasya
Dharmottarapradīpaḥ
ācāryadharmakīrttipraṇīto
nyāyabinduḥ
|
prathamaḥ pratyakṣaparicchedaḥ |
ūṃ namo
vītarāgāya[1]
__________NOTES__________
[1] ūṃ namaḥ
sarvajñāya -- BEHN | nāsti
AP.
___________________________
samyagjñānapūrvikā
sarvapuruṣārthasiddhir iti tad vyutpādyate
I-1
ācāryadharmottaraviracitā
nyāyabinduṭīkā
|
jayanti jātivyasanaprabandhaprasūtihetor jagato vijetuḥ
|
rāgādyarāteḥ sugatasya vāco manastamatānavam ādadhānāḥ
||
ācāryadurvekamiśraviracito
dharottarapradīpaḥ
|
[1b][[2]sūtrabhidharma]vinayāḥ sugatasya vāco bādhā vinā
dbhutatayā satataṃ jayanti |
__________NOTES__________
[2]
patram atra truṭitam -- saṃ-
___________________________
ābhānti
darpaṇa iva pratibimbitāni tattvāni yatra sakalasya padārtharāśeḥ
||
śrīdharmakīrtyabhimukhāni jagaddhitāni dharmottarasya
vipulāni padāny amūni |
samyakprakāśya sukṛtaṃ samupārjayāmi tenāpi
duḥkhajaladher jagad uddharāmi
||
mātsaryādimalopetaiḥ
[[3]śakyaṃ na guṇadarśanam |
__________NOTES__________
[3]
patram atra truṭitam -- saṃ-
___________________________
yato
he]maparīkṣāyāḥ santo hi nikaṣopalāḥ ||
nyāyabinduṭīkāṃ cikīrṣur
eṣa dharmottaro bhagavatpūjāpuṇyayoḥ sādhyasādhanabhāvam atīndrayam īdṛśi
viṣaye gatyantaravirahād abhyupeyaprāmāṇyād āgamād avagamya, puṇyasya
cāpuṇyavirodhitvād apuṇyaphalavighnādyabhāvo vyāpakaviruddhavidhinā sambhavī,
tenāvighnena
granthakaraṇa[4][tatsamāptau
__________NOTES__________
[4]
patram atra truṭitam -- saṃ-
___________________________
[DhPr
p.2]
tadadhyayane] ca
bhagavadguṇagaṇaśravaṇajanitātiśayaviśeṣāsāditapuṇyasya tathaivāvighnena
jijñāsitaśāstrārthatattvāvagamo bhaviṣyati, dṛṣṭaśiṣṭācāro 'py anupālito
bhaviṣyatīty abhisandhāya vāgvijayākhyānadvārāṃ bhagavataḥ pūjāṃ stutimayīm
ārabhate |
syād etat -- pūjāyāḥ puṇyopajananamātraprayoja[5][nasya
sampādakat]vād āripsitārambhāt prāk kāyamayīm eveṣṭadevatāpūjām āracyya, kim iti
na tadārabhyate? athocyate -- tatpūrvikāyām api pravṛttau `stutipūjaiva
pravṛttipuraḥsarī kiṃ na kṛtā' iti codyam āpadyeta | tathā
cāśokavanikācodyasadṛśam idam iti nānuvādyam api viduṣām iti | asad etat | evaṃ
hi [kāyapūjāyāracane stuti]padāni prayuñjānasyā 'tadvyākhyānabhūtasyāsya
ślokasyāprakṛtasya karaṇaṃ nāpadyeta | kāyapūjā tu
sukhāsanopadeśanādītikartavyatāsthānīyatvān nāprakṛtakaraṇacodyenopadrūyata iti
|
__________NOTES__________
[5] patram atra truṭitam --
saṃ-
___________________________
atrocyate -- syād evaitad yadi
svārtham uddiśya stutir īdṛśī pūjā vidhīyate | kiṃ tarhi? śrotṛjanā[rtham
uddiśyāpi] bhagavato guṇakīrttane kṛte śrotṛbhir antataḥ kāvyaguṇajijñāsayāpi
ślokao 'vaśyaṃ jñātavyaḥ | tajjñānāt tathāgataguṇās tāvat kālaṃ tāvac
chotṛsantānam adhyāsate | tatra ye tāvad bhagavati prāgatiprasannamanasas teṣām
evaṃvidhaguṇātiśayaśālini `sthāna evāsmākaṃ manaḥ prasannam' iti niścinvatāṃ
sthe[6][mānam āsādayate cittam |] ye ca madhyasthās teṣām
`evaṃbhūtaguṇaratnālaṅkṛte mahato mahīyasi cittam āvarjayitum ucitaṃ
svahitāvahitaiḥ, tad vayam iyantaṃ kālaṃ pramādyanta evodāsmahe sma' iti
nirvidyamānānāṃ cittaṃ pratiṣṭhate | ye 'py anatiprasannās teṣām api --
`evaṃvidhaguṇaniketane kim asmābhir akasmād vidviṣyate' iti mananān
manāgāvarjanaṃ mādhyasthyaṃ vā[7][syād ity atiprasannamadhyastha]yoḥ puruṣayoś
cittaprasādasthairyamanaḥprasādopajananābhyāṃ puṇyātiśayo jāyate | tṛtīyasyāpi
manāgāvarjanane 'pi puṇyaprasavaḥ | mādhyasthye tu
bhagavadvidveṣopacayopaneyanarakeṣv anatipatanaṃ vidveṣopaśamād bhavati |
asatyāṃ tu stutimayapūjāyām itthaṃ trividhaśrotṛjanaprayojanaṃ yat tan na kṛtaṃ
syāt -- iti svaparārtho[2a]ddeśena stutimayī pūjā vidhīyata iti sthitam
|
__________NOTES__________
[6] patram atra truṭitam --
saṃ-
[7] pratau duṣkhāni ity evaṃ varttate -- saṃ-
___________________________
tatrānena ślokena bhagavān
svārthasampadā parārthsampadupāyasampadā parārthsampadā ca stūyate | tāsāṃ
tisṛṇām api sampadām avaśyavaktavyatvāt | tathā hi
cirakālābhyāsasātmyīkṛtamahākṛpasya bhavataḥ parārthasampat pradhānaṃ
prayojanam, itarad apradhānaṃ, ānuṣaṅgikaṃ tathāgatattvam apīti sā tāvad
avaśyābhidheyā |
tad āha bhaṭṭavarāhasvāmī
--
"sākṣātkṛtāśeṣajagatsvabhāvaṃ prāsaṅgikaṃ yasya tathāgatatvam
|" iti |
sā copāyasampadam antareṇāsambhavinīti tad abhidhānam apy
āvaśyakam | iyañ cānadhigatasvārthasampado na sidhyatīti tad abhidhānam api
niyatam āpatitam | tad āha saiva --
"tīrṇaḥ svayaṃ yāti jagat samagraṃ
mārgopadeśe 'dhikṛto hi nāthaḥ |" iti |
tatra svārthasampannasya
parārthasampādanopāyasampat tatsādhyā ca parārthasampādanasampad iti prathamaṃ
jātityādinā sugatasyety antena svārthasampattir uktā | anupāyasya
parārthasampattir na sampadyata
[DhPr p.3]
iti
tadanuvāca ity anena parārthopāyasampad uktā | `īdṛśaṃ vastuno rūpam,
idañ cānuṣṭheyam' ityādirūpeṇa dharmadeśanaiva hi bhagavato
jagaddhitāvagamanalakṣaṇaparārthasampādanopāyasampad vaidyavarasyeva
vyādhisvarūpapratītiśaktibhaiṣajyopadeśo rogopaśamasampādanopāyasampat | tad
anantaraṃ tadupāyasampattisādhyā parārthasampad anyena padenoktā |
tatra
vāco jayanti -- iti sambandhaḥ | avivakṣitakarmatvād akarmatvam |
vācaḥ sūtrābhidharmavinayalakṣaṇāḥ | jayanti utkṛṣyante prakṛṣṭā
bhavanti | utkarṣaś ca sajātīyāpekṣayeti sāmarthyād īśvarādivacanebhyaḥ prakṛṣṭā
bhavantīty arthaḥ | yad vā jayanti abhibhavanti | abhibhavaś ca
pratiyogigocara iti | arthāt tīrthikaśāstrābhibhavaṃ kurvantīty arthaḥ |
pramāṇopapannārthapratipādakatvād āsām | teṣāṃ tu tadvaiparītyād iti
buddhisiddhaṃ kṛtvā kevalam etad atroktam | viniściyaṭīkāyāṃ punar anena
`yuktiprabhāve'tyādi hetubhāvena viśeṣaṇam upāttam |
kasya tā ity
ākāṅkṣāyām āha -- sugatasya iti | suśabdo 'yam arthatrayavṛttir
draṣṭavyaḥ | praśastaṃ gataḥ sugataḥ | praśastaṃ yathā bhavati tathā gataḥ |
saṃsārāt prakrāntaḥ | kathaṃ tathā gamanaṃ tasya? nairātmyadarśanena
saṃsārātikramāt | tasya ca prajñāniśrayāt | atha vā gatyarthānāṃ jñānārthatvād
api praśastaṃ gataḥ jñātavān ity arthaḥ | praśastañ ca tat tattvaṃ
nairātmyalakṣaṇam | tattvarūpatvañ ca tasya pramāṇopapannatvāt | dṛṣṭaś cāyaṃ
suśabdaḥ praśastārthavṛttiḥ | surūpā rūpājīvete yathā | apunarāvṛttyā vā gataḥ
sugataḥ | gataḥ prayātaḥ saṃsārāt | punarāvṛttiśabdavācyayor janmadoṣayor
ātmadarśanabījopaghātena bhagavatā samūlaghātaṃ nihatatvāt | etadarthe 'pi
suśabdo dṛṣṭaḥ | sunayo jvara iti yathā | niḥśeṣaṃ vā gataḥ sugataḥ | niḥśeṣaṃ
yāvad gantavyaṃ tāvad gataḥ prāptaḥ |
akleśanirjarakāyavāgbuddhivaiguṇyalakṣaṇaśeṣalakṣaṇaprahāṇena munes
tatpadaprāpteḥ | evaṃvṛttir api suśabdo dṛśyate | supūrṇo ghaṭa iti yathā
|
tasya sugatasya kimbhutasyety āha -- vijetuḥ abhibhavituḥ |
kasyāsau vijetety āha -- jagato jīvalokasya | vijayaś ca jagadapekṣayā
paramapadaprāptyā tasya prakṛṣṭatvaṃ draṣṭavyam | ata eva jagadabhibhūtaṃ
bhavati | tasya tadvaiparītyāt | na punā rājavijaya iva rājāntarāpekṣayā
kāyāditiraskāro 'bhibhavo 'vaseyaḥ |
jagataḥ kīdṛśasya? jāyate saṃsaraty
anayeti jātiḥ tṛṣṇā | vyasyate vividhena prakāreṇetastato asyate(-to
'syate) kṣipyate aneneti, asyatīti vā vyasanaṃ | jātir eva vyasanam ity
antarnītaniyamaḥ samāsaḥ kartavyaḥ | tṛṣyann eva hi prāṇī tat tad ācarati
yena saṃsāre saṃsarati | tatas tayaivāsau itastata utpādadvāreṇa vyastaḥ kṣipto
bhavatīti saiva vyasanaṃ yuktam | atha vā jātau utpattau nikāyaviśiṣṭāyāṃ
vyasanam āsaktiḥ `vidyādharo 'haṃ bhūyāsaṃ', `devo 'haṃ bhūyāsam'
ityādyākāro 'bhiniveṣaḥ | yad vā jādyāśritāni vyasanāni
dūḥkhāni[8]rogaśokādīṇi | prāktanavyākhyāne tasya, antimavyakhyāne teśāṃ
prabandhaḥ pravāhaḥ | tad eva vā prakṛṣṭo bandhaḥ | pravāhapakṣe
prabandhena | bandhapakṣe prabandhasya | prasūteḥ kāraṇasya
| evañ ca prabandhaprasūtiśrutisahitaṃ hetupadam upādadānaḥ
paramatanirākaraṇañ cābhipraiti | tathā hy evamabhidhāne saty ayaṃ
[DhPr
p.4]
__________NOTES__________
[8] pratau duṣkhāni ity
evaṃ varttate -- saṃ-
___________________________
tātparyārthaḥ --
jadad evānanyasattvaneyaṃ svayam eva tathā tat tad ācarati yena tathā saṃsāre
saṃsarati | na tu parapreritaṃ yathā 'nye manyante --
"ajño jantur anīśo
'yam ātmanaḥ sukhaduḥkhayoḥ |
īśvaraprerito gacchet svarga vā sva (śva)
bhram eva vā ||" [mahābhā- vana- 30,28] iti |
itarathā
jātivyasanāśrayasyeti tadanyaviśeṣaṇasahitam eva brūyād iti
|
kimbhūtasya sugatasya? rāgadīnāṃ śleśānām arāteḥ śatroḥ
satkāyadṛṣṭivigamena, tena teṣāṃ svasantāne samūlam unmūlitatvāt | yata eva
bhavavān rāgādyarātiḥ, jagac ca jātivyasanaprabandhaprasūtihetuḥ, ata evāsau
tataḥ prakṛṣṭo bhavati vijetā tasya | atha vā rāgādyarāter iti jagato viśeṣaṇam
| rāgādayo 'rātayaḥ pratipakṣā nityam upaghātakā yasyeti kṛtvā | tadā tu
tadvijetā bhavān sugatatvād eva boddhavyaḥ | jagato ye rāgādayas teṣām arāte
ityādivyākhyānaṃ tu kliṣṭatvāt noktam |
kiṃviśiṣṭā vāc ity āha --
mana ityādi | sadasadarthavivekavibandhakatvāt tama iva tamo
'jñāṇam avidyā | tac ca manaso vikalpavijñānasya kayācid vyapekṣayā dharma iva
bhinnaḥ kathyate | vastutas tu kliṣṭam eva jñānam avidyā | yad vā kliṣṭaṃ
mana eva tama iva tamaḥ pūrvavat |
kecit tu manastama
iti śabdasamudāyam ajñānārthavācakam ācakṣate |
tasya tānavaṃ
tanutvaṃ mandībhavanam ity arthāt | tad ādadhānāḥ kurvāṇāḥ |
tānavagraḥaṇena cedam ācaṣṭe -- na bhavato vācaḥ sarvathā jagadajñānam
upaghnanti, tacchravaṇamātreṇa mohahānyā muktatvāt
mārgabhāvanāvaiyarthyaprasaṅgāt | kin tu tiyantaṃ kālam ālocyamānāḥ samudācārato
mohasya māndyāpādanena taṃ tanūkurvantīti |
atha vā anyathā vyākhyāyate
-- tā vācas tamo jayanti abhibhavanti[9] ......................
............... [3a]....................................mohapracāram
ādadhānāḥ | śeṣaṃ samānaṃ pūrveṇa
|
__________NOTES__________
[9] lekho 'tra ghṛṣṭaḥ
|
___________________________
yad vā manasi tamo yasya sa
manastamā mūḍha uktaḥ | tasya bhāvo manastamastā | tasyā anavo
niṣṭhā | tathā hi -- nūtir navaḥ |
tadviruddhena[10] ...........................................................
tam ādadhānāḥ
mūḍhatva[11] ......................................................
pravarttanāt | śeṣaṃ samānaṃ pūrveṇeti vyākhyātaḥ ślokaḥ
|
__________NOTES__________
[10] lekho 'tra ghṛṣṭaḥ |
[11]
lekho 'tra ghṛṣṭaḥ |
___________________________
kevalam idam
ālocyatām -- tathāgatam abhistuvatā dharmottareṇāsyaiva vijayo
mukhyavṛttyā kiṃ na kathitaḥ? kiṃ punar dharmaviśeṣaṇatvenānuṣaṅgataḥ
pratipādita iti? atra samādhīyate | ācāyaśrīdharmakīrttinā
bhagavatpravacanārthasamarthana[12] ......................................................................................................prakṛtatvāt
vijayo mukhyataḥ pratipādyate |
__________NOTES__________
[12]
lekho 'tra ghṛṣṭaḥ |
___________________________
yad vā yasya vāca
eva tathā jayanti tasya vijayo daṇḍāj jayanyāyenātiśayena pratipāditaḥ | sūcitaś
cāsau vijetṛpadena |
[DhPr
p.5]
samyagjñānapūrviketyādināsya
prakaraṇasyābhidheyaprayojanam ucyate |
atha
vāgamikānāṃ matena nirupadhiśeṣe nirvāṇadhātau parinirvṛto bhagavān |
parinirvṛtasyāsya pravacanam ayam eva vapur vidyata iti āgamiko
vāgvijayam eva pratipādayate smeti |
samyagjñānetyādinā
prakaraṇasya yat prayojanaṃ samyagjñānavyutpattiḥ, tasyā yat prayojanaṃ
puruṣārthasiddharūpaṃ tad ucyate | na ca samyagjñānavyutpatteḥ
samyagjñānaparijñānaṃ prayojanaṃ na puruṣārthasiddhir iti śakyam abhidhātum
| vipratipattinirākaraṇena svarūpapratipattir iva(eva) hi samyagjñānasya
vyutpattiḥ | sā katham ātmana eva prayojanaṃ bhaved ity abhiprāyeṇa
vyākhyātavantau vinītadevaśāntabhadrau | tad vyākhyānam avamanyamāno
'bhidheya prayojanam ucyate iti vyācaṣṭe | avajñāne cāyam āśayaḥ --
asyedaṃ prayojanam iti khalv anvyavyatirekābhyām avadhāryate | nānyathā | iyañ
ca svarūpā prasiddhiḥ (puruṣārthasiddhiḥ) samyagjñānavyutpattim antareṇāpi
gopālāṅganādīnāṃ bhavantī sati samyagjñāni(-ne), satyām api tadvyutpattau asti
samyagjñāṇe manīṣiṇām abhavantī na tadvyutpatter anvayavyatirekāv anuvidhatte |
kiṃ tarhi? samyagjñānasyeti tasyaiva payojanaṃ bhavitum arhatīti
|
samyagjñānetyādinā vākyena karaṇena prakaraṇābhidheyasya
samyagjñānalakṣaṇasya prayojanaṃ dṛṣṭaṃ puruṣārthasiddhilakṣaṇam
ucyate vārttikakṛtā karttrety arthāt |
nanu ca yatrābhidhāvyāpāraḥ
samāpyate sa vākyārthaḥ | na cāsau puruṣārthasiddau viśrāmyati | kiṃ tarhi?
śrotuḥ samyagjñānavyutpattau | tat kathaṃ sā vākyārthatvenaocyate? ucyate | yady
api śabdābhidhāvyāpārāpekṣayā tat samyagjñānaṃ vyutpādyate śiṣya iti
śiṣyasamyagjñānaviṣayā vyutpattikriyā prādhānyād vākyārthaḥ, tathāpy asya
tātparyārthasambhave tannirūpaṇenedam ucyate | tathā hi tadvyuptattim evāsau kim
ati kāryate? yataḥ samyagjñānapūrvikā
sarvapuruṣārthasiddhiḥ[13] ......................................................m
ucyate | yatra punar abhidhāviṣaya evārthaḥ sambhavī na tu tātparyārtho
[3b][14]...|s tatra sa eva vākyārthaḥ kalpyate | dvitayasambhave tu yat paraṃ
vākyaṃ tathā ca tasyārtha ity ārthena nyāyenābhidheyasya prayojanaṃ
puruṣāthasiddhir vākyārthatvenocyata iti vyākhyāyata iti
|
__________NOTES__________
[13] -pūrvikā sarvetyādinā --
APE
[14] lekho 'tra ghṛṣṭaḥ |
___________________________
kecit
punar idaṃ dharmottarīyaṃ vākyam anyathā vyācakṣate | nātra
payojanaśabdena phalam abhipretaṃ kiṃ tu prayujyate pravarttyate 'neneti,
prayojayatīti vā prayojanam | tac ca puruṣārthasiddhihetutvam | abhidheyasya hi
samyagjñānasya puruṣārthasiddhihetutvena prayuktaḥ puruṣaḥ pravarttata iti |
uttaratrāpi prayojanam idam eva vivakṣitam | ata eva -- atra cetyādivākye
sarvapuruṣārthasiddhihetutvaṃ prayojanaṃ pravarttakam uktam iti
spaṣṭīkaraṇaṃ ghaṭata iti | tac ca nātiśliṣṭam utpaśyāmaḥ | tathā hi atra ca
prakaraṇābhidheyasya samyagjñānasya puruṣārthasiddhhihetutvaṃ prayojanam uktam
iti vakṣyamāṇena vyaktīkṛtatvād ihāpi abhidheyasya prayojanam
iti ṣaṣṭītatpuruṣo 'vaśyakāryaḥ | tathā cāyam asamarthaḥ padavidhir bhavet | tad
dhi puruṣārthasiddhihetutvaṃ nābhidheyasya samyagjñānasya pravarttakam api tu
puruṣasya | tat katham abhidheyapadena samasyeta prayojanapadam? na ca kenacid
rūpeṇābhidheyasambandhi--
[DhPr p.6]
tva 'sya samarthayor
ekārthībhāvo bhavatīti | na hi yajñadattaputro bhṛtyatvādinā rupeṇa
devadattasambandhī bhavan devadattaputra iti ṣaṣṭīsamāsasya viṣayo bhavitum
arhati |
atha bhāvapradhānatvān nirdeśasya prayojanaṃ prayojakatvam ity
athaḥ | tac cāśritasya prayojakatayā abhavati sambandhīti samarthavidhiḥ
kalpyate |
nanu yadi samyagjñānagataṃ puruṣārthasiddhihetutvaṃ prayojanaṃ
prayojakatvaṃ tarhi samyagjñāṇaṃ prayojanam ity āpannam | yato na prayojanatvam
eva prayojanaṃ bhavitum arthati | na ca samyagjñānena prayuktaḥ puruṣaḥ
samyagjñāne pravarttate, kiṃ tu puruṣārthasiddhihetutvena | tat kathaṃ
proyojanaṃ bhavitum arhati? kiñ ca vṛddhavyavahāro hi śabdārthavyavahārabhūmiḥ |
na ca vṛddhaiḥ prayojakaḥ saty api prayojayitṛtve prayojaka iti
samyagjñānavyutpatteḥ prayojanam ucyeta | anyathā samyagjñānaṃ vyutpadyamānānām
ātmānaṃ karttuṃ pravarttamāna ācāryaḥ prayojaka iti samyajñāṇayutpatteḥ
prayojanam ucyeta | yo 'pi kaṭaṃ kurvantaṃ karttuṃ prayuṅkte so 'pi tat
prayojanam ucyetety evaṃvādī na laukiko na praīkṣaka ity upekṣaṇīya eva
|
api ca kim etad anyathā nopapadyata eva yenaivaṃ mṛtvā śīrtvopapādyeta
| na caivam, anyathāpi sūpapādatvāt | prayojakatvam iti nirdeśe ca
dharmottaraḥ kiṃ gauravaṃ paśyati yenaivam avācakam ācakṣīta? kathañ ca
prakaraṇasyeti durupapādaṃ prayuñjīta? kiṃ ca yad īpsañ jihāsan vā
puruṣaḥ pravarttate tad upādānaparityāgābhyāṃ pravarttito bhavati | yathāha
akṣapādaḥ -- yam artham adhikṛtya pravarttate tat prayojanam[NSū
1,1,28]iti | adhikṛtya uddiśyety arthaḥ | na ca samyagjñānasya bhinnaṃ sad api
puruṣārthasiddhihetutvam īpsan jihāsan vā pravarttate | kiṃ tarhi?
hitāhitaprāptiparihārāv uddiśyeti tāv eva prayojane yukte | kiñcid ajihāsor
anupāditsor arthanirīha[4a]sya saty api puruṣārthasiddhihetutve apravarttanāt |
smaraṇād abhilāṣeṇa vyavahāraḥ pravarttate ity alaṃ śabdamātrasamarthanadṛṣṭer
arthatattvānavagāhino vacane 'ndhādareṇa |
athābhidheyaprayojanaṃ
pravarttakam iti samasyate | tato 'yam adoṣa iti cet | tad avadyam | na hi
puruṣārthasiddhihteutvena prayuktaḥ puruṣaḥ samyagjñānalakṣaṇe abhidheye
pravarttate kiṃ tu prakaraṇe pravarttate -- granthaśravaṇalakṣaṇāṃ pravṛttim
anutiṣṭhati |
atha granthasya śabdārthasvabhāvatvād | evam apy asau śabde
'bhidheye ca samudāye pravṛtto bhavati | tad granthasya prakaraṇasyeti ṣaṣṭhī
katham? atha punar ayam artho 'sya prakaraṇasyābhidheye 'rthād
abhidhānābhidheyasamudāye prayojanaṃ pravarttakam iti | tathā ca prakaraṇe
pravarttakam ity asaṅgatam uktaṃ syāt | yadi coktayā vyutpattyā prayojanaśabdena
prayojakaṃ tathābhūtam asya bubodhayiṣitaṃ bhavet tadā
samyagjñānapūrviketyādinā abhidheyaprayojanam ucyata ity uktaṃ syāt |
mukhyaś ca sambandhī puruṣaḥ puruṣasyeti darśitaḥ syāt | na caivam, tasmāt
prayojanaśabdena phalam evāsyābhipretam atrottaratrāpi
|
athocyate | phalārthī cet pratipattā phala eva kiṃ na
pravarttate? kiṃ śramaḥ samyagjñāna iti | heyopādeyayor
hānānopādānalakṣaṇaphalārthitaiva tannibandhanaṃ jñānaṃ mṛgayate | anyathā
visaṃvādanam ātmīyam āśaṅkamāna iti kā kṣatiḥ? phalapakṣe tu puruṣapravṛtty
upayogi cāsyābhidheyam iti tad darśitaṃ bhavati |
[DhPr
p.7]
dvividhaṃ hi prakaraṇaśarīram -- śabdaḥ, arthaś ca
|
tatra śabdasya svābhidheyapratipādanam eva prayojanam |
nānyat | atas tan na nirūpyate |
abhidheyaṃ tu yadi
niṣprayojanaṃ syāt tadā tatpratipattaye śabdasandarbho 'pi nārambhaṇīyaḥ syāt
|
nanu ca nāyaṃ pratyastamitāvayavārthaḥ saṃjñāśabdaḥ | kiṃ tarhi?
prayujyate 'nena iti, prayojayatīti vā vyutpattyā phale 'pi varttate | tat
katham etad vyākhyāyata iti cet | satyam etat | kevalaṃ na
puruṣārthasiddhihetutvaṃ samyagjñānasyātmana eva prayojakaṃ kiṃ tu puruṣasya |
tatra coktā doṣamātrā | abhidheye prayojanam iti vigrahe ca bhūyān doṣo darśitaḥ
| tasmāt tathābhūtavyutpattināpi prayojanaśabdenātra na tathābhūtaṃ prayojakaṃ
cāvādyam, api tu phalam eveti sarvam avadātam |
nanu ca prakaraṇe śrotṝn
pravivarttayiṣur ayam abhidheyaprayojanam abhidhatte tad anenāsyaiva tad
ākhyātum ucitam | tac ca yathāsvam abhidheyapratyāyanalakṣaṇam ity āśaṅkyāha --
dvividhaṃ hi ityādi | hir yāsmād dviprakāraṃ prakaraṇasya śarīraṃ
svabhāvaḥ | tad uktaṃ kāvyālaṅkāre "śabdārthau sahitau kāvyaṃ"[15][kā
1,16] iti | tasmād abhidheyaprayojanam ucyata iti
|
__________NOTES__________
[15] kāvyālaṅkāravṛttau --
"kāvyaśabdo 'yam guṇālaṅkārasaṃskṛtayaoḥ śabdārthayor varttate" 1 |1 | iti
|
___________________________
kathaṃ dvaividhyam ity āha |
śabda iti | caḥ śabdena sahārthaṃ prakaraṇaśarītatvena samuccinoti
| etad uktaṃ bhavati -- śabdārthayor avacchedyāvacchedakatvena sthitayoḥ
prakaraṇatvaṃ nānyathety ubhayasvabhāvatvāt
prakaraṇasyābhidheyaprayojanābhidhāne prakaraṇasyaivābhihitaṃ bhavatīti
|
yady evaṃ śarīratvāviśeṣāt abhidheyasyevābhidhānātmano 'pi tat kiṃ
nocyate? kiṃ ca, na niṣkṛṣṭarūpe 'bhidheye puruṣaḥ pravarttate kiṃ tu grantha
eva śravaṇalakṣanāṃ pravṛttim ācarati abhidheyajñānāya | tad asyaiva prayojanaṃ
vācyam iti pūrvapakṣadvitayaṃ paśyann āha -- tatreti nirdhā[4b]raṇe
caitat | nānyad iti puruṣapravṛtty upayogi ayam asyāśayaḥ -- na hi
śabdasya svārthapratyāyanalakṣaṇaṃ phalam astīti śabdasandarbha ārabhyate
śrūyate vā, tasya kākadantaprīkṣāsādhāraṇatvenāgaṇyamānatvāt | kiṃ tarhi? tad
arthasya saprayojanatvena | ataḥ kim anenoktenāpīti? tarhi abhidheyasyāpi tat
kim ucyata ity āha -- abhidheyaṃ tu ityādi | tur abhidhānād
abhidheyaṃ bhedavad darśayati | apiśabdo nārambhaṇīya ity asmāt
paro draṣṭavyaḥ | tad ayam arthaḥ -- tatpratipattaye śabdānāṃ sandarbho
nārambhaṇīyo 'pi syāt, kiṃ punaḥ śravaṇīya iti |
[DhPr
p.8]
yathā kākadantaprayojanābhāvāt na tatparīkṣā
ārambhaṇīyā prekṣāvatā |
tasmād asya
prakaraṇasyārambhaṇīyatvaṃ darśayatā abhidheyaprayojanam anenocyate | yasmāt
samyagjñānapūrvikā sarvapuruṣārthasiddhiḥ, tasmāt tatpratipattaye idam ārabhyata
ity ayam atra vākyārthaḥ |
atra ca prakaraṇābhidheyasya
samyagjñānasya sarvapuruṣārthasiddhihetutvam prayojanam uktam
|
yatheti sāmānyenoktasyārthasya viṣayopadarśane | yathaitad
darśitaṃ tadvat sarvaṃ draṣṭvyam iti yathāśabdārthaḥ
|
tatparīkṣetīkṣettham itthañ ceti karmopadeśaḥ | padasaṃhatir iti
ca buddhistham | parīkṣaṇaṃ vā parīkṣā vimṛṣyāvadhāraṇaṃ tādarthyāt
śāstram api tathā |
nanu niṣprayojanābhidheyaṃ mārambhi, vacanena tv
anena kiṃ kriyata ity āha -- tasmād ityādi | yasmān
niṣprayonanābhidheyaṃ nārabhyate tasmād ārambhaṇīyatvaṃ darśayatā
ārambhayogyam evedaṃ mayārabhyata iti prakāśayatā, ārambhaṇīyate ca darśite
śravaṇīyatvam api nimittasāmyād darśitaṃ bhavatīti te pravarttitā bhavanti
|
nanu ca samyagjñānapūrvikā sarvapuruṣārthasiddhir ity
anenaikadeśenābhidheyaprayojanam uktam, na samuditena | tat katham anena
"vākyenocyate" ity ucyate? ucyate | vākyaṃ hi nāmaikasminn arthe prādhānyena
pratipādye guṇaguṇibhāvam anubhavatām arthadvāreṇānyonyāpekṣiṇāṃ sambaddhānāṃ
padānāṃ samūha ucyate | tatra yadi sarveṣāṃ padārthānāṃ prādhānyaṃ syāt tadā
parasparānupakārāt sambandha eva padānāṃ na syād iti vākyarūpataiva hīyeteti
sūktam aneneti | abhidheyaprayojanābhidhānam evāsya
samyagjñānetyādipadasamūhātmakasya yathā tathā yasmād ityādinā
kaṇṭhoktaṃ karoti | tasya samyagjñānasya pratipattaye śiṣyasyety
arthāt | etac ca tad vyutpādyata ity asya sāmarthyāvasthitārthakathanaṃ
draṣṭavyam | itinā vākyārthasya svarūpam, idamā ca
buddhisiddhatvena tad evāṅgulīvyapadeśayogyam iva darśayati | anena ca
puruṣārthasidder upeyatvāt prādhānyam, pratipādyamānasya ca samyagjñānasya
tadupāyatvād aprādhānyam | ata eva cārthena nyāyena puruṣārthasidder
vākyārthatvam | śābdyā tu vṛttyā śiṣyasamyagjñānaviṣayā vyuptattikriyā vākyārtha
iti darśitam |
nanu samyagjñānetyādinā vākyena samyagjñānasya
purṣārthasiddhau hetubhāvaḥ paraṃ pradarśito na punar idaṃ tasya prayojanam iti
darśitam | tasyaiva prayojanam anenocyata iti coktam | tat kathaṃ yujyate? atha
na (cai)tāvatāpi na jñāyate kasya kiṃ tad abhidheyaṃ kiṃ ca tasya
prayojanam ity āśaṅkyāha -- atra cetyādi |
atha samyagjñānasya
puruṣārthasiddhihetutvaṃ prayojanam ity avadyam | mūlavirodhād yuktivirodhāc ca
| tathā hi puruṣārthasiddhim evācāryīyaṃ samyagjñānetyādivacanaṃ
prayojanam anujānāti na tu puruṣārthasi[5a]ddhihetutvam | avayavārthavyākhyāne
tasya tām eva prayojanatayā vyaktīkaraṣyati | na ca hetutvaṃ hator bhinnam
iṣyate yujyate vā | tat katham asyaiva samyagjñānasya
prayojanaṃ
[DhPr p.9]
asmiṃś cārtha ucyamāne
sambandhaprayojanābhidheyāni uktāni bhavanti |
bhaviṣyati | na cātra
prayojanaṃ prayojakaṃ vācyam, uktanyāyāt | ihāpi pravṛttisambandhina
upādānaprasaṅgāc ca | na ca rājaśāsanaṃ sāmānyaṃ kiñcid asti yena bhāvapradhānaḥ
prayojanaśabdaḥ kalpyeta | tadiṣtau pūrvoktaṃ dūṣaṇaṃ parāvartteteti
|
satyam | na puruṣārthasiddhihetutvaṃ samyajñānasya prayojanam
abhipretam | kiṃ tarhi? puruṣārthasiddhir eva |
aśābdikā 'sau katham
ucyatām iti cet | caśabdo 'tra yasmādarthe | tato yasmāt
prakaraṇābhidheyasya samyagjñānasya puruṣārthasiddhihetutvam uktam, tasymāt
prayojanam uktam iti dvir āvartanīyam | tac cātrārthāt puruṣārthasiddhir
evāvatiṣṭhte | samyagjñānasya tāṃ prati hetutvoktau ca sā prayojanam ukteti kiṃ
sākṣād vācakena padena kriyata iti bhāvaḥ etāvataiva tāvad idaṃ sādhīyate |
bahavaḥ punar atrāyāsyanti |
sarvā puruṣārthasiddhir yato hetutvāt tat
sarvapuruṣārthasiddhi, tathāvidhaṃ hetutvaṃ yatra prayojanaṃ tat tathā | tac ca
puruṣārthasiddhir eveti | anayā vyutpattyā anena śabdena saivoktā |
kasya
tādṛśam ity apekṣāyām idam uktam -- prakaraṇābhidheyasya samyagjñānasyeti
kecit pratipadyante | anye tv arṣa(-śa)[16]āditve prayojanam asyāstīti
matvarthīyamataṃ vidhāya pradhānavan nirdeśaṃ vivakṣitvā prayojanavattvam iti
pratijānate | evaṃ cārtahṃ samarthayanti -- yata eva puruṣārthasiddhiḥ
samyagjñānasādhyā tata eva sā prayojanam | tasyāpi yad eva tām prati hetutvaṃ
tad eva prayojanavattvam iti |
__________NOTES__________
[16]
pāṇini 5,2,127 |
___________________________
eka tu yataḥ
samyagjñāne sati puruṣārthasiddhihetutvaṃ vyavasthāpyate, tataḥ pramāṇaphalavad
vyavasthāpy avyavasthāpanabhāvam āśriyedam uktaṃ tato na kiñcid avadyam iti
mayante |
apare tu caśabdaṃ bhinnakramaṃ kṛtvā
puruṣārthasiddhihetutvam uktam, prayojanaṃ coktam iti yojayanti
|
itare tu puruṣārthasiddhihetuśabdena kāraṇe kāryam
upacarya puruṣārthasiddhim evābhidadhati | ananyopāyasādhyatādarśanārthaṃ
copacārakaraṇaṃ samādadhate |
kecit tu nibandhakṛtaḥ
kathañcid apīdaṃ samarthayitum anīśānāḥ sahitaśabdapātāt pramādapāṭhā eveti
varṇayanti |
atra sārāsāraṃ santa eva vivecayiṣyanti |
syād etat |
yathā pravṛtty aṅgatayā abhidheyaprayojanam ucyate, tadvat sambadhādikam api kiṃ
nocyata ity āha -- asmiṃś ceti | co yasmādarthe
|
[DhPr p.10]
tathā hi prurṣārthopayogi
samyagjñānaṃ vyutpādayitavyam anena prakareṇeti bruvatā samyagjñānam asya
śabdasandarbhasya abhidheyam, tadvyutpādanaṃ prayojanam, prakaraṇam ca idam
apāyo vyutpādanasya ity uktam bhavati |
tasmād
abhidheyabhāgaprayojanābhidhānasāmarthyāt sambandhādīni uktāni bhavanti | na tv
idam ekaṃ vākyaṃ sambandham, abhidheyam, prayojanaṃ ca vaktuṃ sākṣāt samartham |
ekaṃ tu vadat trayaṃ sāmarthyāt darśayati | tatra
kathaṃ punar
anyasyoktānyad uktaṃ bhavatīty āha -- tathā hi iti | nipātasamudāyaś
cāyaṃ yasmād ity asyārthe sarvatra varttate |
puruṣārtho
heyopādeyahānopādānalakṣaṇa upayogo vyāpāraḥ | so 'syāstīti tathā
|
evaṃ sati kiṃ siddham ity āha -- tasmād iti |
tacchabdenānantarokto vākyārthaḥ pratyavadra(-mra)ṣṭavyaḥ
|
abhidheyabhāgo 'ṅga ekadeśaḥ | sambandhādibhāgāpekṣayā
|
sambandhādītiy ādigrahaṇenābhidheyaprayojanayoḥ saṃgrahaḥ
| [5b] uktānīti uktānīva uktāni prakāśitāni | na tu tatrā 'bhidhā
'sya sambhavinī |
athābhidheyaprayojanaṃ yathā vākyena sākṣād ucyate,
tathā sambandhādīny api kiṃ nocyanta ity āha -- na tv iti | tur
avadhārayati viśinaṣṭi vā |
ayam āśayaḥ -- yadi sarve padārthāḥ
prādhānyam aśnuvīran, vākyam eva tadā viśīryetānyonyā
'vyapekṣābhāvenaikārthāpratyāyanāt | tato vākyam ekārtham abhidheyatayā upādātuṃ
kalpyate nānekam |
yadi sākṣān na samartham, kathaṃ nāsamartham?
athāsamartham eva | na sākṣāt samartham iti tarhi na vācyam iti | āha -- ekaṃ
tv iti | tur atrāpivad grāhyaḥ | sākṣād vācyatvena ekaṃ
vyavacchinatti | darśayati prakāśayati, tatra
vākyasyābhidhāvyāpārāsaṃbhavāt | ata evoktānī viktānīti tathā 'samābhir
vyākhyātam, nayathā tad anena virudhyeta |
nanu yadi nāmābhidheyādikaṃ
vākyasya prakāśyam, nābhidheyam, tahāpi padārthena tenāvaśyaṃ bhāvyam | tathā ca
kasya kiṃ vādakaṃ padam ity āśaṅky āha -- tatra ityādi -- teśu
abhidheyādiṣū |
[DhPr p.11]
tad iti abhidheyapadam |
vyutpādyata iti prayojanapadam | prayojanaṃ ca atra vaktuḥ
prakaraṇakaraṇavyāpārasya cintyate, śrotuś ca śravaṇavyāpārasya
|
tathā hi -- sarve prekṣāvantaḥ pravṛttiprayojanam anviṣya
pravartante | tataśa ca ācāryeṇa prakaraṇaṃ kim arthaṃ kṛtam, śrotṛbhiś ca kim
artham śruyata iti saṃśaye vyutpādanaṃ prayojanābhidhīyate | samyagjñānaṃ
vyutpadyamānānām ātmānaṃ vyutpādakaṃ kartuṃ prakaraṇam idam kṛtam | śiṣyaiś ca
ācāryaprayuktām ātmano vyutpattim icchadbhiḥ prakaraṇam idaṃ śruyata iti
prakaraṇakaraṇaśravaṇayoḥ prayojanaṃ vyutpādanam |
tad iti
dvitīyāntam etat | yato vyutpādyata ity atra lakāraḥ prayojyakarmaṇi
vihito na prayojyakriyākarmaṇīti | vākye 'pi loke padyate gamyate 'nenārtha iti
vyutpattyā padaprayogo dṛśyate | tato vyutpādyata iti prayojanapadam ity
āha | anyathā padavṛndam idaṃ na padam | yad vā vyutpādyata ity atreti
draṣṭavyam |
nanūktam -- `prayojanaṃ puruṣārthasiddhiḥ' | tat kiṃ punaś
cintyate | kathaṃ ca tad anyatocyata ity āha -- prayojanaṃ cātra iti |
co vaktavyāntarasamuccye | tad ayam arthaḥ -- noktaṃ prayojanam iti
cintyate kiṃ tu guṇabhūtārthaprayojakapadasya vyutpādyata ity asya prayojanam |
tadvyutpattiḥ kriyata iti ṇicaḥ kiṃ prayojanam iti praśne tasya prayojanaṃ
cintyata iti yāvat |
atreti guṇabhūtārthnirūpaṇe prakaraṇakaraṇam
eva vyāpāraḥ |
nanu kasmād iyam āśaṅkā -- `vaktrā kimarthaṃ krityate,
śrotṛbhiś ca kimarthaṃ śrūyata' iti | tau khalv evam eva pravartteyātām ity
āśaṅkyāha -- tathā hīti yasmāt |
atha katham ubhayor vyutpādanaṃ
prayojanam ucyatge? yady ato vyutpadyate tasya vyutpattiḥ prayojanam | yas tu
vyutpādayati tasya vyutpādanam iti | naitad asti | prayojakavyāpāravatī hi
vyutpattiḥ prayojanam iṣṭety ubhayor vyutpādanam eva prajyojanam | kevalam eko
'nyathā pravarttate 'nyaś cānyathā | kathaṃ nāma madvyāpāravaśena
śrotṛsantānavarttinī vyutpattir bhūyād iti ācāryaḥ pravarttate | ata eva
svaprayojakavyāpārādhiṣṭḥitā śrotṛsantānavārttinī vyutpattḥ karttuḥ prayojanam |
evam evāsau vyutpādako bhavati | śrotā tu kathaṃ nāmaitad
ācāryavyāpāravasena(-śena) matsaṃtānavarttinī vyutpattir bhūyād iti pravarttate
|
ata evācāryavyāpārādhiṣṭḥitā vyatpattiḥ śrotur api prayojanam | evam
evāsau tadvyutpādyo
[DhPr
p.12]
sambandhapradarśanapadam tu na vidyate | sāmarthyād
eva tu sa pratipattavyaḥ |
prekṣāvatā hi samyagjñānāv
avyutpādanāya prakaraṇam idam ārabdhavatā ayam eva upāyo na anyaḥ iti darśita
eva upāyopeyabhāvaḥ prakaraṇaprayojanayoḥ sambandha iti |
bhavati |
tato vyutpādanaṃ prayojakavyāpāravaśavarttinī vyuptattir dvoyor api prayojanam
iti itiśabdaṃ hetupadaṃ kṛtopasaṃharann āha --
prakaraṇakaraṇaśravaṇayoḥ prayojanaṃ vyutpādanam iti |
nanu ca
ṇici kṛte vyutpādanaṃ katham ubhayoḥ prayojanam, ittham iti [6a] praśnavisarjane
syātām | tenaiva tāvatā darśitena kiṃ prayojanam? samyagjñānavyutpattau
kathañcin nimittamātrāt dadhibhojanāder ācāryasyāsādhāraṇakāraṇatāpratipattiḥ
prayojanam | ayam arthaḥ -- asti paryojakavyāpārapradarśane
samyagjñānavyutpattāv upayogitvamātreṇa svāsthyādinā sāmyam ācāryasya darśitaṃ
syāt | asti cāsya tadvyutpāttāv upadeśalakṣaṇo 'sādhāraṇo vyāpāraḥ | sa kathāṃ
nāma pratīyeteti ṇicā nirdeśaḥ kṛta iti |
atha bhojanādes tadvyutpattau
sākṣād vyāpārā 'sambhavād ācāryavyāpāraḥ pratipatsyata iti cet | naitat | evaṃ
hi vyākhyātṝṇām idaṃ pratipādanakauśalaṃ syān na karttur iti nyāyyo ṇicā
nirdeśaḥ |
nanūktam -- abhidhānasya prayojanaṃ na nirūpyata iti | tat kim
idānīṃ tad eva vyājāntareṇa nirūpyate? satyam | kevalaṃ vākyārthatvena na
nirūpyata ity abhisandhinā` `tan na nirūpyate' ity uktam | na tu
padārthatvenāpīti kiṃ nirodhaḥ?
samyagjñānaṃ vyutpadyamānām ity
asādhur ayaṃ śabdaḥ -- `vyutpattyarthasya pader akarmatvād' iti
bhāgavṛttikāraḥ | tan nātiśliṣṭam, jñānārthasya padeḥ sakarmakasya
`vyutpannaḥ saṅketaḥ' ityādau bahuśaḥ prayogadarśanāt | yathā 'vādi
pramāṇāvarttike vārttikakṛtā --
mano 'vyu(-mano
vyu)tpannasaṃkentam asti tena sa cen mata[PV II 143]iti |
yady
abhidheyādyaḥ padārthāḥ, sambandhas tarhi kasya padasyārtha ity āha --
sambandheityādi |
sāmarthyād iti nābhidhāvyāpāreṇa |
evakāreṇa padasyābhidhām apohati | tuśabdaḥ kevalam ity asyārthe
|
kathaṃ sāmarthyād ity āha -- prekṣāvatā iti | upāyaḥ
kāraṇam | upeyā samyagjñānavutpattiḥ sādhyā | tayor bhavaḥ |
yadvaśenopāyopeyajñānābhidhāne bhavataḥ | evakāra upāyaśabdāt
paro draṣṭavyaḥ | pratiyoginopāyāyogasyaiva śaṅkitatvāt | tadanyayogasya ca
śaṅkiṣyamāṇatvāt | anarthāśaṅkopasthāpitānyayoganirāse tu karttavye
sāmarthyagamyam avadhāraṇāntaraṃ kāryam | na tv idam eva vācyam | nānya
iti ca nānya evety avaseyam |
[DhPr p.13]
nanu ca
prakaraṇaśravaṇāt prāg uktāny api abhidheyādīni pramāṇābhāvāt prekṣāvadbhir na
grahyante |
tat kim etair ārambhapradeśe uktaiḥ
|
satyam | aśruyate prakaraṇe kathitāny api na niścīyante |
ukteṣu tv apramānakeśv apy abhidheyādiśu saṃśaya utpadyate | saṃśayāc ca
pravartante | arthasaṃsayo 'pi hi pravṛttyaṅgaṃ prekṣāvatām
|
evaṃrūpasya sambandho vyutpādyata iti prayojanābhidhānād eva
darśatam | tad uktam --
"śāstraṃ prayojanaṃ caiva sambdhasyāśrayād agatau
|[17]
__________NOTES__________
[17] uktānyabhidhe-
B
___________________________
taduktyantargatas tasmād bhinno
noktaḥ prayojanād ||" [ślokavā- 1,18]
iti
abhidheyādiprakāśanadvāreṇādivākyaṃ pravarttakam iti asahamāna āha --
nanu ca iti | nipātasamudāyaś cāyaṃ `codayāmi', `abhimukho bhava' ity
asyārthasya dyotakaḥ | śravaṇānantaraṃ teṣāṃ prākśabdāśrayeṇa pravarttamānam
anumānam anyad vā śabdasyārthanāntarīyatāyāṃ pravarttayitum arhati |
asambandhanibandhanāyāḥ parokṣārthapratipatteḥ prāmāṇyāyogāt | sā ca
śabdasyāsambhavinī | ācāryasya cāptabhāvo durbodho yenāptopadeśatayā śabdo
'rthatathātvaṃ pratyāyayed iti | ārabhyata ity ārambhaḥ prakaraṇam |
tasya pradeśaḥ ekadeśaḥ | sāmarthyāt tadādiḥ |
saccodye satyam
ity āha | yadi satyam idaṃ kimarthaṃ tarhi [6b] te kathyanta iti?
ukteṣu iti | tur anuktapakṣād uktapakṣasya viśeṣaṃ darśayati |
anenaitad āha -- sādhakabādhakapramāṇābhāve yena rte vyāhārāt
pratiniyatādhikaraṇo yauktaḥ saṃayo bhavitum arhatīti | api nyāyataḥ
sambhāvanāṃ darśayati, atiśayaṃ vā | anyathā kiṃ sapramāṇakeṣv api saṃśayo
jāyate yenāpiśrutiḥ samgacchet |
nanu pravṛttiphalam ādivākyaṃ,
pravṛttiś cen nāsti kiṃ saṃśayenotpāditenāpīty āha -- śaṃśayāc ca iti |
co yamādarthe |
atha ye tāvan madāḥ śraddhayā vā ''cāryam
upasannās te tadvacanād arthaṃ niścityaiva pravarttamānā na saṃśayāt
pravarttante | ye 'pi tadviparītāḥ saṃśerate teṣām api na śaṃśayāt pravṛttiḥ |
pravṛttau vā prekṣāvattvahānir ity āśaṅkyāha -- arthasaṃśayo 'pīti | na
kevalam arthaniściya ity apiśabdenāha | śakyaniścaye hi niścayam antareṇa
pravarttamānāḥ prekṣāvattāyā hīyeran | yatra tv arthasaṃśayenārthitayā
pravarttamānāḥ, nopālambham arhantīti bhāvaḥ | yadi ca yuktyā
dvitīyākārānupraveśena saṃśayānasya na kvacit pravṛttiḥ, tarhi na kasyacid
vacanāt kvacit pravarttitavyam iti bhūyān vyavahāro vilupyeta |
nanu
nivṛttir anarthaniścayanibandhanā | anarthaniścayaś ca pramāṇāt | tac ceha nāsti
| nivṛttītaras tu pravṛttivyatirekī prakāro nāsti | tato 'yatnasiddhā pravṛttḥ |
tat kiṃ tadarthenādi--
[DhPr p.14]
anarthasaṃśayo 'pi
nivṛttyaṅgam ata eva śāstrakāreṇa eva pūrvam sambandhādīni yujyante vaktum
|
vyākhyātṝṇāṃ hi vacanaṃ krīḍādyartham anyathā api
sambhāvyate | śāstrakṛtāṃ tu prakaraṇaprārambhe na viparītābhidheyādyabhidhāne
prayojanam utpaśyāmo na api pravṛttim | atas teṣu saṃśayo yuktaḥ | anukteṣu tu
pratipatṛbhir niṣprayojanam abhidheyaṃ sambhāvyeta asya prakaraṇasya
kākadantaparīkṣāyā iva, aśakyānuṣṭhānaṃ vā
jvaraharatakṣakacūḍāratnālaṅkāropadeśavat, anabhimataṃ vā prayojanaṃ
mātṛvivāhakramopadeśavat, ato vā prakaraṇāt laghutara upāyaḥ prayojanasya,
anupāya eva vā prakaraṇaṃ sambhāvyate |
vākyenetiy āha --
anarthety ādi | na kevalam anarthaniścayo 'pīty api śabdaḥ
|
yady avaśyaṃ vaktavyānyabhidheyādīni tarhi vyākhyātāra eva tāni
vakṣyanti | tat kiṃ śāstrakṛto vyāhāreṇetiy āha -- śāstrakāreṇaiva na
vyākhyātṛbhiḥ |
athocyate -- pravṛttyaṅgatvāc ca
vyācakṣate | abhidheyādyanabhidhāne tu pravṛtter evāsambhavāt kathaṃ sambhavino
vyākhyātāro yenāśaṅkya teṣāṃ vyāhāram ayaṃ nirasyatīti | atrocyate | na sarvathā
'bhidheyādiprakāśanaṃ kenacin na karttavyam eveti codyaṃ pravṛttam, kin tv
ādivākyaṃ tadarthaṃ na karttavyam ity abhisandhinā | tatra ye tāvat sākṣād
ācāryopasannās teṣāṃ tadvacanād eva tatpratītau pravṛttijñānayoḥ sambhavāt
sambhavi vyākhyātṛtvam | tebhyo 'pi tad upasannānām iti kim avadyam?
nanu
ca na śāstrakṛdvacanam api prasahya pravarttayati, kiṃ tarhi
prayojanādyabhidhānena pravṛttiviṣayopadarśanāt | tac ca vyākhyātṛvacane 'pi
sambhavatīti kim ucyate śāstrakāreṇaivety ata āha -- vyākhyātṝṇāṃ hi iti
| hir yasmādarthe | śāstrakāreṣv apīdaṃ samānam ity āha --
śāstrakṛtām iti | tunā vyākhyātṛbhyaḥ śāstrakṛtāṃ vaidharmyam āha
| viparītaṃ ca tad abhidheyādyabhidhānaṃ ceti vigraḥ | atha vā
viparītaṃ ca tadasatyatvād abhidheyañ cābhidheyatayā prakāśanāt |
tasyābhidhānam iti vigrahītavyaṃ | utpaśyāma utprekṣāmahe |
anenaitad āha -- teṣām api tathābhidhāne kim asmākaṃ bādhakaṃ pramāṇaṃ? kevalam
eṣāṃ mahīyasāśayena śāstraṃ praṇetum icchatāṃ parārthapravṛttānāṃ naitat
sambhāvayāma iti |
prakaraṇasya prārambha ādau | etac ca
prayojanādyabhidhānaniyatasannidher yathābhūtārthacintāvidhānaviṣayasya kālasya
nirdeśo na tu prakaraṇasya [7a] madhe 'vasāne vā tat sambhavati saprayojanaṃ
ceti |
[DhPr p.15]
etāsu ca anarthasambhāvanāsv
ekasyām apy anarthasambhāvanāyāṃ na prekṣāvantaḥ pravartante |
atha yady
evaṃvidhā pravṛttiḥ śāstrakṛtāṃ dṛśyate, tvayāpy asya kiṃ na sambhāvyata ity āha
-- nāpi iti | apir aprayojanāpekṣayā samaṃ pravṛttidarśanaṃ
samuccinoti | tad evotpaśāma iti sambhadhyamānam iha paśyāma ity asyārthe
sambaddha(-bandha)vyam | paśyāma iti vā 'dhyāhāryam | anenaitad āha -- tathāpi
sambhāvayāmo yadi teṣām īdṛśī paśyāmo na tv evam iti | ato hetos teṣv
abhidheyādiṣu yad vā teṣu śāstrakāreṣu vaktṛṣu satsu tadukteṣv
abhidheyādiṣv iti prakaraṇāt saṃśayo 'rthonmukha iti draṣṭavyam
|
nanu saty apy arthasaṃśaye 'rthatvābhāve pravṛttir nāsti | tannimittā
tu sā saṃśayamātrād api bhavati | tanmātrañ ca sādhakabādhakavirahād apy arthe
siddham | tat kiṃ tadutpādārthena vākyenety āha -- anukteṣu -- iti |
tur uktāvasthāyā anuktāvasthāṃ bhedavatīṃ darśayati |
nirgataṃ
prayojanaṃ yasmān niṣkāntaṃ vā prayojanāt | kākadantā hy abhidheyāḥ | te
ca na kvacit puruṣārtha upayujyante | saprajojanaṃ vābhidheyam
aśakyānuṣṭḥānaṃ sambhāvyeta | kiṃvad ity āha -- jvaretyādi |
jvaraṃ haratīti jvaraharaḥ | takṣakākhyasya nāgarājasya
cūḍā śikhā | tasyā ratnaṃ ratiṃ tanotīti viśiṣṭaṃ vastu |
tenālaṅkaraṇaṃ alaṅkāraḥ | jvaraharaś cāsāv eveṃbhūtaś ceti vigrahaḥ | sa
upadiśyate yena granthena tadvat |
sator vā
saprayojanaśakyānuṣṭhānatvayor asya prayojanam anabhimatam evāstikānāṃ
sambhāyeta | mātur vivāhasya kramaḥ paripāṭir upadiśyate yena
pārasīkaśāstreṇa tadvat | pārasīkaśāstreṇa hi mṛte pitari mātā prathamam
agrajena putreṇa pariṇetavyā, tadanu tadanujenety upadiśyate |
ato vā
prakaraṇāl laghur alpagranthaḥ prayojanasya
samyagjñānavyutpattilakṣaṇasya | anupāya eva animittam eva
|
catvāro 'pi vāśabdāḥ pūrvapūrvāpekṣayā pakṣāntaram avadyotayanti
| sambhāvanā ca sarvā varṇitā 'narthonmukhā pratipattiḥ yuktyā
dvitīyākārānupraveśāc ca saṃśayapadābhilāpyā pratyetavyā,
sarvatraivākārāntarasya pratiyoginaḥ samudācārato 'darśanāt | tathāvidhā
'narthasambhāvanāyāś ca bījam idam asatyādivākye -- yady asya prayojanādikaṃ
bhaved bahubhir anyair ivānenāpy ādāv uktaṃ bhavet | na cānena kiñcid avādīti
matiḥ |
kāmam amūr anarthasambhāvanā bhavantu kā no hānir ity āha --
etāsv iti | na kevalaṃ sarvā ity apiśabdenāha |
prayojanādyanabhidhāna iva yady abhidhāne 'pi bhavanti tās tadā kim
abhidheyādibhir abhihitair apīty āha -- abhidheyādiṣu iti | tur
ukteṣu ity asyānanataraṃ draṣṭavyaḥ, anuktapakṣāc ca viśeṣasya
dyotakaḥ |
atha katham anayor arthānarthasambhāvanayor virodho yataḥ
sambhāvanā saṃśaya ucyate | sa cobhayāṃ
[DhPr
p.16]
abhidheyādiṣu tu ukteṣv arthasambhāvanā
anarthasambhāvanāviruddhā utpadyate | tayā prekṣāvantaḥ pravartante iti
prekṣāvatām pravṛttyaṅgam arthasambhāvanā kartuṃ sambandhādīny abhidhīyanta iti
sthitam |
śāvalambana ity anyonyasyām anyākāro 'stīti kutaḥ
sahānavasthānam | ucyate | ekasyām anarthākāra udrikto 'nubhūyate, yuktes tu
dvitīyākārānupraveśaḥ | itarasyāṃ nū(tū)drikto '[7b]rthākāro 'nubhūyate, yuktes
tv anathākārānupraveśa ity ubhayor apy anyonyavaiparītyenānubhavād katham
avirodhaḥ |
bhavatv evam, tathāpi katham asyābhidhāne 'narthāśaṅkā
nirasteti cet, ucyate -- puruṣārthasiddhirūpābhidheyaprayojanābhidhānenā''dimā
'narthasambhāvanā nirastā | abhidheyatatprayojanayor upanirūpaṇena ca
dvitīyatṛtīye niraste | antimā 'pi sāmarthyagatisambandhapratipādanān nirastā |
turīyāṃ tu paramavivekaśālina ācāryasya prakaraṇārambhasāmarthyān nirasyate |
tathā hi na samāne 'py upāyāntare sambhavati mahato mahān ayaṃ prekṣāpūrvakārī
prakaraṇam īdṛśam ārabhate, kim aṅga punar laghūnīti |
atha syāt --
samasamayasambhavī deśāntaravartī ca kaścad etadagrato
laghūpayāntarakākaḥ(-taragranthaḥ?) syāt | tat kathaṃ
tatpraṇitalaghūpāyāntaranirāsaḥ? atrāpi tatprekṣāvattaiva mahatī nibandhanam |
prekṣāpūrvakāritvād eva tathābhūtāt tenāsmin nāryāvarte 'nyatra vā loke
nedānīntanenaitadarthaṃ prakaraṇaṃ praṇītam iti bahudhā 'nusarttavyam | anusṛtya
dṛṣṭvā tal laghur upāya iti ca niścityedaṃ praṇetum ucitaṃ nānyatheti |
sarvatraiva prakaraṇe saty ādivākye laghūpāyāntaranirāse gatir iyam eva | na hi
anyatrāpy abhidheyatatprayojanādiprakāśanam antareṇa
laghūpāyāntaranirāsābhidhānam astīti kiṃ nānumanyate?
yady evam itarāsām apy
anarthasambhāvanānām evam evāstu nirāsas tat kim ādivākyena? naitat | na
hi sūcīpraveśa ity eva mūṣa(mūsa)lapraveśaḥ | tathā hi -- asaty ādivākye
prekṣāpūrvakāriprayuktatvam eva prakaraṇasya na śakyate kalpayitum,
pratyutāprekṣāpūrvakāriprayuktatvam eva śakyakalpanam | dṛśyante hi
prekṣāpūrvakāriṇaḥ prakaraṇādau sarvatra prayojanādyabhidhāyakam
ādivākyaṃ
praṇayante(-taḥ) | na cānenādivākyaṃ tadartham akāri | tasmān nāyaṃ
prakaraṇakāraḥ prekṣāpūrvakārīti saṅkalpād u(-n no)pādadīti(-ta) |
nanu
ca pravṛttyartho 'yaṃ prayāsaḥ | sā cen nāsti kiṃ tayotpannayāpīty āha tayā
-- iti | yady arthasambhāvanā prakaraṇe puruṣasya pravarttayitrī tarhi kim
abhidheyādy abhidhīyata ity āha -- iti -- iti | yasmād arthasambhāvanayā
pravarttante itis tasmād arthasambhāvanāṃ karttum | kimbhūtāṃ?
pravṛter aṅgaṃ nimittam | aṅgādiśabdānām asati bahuvrīhau
paraliṅgāgrahaṇāt svaliṅgena nirdeśaḥ | itir evam arthe sthitaṃ
niścitam |
[DhPr p.17]
avisaṃvādakaṃ jñānaṃ
samyagjñānam.
loke ca pūrvam upadarśitam arthaṃ prāpayan saṃvādaka
ucyate. tadvaj jñānam api [svayaṃ][18]pradarśitam arthaṃ prāpayat saṃvādakam
ucyate. pradarśite cārthe pravartakatvam eva prāpakatvam, na anyat. tathā hi --
na
__________NOTES__________
[18] svayamo.E.
T
___________________________
______________________________________________
evam
anena prabandhena samyagjñānetyādivākyasya samudāyārtha
vyākhyāyāvayavārtham idānīṃ avisamvādakam ityādinā vyācaṣte
|
atrāyaṃ pūrvapakṣaḥ | kim idaṃ samyaktvaṃ jñānasyābhipretaṃ? yadyogāt
samyagjñānam ucyate | yady evaṃ vastutattvagrahaṇaṃ samyaktvaṃ, athāpi
gṛhītavastuprāpaṇaṃ? ubhayathā 'pi anumānam avastugrahaṇād asamyagjñānam |
agṛhītaprāpaṇād vā samyagjñānatve jalajñānam apy upadarśitamarīcikāḥ prāpayatīti
na kiñcit samyajānaṃ na syād iti |
siddhāntavādy apy amīṣāṃ pakṣāṇām
anabhyupagamena nirāsaṃ manyamānaḥ -- avisaṃvādakatvaṃ samyaktvaṃ vivakṣitam iti
[8a] darśayati | avisaṃvādakaṃ saṃvādakam ucyate | viśabdo hi
saṃvākapratiṣedhe varttate | tatpratiṣedhasya vidhirūpatvāt samvādaka
evāvatiṣṭḥata iti saṃvādakārtho 'visaṃvādakaśabdaḥ | tad ayam arthaḥ --
avisaṃvādakaṃ pravṛttiviṣayavastuprāpakṃ smyagjñānam iti |
syād etat --
vṛddhavyavahāro hi śabdārthaniścayabhūmiḥ | tatra ca samvāṃdakaśabdo
nopadarśatārthaprāpake varttate | kiṃ tarhi? satyādini | na ca jñānasya
tādrūpyam asti | tat kutas tatra saṃvādakaśabda ity āha -- loke ca |
ca yasmādarthe apiśabdārthe vā | loke vyavaharttari jane | ayam
āśayo yathā loke satyādiśabdapravṛttinimittasyopadarśitārthaprāpaṇasya puruṣe
sambhavāt saṃvādakaśabdaḥ pravarttate, tathā jñāne 'pi tatsambhavād iti
|
athocyate nopadarśitārthaprāpaṇanimittakaḥ puruṣe saṃvāda[ka]śabdaḥ kin
tu pratijñātārthaprāpaṇamittakaḥ | tat kathaṃ iha nimittasambhava iti? tad
avadyam | tatrāpi pratijñayopadarśanasyopalakṣaṇāt | tad eva tūpadarśanaṃ kvacid
vacanena, kvacid adhyavasāyenā[19] ............pi kvacid
vastupratibhāsapūrvakeṇa kvacid anyathā vṛtteneti viśeṣaḥ | saṃvāda[ka]śabdaḥ
(-bada)pravṛttinimittaṃ tu sarvatra samānam iti
|
__________NOTES__________
[19] pāṭḥo 'tra paścād vardhito
dṛśyate kin tu sūkṣmatvāt na paṭḥyate
|
___________________________
prāpayan iti[20]lakṣaṇahetvor
iti hetau śaturvidhānāt prāpaṇād ity arthaḥ | evam uttaratrāpy avaseyam
|
__________NOTES__________
[20] pāṇini 3 |2 |126
|
___________________________
[DhPr p.18]
jñānaṃ
janayad arthaṃ prāpayati, api tv arthe puruṣaṃ pravartayat prāpayaty artham.
pravartakatvam api pravṛttiviṣayapradarśakatvam eva. na hi puruṣaṃ haṭhāt
pravartayituṃ śaknoti
vijñānam.
______________________________
nanūpadarśitārthaprāpakaṃ
saṃvādakam iti bruvatā jñānasyaikasyopadarśakatvaprāpakatve pratijñāte |
pravṛttim antareṇa prāpter anupapatter arthataḥ pravarttakatvam api | na
caikasyaite vyāpārāḥ sambhavanti | yato 'nyat pradarśati yena jānīte, anyat
pravarrttayati yad anantaraṃ pravṛttim ācarati, anyac ca prāpayati yataḥ
prāptyābhisambadhyate puruṣa ity āśaṅkyāha -- pradarśite ca -- iti |
co yasmādarthe |
pravarttakatvam eva prāpakatvaṃ bruvato 'yam
abhiprāyaḥ -- yady apy arthaṃ sākṣātkṛtyānurūpaṃ niścayaṃ janayat pradarśakaṃ
kiñcit, aparaṃ pradarśayad vā bāhyāyāḥ pravṛtteḥ kāraṇāṃ bhavat pravarttakam,
itarat pravarttanadvāreṇa bāhyāyāḥ prāpter nimittaṃ bhavat prāpakaṃ
vyapadiśyate, tathāpi sa eva bāhyapravṛttikāraṇabhāvaḥ
pravarttayitṛtvādiprayojakavyāpārarūpo jñānasya puruṣapreraṇenārthajananena ca
pravarttanaprāpaṇayor asambhavena pradarśanād anyo nopayujyata iti vastutaḥ
sarvasyaiva jñānasya niścayānugatasyādhigamān nāparau pravarrtanaprāpaṇavyāpārau
| ata eva tatrādyam eva jñānaṃ pramāṇaṃ vyavasthāpyate | tato vastutaḥ
pradarśakatvādīnām abhedaḥ, vyāvṛttinibandhanas tu bhedo 'sty eva | ata evaite
pradarśakapravarttakaprāpakaśabdāḥ kṛtakatvānityatvādivan na paryāyā iti
|
syān matam -- kiṃ punaḥ prayojanaṃ yena pravarttanāt nā'paraḥ
prāpaṇavyāpāro jñānasya, adhigamāc ca nānyat pravarttana prayatnena sādhyate?
yady uttarajñānasya prāmāṇyaniṣedhārtham, tadā gṛhītagrāhitaiva tan
niṣetsya[8b]tīti kiṃ tadarthena prayāseneti? atrocyate | yadi pravarttayitṛtvaṃ
prāpayitṛtvaṃ ca pradarśakatvāt paramārthato 'nyat syāt, tadā gṛhītagrāhitaiva
na śakyate pratipādayitum iti kena prāmāṇyaṃ niṣedhyeta? tathā hi -- na taj
jñānaṃ gṛhītaṃ gṛhṇāti, api tu gṛhīte pravarttayati | aparaṃ tu gṛhītaṃ
prāpayati | tathākāriṇoś ca bhinnopayogatvāt prāmāṇyaṃ katham apākriyate? yadā
tu pravarttanān nāparaḥ prāpaṇavyāpāro jñānasya pradarśanāc ca nānyat
pravarttanam, prathamenaiva ca pratyakṣānumānakṣaṇenārthakriyāsamartho
vastusantānaḥ pravṛttiviṣayīkarttuṃ niśacayāt śakyate, tadottareṣāṃ
tatsantānabhāvinām abhinnayogakṣematayā prāmāṇyam apāsyata iti |
etena
tad api pratyuktaṃ yat kenacid abhyadhāyi dharmottare -- "yady
upadarśakatvam eva prāpakatvaṃ tarhi yad uktaṃ upadarśitam arthaṃ prāpayat
saṃvādakam iti tasyāyam arthaḥ syāt -- upadarśitam upadarśayad iti | na caitad
yuktam arthabhedābhāvāt | tathā hi yadi paramārthato 'rthābheda ucyate tadā na
kiñcid avadyam | atha tadāpi naivaṃ vaktayaḥ | atyalpam idam ucyate | kṛtakatvam
anityatvaṃ pratipādayatīty api na vaktavyam, arthābhedād ity api kiṃ nocyate?
atha śabdapravṛttyapekṣayā 'rthābheda ucyate tadā 'sāv asiddho vyāvṛttibhedasya
darśitatvāt | tenāyam arthaḥ -- upadarśitaṃ sākṣātkṛtya janitānurūpaniścayam
arthaṃ pravarttanadvāreṇa bāhyāyāḥ prāpteḥ sākṣād yojyatayā vā nimittatāṃ
gacchat saṃvādakam iti | vāstavas tu pravarttakaprāpakayoḥ
prameyādhigatilakṣaṇāt pradarśanavyāpārād anyo vyāpāro nāstīti na
pravarttayitṛtvaṃ pāpayitṛtvaṃ ca prayojakavyāpāro 'nayor bhinnaḥ" iti
|
[DhPr p.19]
ata eva ca arthādhigatir eva
pramānaphalam. adhigate cārthe pravartitaḥ puruṣaḥ prāpitaś cārthaḥ. tathā ca
sati arthādhigamāt samāptaḥ pramāṇavyāpāraḥ. ata eva cānadhigataviṣayaṃ
pramāṇam. yena eva hi jñānena prathamam adhigato 'rthaḥ, tena eva pravartitaḥ
puruṣaḥ prāpitaś ca arthaḥ. tatra eva ca atha kim anyena jñānena adhikaṃ kāryam?
ato 'dhigataviṣayam
apramāṇam.
___________________________________
syān
matam -- yady adhigatir evottareśām api phalaṃ syāt tadopayogāntarābhāvād bhaved
aprāmāṇyaṃ yāvatā pravarttakasya pravṛttiḥ phalam, prāpakasya prāptir iti
phalabhedaniṣpatter bhinno vyāpāra ity āha -- ata eva -- iti | yato
nārthajananadvāreṇārthaprāpaṇaṃ jñānasya, yataś ca na prasahya preraṇena
pravarttanam, ata evāsmād eva kāraṇād arthasyādhigatiḥ paricchittiḥ
phalam, na pravṛttyādi |
nanu tat pramāṇasya phalaṃ
vyavasthāpyate, yasmin sati tadvyāpāraḥ parisamāpyate | na cādhigatāv api
pravṛttiprāptyor abhāve sa parisamāpyata ity āha -- adhigate ca -- iti |
co yasmādarthe | yasmād yenārthaḥ samyagjñānena darśitas tatra
tenāpravarttito 'pi puruṣaḥ pravṛttiyogyopadarśanāt, tadgatasya ca
vyāpārāntarasyābhāvāt pravarttita ity ucyate | saty arthatve pravarttanam
eva | jñānena tāvat pravṛttiyogyaḥ kṛta iti yāvat |
astu puruṣas tathā
pravarttito 'rthas tu na prāpitaḥ, tathā ca vyāpārāntaram anyāśrīnam astīty āha
-- prāpita iti | caḥ pūrvavat | artho 'py asāv aprāpto 'pi
śakyaprāptiko darśita iti prāpita ucyate | ata eva prāpaṇaśaktir eva
jñāṇasya prāmāṇyam | sā ca prāpyād arthād ātmalābhanimitteti, yato [9a] yena
pravarttate tad api prāpaṇayojyam eva | śaktiniścayas tv arthakriyānirbhāsasya
sarvasyānumānasya ca svata eva | pravarttakādhyakṣasya ca kasyacit svata eva yad
abhyāsena parito nirastavibhramāśaṅkam, yan nidrādyanupaplutaṃ sad āsannadeśam
anāśaṅkya vyañjakādhīnā 'nyathābhivyakti ca vastu gṛhṇāti | tadrūpasaṃvedanād
eva satyārthaṃ niścīyate | kasyacit tu parato 'rthakriyānirbhāsātmakāt svataḥ
pramāṇād anyato vā yataḥ kutaścin nāntarīyakārthadarśanān
madhyakālavarttibhrāntiśaṅkāpanodena niścīyata iti | prāpitaś cārtham iti
kvacit pāṭhaḥ | sa tu yuktarūpaḥ pravṛttiyogyīkaraṇāt pravarttitaḥ
prāpyārthopadarśanāt prāpito 'rtham ity ekavākyatayopadarśanāt | evam
uttaratrā'py eṣa eva pāṭho 'vadāta iti | tathā ca sati tasmiṃś ca prakāre
sati | samāptaḥ paryavasānaṃ gataḥ | tasamād adhigamasya phalatvaṃ yuktam
iti bhāvaḥ | yato 'dhigamād anyat phalaṃ nopapadyate, jāte ca tasmin samāpyate
vyāpāraḥ, ato 'smāt kāraṇād anadhigato jñānāntareṇāparicchinno
viṣayo 'rtho yasya tat pramāṇaṃ bhavati |
nanu
adhigataviṣayam udīcīnaṃ jñānaṃ tatrārthe kiñcid adhikam ādadhānaṃ pramāṇaṃ
bhaviṣyati. na hi viṣayabhedād eva pramāṇabhedo 'pi tūpayogabhedād apīty āha --
yenaivaiti. hir yasmāt. pūrvād yogyatayā pravarttitaḥ prāpita iti
coktaṃ tatraiva pūrvajñānād adhigate kim adhikam atiriktaṃ kāryaṃ
karttavyam?
[DhPr p.20]
tatra yo artho dṛṣṭatvena
jñātaḥ, sa pratyakṣeṇa pravṛttiviṣayīkṛtaḥ. yasmāt yasminn arthe pratyakṣasya
sākṣātkāritvavyāpāro vikalpena anugamyate, tasya pradarśakaṃ pratyakṣam, tasmāt
dṛṣṭatayā jñātaḥ pratyakṣadarśitaḥ. anumānaṃ tu liṅgadarśanān niścinvat
pravṛttiviṣayaṃ darśayati.
_______________________________
na
kiñcit | ādyenaiva karttavyasya kṛtatvād iti bhāvaḥ | ato 'smād hetor
adhigataviṣayaṃ[21] tadadhigantṛsajātīyaṃ vijātīyaṃ vā na pramāṇam | tena
pramāṇasamplavo nāma nāsty eveti prakāśitam
|
__________NOTES__________
[21] adhigata-em.:
idhagata-
___________________________
nanu ca prabandhenānena
pravṛttiviṣayopadarśakaṃ samyagjñānam iti darśītam | vakṣyamāṇayā nītyā
pratyakṣānumānanāmanī dve samyagjñāne | tatra yadi samānam anayoḥ
pravṛttiviṣayopadarśanaṃ tad idaṃ pratyakṣaṃ satpramāṇaṃ, idam anumānaṃ sad iti
bhedo na syāt | atas tad anayor asamānaviṣayatvam eva kathitavyam | evaṃ ca
kasya kathaṃ tad iti vaktavyam ity āha -- tatra iti | tayoḥ
pratyakṣānumānayor madhye dṛṣṭatvena jñāto niścitaḥ | yadi jñāta ity eva
kriyate tadā 'numeyo 'pi niścitaḥ san pratyakṣeṇa pravṛttiviṣayīkṛtaḥ
prasajyeteti dṛṣṭatveneti kṛtaṃ | atha yo dṛṣṭa iti kiṃ nocyate? nocyate
| kṣaṇiktatvāder api dṛṣṭatvena pratyakṣaviṣayatvād anumānāvatārābhāvaprasaṅgād
iti |
nanu na pratyakṣasya niścayanād prahaṇam api tu pratibhāsāt | tat
kim ucyate jñāto niścita ity āśaṅkyāha -- yasmād iti |
vikalpenānugamyate 'nustriyate 'dhyavasīyate paśyāmīty ākāreṇa | tasmād
dṛṣṭvena jñāta ity ucyate | vikalpeneti tatpṛṣṭhabhāvinā
'nurūpeṇeti draṣṭavyam | ananurūpavikalpānugatavyāpārasya tatrāprāmāṇyāt
kṣaṇikatva iva | evaṃ bruvataś cāyam abhiprāyḥ -- sāṃvyavahārikasya
pramāṇasyedaṃ lakṣa[9b]ṇam ucyate | tato vastuvṛttyā prakāśamānam apy
anurūpavikalpenāviṣayīkṛtaṃ sad apratibhāsamānaṃ nātiśete, vyavahārāyogyatvāt |
evaṃ tad grāhakam api tathāvidhavikalpenānanugamyamānavyāpāraṃ vyavahārayitum
aparyāptaṃ sat tṛṇasyāpi kubjīkaraṇe 'samartham agrāhakaṃ nātivarttate | tena
yad uktaṃ pradaṛśakatvam ekatvam eva pravarttakatvādīti, yac coktam -- adhigatir
eva phalam iti tad anurūpaniścayānugatavyāpāram anurūpaniścayānugatāv iti
draṣṭavyam | evaṃ yatra yatrocyate pratyakṣaṃ vastūpadarśakaṃ vastugrāhakam
ityādinā śabdena tatra sarvatrānurūpaniścayānugatavyāpāram eva boddhavyam
|
athaivaṃ sati vikalpasyāpi prāmāṇyaṃ prasajyeteti cet | etat svayam eva
dharmottareṇāśaṅkya nirākariṣyata iti nehocyate | yadi pratyakṣam evaṃ
pravṛttiviṣayam upadarśayati anumānam apy evaṃ tadā
[DhPr
p.21]
tathā ca pratyakṣaṃ pratibhāsamānaṃ[22] niyatam arthaṃ
darśayati. anumānaṃ ca liṅgasambaddhaṃ niyatam arthaṃ darśayati. ata eva
niyatasya arthasya pradarśake. tena te pramāṇe, na anyad
vijñānam.
__________NOTES__________
[22] pratibhāsamānaṃem.(s.
DhPr 21,14):
pratibhāsanaṃ
___________________________
prāptuṃ śakyam
artham ādarśayat prāpakam. prāpakatvāc ca
pramāṇam.
_______________________________________
kathaṃ
bhedavyavastheti? āha -- anumānaṃ tu iti | tuḥ pratyakṣād
anumānsya vaidharmyam āha | pratyakṣaṃ na svayaṃ niścinvat pravṛttiviṣayaṃ
darśayati kin tu niścāyayat | anumānaṃ tu svayam eva niścinvad iti
|
katham aprtibhāsamānaṃ niścetum īṣṭe tad ity āha -- liṅgadarśanād
iti | liṅgasya sādhyāvinābhūtasya dhūmāder darśanāt | darśanaṃ ca
svarūpagrahaṇapūrvakaṃ `sarvatredaṃ sādhyāvinābhūtam iti' jñānam, `sarvatra
sādhyāvinābhūtam iti' smaraṇapuraḥsaraṃ vā kvacit svarūpagrahaṇam iha vivakṣitam
|
nanu ca pratyakṣānumānajñānavad anyasyāpi jñānasya yathā
pravṛttiviṣayapradarśanaṃ tathā kiṃ na pradarśyate? athāprāmāṇyān nopadarśyate |
kathaṃ punar aprāmāṇyam anyasya? aniyatapravṛttiviṣayapradarśakatvād iti? cet |
tarhi pratyakṣānumānyor api tathātvena prāmāṇyaṃ na syād ity āgūrya
jñānāntarād[:-antarada] bhedam anyayor darśayann āha -- tathā ca -- iti |
tasmiṃś ca pratyakṣasya svavyāpārānusārivikalpopajananena niścayanāt,
pravṛttiviṣayapradarśanaprakāre[23] ..................m anyadā
liṅgadarśanāt svayaṃ niścayena pravṛttiviṣayapradarśanaprakāre |
pratyakṣaṃ jñānaṃ pratibhāsamānaṃ svarūpeṇa prakāśamānaṃ
niyatam arthakriyākṣame bhāvarūpa eva vyavasthitaṃ darśayati |
tena nānarthaṃ nāpy aniyataṃ darśayatīty ākūtam | anumānaṃ ca niyatam arthaṃ
darśayati | caḥ pratyakṣeṇa samam anumānaṃ niyatapradarśakatvena
samuccinoti | liṅgasambaddham iti hetubhāvena viśeṣaṇam | tad ayam arthaḥ
-- yasmāl liṅgaṃ vijātīyavyāvṛtte 'rthe 'rthakriyākāriṇi tādātmyena tadutpattyā
vā sambanddham āyattaṃ tasmāt tatprabhavam apy anumānaṃ niyataṃ darśayati
adhyavasyatīti | tenānumānam api nānarthaṃ nyāpy aniyataṃ bhāvātmany abhāvātmani
vā darśayatīti prakāśitam | iyāṃs tu viśeṣo 'numānaṃ
sambandhagrahaṇakāladṛṣṭasādhāraṇaṃ rūpam āśrityodayamānaṃ svalakṣaṇam
adhyavasyad api na santānāntarāsādhāraṇam adhyavastyatīti pravṛttiviṣāpekṣam api
sāmānyaviṣayam eva | pratykṣaṃ tu pravṛttiviṣayāpekṣam apy asādhāraṇāviṣayam eva
| santānāntarāsādhā[10a]aṇenaiva rūpeṇa viṣayasya niścāyanād iti
|
__________NOTES__________
[23] sūkṣmatvāt na paṭḥyate
|
___________________________
idānīṃ yasyāyam āśayaḥ -- `astu
pratyakṣaṃ niyatārthadarśakam, arthasya sākṣatkraṇāt, aumānaṃ tu
parokṣārthasyāsākṣātkaraṇāt kathaṃ niyataṃ darśayati? tasmān na dvayor
niyatārthapradarśakatvam, api tu ekasyaiva' iti | taṃ sāmastyaniṣedhavādinaṃ
pratyupasaṃharann āha -- ata iti | yasmād vastuprakāśāt pratyakṣaṃ
niyataṃ darśayati | parokṣasyāntarā sākṣād anavabhāse 'pi tatsambaddhatayā
cānumānaṃ kāryasvabhāvajam ekāntaniyataṃ bhāvam, anupalambhajam ekāntaniyatam
abhāvaṃ tathābhūtaṃ darśayati | ato 'smād hetor ete dve api tathārūpe | tato
'nena sāmastyaniṣedhasya niṣedha upsaṃhṛtaḥ | anyathā vyākhyāyamāne tu yato 'stu
(-yat astu) niyatam arthaṃ pradarśayato 'ta ete niyatārthopadarśake ity arthaḥ
syāt | etc ca parisphuṭasyaiva sphuṭīkaraṇam anarthakam
āpadyeteti
[DhPr p.22]
ābhyāṃ pramāṇābhyām
anyena ca darśito 'rthaḥ kaścid atyantaviparyastaḥ, yathā marīcikāsu jalam. sa
ca asattvāt pāptum aśakyaḥ. kaścid aniyato bhāvābhāvayoḥ, yathā saṃśayārthaḥ. na
ca bhāvābhāvābhyāṃ yukto 'rtho jagaty asti. tataḥ prāptum aśakyas tādṛśaḥ
|
sarveṇa ca aliṅgena vikalpena niyāmakam adṛṣṭvā pravṛttena
bhāvābhāvayor
aniyata
_____________________________________
bhavatām ete
niyatārthopadarśake, pramāṇe tu katham ity āha -- tena -- iti | tena
niyatārthapradarśakatvena | niyatārthapradarśakatvābhāvāt kilāprāmāṇyam
anayoḥ śaṅkitam | saty api tasmin kathaṃ tat syād iti bhāvaḥ | anayoḥ
prvṛttiviṣayapradarśanaprakāropadarśane tadanyasya jñāṇasya ca tadapradarśane
yad buddhistham āsīt, tad idānīṃ nānyad ity ādinā 'bhivyanakti | nānyad
vijñānaṃ pramāṇam iti vacanavipariṇāmena sambandhaḥ |
yady evaṃ
jñānatvāviśeṣād amū api pramāṇe mā bhūtām ity āha -- prāptum iti |
ādarśayad iti hetau śatur vidhānād dhetupadam etat | tenāyam arthaḥ --
yataḥ prāptuṃ śakyam artham ādarśayati tena prayakṣādikaṃ prāpakam iti | bhavatu
prāpakam, pramāṇaṃ tu kasmād ity āha -- prāpakatvād ca -- iti | co
'vadhāraṇe |
nanu ābhyāmanye nāpi darśito 'rthaḥ śakyaprāpaṇa eva tatas
tadupadarśakam api kiṃ na prāpakaṃ prāpakatvāc ca kiṃ na pramāṇam ity āha --
pramāṇābhyām iti | co yasmāt | atyantagrahaṇena
saṃśayajñānaviṣayād viśeṣa darśayati | tathāvidho 'pi kiṃ na prāpyeta ity āha --
sa ca iti | co yasmādarthe | niyatopadarśakatve 'py
anarthopadarśakatvād apramāṇyam asya darśitam | yadi kaścid īdṛśas
tadanyajñānaviṣayo 'nyādṛśo bhaviṣyati | tadupadarśakaṃ ca pramāṇaṃ bhaviṣyatīty
ata āha -- kaścid iti | śaṃśayārthaḥ saṃśayālambanaḥ | `sthāṇur vā
puruṣo vā' iti hi pratyayaḥ sthāṇum ullikhya puruṣo vety ālambayaṃs tadabhāvam
ullikhati | tataḥ sthāṇvabhāvāvyabhicāriṇaṃ puruṣaṃ
puruṣa(-ṣā)bhāvāvyabhivāriṇaṃ ca sthāṇum avasyann abhāve nāpy abhāva(ve) niyataṃ
sthāṇuṃ puruṣaṃ vā darśayatīti bhāvābhāvayor aniyataṃ darśayati | yata evāyam
ekāntaniyataṃ darśayitum anīśāno dolāyate, tata eva saṃśaya ity upapadyata iti
|
atha viparyayārtho 'sattvān na prāpyatām, ayaṃ tu kasmān na prāpyata
ity āha -- na ca iti | co yasmādarthe |
nanu bhavatu
saṃśayaviparyayayor aprāmāṇyaṃ [10b] kiṃ naś cchinnam? etad atiriktaṃ
pratyakṣānumānābhyām anyat pramāṇaṃ bhaviṣyatīty āśaṅkyāha -- sarveṇa ca
-- ityādi | co yasmāt | sarvāntargatatvād
[DhPr
p.23]
eva artho darśayitavyaḥ. sa ca prāptum aśakyaḥ. tasmād
aśakyaprāpaṇam atyantaviparītaṃ bhāvābhāvāniyataṃ ca arthaṃ darśayad apramāṇam
anyaj jñānam.
arthakriyārthibhiś ca arthakriyāsamarthavastuprāptinimittaṃ
jñānam mṛgyate. yac ca tair mṛgyate, tad eva śastre vicāryate. tato
'rthakriyāsamarthavastupradarśakaṃ
samyagjñānam.
________________________________________________________________
anumānasyāpi
tathātvaṃ syād ity āha -- aliṅgena -- iti | nāsya liṅgam utpādakatvena
vidyata ity aliṅgam | yady aliṅgena sarveṇa tat karaṇīyaṃ tadā
pratyakṣapṛṣṭḥabhāvino 'pi vikalpasya tadā ''yātam ity āha -- niyāmakaṃ
iti | viṣayādhīno hi niyatārthaparigraho jñānasyety artho niyāmakaḥ | tad
adṛṣṭvā |
nanu kiṃ pratyakṣapṛṣṭḥabhāvy api niyāmakam arthaṃ dṛṣṭvā
pravarttate, yena tādrūpyavirahād anyeṣāṃ vikalpānāṃ tathātvam āśaṅkyate |
ucyate | pravattenety atrāntarbhūto ṇijartho draṣṭavyaḥ | tato 'yam
arthaḥ niyāmakam adṛṣṭvā pravarttiteneti | tathā ca sati pratyakṣapṛṣṭhabhāvī
vikalpo niyāmakaṃ dṛṣṭvaiva pratyakṣeṇa pratyayena pravarttyata iti tathātvena
parihṛto bhavati | itare tv aliṅgavikalpā yena pravarttyante jāyante na tena
sākṣān niyāmako dṛṣṭa iti teṣāṃ tathātvānuṣaṅgaḥ |
anye tu
anumānanivṛttyartham aliṅgeti yojayitvā kathaṃ punar avasāyātmakenāpy aliṅgena
tenaivaṃ karaṇīyam ity āśaṅkya niyāmakam adṛṣṭvety asya tu hetubhāvena
viśeṣaṇatvān niyāmakam adṛṣṭvā pravṛttatvād ity arthaḥ, iti vyākhyāya
tātparyārtham api darśayanti | yady api śabdādijanmāno vikalpā
nobhayapakṣasaṃsparśena dolāyante, tathāpi te niyāmakānāśrayeṇa pravarttamānā na
yaukti(-kta)saṃśayarūpatām ativarttanta iti | pūrvavyākhyāne 'py ayam evāśayaḥ |
sarvasya tasya samudācarator viruddhayor ākārayor abhāve 'pi yuktyā
dvitīyākārānupraveśāt saṃśayarūpatvena bhāvābhāvāniyatārthopadarśakatvam iti
|
eke tu niyāmakaṃ vikalpayitavyaṃ vastunāntarīyakaṃ vastv adṛṣṭvā
pravṛtteneti yojayanti | aliṅgeneti cāsyaivārthasya hetubhāvena viśeṣaṇam
āhuḥ | ubhaye 'pi tu pratyakṣapṛṣṭhabhāvivikalpenātiprasaṅgam
anadhigatārthādhigantur vikalpya(-lpa)sya prāmāṇyacintā 'dhikāreṇa nirākurvate |
tenāyam arthaḥ -- sarveṇa tenānadhigatatvā(-gatārthā)dhigantṛtayā
'bhipretenaivam avaśyakaraṇīyam iti |
aniyatārthapradarśakam api
tatprāpakaṃ syād ity āha -- sa ca iti | co yasmād arthe |
aśakya ity asyānantaraṃ sa avadhāraṇārtho draṣṭavyaḥ | so 'niyato
'rtho na prāptuṃ śakyo 'śakyatvād iti bhāvaḥ |
nanu ca tādṛśaṃ
sarvaṃ mā bhūt prāpakam, pramāṇaṃ tu kasmān na bhavatīty āśaṅkya pūrvoktam
evopasaṃharati tasmād iti | yasmāt prāpakatvād eva pramāṇaṃ tasmāt
| arthasyāśakyaprāpaṇatve 'tyantaviparītatvānitya(-tvāniyata)tve hetū
hetubhāvenānyayor viśeṣaṇatvāt | co 'prāptikārthasamuccaye | kaścid
atyantaviparyastaḥ, kaścid aniyata ityāder yathākrāmam upasaṃhāraḥ -- anyaj
jñānam iti nānyaj jñānam ity asya |
[DhPr
p.24]
yac ca tena pradarśitam, tad eva prāpaṇīyam. arthādhigamātmakaṃ
hi prāpakam ity uktam.
____________________________
syād
etat -- śakyaprāptikārthopadarśakam eva samyagjñānaṃ [11a] nānyad iti
nirnimittam idam | tathā cānyad api kiṃ na parīkṣyata ityāha --
arthakriyārthabhiḥ -- iti | co yasmāt | arthasya dāhādeḥ,
kriyā niṣpattiḥ | tām arthyantīti tathā | etair arthakriyāyāṃ śaktasya
vastunaḥ prāpter yan nimittaṃ tan mṛgyate 'nviṣyate |
arthakriyārthitvād eva ca tad anveṣaṇam eṣām avaseyam | taiś ca
prekṣāvadbhir iti prakaraṇād draṣṭavyam | itarathārthakriyārthibhir apy
prekṣāvadbhir mithyājñānam api nibhālyata iti tatparīkṣā 'py āpatet
|
yadi nāma tais tan mṛgyaṃ tathāpi tad itarad api jñānaṃ kiṃ na
parīkṣyata ity āha yac ca -- iti | co'vadhāraṇe | vicāryate
parīkṣyate | īdṛśaṃ tat samyagjñānaṃ pravarttakaṃ yad
anusaranti bhavanta iti vibhajya pratipādyate | ayam asyāśayaḥ -- na vyasanitayā
''cāryeṇā jñānaṃ vicāryate | kin tarhi? arthakriyārthijanānurodhena | te
tathābhūtam eva jñānaṃ mṛgayante nānyad iti tad eva vicāryata iti |
tad eveti ca mukhyavṛttyabhiprāyeṇoktam na tu mithyājñānaṃ śāstre 'smin
na vicāryate eva | prasaṅgāt tu tasyāpi kalpanāprabhṛtau vicārasambhavād iti
|
nanu śakyaprāpaṇārthopadarśakam eva samyagjñānārthopadarśakam eva
samyagjñānaṃ kuto vyavasthāpyate praśne kim idam aprakṛtam ucyata ityāha --
tata iti | yato 'rthakriyārthināṃ prekṣāvatāṃ nānyan mṛgayaṇīyam, tad
anveṣaṇīyam eva vicāraṇīyam, vyasanitayā vicārāsambhavāt | tato
'rthakriyāsamarthasya vastunaḥ vastunaḥ pradarśakaṃ samyagjñānaṃ nānyad iti
arthāt |
astu samyagjñānam īdṛśam eva | tat punar anyad upadarśya anyat
prāpayad api kiṃ na samyagjñānaṃ tat pramāṇaṃ vyavahriyate? tathā ca
pītasaṃkhyā(-śaṅkhā)dijñānam api prāmāṇyān nāpaiti | āha -- yac ca iti |
co 'vadhāraṇe | anena pītaśaṃ(-śaṅ)khādijñānam apy aṃśe saṃvādāt pramāṇam
iti yat kaiścid iṣṭiṃ tad api samyagjñānavyavacchedyam iti darśayati
|
nanu cānuktasamam idaṃ pītaśaṅkhādijñāṇenānupadarśatasyāpi
śuklaśaṅkhasya, jalajñāṇenānupadarśitasyāpi marīcikānicayasya prāpaṇadarśanāt |
naitad asti | yato na tajjñānapūrvikā sā prāptiḥ, tasyā'jñātavastuviṣayatvāt |
na ca tena śuklaśaṅkhavastu marīcivastu vā jñātam | yathā tu jñānāntarād eva
tathāvidhārthaprāptir na tatas tathā anenaiva prāmāṇyaparīkṣāyāṃ
nirloṭhitam iti nehocyate |
[DhPr p.25]
tatra pradarśitād
anyad vastu bhinnākāram, bhinnadeśam, bhinnakālaṃ ca. viruddhadharmasaṃsargād
dhi adyad vastu. deśakālākārabhedaś ca viruddhadharmasaṃsargaḥ.
tasmāt
anyākāravad vastu grāhi na ākārāntaravati vastuni pramāṇam, yathā
pītaśaṅkhagrāhi śukle śaṅkhe. deśāntarasthagrāhi ca na deśāntarasthe pramāṇam,
yathā kuñcikāvivaradeśasthāyāṃ maṇiprabhāyāṃ maṇigrāhi jñānaṃ na apavarakasthe
maṇau. kālāntarayuktagrāhi ca na kālāntaravati vastuni pramāṇam, yathā
ardharātre madhyāhnakālavastugrāhi svapnajñānaṃ na ardharātrakāle vastuni
pramāṇam.
__________________________________
tad eva tena
prāpaṇīyam iti kuta evad ity āha -- arthādhigameti | hir yasmāt |
uktam iti pradarśanādīnāṃ vastuto 'bhedaṃ pratipādya ato
evārthādhigatir eva pramāṇphalam iti anena prakāśitatvāt, na tu sākṣād
abhihitam | yady anyad adhigamyānyat prāpayet, tadā pradarśanaprāpaṇayor bheda
eva syāt, abhedaś ca pratipādita iti bhāvaḥ |
kathaṃ punar adhigatir eva
phalam ity anena tathātvam asyoktam? yataḥ prāpakatvaṃ prāmāṇyam, phalaṃ ca
tadavyatiriktam iti | atha vā prāptuṃ śakyam artham ādarśayat prāpakam
ity anenaivam uktam | tathā hi tādṛśam artham ādarśayad iti paricchindad ity
arthaḥ | paricchedaś ca prāpakatvān na bhidyata iti
|
bhavatūpadarśatārthaprāpakatvam eva samyagjñānam | yat tu tad eva
prāpya vastu śaṅkhādikaṃ pītarūpatayā pradarśayati tatkatham asamyagjñānam ity
āha -- tatra iti | tatreti vākyopakṣepe caitad |
pradarśatād rūpād bhinnākārādi sad vastv anyad ity anyatvaṃ
vidheyam | ākārādibhinnam api na tato 'nyat, tad evedam ity adhyavasāyād ity āha
-- viruddheti | hir yasmāt | yadi viruddhadharmādhyāsād anyatvam,
na tarhi deśādibhedād ity āha | deśeti | co yasmāt | bhavatv evaṃ
tathāpy ākārādibhinnagrāhijñānam ākārānntarādiyogini vastuni kiṃ na pramāṇam ity
āha -- tasmād iti | yasmāt samyagjñānena yad eva hi darśitaṃ tad eva
prāpaṇīyam, ākārādibhinnaṃ ca tato 'nyat tasmāt | kim iva kva na pramāṇam
ity āha -- yatheti | bhinnadeśagrāhiṇaḥ kā vārtety āha --
deśāntareti | kiṃvan na pramāṇam ity āha -- yatheti |
ava(-pa)varakaśabdena deśaviśeṣo layanodarādiśabdavācya ucyate |
apavarakaśabdasyāpy etad arthasya bhāvāt | apavarakadeśastha iti
pāṭhe 'pi na doṣaḥ |
bhinnakālagrāhiṇaḥ kā vyavasthā ity āha --
kālāntareti | upadarśanakālād anyena kālena vyāvahārikeṇā
yuktaṃ sambaddhaṃ tadgrāhi bhinnakālavastugrāhīti yāvat | caḥ
pūrvavat pūrveṇa sahedam aprāmāṇyena samuccinoti | tad udāharann āha --
yatheti | ayam asyārthaḥ -- adharātre nidrāṇasya madhyāhnakālapratibhāsam
anubhavato vaṇijyāgatasutavastudarśanahṛṣitaromṇa eva jhaṭiti bodhe
kākatālīyanyāyena ca saty api putropalambhe tajjñāṇaṃ na pramāṇam | tat khalu
paramārthenārdharātrakālasambanddhaṃ madhyāhnakālākalitaṃ ca pratītam iti
madhyāhnakālatvenāvabhāsanād eva ca madhyāhṇakālaṃ tad vastūktam
|
[DhPr p.26]
nanu ca deśaniyatam ākāraniyataṃ ca
prāpayituṃ śakyam, yatkālaṃ tu paricchinnam, tatkālaṃ na śakyaṃ prāpayitum. na
ucyate -- yasminn eva kāle paricchidyate, tasminn eva kāle prāpayitavyam iti.
anyo hi darśanakālaḥ, anyaś ca prāptikālaḥ. kiṃ tu -- yatkālaṃ paricchinnam, tad
eva tena prāpaṇīyam. abhedādhyavasāyāc ca santānagatam ekatvaṃ draṣṭavyam
iti.
__________________________________
ardharātraḥ kāla
āgamanakālo yasya tasmin na pramāṇam | atha vā yo 'rdharātre supto
'hno madhyam udgate savitari putram āgataṃ dṛṣṭavā prabhātāyāṃ rātrau sampanne
madhyandine tasminn eva ca deśe tam eva suta(-taṃ) prāgataṃ prabuddho 'pi
paśyati | tasya taj jñānaṃ saṃvādamātrabhāg api na pramāṇam, yato 'rdharātre
madhyāhnam, tadānīm anāgatam api putram āgataṃ, tenāvagatam | na cārdharātre
deśakālaniyatasya putrasya, tasya ca kālasyāsti sadbhāvaḥ | tadā tv ardharātraḥ
paramārthataḥ pratibhāsakālo yasya madhyāhnakālayuktavastuna iti yojyam
|
etena suptasya kenacit paṭhyamānaṃ granthaṃ śṛṇvato jñānam asatyārthaṃ
vyākhyātam avaseyam | yasmād deśakālabhinnātmānaṃ śrotāraṃ granthaṃ ca śrotavyaṃ
paśyati nidropahataḥ | na ca taddeśakālasambaddhau staḥ | yaddeśakālau ca stas
tathā na gṛhṇātīti |
anayaiva ca diśā vājisvapno 'pi vyākhyāto draṣtavyaḥ
| yatas tatrāpi ghoṭakasvapne yatkāladarśanavi[12a]ṣayā bhāvā dṛśyante na tathā
santi, yatkālāś ca santi tatkālā na dṛśyante | ardharātrādiṣu hi svapnadarśanam,
sūryodayādisambaddhāś ca te bhāvā dṛśyante | tasmāt svapne keṣāñcid anubhūtānāṃ
atyantam abhāvād arthakriyāyā nāsti sattvam | kecit tu arthakriyākāritayā
abhimatāh saty asvapne viṣayā dṛṣṭakālabhedavyabhicāriṇo na santy eveti
prakaraṇārthaḥ |
idam īdṛgviśiṣṭaṃ svapnajñānam udāharato
dharmottarasyāyam āśayaḥ -- evaṃvidhasya svapnajñāṇasya
sadarthatvābhimānaḥ keṣāñcit satyasvapnavādinām astīti tad
abhimānaśamanāyedaṃ mayodāharaṇīkṛtam | na tv asmād anyasya svapnajñānasya
kaśicd viśeṣaḥ | sarvasyaiva svapnajñāṇasya nirālambanatayā mithyājñānatvād iti
|
idānīṃ `paricchidyamānasya yatkālaṃ paricchedanaṃ tatkālam eva
prāpyamāṇasya prāpaṇaṃ abhimatam' -- evaṃ bruvata iti matvā
'syārthasyānupapattiṃ codyati -- nanu ca -- iti | deśe niyatam ākāre
niyataṃ ca śakyaṃ prāpayitum ity abhidadhāno 'nayor avipratipattim āha | idaṃ tu
na sambhāvyata ity āha -- yatkālaṃ tu -- iti | tunā
'nantaroktābhyāṃ vidhābhyāṃ vaidharmyam āha | yaḥ kālo sya paricchedanasya tad
yathā bhavati tathā paricchinnam | sa kālo yasya prāpaṇasya tad yathā bhavati |
tathā na śakyaṃ prāpayitum | yasmin kāle paricchinnam tasmin kāle na
śakyate prāpayitum ity arthaḥ | evaṃ ca bruvatā 'nena kālāntaragrāhīti
yad uktaṃ tad ayuktam iti darśitam | sarvasyaiva jñānasya evaṃśīlatvād iti
|
nocyata ityādinā siddhāntavādī codakasyānuktopālambham āha |
anenāpi na kiñcit
[DhPr p.27]
samyagjñānam pūrvaṃ
kāraṇaṃ yasyāḥ sā tathā uktā | kāryāt pūrvaṃ bhavat kāraṇaṃ pūrvam uktam |
kāraṇaśabdopādāne tu puruṣārthashiddhiḥ sākṣātkāraṇaṃ gamyeta | pūrvaśabde tu
pūrvamātram |
kāraṇam uktam | tat kiṃ tvayaivaṃ nocyata iti
pārśvasthaṃ praty asyaivābhiprāyaṃ prakāśayati -- anyo hi -- iti |
ḥīti yasmāt | yady evaṃ nocyate tarhi kiṃ nāmocyata ity āha -- kin
tu -- iti | nipātānipātasamudāyo 'yaṃ kevalam ity asyārthe |
nanu
asaṅgatam idaṃ vākyaṃ | na hi yad eva paricchinnam ity asti yenaivam ucyate |
yatkālaṃ tu prariccchinnaṃ tatkālam iti tu yuktaṃ vaktum, na tad eveti |
sayam etat | kevalaṃ bodhe yatnaḥ karaṇīyaḥ | yatkālam ity anena hi
takālam iti prāptam, tad eveti tacchabdena vastuviṣayo
yacchabda ākṛṣyate | tato 'yam arthaḥ -- yatkālaṃ paricchinnaṃ yad
vastu takālaṃ tad eva vastu prāpanīyam iti | aho gaḍupraveśe
'kṣatārānirgamo jātaḥ | evaṃ khalu vākyaṃ syāt samarthitam, pūrvapakṣāt punar
asyāviśeṣaḥ prāptaḥ | asti viśeṣo mahān, kevalaṃ bhavatā na samīcīnaṃ nirūpitaḥ
| tathā hi pūrvapakṣāvasthāyāṃ yatkālaṃ tatkālaṃ iti cātra bahuvrīhiṇā
paricchedanalakṣaṇā prāpaṇalakṣaṇā ca kriyā 'bhidhīyate | idānīṃ punar
vastuto nāyam arthaḥ | yad vastu yena kālena sambaddhaṃ paricchinnaṃ tad eva
tena kālena sambaddhaṃ svarūpeṇa prāpaṇīyaṃ tadā 'nyadā vā |
paricchedasya yādṛśaḥ kālas tasmin kāle yad vidyamānaṃ tad eva prāpaṇīyam
iti yāvat | tataś ca paricchedakā[12b]lā 'sato yad grāhakaṃ tan na pramāṇam
ity avatiṣṭhate | nocyate yasmin kāla ityādinā ca yad etad uktaṃ tad
bāhyaprāpaṇābhiprāyeṇa draṣṭavyam | paramārthatas tu jñānasya pradarśanād anyaḥ
prānapaṇāvyāpāro nāstīti yasminn eva kāle paricchidyate 'rthas tasminn eva kāle
prāpyata iti | etac cānantaram evānenaiva vistareṇa pratipāditam iti
svavacanavyāghāto 'nyathā 'sya syād iti |
nanv evam api
paricchedakālavarttinaḥ prāpaṇaṃ na sambhavaty eva | sarvasyaiva viṣayasya
kṣaṇikatvāt | tathā copadarśitārthaprāpakatvaṃ nāma kasyacid api jñānasya
nāstīty asambhavitaiva samyagjñānatvalakṣanasya syād ity āśaṅkyāha --
abhedeti | abhedenaikarūpatvena tad evedam ity
ākāreṇādhyavasāyāt | upādānopādeyakṛtakṣaṇaprabandhaḥ santānas tadāśritaḥ
|
ayam asya bhāvaḥ -- sāṃvyavahārikasyeha pramāṇasya lakṣaṇām ucyate |
tena naikāntena vastusthitir apekṣyate | tatra yady api vastusthityā
paricchinnaprāpyayor nānātvaṃ tathāpi vyavaharttāro nirantarāparāparotpatter
avidyāvaśāc ca hetuphalarūpaṃ kṣaṇapracayaṃ tad evedam ity ekatvenādhimuñcanti
tataḥ paricchedakālabhāvinaḥ prāpaṇaṃ sambhavaty eva | itiḥ
samyagjñānapadavyākhyānaparisamāptau |
tad anena prabandhena
samayagjñanapadaṃ vyākhyāyādhunā pūrvaśabdaṃ vyācikhyāsus tena
sādharmasya vigraham āha -- samyagjñānam iti |
[DhPr
p.28]
dvividhaṃ ca samyagjñānam arthakriyānirbhāsam,
arthakriyāsamarthe ca pravartakam | tayor madhya yat pravartakam, tad iha
parīkṣyate. tac ca pūrvamātram. na tu sākṣātkāraṇam. samyagjñāne hi sati
pūrvadṛṣṭasmaraṇam, smaraṇād abhilāṣaḥ, abhilāṣāt pravṛttiḥ, pravṛtteś ca
prāptiḥ. tato na
sākṣāthetuḥ.
___________________________________________________________________________
nanu
puruṣārthasiddhiḥ samyagjñānasya prayojanaṃ kāryatvena | tathā ca
samyagjñānakāraṇiketi vaktum ucitaṃ tatkim evam uktam ity āha -- kāryād
iti | anena vyavasthāvācī sann eva pūrvaśabdaḥ kāraṇe varttata iti darśayati
|
bhavad iti `lakṣaṇahetvoḥ kriyāyāḥ' [pāṇini 3.2.126] iti hetau
śatur vidhānāt hetupadam etat | yady evaṃ kāraṇaśabda eva kriyatām ity āha --
kāraṇeti | ayaṃ bhāvaḥ -- karotīti kāraṇam ucyate, na tv akurvad rūpam |
akurvati punaḥ kāraṇavyapadeśaḥ kāraṇakāraṇatvād aupacārikaḥ | na ca mukhye
sambhavati amukhye pratyayo yujyate | tato yad eva jñānam avyavadhānena
puruṣārthasiddher nibandhanam, tad eva kāraṇaśabdena pratīyeteti. yadi
pūrvagrahaṇe 'py evaṃ pratyayas tadā ko viśeṣa ity āha -- pūrvaśabda iti
| tuḥ kāraṇaśabdād viśeṣam asyāha -- pūrvamātram iti sākṣātkāraṇam
itaraś ca |
nanūbhayoḥ sambhave sākṣātkāraṇaparihāreṇetaragrahaṇāya
pūrvaśabdaḥ śobhate | na caivam asti, sarvasyaiva puruṣārthasiddhiṃ prati
sākṣātkāraṇatvād ity āha -- dvividhaṃ ca -- iti | co yasmādarthe |
kathaṃ dvaividhyam ity āha -- arthakriyeti. nirbhāsate 'sminn iti
nirbhāsaḥ. arthakriyāyā nirbhāso yasmāt tat tathā. yataḥ sādhanajñānād
anantaraṃ dāhādipratibhāsajñāṇam utpadyate, tad evam ucyate.
kecit
tu kṣaṇena kāryakāraṇāvyavahārasyārvāgdarśanena karttum aśakyatvād
dāhādipratibhāsam eva jñānam evaṃ bruvate | arthakriyāyā[13a]nirbhāso 'sminn iti
kṛtvā | aparam arthakriyāsamarthe ca pravarttakam | yat
pravṛttisamadhigamyārthakriyāgocaraṃ tad evam uktam | co
'rthakriyānirbhāsāpekṣayā samuccaye | anyoḥ kiṃ parīkṣyata ity āha tayoḥ
-- iti | pravarttakam api sākṣātkāraṇaṃ tat ko 'nyatra vidveṣo yenedam eva
vicāryate? kiṃ vā pūrvaśabdenety āha -- tac ca iti. co
yasmāt.
ayam āśayaḥ -- yataḥ pravarttante tat sarvam arthaprāpter
vyavahitaṃ kāraṇam | ataś ca sambhavat pratibandhaṃ tat pravṛttyaṅgatvāt
pūrvamātram, na tv anantaraṃ kāraṇam iti | pūrvamātrābhidhānena sāntaram | amum
eva draḍhyann āha -- na tu -- iti | tur viśeṣārthaḥ | kuta etad
ity āha -- samyagjñāna iti | hir yasmāt | tasmin samyagjñāne
prakaraṇāt sādhananirbhāse sati | smṛtibījopajananayogyajñānajñātasya
dāhādeḥ smaraṇam | tato 'bhilāṣaḥ -- tatprāptīcchā | tataḥ
pravṛttiḥ pravarttakajñānopadarśitam arthaṃ prāptukāmā vyāpārasahāyā
buddhiḥ | tasyāś ca prāptir upāditsitalābhaḥ | yasmāt smaraṇādinā vyavadhānaṃ
tataḥ tasmāt na sākṣāṭ hetuḥ prāpter upāyaḥ puruṣārthasidder iti
prakaraṇāt |
[DhPr p.29]
arthakriyānirbhāsāṃ[24]tu yady
api sākṣātprāptiḥ, tathā api tan na parīkṣaṇīyam. yatra eva hi prekṣāvanto
'rthinaḥ sāśaṅkāḥ, tat parīkṣyate. arthakriyānirbhāse ca jñāne sati siddhaḥ
puruṣārthaḥ. tena tatra na sāśaṅkā arthinaḥ. atas tan na parīkṣaṇīyam. tasmāt
parīkṣārham asākṣātkāraṇaṃ samyagjñānam ādarśayituṃ kāraṇaśabdaṃ parityajya
pūrvagrahaṇaṃ kṛtam.
__________NOTES__________
[24]
-nirbhāse tu ACPHN;-nirbhāsāt tu
BED
___________________________
______________________________________________________
yadi
paramparayā 'pi prāptihetuḥ parīkṣyate tarhi sākṣāt hetur atitarāṃ parīkṣaṇīya
ity āha -- arthakriyānirbhāsam iti | tuḥ pravarttakādhyakṣād
arthakriyānirbhāsaṃ bhedavad darśayati |
yada prāptihetur
iti pāṭhas tadā arthakriyānirbhāsam ity asyāntyavyākhyānapakṣe bhinnā
santoṣādiprāptir lokādhyavasāyasiddhā yā tasyā hetuḥ | prāptipāṭhe tu
tadvyākhyānānavadyatā | pūrvavyākhyāne tūpacārāt prāptihetuḥ prāptiśabdena
vaktavyaḥ | karaṇāsādhano vā prātpiśabdo drṣṭavyaḥ |
kasmāt tat na
parīkṣyata ity āha -- yatraiva hi -- iti | hir yasmāt |
sāśaṅkāḥ sasandehāḥ | āśaṅkāgrahaṇasyopalakṣaṇatvāt saviparyāsā ity api
draṣṭavyam |
evaṃ bruvataś cāyam āśayaḥ -- na vyasanam etac chāstrakṛto
yena jñānam aprīkṣamāṇaḥ svāsthyam alabhamānaḥ parīkṣate | kin tarhi?
vyutpādyajanaprayojanoddeśenāyam asyārambhaḥ | saṃśayaviparyāsāpasāraṇaṃ ca
vyutpādyajanaprayojanam | tato yatraiva te tathāpravṛttayas tad eva parīkṣyata
iti | arthakriyānirbhāse 'pi te tathāvṛttaya ity āha -- arthakriyeti |
caśabdas tuśabdasyārthe |
kuto na tathāvṛttayaḥ? yena sākṣātkāraṇe
'smin sati siddhaḥ puruṣārtaḥ, tenānantaram eva phalasyānubhūyamānatvāt, tad eva
santoṣādigamanād vā | vyākhyānadvaye 'pi arthakriyānirbhāsaśabdavācyadvaye
sthite dvayam etat śaṅkāyāḥ kāraṇam -- anantaraphalādarśanam,
adhyavasāyasiddhabhinnaprāptyabhāvo vā | tadabhābe tu kathaṃ śaṅkerann iti
bhāvaḥ |
mā bhūvaṃs tatra sāśaṅkās tat kiṃ siddham ity āha-- ata
iti |
yadi vyavahitaṃ pravarttakaṃ puruṣārthasiddher na kāraṇaṃ tarhi
katham uktam -- `kāryāt pūrvaṃ bhavat kāraṇaṃ pūrvam uktam' iti?
asākṣātkāraṇe cākāraṇe kāraṇa[13b]viśeṣaṇaṃ sākṣād iti nirarthakam ity āśaṅkyāha
-- tasmād iti | yasmāt sākṣātkāraṇam āśaṅkānāspadaṃ sad aparīkṣaṇīyaṃ
tasmād yad asākṣātkāraṇam ata eva ca parīkṣārhaṃ
parīkṣkṣāyogyaṃ pravarttakaṃ samyagjñānam ādarśayitum ādarśayiṣyāmi --
iti kāraṇaśabdaṃ vihāya pūrvagahaṇaṃ kṛtam ācāryeṇety
arthāt |
etad uktaṃ bhavati -- yo 'yaṃ kāraṇaśabdo vyavahite kāraṇakāraṇe
varttate nāyaṃ tatrābhidhāyakatvena varttate karotīti kāraṇam iti
vyutpatteḥ | kin tarhi? tādarthyād upacārata iti |
[DhPr
p.30]
puruṣasya arthaḥ puruṣārthaḥ. arthyata ity arthaḥ
kāmyata iti yāvat. heyo 'rtha upādeyo vā. heyo hy artho hāntum iṣyate, upādeyo
'pi upādātum. na ca heyopādeyābhyām anyo rāśir asti. upekṣaṇīyo hy anupādeyatvāt
heya eva. tasya siddhiḥ hānam upādānaṃ ca. hetunibandhanā hi siddhir
utpattir ucyate, jñānanibandhanā tu siddhir anuṣṭhānam. heyasya ca hānam
anuṣṭhānam, upādeyasya ca upādānam. tato heyopadeyayor
hānopādānalakṣaṇānuṣṭhitiḥ siddhir ity
ucyate.
________________________________________________________________________
syād
etat -- saty api kāraṇagrahaṇe vicārārham eva samyagjñāṇaṃ pratipatsyate | yatas
tad vyutpādyata ity arthaḥ, sādhyatvāt | prātipadikārthas tu kārakatvād
guṇaḥ pradhānānuyāyī | tena pradhānānurodhāt tacchabdo varṇitayā nītyā
mukhyasya kāraṇasya samyagjñānasya vyutpattikarmatā'nupapattes tatparityāgena
lakṣaṇayā tādarthyabhūtayā pratyāsattyā 'rthakriyāsamarthapravarttaka eva
pravarttiṣyate | yathā mañcāḥ krośantīty atra pradhānānurodhāt mañcaśabdaḥ
krośanakriyākarttṛtvānupapatteṛ mukhyam arthaṃ tyaktvā lakṣaṇayā tātsthyabhūtayā
pratyāsattyā puruṣeṣu varttata iti | satyam etat | kevalam evaṃ sati
vyākhyātṝṇām idaṃ kauśalaṃ syān na śāstrakṛta iti sarvam anavadyam
|
idānīṃ puruṣārthasiddipadaṃ vivariṣuḥ puruṣaśabdena
sārdham arthaśabdasya vigraham, arthasya ca svarūpaṃ
puruṣasyetyādinā cāṣṭe | arthyata ity ācakṣāṇo[25]`artha yācñāyām' ity
ato ṇijantāt karmaṇyacaṃ darśayati | arthyata ity asyārthaṃ spaṣṭayati --
kāmyata iṣyata ity anena yāvān evārthaṃ uktas tāvān evārthyata ity
anenāpīti iti yāvad ity asyārthaḥ
|
__________NOTES__________
[25] artha upayācñāyām --
dhātupāṭha 10,373 | {Nach Ausgabe in Böthlingk ist es in
10,357}
___________________________
ko 'sāv arthaṃ ity āha --
heya iti | vāśabdaś ca śabdasyārthe | arthyamāna iṣyamāṇo 'rthaḥ |
na tarhi heyo 'rtha ity āha -- heya iti | hir yasmāt | heyo
hātuṃ tyaktum iṣyate tasmād arthaḥ | ayam āśayaḥ -- iṣyamāṇaḥ khalv arthaḥ |
atra yady api svīkaraṇecchā nāsti tathāpi parihārecchā tāvad astīti | yadi hātum
iṣyamāṇo 'rthaḥ katham upādeyo 'rtha ity āha -- upādeyo 'pīṣyate kevalam
upādātum | na kevalaṃ heya iṣyate ity apiśabdaḥ |
nanu ca na
heyopādeyāv artho 'pi tv anyo 'pi | tataḥ so 'pi kasmān na pradarśyata ity āha
-- na ceti | co 'vadhāraṇe yasmād arthe vā |
nanūpekṣaṇīyo
'pi rāśir asti | yatra na pravṛttir yataś ca na nirvṛttiḥ | tat katham
anubhavasiddhasyāpahnva ity āha -- upekṣaṇīya iti | hir yasmāt
|
atra kaścid āha -- "yathā 'sāv anupādeyas tathā 'heyo 'pi |
tattra yady anupādeyatvād dheyas tadā 'heyatvād upādeyaḥ kiṃ na bhavati" iti |
sādhūktaṃ tena bhadantena kevalaṃ heyaśabdārthavicāre mano
na
[DhPr p.31]
sarvā cāsau
puruṣārthasiddhiś ceti. sarvaśabda iha dravyakārtsnye vṛttaḥ, na
tu prakārakārtsnye. tato na ayam arthaḥ -- dviprakārā api siddhiḥ
samyagjñānanibandhanā eva iti. api tv ayam arthaḥ -- yā kācit siddhiḥ, sā sarvā
kṛtsnā eva asau samyagjñānanibandhanā iti. mithyājñānād dhi kākatālīyāpi nāsty
arthasiddhiḥ. tathā hi -- yadi pradarśitam artham prāpayaty evam tato bhavaty
arthasiddhiḥ.
_____________________________________________________________
praṇihitam
| tathā hi | hīyate, tyajyate, na svīkriyate iti heyaḥ | hānañ cāsvīkaraṇam | na
tu gṛhītvā parityāgaḥ | tena ahiviṣakaṇṭakādīnām api hānaṃ tatrā [14a]
'pravṛttir eva | sā copekṣaṇiye 'py asti | tathā ca yadi tasya svīkāro bhavet,
tadā 'heyatvaṃ siddhim adhyāsīta | na ca tat svīkriyata iti vyaktam ayaṃ hetur
asiddhas tasya | na tv asmākam asiddhaḥ | anupādeyatvasya asvīkarttavyatvasya
siddhatvāt |
athānubhavasiddhasya tṛtīyarāśer
upekṣaṇiyasyāsvīkaraṇamātrād dheyena sārdham aikyapratipādanam ayuktam iti cet |
priyam uktaṃ prayeṇa | na hi vayam api prasiddhyor heyopekṣaṇiyayor arthayor
ekasvabhāvatām ātiṣṭhāmahe | kin tu kriyānimittena heyaśabdenaikābhidhānam tathā
'svīkaraṇārthena hānaśabdenopekṣāyā abhidhānam iti kim avadyam? etac ca
heyopādeyatvam arhtayaikapuruṣaikakālāpekṣayā pratyeyam |
adhunā
siddhiśabdasyārthapadena vigrahaṃ bruvann artham āha -- tasya --
iti |
nanu loke siddhir niṣpattir ucyate, yathaudanasya siddhir iti. tat
katham evaṃ varṇyata ity āha -- hetunibadhaneti. hetuḥ kāraṇaṃ
nibaddhyate 'sminn iti nibandhanaṃ pratibandhaviṣayaḥ | hetur nibandhanam
asyā iti vigṛhya hetupratibaddhety artho vaktavyaḥ |
yadi
janakanibandhanā siddhir īḍṛśī tarhi jñānanibandhanā kīdṛśī bhaviṣyatīty āha --
jñāneti | tuḥ pūrvasyāḥ siddher asyā bhedaṃ darśayati | evaṃ ca
vyācakṣāṇa arthapadavyākhyāne "arthaḥ prayojanaṃ dāhādi",
siddhipadavyākhyāne ca "tasya dāhāder niṣpattiḥ" iti yad
vinītadevaśāntabhadrau vyācakṣātāṃ tad dvayam apy apāsyati | yataḥ
svahetor eva vahnyāder dāhāder niṣpattir na tu jñānāt tasya tadakārakatvād iti
|
nanu yadi siddhir anuṣṭhānam, tarhi hānam upādānaṃ siddhir ity āha --
heyasya ca -- iti. co hetau, avadhāraṇe vā hānam ity asmāt
paro draṭavyaḥ. dvitīyaś cakāraḥ samuccayārthaḥ | kim evaṃ sati siddham
ity āha -- tata iti | yato jñānanibandhanā siddhir īdṛśī tatas
tasmāt kāraṇāt |
puruṣārthasiddhiśabdānāṃ vigraham arthaṃ
vyākhyāya samprati sarvaśabdaṃ vyākhyātuṃ vigraham āha -- sarvā ca
-- iti | evaṃ ca vigṛhṇan yad vinītadevena vyākhyātam -- "sarvaś
cāsau laukiko lokottaraś cāsannadeśo dūradeśaś ca puruṣārthaś ceti, tathā tasya
siddhiḥ" iti, tad dūṣayati. evaṃ hi
[DhPr
p.32]
pradarśitaṃ ca prāpayat samyagjñānam eva. pradarśitaṃ ca
aprāpayat mithyājñānam. aprāpakaṃ ca katham arthasiddhinibandhanaṃ syāt. tasmād
yan mithyājñānam, na tato arthasiddhiḥ. yataś ca arthasiddhiḥ, tat samyagjñānam
eva. ata eva samyagjñānam yatnato vyutpādanīyam. yatas tad eva
puruṣārthasiddhinibandhanam,
____________________________________________________
vyākhyāyamāne
sarvaśabdena puruṣārthasiddher aviśeṣaṇād mithyājñānāt
kākatālīyārthasiddhir nivāritā syāt | na ca sā sambhayinī | yathā ca sā na
sambhavati, tathā 'nantaram eva pratipādayiṣyate
|
_____________________________________________________________
yo
'pi śāntabhadraḥ "sarvaś cāsau puruṣārthaś ca, sarveṣāṃ vā puruṣāṇām
arthas tasya siddhiḥ" iti vyācaṣṭe, so 'py anayaiva dvārā nirākṛtaḥ
|
nanu sarvaśabdasya prakārakātsnaryavṛtter api darśanān na jñāyate kiṃ
vṛttir atrābhipreta ity āha -- sarvaśabda iti. dravyasya
niḥśeṣatāyāṃ vṛttaḥ pravṛtto vācakabhāvena | yathā "sarvotpattimatām
īśvaro nimittakāraṇam" ity a[14b]tra | dravyaśabdena cedaṃ tad iti
vyapadeśayogyaṃ grahītavyam | na tu vaiśeṣikasiddhāntaprasiddhaṃ
pṛthivyādi | tad uktam
--
"vastūpalakṣaṇaṃ
yatra sarvanām prasajyate
|
dravyam ity ucyate so
'rtho bhedyatva vivakṣitaḥ" iti
puruṣārthasiddhir apīdaṃ tad iti
vyapadeśayogyā | tena sā 'pi dravyam | tathāvṛtter asya grahaṇād anyavṛttitayā
prasiddhasyāpi pratiṣedhaṃ kaṇṭhoktaṃ karoti | vṛtta iti varttate | yathā
pūrve vyācakṣate "sarvarasabhoktā 'yaṃ bhikṣākaḥ" iti | yathā 'yam sarvaśabdaḥ
prakārakārtsnyavācī tadvad atrāpīti | prakārakārtsnyavṛtter agrahaṇe ko guṇa ity
āha -- tata iti | tataḥ prakārakārtsnyavṛttasyāgrahaṇat | tathāpi katham
ayam artho bhavatīti cet | bhavati hi prakārakārtsnyavacane sarvaśabde saty ayam
arthaḥ -- na so 'sti puruṣārthasiddheḥ prakāraḥ phalalakṣaṇo vā yo na
samyagjñānanibandhana iti | sati caivaṃ dviprakārā 'pi siddhiḥ
samyagjñānapūrvikety ayam artho bhavati |
nanu cāsminn apy arthe
prakāradvitayasya saṃgṛhītatvāt kim asaṃgṛhītaṃ nāma yenāyam artho yatnena
mahatā hīyata iti? kathaṃ na hīyatāṃ kasyāścit tatprakārāntaḥpatitāyā
hānavyakte[26].....................na hi ṣaḍ api rasaprakārān bhuñjānaḥ kaścin
madhurāmlādirasavyaktīḥ sarvā eva bhuṅkte | na ca tathā 'kurvan sarvarasabhoktā
na bhavatīti |
__________NOTES__________
[26] samyak{-ṅ} na
paṭhyate |
___________________________
yady ayaṃ nārthaḥ kas
tarhīty āha -- api tu -- iti | nipātasamudāyo 'yaṃ kin tvat
yasyārthe sarvatra varttate |
nanu kṛtsnaivāsau
samyagjñānanibandhanety ucyamāne mithyājñānāt kākatālīyā 'py arthasiddhir
nāstīti darśitaṃ syāt | na caitad yujyate | yato yady api mithyājñānān
niyamavatī nāsty arthasiddhīh, tathāpi kādācitkī vidyate eva | yathā kaścit
dahanoparivarttiṃ maśakavarttiṃ dhūmam avasāyāgnim anumāya yadi pravṛttyā 'gnim
āsādayati | ata eva ca mithyājñānasya kādācitkārtha--
[DhPr
p.33]
siddhinibandhanatvāt, samyagjñānasya tu
niyamenārthasiddhinibandhanahetutvāt samyagjānam eva yatnato vyutpādyate | na tv
etāvatā mithyajñānān nāsty evārthasiddhiḥ | prakārakārtsnyavṛttagrahaṇe tu nāyaṃ
doṣaḥ | evaṃ hi samyagjñānāsādhyaḥ paraprakāro nirākriyate | na tu
tatprakārāntaḥpātinyāḥ kasyāścit siddhivyakter mithyājñānasādhyatvam | na ca
hānopādānavyaktayaḥ pratyekaṃ prakāraśabadavācyāḥ prakārānantyaprasaṅgāt |
tasmāt sarvaśabadaḥ prakārkārtsnyavṛttir eva prahītavyaḥ -- iti purveṣāṃ
matam āśaṅkyāha -- mithyeti | kātatālayoḥ saṃyoga ivākasmakī
kākatālīyā | kuto nāstīty āha -- tathā hīti | tata iti
mithyājñānāt | tad api prāpayaty evety āha -- pradarśitam iti | co
yasmāt |
pradarśitaṃ prāpayad api mithyājñānaṃ bhaviṣyati | tataḥ
samyagñānam evety avadhāraṇam ayuktam ity āha -- pradaṛśitam iti |
co 'vadhāraṇe aprāpayad ity ataḥ paro draṣṭavyaḥ | `lakṣaṇahetvoḥ'
[pāṇini 3 |2 |126] iti hetau śatur vidhānāt | pradarśitārthāprāpaṇād eva
mithyājñāna[15a]m ity arthaḥ | mithyājñāṇasya hīdam eva tattvaṃ yat
pradarśitāprāpatvaṃ nāma | prāpake tu mithyājānavyapadeśaḥ samāropitaḥ syād iti
bhāvaḥ | mā bhūta prāpakam, tad arthasiddhes tu bibandhanaṃ kiṃna syād ity āha
aprāpakam iti | co yasmād arthe |
tasmād
ityādinoktārthopasaṃhāraṃ karoti | yasmād upadarśitāprāpakam eva mithyāñāṇam
tasmād yat kiñcn mithyāñāṇaṃ tataḥ sarata eva nārthasiddhiḥ | yaḥ punar
akasmād vahner upari maśakavarttiṃ dhūmam avasāya vahnim asvasyati, so 'py
anumākālāt pūrvaṃ yāvan maśakavarttyādibhyo vyāvṛttaṃ vahnikāryaṃ niyataṃ
dhūmarūpaṃ nirūpya vivecitaṃ tadānīm anumānakāle nānusarati, tadanusaraṇe
bhrāntyayogāt, tāvad anivarttite saṃśayahetau, tiṣṭhatu tāvan
maśakarvarttidarśanam, saty adhūmadarśane 'pi sandigdhavahnikāryatvāt kathaṃ
niḥśaṅko nāma sacetanaḥ | tasmān niścitaniyatarūpād eva dhūmād vahniniściyaḥ |
anyasmāt tv ekāṃśāvagraho 'py anivartitaśaṅkāhetuḥ saṃśaya eva | saṃśayaś ca
bhāvābhāvāniyatasyārthasyāśakyaprāpaṇasya darśako nārthasiddher nibandhanam |
jñāṇātarād eva tu sā prāptir ity asyābhiprāyaḥ | evam anyatrāpi mithyājñāne
yathā prāmāṇyaṃ na yujyate, yathā ca jñānāntarād eva sā prāptis tathā
dharamottareṇaiva viniścayaṭīkāyāṃ vipañcitam iti neha pratanyte
|
kutaścid arthasiddhir api syād ity āha -- yataś ca -- iti |
co 'nyasmād bhedavad rūpam upadarśayati | arthasiddhinibandhanaṃ
mithyājñānam ācāryasyāpi nābhimatam iti sāmarthyād darśayati | yadā ''ha
-- ata eveti | yata eva mithyājñānād arthasiddhir nāsti, samyagjñānāc
cāsty eva | ato 'smād eva hetoḥ | yatnagrahaṇam anuṣaṅgeṇa
mithyājñānavyutpādanaṃ darśayati | mithyājñāṇasyāpi kasyacid vyutpādanād ity
uktaprāyam | ata evety enena yad eva hetutvenāpekṣitaṃ tad eva
yata ityādinā sukhapratipattyarthaṃ kaṇṭhoktaṃ karoti | ayam āśayaḥ --
yady ācāryo mithyājñānād apy arthasiddhiṃ bhavitrīm abhipreyātm tadā na
samyagjñānam eva prastāreṇa vyutpādayet | tad eva ca tathā vyutpāditavān | ato
'vasīyate naiva tasyedam abhipretam iti.
nanu samyagjñānapūrvikaivety
avadhāraṇe sati mithyājñānād arthasiddhir nāstīti labhyate. na copāttam
avadhāraṇam, tat katham ayam artho labhyata ity āha -- tata iti | yataḥ
sarvaśabde darvyakārtsnya--
[DhPr
p.34]
tato yāvad brūyāt -- yā kācit puruṣārthasiddhiḥ, sā
samyagjñānanibandhanā eva iti, tāvad uktaṃ sarvā sā samyagjñānapūrvikā
iti. itiśabdas tasmād ity asminn arthe. yattadoś ca nityam
abhisambandhaḥ. tad ayam arthaḥ -- yasmāt samyagjñānapūrvikā
sarvapuruṣārthasiddhiḥ, tasmāt tat samyagjñānaṃ vyutpādyate.
yady
api ca samāse guṇībhūtam samyagjñānam, tathā api iha prakaraṇe
vyutpādayitavyatvāt pradhānam. tatas tasya eva tatśabdena
sambandhaḥ.
vyutpādyata iti vipratipattinirākaraṇena
pratipādyata
iti.
____________________________________________________
vṛttau
sati sarvā kṛtsnā puruṣārthasiddhiḥ samyagjñānapūrvikā, na tu kācid vyaktir asti
yā na tatpūrvikety ayam artho labhyate, tataḥ kāraṇāt
pūruṣārthasiddhiḥ samyagjñānanibandhanaiveti sāvadhāraṇaṃ vākyam | yat
parimāṇam abhidheyaṃ brūyād vaktuṃ śaknoti, tāvat parimāṇam uktam
sarvā samyagjñānapūrvikety anena | varttatām itiśaśabdas tasmād
ity asyārthe | kva punar yatśabdo 'sti yena vakṣyamāṇārthasaṅgatir ity āha
-- yad iti | co [15b] vyaktam etad ity asminn arthe |
śabdayoḥ sākṣād anyonyāpekṣābhāvāt yattadarthayor iti draṣṭavyam |
abhisambandho vyapekṣā | evaṃ sati kīdṛśo 'rtho vyavatiṣṭhata ity āha --
tad iti |
nanu bahuvrīhau guṇībhūtaṃ samyagjñānam, tat kathaṃ
tasyāpradhānasya pradhānapratyavamarśinā tacchabde parāmarśaḥ syād ity
āha -- yady api ceti | yady api ceti nipātasamudāyo
viśeṣābhidhānārthābhyupagame varttate | mahābhāṣye cāyaṃ prāyeṇa dṛśyate
| samāsa iti samāsārtha ity arthaḥ | vyutpādayitavyatvāt pradhānam
ity abhidadhato 'yam āśayaḥ -- dvedhā hi prādhānyaṃ śabdato 'rthataś ca |
tatra śābdena nyāyenāsaty api prādhānye samyagjñānasya vyutpādayitavyatayā
buddhyantareṇopasthāpitasya svatantrasyā''rthena nyāyena prādhānyaṃ ko
'pahastayed iti tacchabdena tasya parāmarśo na viruddhyata ity
evaṃ vyācakṣāṇo vinītadevavyākhyāṃ tiraskaroti | evaṃ hy asau vyācaṣṭe --
"tad iti napuṃsakaliṅgena nirdeśāt samyagjñānaṃ parāmṛśyata" iti |
samyagjñānasyāprādhānyena parāmarśānupapattau talliṅgaprahaṇasyaivāyogāt katham
asiddhena sādhyatām ity āśayaḥ | tataḥ prādhānyāt tasyaiva
samyagjñānasya
[DhPr p.35]
caturvidhā ca atra
vipratipattiḥ saṃkhyālakṣaṇagocaraphalaviṣayā. tatra saṃkhyāvipratipattim
nirākartum āha --
dvividhaṃ samyagjñānam | NB I
2
dvividham iti -- dvau vidhau prakārāv asya iti dvividham.
saṃkhyāpradarśanadvāreṇa ca vyaktibhedo darśito
bhavati.
________________________________________
tacchabdena
sambandhanaṃ sambandhaḥ svīkāra iti yāvat | tato 'yam arthaḥ -- tat
samyagjñānaṃ karamabhūtaṃ vipratipattinirākaraṇena pratipādyate bodhyate
śiṣyajana ity arthāt | ata eva tad iti dvitīyāntam etad iti
sopapattikam āha |[27]"samyaṃ sva(-smā)ryate paraḥ"[PV IV 267]iti yathā |
vipratipattinirākaraṇena pratipādyata iti bruvatā lakṣaṇaṃ na virudhyate
| "prasiddhāni pramāṇāni" [cf. PSṬ Ms A 12b1; NA k.2; PVṬ 96a7f]ityādi tad
apahastitaṃ veditavyam |
__________NOTES__________
[27]
"smāryate samayaṃ paraḥ" PV IV 267 --
saṃ-
___________________________
nanu vārttikādinaiva
samyagjñānasya vyutpādanāt katham asya na vaiyarthyam iti cet saṃkṣiptarucīn
prajñān adhikṛtyedaṃ prakaraṇaṃ praṇītam ity adoṣaḥ |
atha kā 'tra
vipratipattiḥ yannirākaraṇenedaṃ pratipādyata ity āha -- caturvidheti |
co yasmāt | caturvidhā catuḥprakārā | atra samyagjñāne
viruddhā pratipattir vipratipattiḥ | kiṃviṣayā sety āha |
saṃkhyeti | anena viṣayabhedāc cāturvidhyaṃ vipratipatter darśitam |
tathā hi saṃkhyāvipratipattis tāvat pratyakṣam evaikaṃ pramāṇam iti
lokāyatikānām | pratyakṣānumānāptavacanāni trīṇy eva pramāṇānīti
sāṃkhyānām | ārṣasya jñānasya pratibhāpranāmnaḥ kadācid iha laukikānām
utpadyamānasya pratyakṣānumānayor ekatrāpy antarbhāvāpradarśanāt
pratyakṣānumānārṣāṇy eveti cirantanavaiśeṣikāṇām |
pratyakṣānumānopamānaśabdā eveti naiyāyikānām |
pratyakṣānumānopamānaśabdārthāpattaya eveti prabhākarāṇām iti |
pratyakṣānumānopamānaśabdārthāpattyabhāvā eveti kaumārilānām
|
lakṣaṇavipratipattir api -- savikalpakam eva pratyakṣam iti
vaiyākaraṇabārhaspatyādīnām | savikalpakaṃ nirvikalpakaṃ ceti
naiyāyika[16a]mīmāṃsakādīnām |
pītaśaṅkhādijñānaṃ bhrāntam api pratyakṣam ity aṃśavādavādinām |
ekalakṣaṇahetujam anumānam ity ahrīkāṇām | ṣaḍlakṣaṇahetujam iti
pūrvayaugānām | pañcalakṣaṇahetujaṃ caturlakṣaṇahetujaṃ ce(ve)ti
naiyāyikānām |
viṣayavipratipattir api -- sāmānyaviṣaye
pratyakṣānumāne iti naiyāyikamīmāsakādīnām |
phalavipratipattir
api -- sarveṣāṃ pramāṇā(-ṇa)vyatiriktam eva pramāṇarū(pramārū)paṃ phalam iti
|
tatra tāsu madhye saṃtkhyā tv ajātyā nirdhāryate | tato
nirdhāraṇe yuktaṃ dvau vidhau prakārāv asyeti vigṛhṇan vidhaśabdo 'py
asti prakāravācīti darśayati | tathā hi
prakīrṇavṛttikṛdadharmapālenāpi
[DhPr
p.36]
dve eva samyagjñānavyaktī iti. vyaktibhede ca pradarśite
prativyaktiniyataṃ samyagjñānalakṣaṇam ākhyātuṃ śakyam. apradarśite tu
vyaktibhede sakalavyaktyanuyāyi[28]samyagjñānalakṣaṇam ekam na śakyaṃ vaktum.
tato lakṣaṇakathanāṅgam eva saṃkhyābhedakathanam. apradarśite tu
vyaktibhedātmake saṃkhyābhede lakṣaṇabhedasya darśayitum aśakyatvāt.
lakṣaṇanirdeśāṅgatvād eva ca prathamaṃ
saṃkhyābhedakathanam.
__________NOTES__________
[28]
-vyakty-em.:
-vyaktaty-DhPr
___________________________
_____________________________________________________
vidhaśabdaḥ
prakāravācī pradarśitaḥ | na punar asyāyam abhiprāhaḥ -- vidhā(-dha)śabdo
jātivācitvāt prakāravācī na bhavatīti | anekārthatvāt tasya prakāravācino 'pi
prayogasya "catasṛṣu caiveṃvidhāsu tattvaṃ parisamāpyate" [nyāyabhā- pṛ- 2]
ityādāv anena prāyaśo dṛṣṭatvāt |
nanu kathaṃ nāma pramāṇād eva
pravartteya nāpramāṇād iti pravarttitumanāḥ pramāṇasya lakṣaṇam eva jijñāsate,
na saṅkhyām. tato lakṣaṇam eva vyutpādyaṃ na saṅkhyā. tac ca lakṣanaṃ yady
ekasyaivāsti, tad ekam eva pramāṇam. atha bahūnām, tadā pramāṇabāhulyam
anivāryam eva. atha tal lakṣaṇaṃ naikasyaivāsti nāpi bahūnām, tarhi
lakṣaṇavyutpattau sāmarthyāt saṃkhyāvipratipattir nirākṛtā bhavatīti kiṃ pṛthak
saṃkhyāvipratipattinirākaraṇenetiy āha -- saṃkhyeti. co
yasmādarthe. dvāram upāyaḥ.
kenākāreṇa darśito bhavatīty āha
-- dve iti. itinā vyaktibhedasya svarūpam āha. vyaktibhedenaiva
darśitena kiṃ prayojanam ity āha -- vyaktibhede ceti. co
yasmādarthe. yady adarśite 'pi vyaktibhede lakṣaṇākhyānaṃ śakyam, tathāpi
kiṃ darśitenety anvayamātrād apratipatter vyatirekam api darśayitum āha --
apradarśita iti. tuḥ pradarśanapakṣād apradarśanapakṣasya bhedam
āha. sakalavyaktyanuyāyīti bruvato 'yaṃ bhāvaḥ -- vyaktibhedānupadarśane
prativyaktiniyatasya laṣaṇasyākhyātum aśakyatvāt. lakṣaṇam ucyamānaṃ
sakalavyaktyanuyāyi tad ekaṃ vaktavyam | na ca tad vaktuṃ śakyam, asambhavād
eveti.
nanu kim ucyate -- sakalavyaktyanuyāyi vaktum aśakyam iti yāvatā
'visaṃvādijñānaṃ pramāṇam ity asti lakṣaṇam ekaṃ suvacam apīti. satyam. kevalaṃ
jñānānāṃ yat prātisvikaṃ rūpaṃ pravṛttikāmānāṃ pravṛttyupayogi, tad upalakṣaṇaṃ
nāstīty abhiprāyād adoṣaḥ. yad vā vipratipattinirākaraṇapravaṇaṃ yatsādhāraṇaṃ
lakṣaṇam, tan nāsti. yac cāvisaṃvāditvaṃ lakṣaṇam, na tena vipratipattir
nirākṛtā bhavati. anyatrāpi parair avisaṃvāditvasyeṣṭatvād ity
anenābhiprāyeṇoktam -- na śakyam ekaṃ vaktum iti
viśeṣapratiṣedhasāmarthyāt śeṣavidhisiddhau ca tathābhūtasya sādhāraṇasya
sambhavād eva sakalaśabdo 'yam upayuktakārtsnye
pravartta[16b]nīyaḥ. tenāyam arthaḥ --
pradarśitavyaktibhedātmakacaturvidhapratyakṣānuyāyi kalapanā 'poḍhābhrāntatvam,
pradarśitavyaktibhedātmakadvividhānaumānānuyāyi trirūpaliṅgajatvaṃ śakyaṃ vaktum
iti. yadi nāmaivam, tataḥ kim ity āha -- tata iti. yato 'pradarśite na
śakyam ekaṃ tathāvidhaṃ darśayitum, tatas tasmāt. lakṣaṇakathanāṅgam
iti prativyaktiniyatalakṣaṇakathanāṅgam ity
avaseyam.
[DhPr p.37]
kiṃ punas tad
dvaividhyam ity āha --
pratyakṣam anumānaṃ ca iti ||NB I
3
______________________________________________________
atha
tathāvidhaṃ lakṣaṇam ekaṃ vaktuṃ na śakyatāṃ nāma | kim ataḥ? kevalam adarśite
'pi saṃkhyābhede lakṣaṇabhedo darśayituṃ śakyatām | tat kasmāt tatkathanāṅgaṃ
saṃkhyābhedakathanam ity āśaṅkyānvayamukhenoktam arthaṃ draḍhayituṃ
vyatirekamukheṇāha -- lakṣaṇeti | lakṣaṇabhedasya
prativyaktibhinnasya dṛṣṭasya | kadā darśayitum aśakyatvaṃ yata evaṃ bhavatīty
ākāṅkṣāyām -- apradarśita iti paścād yojanīyam | tur avadhārayati,
pradarśitād vā bhinatti |
nanu ca na saṃkhyābheda eva vyaktibhedaḥ, tat
kathaṃ vyaktibhedātmka ity ucyata iti cet. vastutaḥ saṃkhyeyād anyasyāḥ
saṃkhyāyā vāstavyā abhāvena saṃkhyāsaṃkhyeyayor ekatvavivakṣayā caivam ucyate |
pūrvaṃ tu kalpanānirmitātmanāṃ(-nā)bhinnām avalambya
saṃkhyāpradarśanadvāreṇetyuktam | saṃkhyāsamkhyeyayor ekatvavivakṣayaiva
ca saṃkhyeyavipratipattir eva nirākṛteti | atha vā vastu(vyakti)bhedas tadātmā
tathāvidhaḥ kalpanāśilpinirmito yasya saṃkhyābhedasya sa tathoktaḥ |
paramārthato bhinne hi vastuni saṃkhyābhedaḥ kalpyata iti vāstavarūpānuvādam
idam uktam iti kim avadyam? sarveṇa cānena nai(cānenai)tad uktam --
pravṛttikāmānām upayogitvāl lakṣaṇam eva vaktuṃ yuktaṃ tad etat tv anyathā na
śakyam ākhyātum iti saṃkhyābhedapradarśanam iti |
nanv asaty api
dvividham iti saṃkhyābhedapradarśane tat samyagjñānaṃ cety ukte
'pi vyaktibhedo darśito bhavaty eva | sati caivaṃ lakṣaṇābhdedākhyānam api
sukaram iti kṛtaṃ dvividhaśabdeneti cet | siddhe satīdaṃ vacanaṃ
dvividham eveti niyamārtham iti brūmaḥ | itaratheha tāvad etāvadvyuptādyatayā
prastutam anyatra punar anyad apy asti vyutpattyaṃ samyagjñānam ity āśaṅkāhatya
na nirākṛtā syād iti | yat punar uktam -- tarhi lakṣaṇavyutpattyaiva
saṃkhyāviprtipattir nirākṛtā bhavatīti tad atyantam asaṅgatam | yato yadi
viśeṣalakṣaṇam abhipretyedam ucyate; tadā vyaktibhdedānupadarśane
prativyaktiniyataṃ tad evāśakyaṃ(-ya) kathanam ity uktam | na coktam iti tathā
kartum īṣṭe | yatas tad īdṛśaṃ pratyakṣam anumāṇaṃ cety etat kartuṃ śaknoti | na
tv ābhyām anyan na samyagjñāṇam iti | atha sāmānyalakṣaṇam | tad api tathāvidhaṃ
sādhāraṇaṃ vaktum aśaktyam iti kena tathā kriyatām? na ca tenoktenāpi tādṛśī
vipratipattir nirākriyata ity uktam | athāpi syāt -- dvividham ity ukte 'pi
katha[17a]m ābhyām anyasyāsamyagjñānatvavi(-tvādhi)gamaḥ? ucyate | ye tāvad
ācāryapramāṇakā vyutpatsavas te tadvacanamātreṇaiva vivakṣitam arthaṃ
bodhyante | ye te yuktyanusāriṇas tebhyo 'pi prakaraṇāntareṣūpapattir udāhṛtā |
prajñajanādhikāreṇa cāsya prakaraṇasya prārambhāt svayam eva tair upapattir
ukteti na saṃkhyāvacanam anupādeyam iti | astu lakṣaṇanirdeśāṅgam, ādau tu
kasmād ucyata ity āha -- lakṣaṇa iti | cas tulyopāyatvaṃ
samuccinoti |
yathākathañcid dvaividhyasambhave pṛcchati -- kiṃ
punar iti | kim iti sāmānyataḥ, punar
iti
[DhPr p.38]
pratyakṣam iti
pratigatam āśritam akṣam. atyādayaḥ krāntādyarthe dvitīyayā[Vā 4 ad Pāṇ
2.2.18]iti samāsaḥ. prāptāpannālaṅgatisamāseṣu paraval liṅgapratiśedhād
abhideyaval liṅge sati sarvaliṅgaḥ pratyakṣaśabdaḥ siddhaḥ.[29]akṣāśritatvaṃ ca
vyutpattinimittaṃ śabdasya, na tu pravṛttinimittam. anena tv akṣāśritatvena
ekārthasamavetam arthasākṣātkāritvam lakṣyate. tad eva śabdasya
pravṛttinimittam. tataś ca yatkiñcid arthasya sākṣātkāri jñānaṃ tat pratyakṣam
ucyate.
__________NOTES__________
[29] nanu cāsyāṃ vyutpattau
indriyajñānasyaiva pratyakṣaśabavācyatā syād na yogijñānāder ity āha --
ṭi-
___________________________
___________________________________________
viśeṣata
| abhimatam āha -- pratyakṣaṃ iti | pratyakṣam
ity atra kaḥ samāsaḥ, kena ca sūtreṇety āśaṅkya sukhapratipattyarthaṃ
vipratipattinirākaraṇārthaṃ cāha pratigataṃ ityādi | akṣam
indriyaṃ gatam āśritaṃ janyatayā, na tv ādheyabhāvena | evaṃ ca
vigṛhṇan[29*]akṣam akṣaṃ prati varttataA iti vyutpattiprakāreṇāvyayībhāvaṃ
nirasyati | samāsa ekārthībhāvaḥ | sa cāyaṃ samāsas
tatpuruṣasaṃjñako jñātavyaḥ | kena sūtreṇāyam ity āha -- atyādaya
iti | āhopuruṣikayāyam prakāras tvayā darśito na tv asya kaścid guṇo 'stīty
āha -- sarvalinga iti | avyayībhāvapakṣe pratyakṣo vṛkṣaḥ pratyakṣā mṛgāś
ceti na syāt | pratyakṣasyeti śrutiś ca na syād ity abhiprāyaḥ | kathaṃ punaḥ
sarvaliṅgatā 'syety āha -- abhidheyavad iti |
abhidheyasyevābhidheyavat | abhidheyaval liṅga yasya, tat tathā. tasmiṃś
ca saty ayaṃ pratyakṣaśabdaḥ
sarvaliṅgaḥ.
__________NOTES__________
[29*] A cf. NBh
...
___________________________
nanu ca paraval liṅgaṃ
dvandvatatpuruṣayoḥ[Pāṇ 2.4.26]iti samastena pratyakṣaśabdena
pratiśabdo(-bdā)pekṣayā parasthānasthitasyākṣaśabdasya liṅgaparigrahāt katham
asyābhidheyaval liṅgatety āha -- prāpteti.
nanu kenāsya paraval
liṅganiṣedhaḥ? na tāvat prāptāpannālaṅgatisamāsena teṣāṃ svarūpagrahaṇāt tatra.
atra ca tadabhāvāt. gatisamāsād iti cet, tad apy asat, upasargāḥ kriyāyoge[Pāṇ
1.4.59]ity ataḥ kriyāyoge varttamāne gatiś ca[Pāṇ 1.4.60]ity anena kriyāyoga eva
gatisaṃjñāvidhānāt. na cāyaṃ pratiśabdaḥ kriyāyogī, na ca gamanakriyāyogo
'trāstīti vācyam. pratiśabdasyaiva tatrārthe varttamānā(-natvā)t nāyaṃ
doṣaḥ, gatigrahaṇena tatra yeṣāṃ gatisaṃjñā dṛṣṭā teṣāṃ arhaṇāt | pratyādīnāṃ sā
dṛṣṭeti teṣām api tathātvena saṅgraha iti |
yady evaṃ samāsas tarhi
katham ācāryadignāgena akṣam akṣaṃ prati varttata iti prayakṣam[NMu]ity
uktam? tadarthamātraṃ kathitam ity adoṣaḥ |
[DhPr
p.39]
yadi tv akṣāśritatvam eva pravṛttinimittam syād
indriyavijñānam eva pratyakṣam ucyeta, na mānāsādi | yathā gacchati gauḥ iti
gamanakriyāyām vyutpādito 'pi gośabdo gamanakriyopalakṣitam ekārthasamavetaṃ
gotvaṃ pravṛttinimittīkaroti | tathā ca gacchaty agacchati ca gavi gośabdaḥ
siddho bhavati |
mīyate 'nena iti mānam | karaṇasādhanena
mānaśabdena sārūpyalakṣaṇam pramāṇam abhidhīyate |
liṅgagrahaṇasambandhasmaraṇasya paścāt mānam anumānam | gṛhīte pakṣadharme smṛte
ca sādhyasādhanasambandhe 'numānaṃ pravartata iti paścātkālabhāvy ucyate
|
___________________________________
atha
pratigatam āśritam akṣam ity asyām api vyutpattau
mānasasvasaṃvedanayogipratyakṣāṇāṃ na syāt pratyakṣaśabdavācyatety āha --
akṣāśritatvam iti | co yasmāt | prakṛtyādivibhāgena śabdasya
niṣpattir vyutpattiḥ | pravṛttir arthābhidhānam śabdasyeti
prakṛtasya pratyakṣaśabdasya | tur avadhāraṇe | kiṃ tarhi
pravṛttinimittam ity āha -- anena -- iti | tunā vyutpattinimittād
asya bhedaṃ da[17b]rśayati. yattador nityam abhisambandhāt yad
akṣāśritatvenārthasākṣātkāritvam arthāparokṣīkaraṇam upalakṣyate tad eva
tu pratyakṣaśabdasya pravṛttinimittam | kathaṃ punar
anyenāsambaddhenānyasyopalakṣaṇam? mā bhūd i(a)tiprasaktir ity āha --
ekārthasamavetam iti hetubhāvena viśeṣaṇāt | yata ekārthasamavetaṃ tato
lakṣyata ity arthaḥ | ekasminn arthe jñānalakṣaṇe 'rthasākṣātkāritvam
akṣāśritatvena samaṃ samavetam | yady api paramārthataḥ samavāyasamavāyinau na
staḥ, tathāpi tadvyāvṛttinibandhanayos tathābhūtavastvāśrayeṇa kalpitayor
akṣāśritatvārthasākṣātkāritvayor ekārthasamavāyasya ca kalpitasya sambhavād evam
abhidhāne ko virodhaḥ? paraprasiddhyā vā evam uktam iti kā kṣatiḥ? evam api
kathaṃ pūrvadoṣātivṛttir iya āha -- tataś ceti | sākṣātkāritvasya
pravṛttinimittatvāt | caśabda eva tasmād idam ucyata ity arthaṃ
dyotayati |
akṣāśritatve pravṛttinimitte ko doṣa iti
pārśvasthasyāśrutacodakavākyasya vacanam āśaṅkyāha -- yadi-- iti |
tunā bhedavad etad darśayati |
athābhidhīyate -- yad
arthasākṣātkaraṇam akṣāśritatvena samavetaṃ tad evānenopalakṣāṇīyam iti
tadavasthe(-stho) mānasāder asaṅgraha iti | na |
akṣajatvasyopalakṣaṇatvenāprādhānyād arthasākṣākāritvam upalakṣyamāṇaṃ pradhānam
upalakṣyaiva nivṛtter adoṣa eva | yathā kākebhyo dadhi rakṣyatām ity atra
| anyathā 'trāpi kākatvenaikārthasamavetasyopaghātakatvasyopalakṣaṇāt, śvādibhyo
dadhirakṣā na syāt | atha yad evopaghātakaṃ(-katvaṃ) kākeṣu samavetaṃ tad
evānyatrāpi | tac copalakṣitam iti tad anyato 'pi dadhirakṣocyate |
arthasākṣātkāritve 'pi samānam iti kathaṃ na mānasādeḥ
pratyakṣaśabdābhilāpyatvam iti | kiṃ dṛṣṭam idaṃ yad anyatra vyutpādito 'pi
śabdo 'nyatra tatpravṛttiviṣayīkarotītyāha -- yatheti | sugamam etat,
kevalam apir avadhāraṇe gotvam(m ity a)smāt paro draṣṭavyaḥ
|
pratyakṣamūlatvād anumānasyādau pratyakṣam upāttaṃ pratyeyam | yatra hi
nimittāntaraṃ darśayatum
[DhPr
p.40]
cakāraḥ pratyakṣānumānayos tulyabalatvaṃ
samuccinoti | yathā arthāvinābhāvitvād arthaṃ prāpayat pratyakṣaṃ pramāṇam,
tadvad arthāvinābhāvitvād anumānam api paricchinnam arthaṃ prāpayat pramāṇam iti
|
tatra pratyakṣaṃ kalpanāpodham abhrāntam
I-4
tatra iti saptamy arthe vartamāno nirdhāraṇe
vartate | tato 'yam vākyārthaḥ -- tatra tayor pratyakṣānumānayor
iti samudāyanirdeśaḥ | pratyakṣam ity ekadeśanirdeśaḥ | tatra samudāyāt
pratyakṣatvajātyekadeśasya pṛthakkaraṇaṃ nirdhāraṇam | tatra pratyakṣam
anudya kalpanāpoḍhatvam abhrāntatvaṃ ca vidhīyate | yat tat bavatām asmākaṃ
artheṣu sākṣātkāri jñānaṃ prasiddhaṃ tat kalpanāpoḍhābhrāntatvayuktaṃ
draṣṭavyam |
aśakyaṃ tatra kramapravṛttitvād vācaḥ, kramasya
nyāyaprāptatvād ity ucyate, na tu saty api nimittāntare yathoddeśam eva
vyākhyānaṃ yuktam iti |
pratyakṣapadaṃ vyākhyāyādhunā 'numānapadaṃ
vyācikhyāsuḥ mānaśabdasya tāvad artham ācaṣṭe mīyata iti | evaṃ
vyutpāditenānea śabdena kiṃ pratipādyata iti? karaṇeti |
karaṇasyānumānalakṣaṇakriyāsiddhau sādhakatamasya sādhanena
vācakena | sārūpya(-rūpyaṃ) lakṣaṇaṃ svabhāvo yasya tat tathā |
hetubhāvena caitad viśeṣaṇam |
yady evaṃ kathaṃ tarhi kvacit
"trirūpālliṅgād yad anumeye jñānaṃ tad anumānam" iti? sārūpyopalakṣitaṃ jñānam
eva tathā 'bhidhāsyata iti ko virodhaḥ? evaṃ tāvan mānam | anumānaṃ tu katham
ity āha -- paścād iti | anena paścād arthavṛttenānuśabdasya mānaśabdena
saha "gatiprādaya" ity anena tatpuruṣasmāsaṃ darśayati | na ca mānasya paścād
iti [18a] vivakṣtiam, yenānurathādivad avyayībhāvo bhavet | atra hi mānam eva
pakṣadharmagrahaṇādeḥ paścādbhāvi vivakṣitam | na mānasya paścādbhāvi kiñcid iti
| ayayībhāvapakṣe tu na kevalaṃ vivakṣitārthakṣatiḥ, kin tv anu mānasyeti ṣaṣṭhī
ca na śrūyeta | kasya paścād ity āha -- liṅgeti | "ṣaṣthy
atasarthapratyayena" [pāṇini -- 2.3.30] ity anena paścāt śabdayoge ṣaṣṭhīyam |
katham etad dvayasya paścādbhāvy anumānam ity āha -- gṛhīta iti |
tulyabalatvaṃ tulyasāmarthyam | prāmāṇyāsādanāyeti prakaraṇavaśāt |
yathetyādinaitad eva samarthayate | anumānasya tv arthāvinābhāvitvaṃ
pāramparyeṇā draṣṭavyam | na caivaṃ prāpaṇe prāmāṇyāvahe kaścid viśeṣaḥ |
paricchinnam ity adhyavasitam | evaṃ bruvataḥ pratyakṣam apy adhyavasitam
eva santānaṃ prāpayat pramāṇam | idam api tatheti katham asya na tathātvam iti
bhāvaḥ | tulyabalapradarśane 'py ayam bhāvaḥ | pratyakṣasyāpi yad
arthāvinābhāvitvaṃ tat tadutpattinimittakam eva | tac cānumānsyāpi samānam iti
arthāvyabhicāreṇāpi nimittinā samānena bhāvyam iti |
[DhPr
p.41]
na ca etan mantavyam --
kalpanāpoḍhābhrāntatvam ced aprasiddham, kim anyat pratyakṣaya jñānasya rūpam
avaśiṣyate yat pratyakṣaśabdavācyaṃ sad anūdyeteti | yasmād
indriyānvayavyatirekānuvidhāyyartheṣu sākṣātkārijñānaṃ pratyakṣaśabdavācyaṃ
sarveṣāṃ prasiddham, tad anuvādena kalpanāpoḍhābhrāntatvavidhiḥ
|
kalpanāyā apoḍham apetaṃ kalpanāpoḍhaṃ | kalpanāsvabhāvena
rahitam ity arthaḥ | abhrāntam
anena "pratyakṣam ekaṃ
pramānam" iti bruvāṇaś cārvākaḥ, "anumānād arthaniścayo durlabhaḥ |
kaniṣṭhaṃ ca tatpramāṇam" ity ācakṣāṇo mīmāṃsakaś ca nirastaḥ |
sarvatrāyam itir vākyārthaparisamāptau | yatra tv arthaviśeṣe varttate sa
kathyata eva |
tatretyādi nirdhāraṇam ityantaṃ
sugamam | kevalam indriyajñānādipratyakṣānuyāyitvāt pratyakṣatvākhyā jātir yā
vyavahārasiddhā tayeti draṣṭavyam |
tatrety ayam evaṃ
vyavasthite satīti vākyopanyāse | evaṃ cānuvādavidhikrameṇa yad anyad anyena
vyākhyātam "pratyakṣam iti saṃjñā kalpanāpoḍhatvādi saṃjñy eva | tena
saṃjñāsaṃjñisambandhaḥ pratipādyate" iti tad vipratipattinirākaraṇe prastute
'prastutam | tato 'pavyākhyānam iti prakāśayati | yad apy apareṇa vyākhyātaṃ
"pradeśāntaraprasiddhayoḥ kalpanāpoḍhtvābhrāntatvayor anuvādena pratyakṣatvaṃ
vidhīyate" iti tad api na caturasram iti pratipādayate | yataḥ prasiddhe
lakṣyalakṣaṇabhāve lakṣaṇānuvādena lakṣyaṃ vidheyam, aprasiddhe tu
lakṣaṇavākyena lakṣaṇam eva vidheyam, na lākṣyam iti nyāya iti | anyoś ca
pakṣayor yāvān samarthanadūṣaṇaprakāras tāvān anenaiva viniścayaṭīkāyāṃ
svayaṃ vivecita iti nehocyate | kathaṃ pratyakṣatvānuvādena
kalpanāpoḍhatvādividhānam ity āha | pradiddham iti | anena pūrva
prasiddhasya paścāc chabdenābhidhānam anuvāda iti darśayati | tad
evaṃ draṣṭavyam iti vidadhāno 'jñātasya śabdena jñāpanaṃ vidhir iti
darśayati |
na caitad ityādītiśabdāntaṃ subodham
|
indriyānvayavyatirekānuvidhāyigrahaṇaṃ mānasādyasādhāraṇatayā
'nupanyāsārham api pratyakṣaśabdapravṛttinimittasyārthasākṣātkāritvasya yad
upalṣakaṃ tad upadarśanārtham upanyastam iti jñātavyam | paripāṭyā
prasiddhatvapradarśanārthaṃ vā | tathā hi prathamaṃ yat tad
indriyānvayavyatirekānuvidhāyitayā pratyakṣaṃ prasiddham iti pratipādyate |
tadanu yadīdam indriyāśritaṃ jñānaṃ bhavatāṃ pratyakṣaṃ prasiddhaṃ tatrāpi
pratyakṣaśa[18b]bdapravṛttāv arthasākṣātkāritvam eva nimittaṃ jānīte iti
pratipādate | tadanuvādeneti |
yat kalpanayā 'poḍhaṃ rahitaṃ tat
kalpanāyā apoḍham apagataṃ bhavatīty arthābhedaṃ matvā kalpanāyā apoḍham
iti karttari niṣṭhām āha | na tu kalpanāpoḍham iti karttari niṣṭhaiva | evaṃ hi
tayā rahitam ity ācāryavivaraṇavirodhaḥ syāt
|
[DhPr p.42]
arthakriyākṣame vasturūpe
'viparyastam ucyate | arthakriyākṣamaṃ ca vasturūpaṃ sanniveśopādhivarṇātmakam |
tatra yan na bhrāmyati tad abhrāntam |
nanu kim ekasmin jñāne
jñānāntarasambhavo 'sti yenāyaṃ pratiṣedhaḥ śobheta? kalpanājñāne 'pi ca
kalpanāntaraṃ nāstīti tad api kalpanāpoḍhaṃ prasajyeteti vacanāvakāśaṃ paśyan
kalpanāsvabhāvene[30]tyādinā 'sya vivikṣitam arthaṃ sphuṭyati
|
__________NOTES__________
[30] dharmottare sarvatra pratiṣu
`kalpanāsvabhāvarahitam' ity eva pāṭho labhyate na tu `kalpanāsvabhāvena
rahitam' iti |
___________________________
evañ ca bruvan
kalpanā'poḍham ity atrācārye lakṣaṇavākye bhāvapradhāno
'yaṃ kalpanāśabdaḥ, tena kalpanātvena rahitam ity artha iti darśayati | dharmaṇā
vā klapanākhyena dharmasyābhilāpasaṃsargayogyapratibhāsattvākhyasya nirdeśaṃ
darśayati | ubhayathā 'pi `kalpanāsvabhāvarahitam ity arthaḥ' ity
asya sphuṭīkaraṇasya ghaṭanāt | kalpanā ca cakṣyamāṇā grāhyā | evaṃ ca
śabdārthaṃ sphuṭayatā 'nena yad
ācāryadignāgīyapratyakṣalakṣaṇadūṣaṇāvasare -- "kalpanā nāmajātyādiyojanā
| tena yan nāmnā nābhidhīyate, jātyādinā ca na vyapadiśyate viṣayabhedānuvidhāyi
yaj jñānaṃ tatpratyakṣam" [nyāyavā- pṛ- 41] ity arthaṃ parikalpya "atha
pratyakṣaśabdena ko 'rtho 'bhiddīyate | yadi pratyakṣaṃ katham avācyam? atha na
pratyakṣm avācakas tarhi pratyakṣaśabdaḥ | pratyakṣatvasamānyābhiddhāne 'pi yadi
tadvyatireki; na pratyakṣam uktam | athāvyatireki | kathaṃ noktam?
kalpenāpoḍhaśabdenāpi yadi tad ucyate kathaṃ na vyāghātaḥ? atha nocyate
tasyoccāraṇavaiyarthyam? pratyakṣaṃ kalpanā'poḍhm iti ca vyapadiśyate, na
cābhidheyam iti ko 'nyo bhadantād katum arhati" [nyāyavā- pṛ- 41] ityādi
yad avādīd uddyotakaras tat sarvaṃ
kalpanāpoḍhaśabdārthā'parijñānavilasitaṃ tasya tapasvin iti
sūcitam
"ihāviṣamvādakatvam abhrāntatvam abhipretam | tena
dvicandrādijñānaṃ vyavacchinnam, yogācāramatam api sagṛhītaṃ bhavatī"ti
pūrvayākhyānam avamanyamāno 'bhrāntaśadasyārtham āha -- abhrāntam iti |
abhrāntam arthakriyākṣame 'viparyasyas taṃ yat tad ucyate | na tv
avisaṃvādakam iha grahītavyam iti buddhisthaṃ paścād vyaktīkartavyam | anartho
'pi vastutayā 'dhyavasīyata ity arthakriyākṣama iti viśeṣeṣaṇam | tarhy
arthakriyākṣama ity evāstu | na | arthakriyākṣamasyaiva vastutvajñāpanārthatvāt
| kiṃ tad arthakriyākṣamam? kim avyavi? athānyad evety āha --
arthakriyeti | sanniveśaś caturasratvādiḥ pratibhāsadharmaḥ | sa
upādhir viśeṣaṇam yasya varṇasya vastuśabdavācyasya
śuklādiparamāṇusaṃghātasya tathotpannasya sa tathā | sanniveśaviśiṣṭasyaiva
varṇasyānvayavyatirekābhyām arthakriyāyām upayogadarśanād etad āha | sa
evātmā svabhāvo yasyeti tat tathā | etac ca cākṣuṣajñānaviṣayābhiprāyeṇoktaṃ
draṣṭavyam | anyathā bahvasamañjasaṃ syād iti | anena
paramāṇupracayamātrasyaivārthakri[19a]yākāritvaṃ nāvayavinas tasyāsattvād iti
sūcitam | na bhrāmyati na viparyasyati -- anyathāgrāhi na bhavati
|
syāt etat -- paramāṇvartha eva bhavanmate bāhyaṃ vastu | sarvaṃ ca
vijñānaṃ teṣu paramasūkṣmeṣu
[DhPr p.43]
sthūlābhāsam ājāyate |
tat kathaṃ kiñcid abhrāntaṃ nāmeti? atrocyate | ekasāmagrījanmanāṃ paramāṇunāṃ
bhinnadeśasvabhāvanāṃ taddhetvabhāvatacchāyālokaparamāṇusvabhāvenāntareṇa
rahitatvān nirantaratvena pratibhāsa eva deśavitānāvabhāsātmā sthaulyaṃ nāparaṃ
kiñcit | tatra tathābhūtaparamāṇusamudāyaniṣṭhaṃ nirvikalpakaṃ vijñānaṃ kathaṃ
bhrāntaṃ syāt? yady ekaikaṃ paramāṇum anekadeśāvaṣṭambhena gṛhṇīyān na punar
anekam anekadeśāvaṣṭambhena gṛhṇat | ito 'pi viparyasyed yadi bhinnadeśān
paramāṇūn ekadeśān gṛṇīyāt | na caitad asti, aṇumātrakapiṇḍapratibhāsābhāvāt |
ekadeśagrahaṇe hi piṇḍo bhāseta aṇumātrako na tu vitatadeśaḥ | na cānekagraho
bhramaḥ | atasmiṃs tad iti pratyayasya tādātmyāt | tad ayam arthaḥ --
ekajñānagrāhyās tathāvidhā bahavaḥ paramāṇavaḥ sthūla iti | eko 'yaṃ sthūla iti
tu tathābhūtapratibhāsāśrayeṇa vyavasthāpyamānatvāt pratibhāsadharma ity ucyate
| na vastudharmaḥ, pratyekam aparisamāpter ity alam iha vistreṇa |
nanu
caivam apy anyonyam asaṃsṛṣṭasvabhāvān pramāṇūn saṃsṛṣṭān gṛhṇad vijñānaṃ katham
ivāviparyastaṃ nāmeti | atrāpy ucyate | kiṃ idam asaṃṣṛṣṭatvam iṣṭaṃ bhavatā,
yad viparyayagrahaṇād bhrāntaṃ jñānam upavarṇyate? kiṃ nānārupatvam, atha
nānādeśatvam, uta rūpeṇaiva vijātīyena vyavahitatvam, āhosvid
indriyāntaragrāhyeṇārthena vyavakīrṇatvam? tatra yadi nānārūpatvam asaṃsṛṣṭatvam
iṣṭaṃ tadā na kaścit saṃsṛṣṭagraho nāma sambhāvati yato 'saṃsṛṣṭā eva
paramāṇavaḥ sarvadā gṛhyante | vitatadeśasvabhāvānām eva teṣām avabhāsanāt |
yadi hy ekarūpā bhāseran, aṇumātrakaḥ piṇḍo bhāseta | na tu vitatadeśabhāsanaṃ
syāt |
atha nānādeśatvam asṃsṛṣṭatvam abhipretaṃ tad api natarām
saṃsṛṣṭagraho yato nānādeśā nīlā paramāṇavo nānādeśā eva ca gṛhyante |
ekadeśatvabhāsane hi piṇḍo bhāsetāṇumātraka ity uktam |
atha rūpeṇaiva
vijātīyena vyavahitatvam asaṃsṛṣṭatvaṃ vivakṣitam; tadā tu tad asambhavād eva na
tad viparītagrahaḥ | yato rūpāntaravyavadhānarahitā eva nirantarā nīlāḥ
paramāṇāvaḥ, bhāsante ca tathābhūtā iti kathaṃ vibhramaḥ | madhyavarttino
vijātīyasyālokādiparamāṇor anutpatter apratibhāsanāc ca | atha
cchāyālokaparamāṇur utpadyamānaḥ kena pratibaddho yato notpadyate | na ca śakyaṃ
vaktum -- madhye paramāṇvor nāsti paramāṇvantarasyāvakāśa iti | yato niravayavaḥ
paramāṇuḥ sarvatra sāvakāśa iti | satyam etat | kevalaṃ nāvakāśābhāvāt tad
anutpattir api tu hetvabhāvāt | kasmād hetur na bhavati? svahe[19b]tvabhāvād ity
aparyanuyoga eva |
atha bhinnendriyagrāhyasparśādivyavakīrṇatvam
asaṃsṛṣṭatvam abhimatam | tadā saṃsṛṣṭān paramāṇūn gṛhṇāti vijñānam iti
indriyāntaragrāhyaśūnyān gṛhṇātīty uktaṃ bhavati | tathā ca na kiñcid aniṣṭam |
tathā hi yadi nāmendriyāntaragrāhyasparśādir na gṛhyate tathāpi nīlarūpaṃ tāvat
svadeśasvabhāvasthitaṃ gṛhyata eva | na ca bhinnendriyagrāhyaśūnyānāṃ svarūpaṃ
gṛhyamāṇaṃ viparītaṃ gṛhītaṃ bhavati | deśakālākārāṇām ekasyāpy aviparyāsāt | na
cāgraho bhrama iti | nanu ca pramāṇūnām antarāṇyākāśātmakāni santi | na ca te
sāntarāḥ pratibhāsante | tat katham aviparyāsa iti | atha kim idam ākāśaṃ nāma |
yadi rūpāntarātmakaṃ tan nāstīty uktam | athāpi sparśādyātmakaṃ tatrāpy uktam |
atha sapratighadravyābhāvaḥ | evam apy avastv ākāśam | tataś cākāśam antaram ity
anyavastv antaraṃ na kiñcid
[DhPr
p.44]
etac ca lakṣaṇadvayaṃ vipratipattinirāsārtham, na tv
anumānanivṛttyartham | yataḥ
antaram ity uktaṃ syāt | tathā
nirantarāḥ paramāṇava ity uktaṃ bhavati | tato nirantarāś ca paramāṇavo
nirantarā eva bhāsante | tat kim ucyate 'ntaram ākāśam, na ca tat pratibhāsata
iti? yat khalv atyantam asat śaśaviṣāṇaprakhyaṃ tat kathaṃ bhāseta?
nanv
ākāśātmano 'py antarasyābhāve rūpasaṃsargaḥ paramāṇūnāṃ prasajyeta | naiṣa doṣaḥ
| nāsmābhir ucyate rūpam ekaṃ paramāṇūnāṃ deśo naika iti | api tu bhinnarūpadeśā
utpannā madhyavarttivijātīyarūparahitās tathaiva bhāsanta iti tat kathaṃ
rūpasaṃsargaprasaṅgaḥ?
nanu ca rasādideśe nīlarūpaṃ pratbhāsate | tataś
cātad deśaṃ taddeśatayā gṛhṇad vijñāṇaṃ katham abhrāntaṃ nāmeti? tatrāpy ucyate
| yadā deśaḥ pratibhāsate tadā tasmin deśe pratibhāsamāne yaḥ pratibhāsate
'rthaḥ sa deśaviśiṣṭa ucyate | yadi ca rasādiś cakṣurvijñāṇe pratibhāseta tadā
taddeśavyāpini nīle gṛhyamāṇe syād bhrāntaṃ vijñānam | na ca tatra rasādiḥ
pratibhāsate, indriyāntaragrāhyasyendriyāntarajñāne pratibhāsāyogāt | tat kutas
taddeśanīlagrahaṇam? nīlam eva hi bhāsamānaṃ deśaḥ nāparo deśaḥ kaścid ābhāsate
| indriyāntaragrāhyāpratibhāse ca śuddharūpapratibhāsaḥ | śuddharūpapratibhāsa
eva ca nirantarapratibhāsaḥ | tato nirantarā nīlāḥ paramāṇavo gṛhyante | tasmāt
svadeśasthāyino nīlaparamāṇavaḥ svarūpeṇaiva gṛhyante | tato deśakālākārāṇām
ekasyāpy aparityāgān nīlābhāsaṃ vijñānam abhrāntam eva | sarvaṃ caitad
grāhyatattvaṃ viniścaye dharmottareṇaiva nistareṇa nirūpitam iti
neha pratanyate |
nanv evam abhrāntatve yogācāramatam asaṅgṛhītaṃ
syāt | grāhyagrāhakākāratayā pravṛtteḥ sarvasyaivāsarvajñavijñānasyālambane
bhrāntatvāt | tat kathaṃ pūrvavyākhyānāvajñā na kriyata iti cet | ucyate | na
yogācāranaye lakṣaṇam idam, kin tu sautrāntikanaya eva | na ca
sarvaṃ vijñānavāde yojayi[20a]tuṃ śakyam | "tasya viṣayaḥ svalakṣaṇam"
ityāder aśakyayojanatvāt | tasmin kiṃ pratyakṣalakṣaṇam iti cet |
kalpanāpoḍhatvam eva | dvicandrādinirāsaḥ katham iti cet samyagjñānaṃ sad evam
ity abhiprāyād adoṣaḥ | sautrāntikanaye 'pi kiṃ naivaṃ? tataś
cābhrāntagrahaṇam atiricyata iti cet | satyam etat | kevalaṃ
vipratipattinirāsārthaṃ varṇayiṣyata iti | "ihābhrāntapadaṃ
taimirikādijñānavyavacchedārtham | kalpanā'poḍhagranaṇaṃ tu anumānanirāsārtham
iti" yat pūrvakair vyakhyātaṃ tad vyaktam evāpahastayann āha -- etac ca --
iti | co 'vadhāraṇe | vipratipattinirāsārtham ity ataḥ paro
draṣṭavyaḥ | pūrveṣām abhipretaṃ pratiṣedhati | na tv iti bhedārthaḥ |
nanu kim ucyate na tv anumānanivṛttyartham iti?
yāvataikaikenānumānanivarttanād iti cet | ucyate | lakṣaṇadvayam iti
dvayor upādānaṃ vipratipattinirākaraṇārtham, ekaikenānumānavyavacchedasiddher
iti samuditaphalam etat | tato nānumānanivṛttyartham iti
nānumānanivṛttyartham eveti sāvadhāraṇaṃ niṣidhyate | yadi tu
vipratipattinirācikīrṣayā kriyamāṇam anumānaṃ vyavacchinatti na tadartham eva
dvayam iti |
nanu nedaṃ lakṣaṇadvayam anumānavyavacchedārthaṃ pūrvakair
vyākhyātam | kin tu kalpanā'poḍhagrahaṇam eva |
abhrāntagrahaṇaṃ tu dvicandrādijñānavyavacchedārtham | tat kathaṃ
`na tv anumānanivṛttyartham' tatha
[DhPr
p.45]
kalpanāpoḍhagrahaṇena eva anumānaṃ nivartitam | tatra
asaty abhrāntagrahaṇe gacchadvṛkṣadarśanādi pratyakṣam kalpanāpoḍhatvāt
syāt | tato hi pravṛttena vṛkṣamātram avāpyate iti saṃvādakatvāt samyagjñānam,
kalpanāpoḍhatvāc ca pratyakṣaṃ iti syād āśaṅkā | tannivṛttyartham
abhrāntagrahaṇam | tad dhi bhrāntatvāt na pratyakṣam |
trirūpaliṅgajatvābhāvāc ca na anumānam | na ca pramāṇāntaram asti | ato
gacchadvṛkṣadarśanādi mithyājñānam iti uktaṃ bhavati |
`yataḥ
kalapnāpoḍhagraṇenaivānumānaṃ nirvarttitam' ity ucyata iti cet |
satyam | kevalaṃ yady abhrāntagrahaṇaṃ vyavacchedārtham eva
tadānumānavyavacchedārtham eva yujyate | na tu dvicandādijñānanirāsārtham, tasya
samyagjñānādhikārād eva vyavacchedasiddheḥ | tathā hi dvididhaṃ
samyagjñānam iti prastutya lakṣaṇam idaṃ vidhīyamānaṃ tad adhikāreṇaiva
vihitaṃ bhavati |
nanv evaṃ sati kalpanāpoḍhagraṇenaiva
nivṛtte abhrāntagrahaṇam atiricyate | ayam aparas teṣāṃ doṣo 'sti
| na tu dvicandrādijñānanivṛttyartham idaṃ yujyata iti
dharmottarasyāśayaḥ | yady etad artham abhrāntagrahaṇaṃ na
bhavati tarhi kim anenety āha -- tatra -- iti |
nanu
gacchadvṛkṣadarśaṇādeḥ kalpanāpoḍhasyāpi visaṃvādakatvena samyagjñānatvābhāvād
eva vyavacchede siddhe kim etad arthenābhrāntapadenety āha --
tato hi -- iti | vṛkṣamātram iti gamanenā'navacchinnam |
iti hetau | astu samyagjñānam, pratyakṣasambhāvanā tv asya katham? na hi
yad eva samyagjñānam tad eva pratyakṣam ity āśaṅkya pūrvoktam eva prasaṅgenāha
-- kalpanā -- iti | caḥ saṃvādakatvāpekṣayā samuccayārthaḥ |
itikaraṇāśaṅkāyāḥ svarūpaṃ darśayati | āśaṅkā ceyam īdṛśī yauktī
draṣṭavyā | yad vā co yamādarthe | .................... asaty
abhrāntagrahaṇe syād iyam āśaṅkā | yadi saty api syāt tadā kim
anenety āha -- tannivṛttyartham iti śaṅkānivṛttyarthamātram | anena etad
darśati -- yady api paramārthataḥ samyagjñānādhikārād evamādijñānaṃ
vyavacchedyate | tathāpy aṃśasaṃvādavādinām āhatya
vipratipattinirākaraṇārthaṃ ka[20b]rttavyam evābhrāntagrahaṇam iti
|
syād etat -- kim ābhrāntagraṇenādhikaṃ kṛtam | yenaitad
vipratipattinirākaraṇārthaṃ bhavatīty āśaṅkāyāṃ dūrasthitam api
gacchadvṛkṣadarśanādi mithyājñānam ity uktaṃ bhavatīti yojanīyam |
itinā uktenākāraṃ kathayati | uktaṃ prakāśitaṃ bhavaty
abhrāntagrahaṇeneti prakaraṇāt | kuto mithyājñāṇaṃ tad uktam ity
apekṣāyāṃ prathamam uktaṃ tad iti yojanīyam | hir yasmāt tato 'yam
arthaḥ -- yasmāt tad gacchadvṛkṣadarśanādibhrāntatvāt na pratyakṣam, ato
mithyājñānam ity abhrāntagrahaṇenoktaṃ bhavati | bhavatu
bhrāntatvād apratyakṣam, anumānarūpatve tv anirvarttate katham asya tathātvam
ity āśaṅkāyāṃ yojyam, co yasmān nānumānam | kathaṃ nānumānam?
trirūpaliṅgajavābhāvāt | yady evam anyat pramāṇam bhaviṣyati, tathāpi
kathaṃ mithyājñānam ity āśaṅkāyāṃ vācyam | co yasmān nābhyāṃ
pramāṇāntaram asti | ataḥ pratyakṣatvādisvābhāvatvābhāvāt | yad vā
'to 'bhrāntagrahaṇād ity arthaḥ |
nanv
anumānādirūpanirākaraṇe yady abhrāntagrahaṇasya vyāpāro bhavet,
bhaved eva mithyājñānatvābhidhāne sāmarthyaṃ yāvato(-tā) yathā svayam
upapattyaivānumānādibhāvo vyudastas tat katham
abhrānta
[DhPr p.46]
yadi
mithyājñānaṃ kathaṃ tato vṛkṣāvāptir iti cet, na tato vṛkṣāvāptiḥ | nānādeśagamī
hi vṛkṣas tena paricchinaḥ | ekadeśaniyataś ca vṛkṣo 'vāpyate | tato yaddṛśo
gacchadvṛkṣo dṛṣṭaḥ, taddṛśo na avāpyate | yaddeśaś ca avāpyate sa na dṛṣṭa iti
na tasmāt kaścid artho 'vāpyate | jñānāntarād eva tu vṛkṣādir artho 'vāpyate |
ity evaṃ abhrāntagrahaṇam vipratipattinirāsārtham
|
tathā abhrāntagrahaṇena apy anumāne nivartate
kalpanāpoḍhagrahaṇaṃ vipratipattinirākaraṇārtham
|
grahaṇena tan mityājñānam ity uktaṃ bhavatīy ucyate | satyam | kin tv
anumānādirūpatānirākaraṇahetunā dattasāhāyakena satā
'bhrantagrahaṇena tan mithyājñānam ity uktaṃ bhavatīty uktam iti
boddhyavyam |
nanu pratyakṣalakṣaṇaśūnyasyāpratyakṣataiva darśayitavyā,
tat kim anumānādirūpatānirākraṇam aprakṛtaṃ kṛtam iti cet |
apratyakṣatvapradarśane prasaṅgena kṛtam iti kā kṣatiḥ?
yadītyādi
sugamam | kevalaṃ tata iti gacchadvṛkṣadarśanarūpān mithyājñānāt
paricchinno dṛṣṭaḥ | vṛkṣa iti vṛkṣatvena prathanād ucyate na tv
asau tathā 'vabhāsamāno vṛkṣa eva | ekadeśaniyata iti
prāpyamāṇaparamārthavṛkṣābhiprāyeṇoktam | co hetau | tatas tasmād
anantaroktāt kāraṇāt |
nanu tato 'pi pravṛttasyāsti
cchāyādyarthakriyākārirūpasya pādapasya prāptis tatkatham apahnūyata iti? āha --
jñānāntarād -- iti | taddeśopasarpaṇajanmanaḥ sthitavṛkṣapratibhāsātmano
jñānāntarāt | tatra mithyājñānam arthinaḥ pravṛttimātrahetur na tu
vṛkṣaprāpakam iti saṃkṣepārthaḥ | yadi mithyājñānatvapratipādanārtham
abhrāntagrahaṇaṃ na tarhi vipratipattinirākaraṇārtham ity āha --
evam iti | evam ity anenānantaroktasyopapattiprakārasyākāro
darśitaḥ | tato 'yam arthaḥ -- evam anantaroktena yuktiprakāreṇa |
etādṛśam api pratyakṣam iti virudhāyāḥ pratipatter nirāsārtham
abhrāntagraṇām iti | yady evaṃ abhrāntagrahaṇam eva
vipratipattinirākaraṇārtham | na tu kalpanāpoḍhagrahaṇaṃ | uktaṃ
ca dvayam etat tannirāsārtham ity āśaṅkyāha -- tatheti | yathā
'bhrāntapadaṃ tathedam ity arthaḥ
|
vipratipattinirākaraṇārtham iti pratyakṣapṛṣṭhabhāvino 'pi
vikalpasya vyāvahārikalokādhyavasāyenābhrāntasya yat pratyakṣatvaṃ kaiścid
iṣṭam, tanni[21a]rākaraṇārtham iti draṣṭavyam | tatrāsati
kalpanāpoḍhgrahaṇe ghaṭo 'yam ityādijñānaṃ pratyakṣam abhrāntatvāt
syāt | tato hi pravṛttena ghaṭādir arthaḥ prāpyata iti saṃvādakatvān
samyagjñānam abhrāntatvāc ca pratyakṣaṃ syādā[d ity ā]śaṅkā | tannivṛttyārtham |
kalpanātmakatvān na pratyakṣam, trirūpaliṅgajatvābhāvāc ca nānumānam
|
[DhPr p.47]
abhrāntam hi anumānaṃ
svapratibhāse 'narthe 'rthādhyavasāyena pravṛttatvāt [PVin II 2,8] | pratyakṣam
tu grāhye rūpe na viparyastam |
na tv avisaṃvādakam
abhrāntam iha grahītayam | yato samyagjñānam eva pratyakṣam, na anyat | tatra
samyagjñānatvād eva avisaṃvādakatve labdhe punar avisaṃvādakagrahaṇam
niṣprayojanam eva | evaṃ hi vākyārthaḥ syāt -- pratyakṣākhyam yad avisaṃvādakaṃ
jñānaṃ tat kalpanāpoḍham avisaṃvādakaṃ ca iti | na ca anena
dviravisaṃvādakagrahaṇena kiñcit | tasmād grāhye 'rthakriyākṣame vasturūpe yad
aviparyastam tad abhrāntam iha veditavyam |
kīdṛśī punaḥ
kalpanā iha gṛhyate ity āha
--
abhilāpasaṃsargayogyapratibhāsā pratītiḥ kalpanā
I-5
[31]abhlāpa ityādi | abhilāpyate 'nena ity
abhilāpaḥ vācakaḥ śabdaḥ | abhilāpena saṃsargaḥ abhilāpasaṃsargaḥ
ekasmin jñāne 'bhidheyākārasya abhidhānākāreṇa saha
grāhyākāratayā
__________NOTES__________
[31] ahbilāpeti
-- E.P. `abhilāpetyādi' iti nāsti --
A.B.H.N.
___________________________
na ca pramāṇātaram
asti | ato ghaṭo 'yam ityādijñānam asamyagjñānaṃ bhavatīti pūrvavad vacanīyaṃ
yojanīyaṃ ca |
nanu ca saṃvādino 'sya katham asamyagjñānatvam? yadi nāma
visaṃvādakatvalakṣaṇam asamyagjñānatvaṃ nāsti tathāpi gṛhītārthagrāhiṇo
'syāpūrvādhigamābhāvāt karaṇārthābhāvarūpam asamyagjñāntvaṃ smaraṇāder iva kiṃ
nānumanyate? jātyādiviśiṣṭavastugrāhiṇo 'syāpūvārthādhigamo 'stīti cet | idam
anyatra vistareṇa nirastam ity āstāṃ tāvad iheti | svapratibhāsa ityāder
granthasya tu satyam arthaṃ viṣayavipratipattinirākaraṇavākyavivaraṇaṃ
vivecayiṣyanto vivecayiṣyāmaḥ | samprati yad doṣadarśanāt pūrveṣāṃ vyākhyānam
avamanyānyathā 'yam abhrāntārthaṃ vyācaṣṭe taṃ kaṇṭhoktam karttuṃ teṣām
abhimatam abhrāntārthaṃ pūrvaṃ sāmarthyān niṣiddham api sākṣān niṣedhann āha --
na tu -- iti | tur atiśaye | yata ityādi veditavyam
ity antaṃ subodham |
yadi jātyādiyojanātmikā kalpanā | sā
jātyādyabhāvād eva na sambhavati | atha grāhyagrāhakabhāvena pravarttamānaṃ
jñānaṃ kalpanā tadā sarvam asarvajñajñāṇaṃ tathā pravṛttam iti kim avaśiṣyate
yad avikalpakaṃ syād ity abhipretya kalpanāyāḥ svarūpaṃ pṛcchati --
kīdṛśīti sāmāṇyataḥ pṛcchati | punar iti viśeṣataḥ | iheti
pratyakṣalakṣaṇe |
abhilapyate ucyate 'nenety abhilāpo
vācakaḥ śabdaḥ | sa ca saṅkenta --
milanam |
[DhPr p.48]
tato yadā ekasmiñ
jñāne 'bhidheyābhidhānayor ākārau saṃniviṣṭau bhavatas tadā saṃsṛṣṭe
abhidhānābhidheye bhavataḥ | abhilāpasaṃsargāya yogyo abhidheyākārābhāso yasyāṃ
pratītau sā tathā ukatā |
tatra kācit pratītir abhilāpasaṃsṛṣṭābhāsā
bhavati | yathā vyutpannasaṅketasya ghaṭārthakalpanā ghaṭaśabdasaṃsṛṣṭāvabhāsā
bhavati | kācit tv abhilāpena asaṃsṛṣṭā api abhilāpasaṃsargayogyābhāsā bhavati |
yadā bālakasya avyutpannasaṅketasya kalpanā | tatra abhilāpasaṃsṛṣṭābhāsā
kalpanā ity uktāv avyutpannasaṅketasya kalpanā na saṃgṛhyeta | yogyagrahaṇe tu
sā api saṃgṛhyate | yady apy abhilāpasaṃsṛṣṭābhāsā na bhavati tadaharjātasya
bālakasya kalpanā, abhilāpasaṃsargayogyapratibhāsā tu bhavaty eva | yā ca
abhilāpasaṃsṛṣṭā sā api yogyā | tata ubhayor api yogyagrahaṇena
saṃgrahaḥ |
kālena dṛṣṭena rūpeṇaikyam āpādito
'ntarjalpākāras tathā pratibhāsamāno vācyaḥ | saṃsargapadena sārdham asya
vigrahaṃ prāha -- abhilāpena -- iti | abhilāpena vādakena
saṃsargaḥ sambandhaḥ | "tṛtīye"ti [pāṇīni -- 2.1.30.] yogavibhāgāt
samāsaḥ | atha vā 'rthakathanam idaṃ kṛtam, sasāsas tu ṣaṣṭhītatpuruṣaḥ kāryaḥ |
kathaṃ punar vācyavācakayoḥ saṃsargaḥ sambhavatītyāha -- ekasimin iti |
grāhyākāratayā milanam ity ekajñānagrāhyākāratayā 'vasthānam iti vācyam |
arthākāraś ced vācakaśabdākāreṇa sahaikajñānārūḍho bhavati tadā vācyavācakayoḥ
saṃsarga iti yāvat | bhavatv abhidhānābhidheyākārayor ekajñānārohaḥ | kim
etāvatā 'bhidhānābhidheye vācyavācakatayā sambaddhe bhavataḥ, yena tad grāhi
vijñānaṃ savikalpakaṃ syād ityāśaṅkyopasaṃhāravyājenāha -- tata iti |
yadākārau saṃniniviṣṭau pratibhāsitau bhavatas tadā saṃsṛṣṭe
tathātayā sambaddhe bhavataḥ | ekasmin jñāne
viśeṣyaviśeṣaṇatvenākārapratibhāsa evānayor vācyavācakatvagrahaṇam iti bhāvaḥ |
abhilāpasaṃsargāya yogya ity arthakathanam idaṃ [21b] kṛtam | samāsas tv
abhilāpasaṃsargasya yogya iti karttavyaḥ | tādarthyacaturthyāḥ prakṛtivikāra eva
samāsāt |
yady evam abhilāpasaṃsṛṣṭapratibhāsety evāstu kiṃ
yogyagrahaṇenety upālambhaṃ paśyan yathā 'sya sāphalyaṃ tathā darśayitum
upakramate -- tatreti | vākyopanyāse caitat | abhilāpasaṃsṛṣṭa ābhāso
yasyāḥ sā tathā | kasyevety āha -- yatheti | `idam asya vācyam idam asya
vācakam' ity ubhayāṃśāvalambijñānaṃ
[DhPr
p.49]
asaty abhilāpasaṃsarge kuto yogyatā avasitir iti ced |
aniyatapratibhāsatvāt | aniyatapratibhāsatvaṃ ca pratibhāsaniyamahetor abhāvāt |
grāhyo hy artho vijñānaṃ janayan niyatapratibhāsaṃ kuryāt | yathā rūpaṃ
cakṣurvijñānaṃ janayad niyatapratibhāsaṃ janayati | vikalpavijñānaṃ tv arthān na
utpadyate | tataḥ pratibhāsaniyamahetor abhāvād aniyatapratibhāsaṃ
|
saṅketaḥ, śabdārthaprayogapratipattyoḥ
kāryakāraṇabhāvarūpo vā | vyutpanno jñātaḥ saṃketo yena sa
vyutpannasaṃketaḥ | tasya yadi sarvaiva tādṛśī tadā kācid iti na vācyam,
yogyagrahaṇean ca na kiñcid ity āha -- kācid iti | tuḥ
vyutpannasaṃketapratīter bālapratītiṃ bhedavatīm āha | kasya sadṛśī sambhavatīty
āha -- yatheti | bālaka ity alpārthe kan | yady abhilāpasaṃsṛṣṭābhāseti
kṛte 'pi tathābhūtāyāḥ pratīteḥ saṅgrahaḥ, kṛtaṃ tarhi yogyagrhaṇenety
āha-- tatreti | tayor madhye 'vyuptannasaṃketasya yā sā na saṅgṛhyate |
kadā tu saṅgṛhyatety āha -- abhilāpeti | arthapradarśanatvād
asyābhilāpasaṃsṛṣṭābhāsā pratītiḥ kalpanety uktau vacane satīty
arthaḥ | itinokter ākāraḥ kathitaḥ | asati tāvad ayaṃ doṣaḥ | yadi saty
api yogyagrahaṇe tadasaṃgrahas tathāpi kiṃ tenety āha -- yogyeti |
tur akaraṇāvasthāyā viśeṣam āha | na kevalaṃ tatsaṃsṛṣṭābhāsety
apiśabdaḥ | tathāvidhabālasya ca kalpanā 'numānasiddhā | tena sā
'vaśyaṃ grāhyeti bhāvaḥ | kathaṃ punar yogyagrahaṇena tasyāḥ saṅgraha ity āha --
yady apīti | nipātasamudāyo 'yaṃ viśeṣābhidhānārthābhyupagame sarvatra |
ahni jātaṃ janmāsyeti tathā | ahni vā jāta utpanna iti
tathā | aharjātasyaitadaharjātasyeti draṣṭavyam | yady evaṃ
vyutpannasaṅketasya sā kathaṃ saṅgṛhyata ity āha -- yā ceti | ca
pūrvāpekṣayā samuccaye | yadi sā tatsaṃsargayogyā na syāt kathaṃ tatsaṃsargam
anubhaved iti bhāvaḥ | yata evaṃ tasmāt |
nanu pratītapratibhāsasya
tatsaṃsargānubhavānyathānupapattyā yogyatā kalpanīyā | na ca bālakalpanāyā
abhilāpasaṃsargo 'sti, saṃketāvyutpatteḥ | tat kathaṃ yogyatā kalpyatām ity
abhisandhinā asatītyādinā pūrvapakṣam utthāpayati | evaṃ codayitvā
'numānataḥ sā siddhyatīti manvānaḥ sādhanam āha -- aniyateti |
pratiniyatākāratvābhāvād ity arthaḥ | prakaraṇāpanne sādhye hetau cābhihite
sukaraḥ sādhanaprayoga iti prayogaṃ na jagau | evam uttaratrāpi
hetumātrābhidhāne 'syāyam abhiprāyaḥ pratyetavyaḥ | prayogas tv evam iha
karttavyaḥ -- yo 'niyatapratibhāso vikalpaḥ, sa śabdasaṃsargayogyo
yathācchātravikalpaḥ | bālasya vikalpa eva kutaḥ siddho yenedam uttarāṇi
caitadaṅgāni sādhanāni nā[22a]śrayāsiddhāni syur iti? naiṣa doṣaḥ |
anumānasiddhaṃ vikalapaṃ dharmiṇaṃ kṛtvā 'mīṣām upādānasyābhipretatvāt | tat
punar anumānam anena sujñātatvān nopanyastam iti veditavyam | evaṃ tad
draṣṭavyam -- yā niyamavatī pravṛttiḥ kvacit prāṇinaḥ, sā vikalpapūrvikā | yathā
vyutpannasaṅketavyavahārasyānnādiviṣayā pravṛttiḥ | niyamavatī ca
taditaraparihāreṇa stanādau pravṛttir bālakasyeti kāryahetuḥ | sā ca tādṛśī
pravṛttiḥ pratyakṣādhigateti svasiddhau na pramāṇāntaraṃ
[DhPr
p.50]
kutaḥ punar etadvikalpo rthān na utpadyata
ity arthasannidhinirapekṣatvāt | bālo 'pi hi yāvad dṛśyamānaṃ stanaṃ sa eva ayam
iti pūrvadṛṣṭatvena na pratyavamṛśati tāvan na
uparatarudito
prayojayati | na punar anena bālo
'pi hītyādinā vikalpasādhanam upanyastam iti mantavyam, yathā 'nyair
vyākhyātam, arthasannidhinirapekṣatvasiddhipradarśanonmukhatvāt tasya
granthasyeti |
nanu ca parokṣatvāt tasyāniyatapratibhāsatvasandehe
sandigdhāsiddho 'yaṃ hetur iti | āha -- aniyatapratibhāsatvaṃ ca -- iti |
co yasmād ity asminn arthe | pratibhāsasya jñānākārasya niyamaḥ
-- arthākāra evāyaṃ śabdākāra eva vā, rūpākāra evāyaṃ rasākāra eva
vetyātmako vā tasya hetur janakaḥ tasmād | abhāvād anutpādāt |
bhavanaṃ bhāva utpādas tanniṣedhād abhāvo 'nutpāda eva |
pratibhāsaniyamahetor abhāvād -- avidyamānatvād iti vyākhāne tu
yathāśruti vyadhikaraṇāsiddho hetuḥ syāt | anyathā hetuvacane tu kriyamāṇe
tatrārthe hetur anabhihita eva syāt | sādhanasvarūpamātrakathane cātra
dharmottarasya śailī lakṣyate | kutaḥ punar etad vikalpo 'rthān
notpadyate iti ca pūrvapakṣaḥ sūtthāno na syāt | mṛtvā śīrtvā yathā
kathañcit sarvasyāsya samarthane ca vaktur akauśalaṃ syād iti |
nanu
pratibhāsaniyamahetur yaḥ kaścana sa ca tatra bhaviṣyati | atha viśiṣṭaḥ |
vaktavyas tadā 'sau yataḥ sakāśād anutpādāt tathātvaṃ jñātavyam ity āha --
grāhya iti | yady artha ity eva kriyate tadendiryam apy artho jñānaṃ
janayatīti tasyāpy ākāraniyāmakatvaṃ syāt | na cāpoddhāradvāreṇa
tasyākāraviśeṣahetutvaṃ vyavasthāpitam, api tu viṣayagrahaṇapratiniyamahetutvam
iti grāhyagrahaṇam | grāhya ālambanaḥ | yady evaṃ grāhya ity
evāstu | apohasyāpi grāhyatā 'sti | na cā'sau pratibhāsaniyamahetuḥ | atas
tannivṛttyartham artho 'rthakriyāsamartha iti kṛtam | kuryāt kartuṃ
śaknoti | apoddhāreṇa tatraiva tacchakter avadhṛtatvāt | atra nidarśanaṃ
yatheti | niyatapratibhāsam iti
śabdākāraparihāreṇārthākāradhāryeva rasākāraparihāreṇa rūpākāradhāryeva ceti |
yady evaṃ bālavikalpo 'pi arthād evotpatsyate, tato niyatapratibhāso
bhaviṣyatīty āśaṅkya pūrvoktam eva prasaṅgena smārayati -- vikalpeti |
tur udāhṛtād vijñāna bhinatti | evaṃ tu prayogaḥ kāryaḥ -- yad arthān
notpadyate jñānaṃ tanniyatapratibhāsaṃ na bhavati | yathā
vyutpannavyavahārasyātītādismaraṇam, rūparasādisaṅkalanājñānaṃ vā | notpadyate
cā[22b]rthād bālakasya vikalpa iti vyāpakānupalabdhiḥ |
nanu
bālavikalpasya parokṣatvāt tat utpattir anupattir vā na śakyate niścetum | ato
'yaṃ sandigdhāsiddho hetur ity abhipretya codayati kuta iti sāmānyahetoḥ
praśnaḥ | punar iti viśeṣasya | vidarbhyoktyā cāyaṃ kṣepe kimaḥ prayogaḥ
| tena na kutaściddhetor idam ity arthaḥ | hetum āha artheti | evaṃ tu
prayogaḥ karaṇīyaḥ -- yaj jñānaṃ svotpattāv arthasannidhinirapekṣaṃ tad arthān
notpadyate | yathā vyutpannasaṃketasya ciranaṣṭavastuviṣayaṃ vijñānam |
arthasannidhinirapekṣaṃ ca bālavikalpavijñānam iti viruddhavyāptopalabdhiḥ |
asiddhim asyāḥ parihattu bhūmikāṃ racayann āha -- bālo 'pi hi -- ityādi
|
[DhPr p.51]
mukham arpayati stane |
pūrvadṛṣṭāparadṛṣṭaṃ ca artham ekīkurvad vijñānam asannihitaviṣayam,
pūrvadṛṣṭatvasyāsannihitatvāt | asannihitaviṣayaṃ ca arthanirapekṣam | anapekṣaṃ
ca pratibhāsaniyamahetor abhāvād aniyatapratibhāsam | tādṛśaṃ ca
abhilāpasaṃsargayogyaṃ |
na kevalaṃ vyutpanna ity
apiśabdaḥ | hir yasmāt | yāvad iti nipāto 'vadhau |
pūrvadṛṣṭatvaṃ pūrvadarśanaviṣayatvam | tena yo mayā pūrvaṃ
kṣutpratighātahetutvena pratipannaḥ sa evā'yam iti pratyavamarṣasya rūpam ācaṣṭe
| na pratyavamṛśati pratyabhijānāti | tāvad ity apy avadhau |
uparataṃ ruditaṃ yasmāt sa tathā san nāyarpati | sarvair eva
svasantatāv evamādivyavahārasya dṛṣṭadṛśyamānayor ekīkaraṇakāraṇātvenāvagatvād
evam ucyate | tasyaiva cānyatra loṣṭādau ḍhaukite 'pi tathā 'darśanāc ca
|
nanu bālasya karaṇānām apāṭavāt saṃketāgrahaṇāc ca nāntarjalpākāro 'pi
śabdaḥ sambhavati | sambhave vā yogyagrahaṇānarthakyam | tat katham evaṃ
yāvan na pratyavamṛśati -- ity ucyate? ucyate | anyaiva hi bhaṅgyā asti
sā kācid dṛṣṭadṛśyamānayor ekīkaraṇāvasthā yā tatra nimittam iti pratipādyate |
sā ca śabdena pratipādyamānā abhyastenāmunā śabdena pratipādyate | na punar evam
evāsau pratyavamṛśatīty ucyate |
nanu dvitīyādidarśanakāle bhavatu
pūrvadṛṣṭāparadṛṣṭayor ekīkaraṇena mukhārpaṇam, bhūmipātānantaraṃ tu katham? na
khalu stanam adrādṣīd asau yena dṛṣṭena dṛśyamānam ekīkṛtyārpayet | tadā tu
janmāntarānubhavād iti brūmaḥ | tatrāpi janmani janmāntarānubhavabalāt | na
cādimān saṃsāra iti kā kṣatiḥ? śabdākāro 'pi tatrāsty eva | tat kim anena
yogyagrahaṇasaphalīkaraṇaprayāseneti cet | astu tatra janmāntarābhyāsāt
mūrcchitaḥ śabdākāraḥ, mā ca bhūt sarvathā paścād vyutpatsyamānena viśiṣṭena
śabdena saṃsṛṣṭārthapratibhāsaḥ, na bhavati tasya vikalpapratyaya ity ucyate |
`sa evāyam' iti pūrvadṛṣṭatvena stanaṃ pratyavamṛśatu | kim ata ity āha
-- pūrvadṛṣṭeti | pūrvadṛṣṭaṃ cāparadṛṣṭāṃ ceti
dvandvaikavadbhāvaḥ | co 'vadhāraṇe kurvad ity asmāt paro
draṣṭāvyaḥ| hetau vā śatṛpratyayaḥ |
tenāyam arthaḥ -- yasmāt pūrvadṛṣṭam
ekīkaroty eva tasmād asannihitaviṣayam iti | tathā kurvad api katham
asnnihitaviṣayam ity āha -- pūrvadṛṣṭatvasya[32] -- iti | ayam
āśayaḥ -- pūrvadarśanaviṣayatvaṃ pūrvadṛṣṭatvam ucyate | nivṛtte ca pūrvadarśane
pūrvadarśanaviṣayatvaṃ vastuno nāsti | tad uttarakālabhāvinā jñānena
pūrvajñānaviṣa[23a]yatvam asannihitam eva vatuno dṛśyata iti | bhavatv
asannihitaviṣayam, arthasannidhinirapekṣaṃ tu kathaṃ siddham ity āha --
asannihiteti | co yasmāt | asannihitaviṣayam
arthasannidhinirapekṣam | anenārthasannidhinirapekṣatve
'rthasannidhinirapekṣatvaṃ hetum āha | īdṛśas tu prayogo jñātavyaḥ -- yad
asannihitaviṣayaṃ jñānaṃ tad arthasannidhinirapekṣam, yathā 'tītānāgataviṣayo
'smadādivikalpaḥ | pūrvadṛṣṭatvena pratyabhijñānāc ca bālavijñānam
asannihitaviṣayam iti svabhāvaḥ
|
__________NOTES__________
[32] dharmottare sarvapratiṣu
`pūrvadṛṣṭasya' iti pāṭhaḥ | kin tv atra pradīpānusārī pāṭho gṛhītaḥ | --
saṃ-
___________________________
samprati śiṣyāṇāṃ
sukhapratipattyarthaṃ yathottarottarasya hetoḥ siddhau pūrvapūrvasya hetoḥ
siddhir bhavati tathā darśayati -- anapekṣaṃ ca -- iti |
[DhPr
p.52]
indriyavijñānaṃ tu sannihitārthamātragrāhitvād
arthasāpekṣam | arthasya ca pratibhāsaniyamahetutvān niyatapratibhāsam | tato na
abhilāpasaṃsargayogyam |
ata eva svalakṣaṇasya api
vācyavācakabhāvam abhyupagamya etad avikalpakatvam ucyate | yady api hi
svalakṣaṇam eva vācyaṃ vācakaṃ ca bhāvet tathā apy abhilāpasaṃsṛṣṭārthavijñānaṃ
savikalpakam | na ca indriyavijñānam arthena niyamitapratibhāsatvād
abhilāpasaṃsargayogyapratibhāsaṃ bhavati iti nirvikalpakam
|
śrotrajñānaṃ tarhi śabdasvalakṣaṇagrāhi śabdasvalakṣaṇaṃ
ca kiṇcid vācyaṃ kiñcid vācakam ity
abhilāpa
aṃsargayogyapratibhāsaṃ syāt | tathā ca savikalpakaṃ syāt
|
na eṣa doṣaḥ | saty api svalakṣaṇasya vācyavācakabhāve
saṅketakāladṛṣṭatvena grahyamāṇaṃ
nanu kim
aniyatapratibhāsatve sādhye 'rthanirapekṣatvaṃ hetur yena tathā sad
aniyatapratibhāsam ity ucyate | pratibhāsaniyamahetor iti ca
madhyavarttī ca granthaḥ kathaṃ neyaḥ? ucyate | nāyam anapekṣam ityādir
ekavākyatayā neyaḥ | kiṃ tarhi? vākyabhedo 'tra karttavyaḥ | tatra co
yasmāt | anapekṣam arthasannidhinirapekṣaṃ satpratibhāsaniyamaheto
anutpannam iti pratibhāsaniyamahetor abhāvād ity asya sāmarthyād
vākyabhedaṃ kṛtvā | tataḥ pratibhāsaniyamahetor abhāvād anutpādād
aniyatapratibhāsam iti yojanīyam | tādṛśam ity apratibhāsam |
co vaktavyam ity etad ity asminn arthaḥ |
sarvam etad
indriyajñāne 'pi praraḥ kadācid āśaṅkayed iti tannirāsārtham āha --
indriyeti | tur vikalpajñānaṃ viśinaṣṭi | tato
niyatapratibhāsatvāt |
iha pūvavyākhyātṛbhiḥ
"asāmarthyavaiyarthyābhyāṃ svalakṣaṇasya saṃketayitum aśakyatvād
avācyavācakatvam | avācyāvācakasvalaṣaṇagrāhitvāc cendriyajñānam avikalpakam
iti" vyākhyātam | tac cāvadyam, anyathā 'py avikalpatvasya susādhatvāt kim
anyāpohānayanenāprakṛteneti manyāmāna āha -- ata eva -- iti | yasmād
indiryajñānaṃ niyatapratibhāsam -- ata eva asmād eva hetoḥ |
svalakṣaṇaṃ vakṣyamāṇalakṣaṇam | apir avadhāraṇe | vācyagrahaṇe
katham avikalpakam ity āha -- yady api hi -- iti | yady api hīti
nipātasamudāyo `yadi nāma'śabdasyārthe varttate | hir vākyālaṅkāro vā |
abhilāpasaṃsṛṣṭārthaṃ sad vijñānaṃ vikalpakaṃ bhavati | evaṃ bruvato 'yaṃ bhāvaḥ
-- koṣṭhaśuddhyā vācyam astu svalakṣaṇaṃ tathāpi tadindriyajñāṇaṃ kevalam eva
svalakṣaṇam ātmany ādarśayati, na tu vācakam apīti katham
abhilāpasaṃsṛṣṭārthapratibhāsatvaṃ vikalpakatvam ātmasāt kuryād
iti?
[DhPr p.53]
svalakṣaṇaṃ
vācyaṃ vācakaṃ ca gṛhītaṃ syāt | na ca saṅketakālabhāvi darśanaviṣayatvaṃ
vastunaḥ sampraty asti | yathā hi saṅketakālabhāvi darśanam adya viruddham,
tadvad tadviṣayatvam apy arthasya adya na asti | tataḥ pūrvakāladṛṣṭatvam
apaśyac chrotrajñānaṃ na vācakabhāvagrāhi
vācyavācakabhāvagrāhi|
anena eva nyāyena yogijñānam api
sakalaśabdārthāvabhāsitve 'pi saṅketakālasṛṣṭatvāgrahaṇān nirvikalpakam
|
bhavatu rūpādyālambanam indriyajñānam, vācakasyāpratibhāsād
vācyasyaiva pratibhāsād avikalpakam | yat punar etaddvayapratibhāsīndriyajñānaṃ
tad dvayapratibhāsād vikalpakaṃ prāptam ity abhipretya codayati --
śrotreti | tarhir akṣamāyām | sarvam indriyajñānam avikalpakam iti
na kṣamyata etad ity arthaḥ | śrotrajñāṇam abhilāpasaṃsargayogyapratibhāsaṃ
syād iti sambandhaḥ | kim bhūtaṃ? śabdasvalakṣaṇāgrāhi |
hetubhāvenāsya viśeṣaṇatvāt śabdasvalaṣaṇagrāhitvād ity arthaḥ | śabdagrāhiṇo
'pi vācyāgrahaṇe kathaṃ tathātvam ity āha -- śabdeti [23b] | co
yasmāt | kiñcid vācakaṃ kiñcid vācyam | yathā `taraptamapau ghaḥ' [pāṇini
-- 1.1.22] ityādi buddhistham | itis tasmāt | astu tathāpratibhāsaṃ kim
ata ity āha -- tathā ceti | tathā ca sati tasmiṃś coktaprakāre
sati | evaṃ caitad draṣṭavyam -- yadaikena taraptamapau saṃjñināv uccāryete
tadaiva ca kathañcid anyena `ghaḥ' iti saṃjñoccāryate | tadā tad dvitayam ekena
śrotrajñānena pratiyataḥ puṃsaḥ śrotradhīr vikalpikā prasajyeteti
|
kathaṃ tarhi naiṣa doṣa ity āha -- saty apīti | co
yasmāt tad evedaṃ yan mayā saṃketakālatvena gṛhyamāṇaṃ tathā gṛhītaṃ bhavati |
yady evam astu saṃketakāladṛṣṭatvena grahaṇam ity āha -- na ceti |
co 'vadhāraṇe hetau vā | darśanaviṣayatvam iti bruvan
pūrvadṛṣṭatvaśabdasyārtham āha | kathaṃ nāstīty āha -- yatheti |
hir yasmādarthe |
arthasyeti sampratidṛśyamānasya |
tadbhāve nigaḍākarṣaṇanyāyena prāktanadarśanasyāpi sthitiḥ prasajyeteti bhāvaḥ |
mā grahīt saṃketakāladṛṣṭatvaṃ tayor gṛhyamāṇayoḥ śabdayos tathāpi kathaṃ na
vācyavācakabhāvagrāhi tajjñānam ity āśaṅkyopasaṃharann āha -- tata iti |
yataḥ samketakālatvena gṛhyamāṇaṃ vācyaṃ vācakaṃ ca gṛhītaṃ bhavati tataḥ
kāraṇāt śrotravijñānaṃ na vācyavācakabhāvagrāhi | bhavatu tathāgṛhyamāṇasya
svalakṣaṇāsya tathāvam | kim ataḥ? etat punar enaṃ tathaiva grahīṣyatīty āha --
pūrveti | hetau śaturvidhānāt pūrvakāladṛṣṭatvāgrahaṇād ity arthaḥ
|
syād etat -- saṃketadṛṭātvenāpi na grahīṣyate 'rthaḥ śabdo vā | atha ca
viśiṣṭavācakavācakatvena viśiṣṭārthavācakatvena ca grahīṣyata iti | asad etat |
evaṃ hi bruvatedam abhipratam -- yena jñānena yo arthaḥ saṃketakālopalabdho yac
chabdasaṃsargiṇā rūpeṇa naikīkriyate, na sa tena tadcchabdavācyo gṛhyate | tathā
gojñānena saṃketakālopalabdhāśvaśabdasaṃsargiṇā 'śvarūpeṇa
sahaikatvenāpratīyamāno gaur nāśvaśabdavācyo gṛhyate | śrotrajñānena
saṃketakālopalabdha`gha'śabdasaṃsargiṇā ca rūpeṇa naikīkriyete ca tadā
taraptamapāv iti vyāpakānupalabdhiḥ | tathā yena jñānena yaḥ
śabdaḥ
[DhPr p.54]
tayā rahitaṃ
timirāśubhramaṇanauyānasaṃkṣobhādyanāhitavibhramaṃ jñānaṃ
pratyakṣam I-6
tayā kalpanayā
kalpanāsvabhāvena rahitaṃ śūnyaṃ sajjñānaṃ yad abhrāntaṃ tad
pratyakṣam iti pareṇa sambandhaḥ | kalpanāpoḍhatvābhrāntatve
parasparasāpekṣe pratyakṣalakṣaṇam, na pratyekam iti darśayituṃ tayā rahitaṃ tat
pratyakṣam iti lakṣaṇayoḥ parasparasāpekṣayoḥ pratyakṣaviṣayatvaṃ darśitam iti
|
saṃketakāladṛṣṭayadarthasaṃsargiṇā rūpeṇa naikīkriyate, na
tenāsau tadarthavācako gṛhyate | yathā gośabdajñānena
saṃketakālopalabdhāśvārthasaṃsargiṇāśvaśabdena sahaikatvenāpratīyamāno gośabdo
nāśvārthavācako gṛhyate | śrotrajñānena saṃketadṛṣṭataraptamabarthasaṃsargiṇā
rūpeṇa naikīkriyate ca tadā `gha'śabda iti saiva asiddhir anubhavena nirākṛtā |
vāstavasambandhanirākaraṇāc ca vyāptiḥ siddheti | yadā tu pūrvadṛṣṭatvena graho
'sti tadā tajjñānam abhilāpasaṃsṛṣṭārthapratibhāsaṃ sad vikalparūpam eveti
sarvam avadātam |
śrotrajñāṇe yathā 'bhilāpasaṃsargayogyapratibhāsatvaṃ
coditaṃ tathā yogijñāne 'pi codayituṃ śakyam iti tatrāpy amum eva parihāram
atidiśann āha -- aneneti | yaj jñānaṃ saketakālaviṣayatvaṃ gṛhyamāṇasya
na gṛhṇāti, na tad vācyavācakabhāvagrāhīty anena nyānena yuktyā
yogijñānaṃ vakṣyamāṇalakṣaṇāṃ sakalaśabdārthāvabhāsitve saty api
nirvikalpakam |
nanu cāyasya vācyavācakabhāvagrāhiṇo jñānasyāstu
nirvikalpakatvam, asya tu sarvaśabdārthagrāhiṇaḥ kathaṃ tathātvam ity āha --
saṃketeti | tathā 'grahaṇam uktena nyāyena yoginaṃ praty api
pūrvadarśanaviṣayatvasyāsattvād iti bhāvaḥ |
tayā rahitaṃ
ity ācāryīyaṃ vivaraṇaṃ vyāca[24a]ṣṭe -- tayeti |
nanu
vikalpe 'pi vikalpāntaraṃ nāsti | tatas tasyāpi kalpanāpoḍhatvaṃ kiṃ na bhavati?
atha kapanayā rahitam iti yan na vikalpyate ity ucyate, tad api kalpanāpoḍham
ity anenaivākāreṇa vikalpyata iti katham etad ucyata iti paśyan kalpanayā
rahitam ity asya vivakṣitam artham āha -- kalpanāsvabhāveneti |
kalpanāyāḥ svabhāvo 'bhilāpasaṃsargayogyapratibhāsatvam, tena | yathā viṣāṇī
kakudmān prānte vāladhir iti viṣāṇādimatā(-to) viṣāṇdīny eva gotvaliṅgāni
vyapadiśyante | tadvat kalpanākhyena dharmiṇā dharmo
'bhilāpasaṃsargayogyapratibhāsatvākhyo nirdiṣṭa iti darśayati | ata eva
cācāryadignāgīyapratyakṣalakṣaṇe kalpaṇāpoḍhatvākhye yad
uddyotakaracodyam ihaiva pūrvam upadarśitaṃ tat khalu
dharmakīrticodyasadṛśam iti sthitam | pareṇeti paradeśasthitena
tad anāhitavibhramaṃ jñānaṃ pratyakṣam ity anena |
abhrāntagrahaṇasyaiva tad vivaraṇaṃ iti abhrāntagrahaṇam iha |
dūrasthitena sambandhakaraṇe kim prayojanam ity āha -- kalpanāpoḍheti |
militayor anayos tallakṣaṇatvāt pratyakṣalakṣaṇam ity ekavacanena
nirdeśaḥ | itinā darśanīyasya rūpam āha | kathaṃ
parasparasāpekṣatety āha -- tayā rahitaṃ yad abhrāntaṃ tat pratyakṣam
vyavahartavyam iti śeṣaḥ | itītyādinaiva copasaṃharati | yasmād evam
itis tasmāt | pratyakṣaviṣayatvaṃ darśitam ante
pratyakṣagrahaṇasāmarthyāt |
[DhPr
p.55]
timiram akṣanor viplavaḥ | indriyagatam idaṃ
vibhramakāraṇam | āśubhramaṇam alātādeḥ | mandaṃ hi bhramyamāṇe 'lātādau
na cakrabhrāntir utpadyate | tadartham āśugrahaṇena viśeṣyate bhramaṇam |
etac ca viṣayagataṃ vibhramakāraṇam | nāvā gamanaṃ nauyānam | gacchantyāṃ
nāvi sthitasya gacchadvṛkṣādibhrāntir utpadyate iti yānagrahaṇam | etac
ca bāhyāśrayasthitaṃra vibhramakāraṇam | saṃkṣobho vātapittaśleṣmaṇām |
vātādiṣu hi kṣobhaṃ gateṣu jvalitastambhādibhrāntir utpadyate etac ca
adhyātmagataṃ vibhramakāraṇam |
sarvair eva ca
vibhramakāraṇair indriyaviṣayabāhyādhyātmikāśrayagatair indriyam eva vikartavyam
| avikṛte indriye indriyabhrāntyayogāt | ete samkṣobhaparyantā ādayo yeṣāṃ te
tathoktāḥ | ādigrahaṇena kācakāmalādaya indriyasthā gṛhyante |
āśunayanānayanādayo viśayasthāḥ | āśunayanānayane hi kāryamāne 'lāte
'gnivarṇadaṇḍābhāsā bhrāntir bhavati | hastiyānādayo bāhyāśrayasthāḥ,
gāḍamarmaprahārādaya ādhyātmikāśrayasthā vibhramahetavo gṛhyante
|
tair anāhito vibhramo yasmiṃs tathāvidhaṃ jñānaṃ
pratyakṣam |
timiram akṣṇor viplavahetutvād
viplavaḥ | indriyagatam indriyāśritam | vibhramasya
bhrāntatvasya kāraṇaṃ sākṣāt kāraṇatvena | alātaṃ vidagdhakāṣṭham
| āśugrahaṇasya phalam āha -- mandam iti | yady api mandaṃ
bhramyamāṇasyālātasya vibhramakāraṇatvādarśanād āśubhramaṇaṃ
labhyate, tathāpi śāśtrakṛtā svakīyavacanākauśalaparihārārtham
āśugrahaṇaṃ kṛtam ity avaseyam | pūrvasmād etadbhedena katham
uktam ity āha -- etad iti | co yasmādarthe |
āśugrahaṇena nauyānam api viśeṣaṇīyam | mandaṃ hi gacchantyāṃ nāvi
na gacchadvṛkṣādidarśanaṃ bhavatīty anubhvasiddham etat | itir hetau |
etat kasmāt pṛthag uktam ity āha etac ceti | co yasmāt |
saṃkṣobha upacayaḥ | prakopa iti yāvat | sa keṣām ity ākāṅkṣāyām
āha -- vāteti | nāsau vibhramakāraṇam ity āśaṅkām apanudann āha --
vātādiṣu -- iti | hir yasmāt | kṣobhaṃ prakopaṃ gateṣu
saṃkṣubdheṣv iti yāvat |
syād etat -- astu
timirasyendriyopaghātahetukatvād bhrāntajñānahetutvam | nauyānādīnāṃ tu kathaṃ
satsv api teṣu tadavasthatvād indriyasyety āha -- sarvair eveti |
indiryagatasya timirāder indriyavikāratvena sammatasyāpy upādānaṃ dṛṣṭāntārtham
| tenāyam arthaḥ -- yathendriyagataṃ timirādīndriyavikurvad vibhramahetuḥ, tathā
anyair api tadvikurvadbhir eva vibhramahetubhir bhāvyam iti |
kasmāt
punar amībhir indriyavikāro 'vaśyakartavya ity āha -- avikṛta ityādi |
etad uktaṃ bhavati | tadvikāravikāritvād āśrayāś cakṣurādya iti | prayoga[24b]s
tv evaṃ kartavyaḥ | yadi
[DhPr
p.56]
tad eva lakṣaṇam ākhyāya yair indriyam eva
draṣṭṛ kalpitaṃ mānasaprayakṣalakṣaṇe ca doṣa udbhāvitaḥ, svasaṃvedanaṃ ca na
abhyupagatam, yogijñānaṃ ca; teṣāṃ vipratipattinirākaraṇārtham prakārabhedaṃ
pratyakṣasya darśayann āha --
tat caturvidham
I-7
tat caturvidham iti
indriyajñānam
I-8
idriyasya jñānam indriyajñānam | indriyāśritaṃ tat pratyakṣām
|
indriyajabhramakāraṇaṃ tad indriyaṃ vikaroty eva tathā
timirādi | indriyajabhramakāraṇaṃ ca nauyānādīti svabhāvahetuḥ | evaṃvidhasya
jñānasya bhramarūpatvaṃ bādhavaśād avasitam indriyānvayavyatirekānuvidhānāc
cendriyajatvam | tathābhūtavibhramakāraṇātvaṃ ca nauyānādeḥ
svānvayavyatirektānuvidhānāt siddham | upayuktakārtsnye vā 'yaṃ
sarvaśabdaḥ pravarttanīyaḥ | eta ityādi vibhramahetavo
gṛhyanta ity antaṃ subodham | kevalaṃ paryanto 'nto vācyaḥ |
kāco 'kṣivikārahetū rogaviśeṣaḥ | kāmalo ca (-lo 'tra)
nayanavadanādivikārakāraṇaṃ vyādhiviśeṣa eveti draṣṭavyam |
tair
anāhito vibhramo yasminn iti vigṛhṇaṃs tripadaṃ bahuvrīhiṃ darśayati |
anāhitao vibhramo yasmiṃs tattatheti prasādhya teṣām
anāhitavibhrama iti ṣaṣṭhītatapuruṣaḥ kāryaḥ | idan tv
arthakathanam iti boddhavyam | yo hi tair anāhitavibhramaḥ sa teṣāṃ bhavatīti |
jñānādhikāreṇa lakṣaṇavidhānāl labdhaṃ jñānam, tena jñānam ity uktam
||
sampraty ācāryasyāvāntarapratyakṣabhedavyutpādane nimittaṃ
darśayann āha -- tad evam iti | nipātasamudāyaś cāyam uktena prakāreṇetiy
asyārthe varttate | yair iti pratyekaṃ yojanīyam |
yaiḥ svayūthyair vaibhāṣikaiḥ | yadi jñānaṃ draṣṭṛ syāt,
tasyāpratighatvād vyavahitam api gṛhṇīyāt | tataḥ cakṣuḥ paśyati rūpāṇi abhidha-
1.42] ityādi vādibhir indriyam eva draṣṭṛ kalpitam | yair
mīmāṃsakair ācāryadignāgīye mānasapratyakṣalakṣaṇe
gṛhītagrāhitvalakṣaṇo 'prāmāṇyanimitto doṣa udbhāvitaḥ |
lakṣaṇagrahaṇasyopalakṣaṇatvān mānasapratyakṣābhyupagame 'pi yo doṣo
'ndhabadhirādyabhāvalakṣaṇaḥ, so 'pi draṣṭavyaḥ | yaiś ca
mīmāṃsakaiḥ kumārilamatānusāribhir naiyāyikavaiśeṣikaiś ca
svātmani kriyāvirodhena svasaṃvedanaṃ nābhyupagatam | yaiś
ca cārvākamīmāṃsakair yogina eva na sambhavanti, kutas teṣāṃ jñānam iti
vādibhir yogijñānaṃ ca nābhyupagatam iti vartate | trayo 'pi
cakārā vaktavyāntaraṃ samuccivanti | teṣām amīṣāṃ tatra tatra yā
vimatis tan nirākaraṇārthaṃ pratyakṣasyoktalakṣaṇasya prakāro
viśeṣas tasya bhedaṃ nānātvam, avāntarajātibhedam iti yāvat
|
tad iti pratyakṣaṃ caturvidhaṃ
caturṣprakāram ||
tatraikaṃ tāvad indriyajñāṇam uktaṃ vyācakṣāṇa āha --
indiryasyeti | jñāyate 'neneti
jñānam,
[DhPr
p.57]
mānasapratyakṣe parair yo doṣa udbhāvitas taṃ
nirākartuṃ mānasapratyakṣalakṣaṇam āha
--
svaviṣayānantaraviṣayasahakāriṇā
indriyajñānena
samanantarapratyayena janitaṃ tan
manovijñānam I-9
indriyaṃ ca tajjñānaṃ ceti kṛtvā
śakyam indriyajñānam iti vaktum, tat kathaṃ vipratipattir nirākṛtety
āśaṅkām apākartum indriyajñānam ity atrācāryasyendriyasya
jñānam iti ṣaṣṭhītatpuruṣo vivakṣita iti darśayati -- indiryasya
jñānam iti | yad indiryeṇa janyate tad indriyasya bhavatīti bhāvaḥ
|
nanu cendriyānumānam api kāryaprabhavaṃ bhavatīndriyasya jñānam | tatas
tasyāpi pratyakṣatvaṃ prāpatam ity āha -- indriyāśritam iti | āśritaṃ
janyatayā tasmin saty eva bhāvāt | na cendriyānu[25a]āmam indriyeṇa sākṣāj
janyate, yena tasya pratyakṣatvaṃ syād iti bhāvaḥ | anekahetutve 'pi
jñānasyendriyeṇa vyapadeśo 'sādhāraṇatvāt tasyeti drṣṭavyam | indiryasya jñānaṃ
pratyakṣam iti kathayatā nendiryasya draṣṭṛtvam iti darśitam | tato
vipratipattir nirākṛtā |
nanu indriyajñānasya draṣṭṛtve tasyāpratighatvād
vyavahitasyāpi grahaṇaṃ prasajyeteti tair ukto doṣaḥ | sa kathaṃ parihṛto yena
vipratipattir nirākṛteti cet | ayam āśayaḥ -- na jñānaṃ gatvā gatvā 'rthaṃ
gṛhṇāti, yena gamanavibandhābhāvāt vyavahitam 'pi gṛhṇīyāt | kin tarhi?
yadākāram utpadyate tad gṛhṇātīty ucyate | na cāyogyadeśastho 'rthas
tatsvarūpako 'nvayavyatirekābhyāṃ vijñātaḥ | tat kathaṃ tasya tena graha iti
sujñānam etad iti kim atropapattyābhihitayeti? indriyajñānaṃ pratyakṣam
indriyādisāmagrījanyajñānaṃ pratyakṣam, ekasya janakatvavirodhāt | nājñānam ity
arthāt |
evaṃ ca darśayatā vārttikakāreṇa yadvendriyaṃ pramāṇaṃ
syāt tasya vārthena saṅgatir[ŚV 4.60]ityādi vacanāt tasyāpi yā
pratyakṣapramāṇatā mīmāṃsakādibhir abhyupagatā sā nirastā veditavyā |
tathā hi -- prāpakaṃ pramāṇaṃ bhavet | nānyat | prāpakatvaṃ ca
pravarttakartvenā[vyavadhānena nyānyathā] | pravarttakatvaṃ cādhigamātmakatvena,
nānyathā | na ca tasya tathātvam asti | adhigamopagamena pravarttakatve ca naiva
vyavadhīyate | yataś cāvyavadhānena pravṛttiḥ sa eva pravarttakatvāt pramāṇaṃ
yuktam | tac ca jñānam eva | tad uktam -- dhīpramāṇatā, pravṛttes
tatpradhānatvād dheyopādeyavastuni [pramāṇavā- 1.5] iti |
yadvā pramāyāḥ
karaṇāt pramāṇam | pramā ca nīlasyeyaṃ na pītasyeti
viśiṣṭenaivādhikaraṇenāvacchinnā pratīyata iti tatkaraṇaṃ bhavitum arhati | yata
iyam avyavadhānā tādrūpyeṇa vyavasthāṃ labhate | indriyārthasannikarṣādiś ca
nīlapītādi[33]................sya bhedavyavasthāṅgam | svabhedena
kriyābhedanibandhanaṃ ca karaṇaṃ tato jñānātmakam eva sārūpyam
adhigatikriyābhedavyavasthāṅgaṃ pramāṇaṃ yujyata iti | dvayī ceyaṃ vidhā
'nyatrācāryena vipañciteti nehocyate, prājñajanādhikāreṇāsya prakaraṇasya
prārambhāt | diṅmātraṃ tūktam iti
|
__________NOTES__________
[33] asapaṣṭam --
saṃ-
___________________________
[DhPr
p.58]
sva ātmīyo viṣaya indiryajñānasya tasya
anantaraḥ -- na vidyate 'ntaram asya iti | antaraṃ ca vyavadhānaṃ viśeṣaś
ca ucyate | tataś ca antare pratiṣiddhe samānajātīyo
dvitīyakṣaṇabhāvyupādeyakṣaṇa indriyavijñānaviṣayasya gṛhyate | sa sahakārī
yasya indriyajñānasya tat tathoktam | dvividhaś ca sahakārī -- parasparopakārī
ekakāryopakārī ca | iha ca kṣaṇike vastuny atiśayādhānāyogād ekakāryakāritvena
sahakārī gṛhyate |
nanu caturvidhapratyakṣābhidhāne nimittam
uktam eva dharmottareṇa tat kathaṃ tad eva mānasetyādinā punar
ācaṣṭe | athācāryasya catuṣṭayābhidhāne nimittaṃ yad āsīt buddhisthaṃ tat
prāg uktam, tad eva tu yathāyogaṃ pratyakṣavyaktiviśeṣābhidhāne 'bhidhānīyam iti
| tarhi yair indriyaṃ draṣṭṛ kalpitaṃ tannirākaraṇārtham āha --
indriyajñānam iti tathā 'nyatrāpi svasaṃvedanādau tattannimittam
anena kinnoktam? tad atrāpi mānasaṃ vyākhyātum āheti vaktuṃ yuktam iti | satyam
etat | kevalaṃ mānasasya pratyakṣasyāśakyaniścayatvenāvyavahārāṅgatvāt
praroktadoṣanirākaraṇamātram evāsya lakṣaṇākhyāne nimittaṃ nānyad iti
pratipādyitum uktam eva nimittam anūditam iti na kiñcid avadyam |
athendriyajñānasyāpi lakṣaṇa[25b]m anyeṣām iva kiṃ noktam? noktam |
tallakṣaṇavipratipattyabhāvāt | indiryajñānam iti nigadenaiva
vyākhātatvāc ceti |
syān matam | abhimataṃ caturvidhaṃ pratyakṣaṃ
darśayitavyam | tac caikadā vaktum aśakyatvāt krameṇa vacanīyam | kramaś
caivaṃvidho 'stv anyādṛśo vā kim atrādareṇeti indriyajñāṇādir īdṛśaḥ kramaḥ
kṛtaḥ, athānyad apy asya nimittam astīti? anyad apy astīty ucyate | tathā hi
sarvasya sarvavyavahārāṅgam indriyajñānam iti tadādito 'bhihitam |
tenaivendriyajñānena tathābhūtena mānasaṃ janyata iti tadanu mānasaṃ vyākhyātam
| tasya paścāt pratyātmavedyatayā 'stivena śakyaniścayatayā ca svasaṃvedanam
uditam | tataḥ sarvajñajñānasya sāmagrīmātrapradarśanataya'ntimapuruṣārthatayā
cānte yogijñānam upadarśitam iti |
sva ityādinā
svaviṣayetyādilakṣaṇaṃ vyācaṣṭe | tac ca tat tathoktam ity
etad antaṃ sugamam |
nanv anukārakasya sahakāritve 'tiprasaṅgād upakāriṇā
sahakāriṇā bhāvyam | samasamayayoś copakāryopakārakabhāvābhāvāt katham asau
viṣayakṣaṇas tasya sahakārīty āśakyāha -- dvividhaś ceti |
paraśparetyādi | co yasmāt | dvividho dviprakāraḥ
sahakaraṇaśīlo bhāvaḥ | kathaṃ dvaividhyam ity āha -- parasparetyādi |
parasparopakāritayā ca sahakāritvam ekatvādhyavasāyādhīnaṃ santānagatam amukhyam
| mukhyaṃ tu ekārthakriyākāritvena | yadi dvaividhye 'pi prāktanasya grahaṇaṃ
tadā tadavastho doṣa ity āha -- iheti | iha mānasakriyāyām |
co 'vadhāraṇe | ekārthakriyākāritvenety asmāt paro draṣṭavyaḥ |
sahakārī hi gṛhyate viṣayakṣaṇa iti prakaraṇād avaseyam | pūrvaṃ
kasmān na gṛhyata
[DhPr
p.59]
viṣayavijñānābhyāṃ hi manovijñānam ekaṃ kriyate yatas
tan anayoḥ parasparasahakāritvam |
īdṛśena indriyavijñānena
ālambanabhūtena api yogijñānaṃ janyate. tan nirāsārthaṃ
samanantarapratyayagrahaṇaṃ kṛtam. samaś ca asau jñānatvena,
anantaraś ca asau avyavahitatatvena, sa ca asau pratyayaś ca
hetutvāt samanantarapratyayaḥ, tena janitam
|
ity āha -- kṣaṇika iti | hetubhāvena viśeṣaṇam |
atha yadi vastunaḥ kṣanikatvenātiśayādhānāsambhavāt parasparopakāritvena na
sahakārī gṛhyate dvividhaś ca sahakārīty anantaram uditam anena
vyāhanyeta | hetubinduś ca virudhyeteti sarvam asamañjasam | na |
abhiprāyāparijñānāt | tathā hi kṣanike vastunīti dhārayā 'pravāhiṇi
sajātīyāprasavadharmiṇy antime mānasotpādakatayā 'bhimata indriyajñānanāmni
nirodhonmukha ity abhipretam | na tv akṣaṇikavyāvṛttyā kṣaṇīkapadābhilāpye
'vastumātravyāvṛttyā ca vastumātra iti
etad uktaṃ bhavati | yadīdaṃ
mānasopajananonmukham indriyajñānam ekajātīyapravāhavāhi syāt tadā
santānopakāradvārakātiśayādhāyakatve viṣayo 'sya sahakārīti kalpeyeta | kevalam
idam apetasajātīyaprasavaśaktikaṃ santānavarttīti katham asya viṣayas tathā
sahakārī kalpyeteti | nanu kiṃ tad ekaṃ yat kurvator etayos tathāsahakāritvam
ucyata ity āha viṣayeti | hir avadhāreṇe | yato yasmād
ābhyām eva tad ekaṃ kiryate, tasmāt | tad ity ayaṃ tasmād ity
asminn arthe | anyonyasya sahakāritvam ekārthakriyākāritveneti prakaraṇāt
|
īdṛśenetyādinā samanantarapratyayagrahaṇasya
vyavacchedaṃ darśayati | īdṛśena
svaviṣayānantaraviṣayagraha[26a]ṇasahakāriṇā | ālambyata iti
ālambanabhūtaṃ rūpaṃ yasya tena grāhyasvabhāvena satā janyata ity arthaḥ
| tasya yogijñānasya nirāsarthaṃ mānasatvanirākaraṇārtham | evañ ca
vyācakṣāṇena "samanantarapratyayagrahaṇam
andhabadhirādyabhāvaprasaṅganirākaraṇārtham iti" yad anyena vyākhyātam -- tad
apahastitam | indriyajñānagrahaṇenaiva tatprasaṅgasya nirākṛtatvād iti
|
samaś cetyādinā samanantarapratyayaśabdasya
vigraham arthaṃ cāha | hetv arthaḥ pratyayārthaḥ |
śakandhvādipāṭhāc ca na dīrghatvam | yadi nāmaivaṃ vyutpattis tathāpi prāktanam
eva vijñānam upādānabhūtam āgame tathā rūḍhaṃ nānyat | tad uktam
abhidharmakoṣe -- "cittacaittā acaramā utpannāḥ samanantaraḥ" [2.6.2] iti
| siddhāntaprasiddhayā cāmuyā saṃjñayā vyavaharatā ''cāryeṇa
siddhāntaprasiddhatvam asya darśitam |
[DhPr
p.60]
tad anena ekasantānāntarbhūtayor eva
indriyajñānamanovijñānayor janyajanakabhāve manovijñānaṃ pratyakṣam ity uktam
bhavati | tato yogijñānaṃ parasantānavartim nirāstam
|
nanu kiṃ kṛtaṃ samantarapratyayagrahaṇena
yena yogijñānasya tathātvena nirāsa ity āha -- tad iti | yasmāt
samanantarapratyayarūpeṇendriyajñānena yaj janitaṃ tan mānasaṃ tat tasmāt
kāraṇād anena
samanantarapratyayagrahaṇenaikasantānāntarbhūtayor
ekasantatipatitayor eva janyajanakabhāve sati manovijñānam iti
| sākṣād indriyājanyatayā manomātrāśritatvān mānasam evoktam | āgame 'pi
manaḥśabdenaitad evocyata iti pradarśanārthaṃ caivam abhidhānaṃ mantavyam |
tathāpi kathaṃ yogijñānaṃ tathātvena nirastam ity āha -- tat iti | yasmād
upādānopādeyabhūtayor grahaṇaṃ bhinnasantānavarttinoś copādānopādeyabhāvābhāvaḥ,
tasmād yogijñānaṃ nirastaṃ mānasatvena pratikṣiptam | yadi punar
indriyajñānena janitam ity etāvad ucyeta tadā ''lambanabhūtenāpi
tenādau janyata iti nirastaṃ na syād iti bhāvaḥ |
syād etat -- yady etad
arthaṃ samnanatarapratyayagrahaṇaṃ tarhi nitarāṃ na karttavyam |
svaviṣayānantaraviṣayakṣaṇasahakāriṇety anenaiva yogijñānasya
nirastatvāt | na hi tad indriyajñānaṃ yogijñāne karttavye
svaviṣayānantaraviṣayakṣaṇasahakārīti | athocyate --
yadendriyajñānaṃ yogijñānaṃ janayati tadā svopādeyam api jñānaṃ janayaty eva |
tataḥ svasantatipatitajanyakṣaṇāpekṣayā tad bhavati
svaviṣayānantaraviṣayakṣaṇāsahakārīty asti tajjānitasya tasya
mānasatvalakṣaṇam iti | aho śabdārthavyavasthāpanakauśalam? yad eva hi janyatayā
prakṛtaṃ tad apekṣam eva sahakāriṇaḥ sahakāritvaṃ cintanīyam | na tu yat kiñcid
apekṣam | na ca tad eva yogijñānaṃ prati tat sahakāri tad indriyajñānaṃ yena
tathātvam asyocyamānaṃ śobheta | atha tat sahakāri tadvastuvṛttyā tad
indriyajñānaṃ | tat kim tadapekṣayā cintayeti cet | yady evaṃ kṛte 'pi
samanantarapratyayagrahaṇe yogijñānaṃ nirasitum aśakyaṃ tathāpi
yathā tad indriyajñānaṃ svopādeyajñānāpekṣaṃ svaviṣayānantaraviṣayasahakāri
tathā tadevāpekṣya samantarapratyayo 'py ado bha[26b]vaty eva | tatas
tathābhūtena tena janyamānasya yogijñānasya kathaṃ tathātvena nirāsaḥ | nanu na
tadapekṣaṃ tasya samananataraprayayatvam | hanta tat sahakāritvam api kim asya
tadapekṣam asti? atha samananataraprayayatvaṃ prakṛtajanyāpekṣaṃ grāhyam, na tu
vāstavaṃ rūpam upādeyaṃ phalābhāvena tasyānuvādyatā'nupapatteḥ | anyathā
samastavāstavarūpānuvādyatāprasaṃ[gā]d iti cet | samānam idaṃ
svaviṣayānanataraviṣayakṣaṇasahakārigrahaṇe 'pi | na ca rājaśāsanasamānaṃ kiñcid
utpaśyāmo yena samanantarapratyayajanyatvam eva prakṛtajanyāpekṣam iha grāhyam,
na tu svaviṣayānantaraviṣayakṣaṇasahakāritvam iti kalpanīyam iti
|
atrocyate | yadā -- yogī indriyajñāṇaṃ tatsahabhuvaṃ cārthakṣaṇaṃ ca
kutaścit kāraṇād didṛkṣamāṇo yogijñānena tad dvayam api paśyati tadā
tenendiryajñānena svaviṣayānantaraviṣayakṣaṇasahakāriṇā tad yogiñānaṃ janyata
iti asati samanantaranprayayagraḥaṇe mānasapratyakṣaṃ samāsajyeta
| tatas tannirvṛttyarthaṃ karttayam eva samanantaraprayayagrahaṇam
| evaṃvidham eva ca yogijñānam abhipratyetyedṛśenety ebhihitaṃ
dharmottareṇeti sarvam avadātam |
[DhPr
p.61]
yadā ca indriyavijñānād anyo viṣayo manovijñānasya
tadā gṛhitagrahaṇāt āsañjito 'prāmāṇyadoṣo nirastaḥ |
yadā
ca indriyaviṣayopādeyabhūtaḥ kṣaṇo gṛhītaḥ, tadā indriyajñānena agṛhītasya
viṣayāntarasya grahaṇād andhabadhirādyabhāvadoṣaprasaṅgo nirastaḥ
|
samprati yathā gṛhītagrāhitvadvārako doṣaḥ parasya
parihriyate tathā darśayann āha -- yadā ceti | co vyaktam etad ity
asminn arthe | yadaivaṃ tadā nirastaḥ | indriyajñāṇaviṣayād anyo
'sya viṣaya ity etad eva kuto yenāsau nirasto bhavati ity āśṅkyāha --
yadā ceti | co 'vadhāraṇe | indriyavijñānaviṣayopādeyabhūta
ity asmāt paro draṣṭavyaḥ | indriyajñānasya viṣayo yas
tasyopādeyabhūto yaḥ kṣaṇaḥ sa gṛhīta indryajñānasya
mānasopajanane sahakārikāraṇatvena svīkṛtas tadetīhaiva cchedaḥ karttavyaḥ |
evaṃ bruvatedam ākūtam -- janakaviśeṣasya viṣayatvān mānasapratyakṣasya viṣayeṇa
bhavatā janakenāvaśyabhāvyam | janakaś cendryajñānasahabhūḥ kṣaṇas tasyeti | so
'syendriyajñānaviṣayāt prāktanārthakṣaṇād anyo viṣaya iti | anena ca
svaviṣayānantaraviṣayakṣaṇasahakārigrahaṇasyopayogo darśitaḥ |
athetthaṃ
gṛhītagrāhitvād apramāṇyaprasaṅgo nirākriyatām |
andhabadhirādyābhāvadoṣaprasagṅgas tu kathaṅkāraṃ nirākriyetety āśaṅkyāha --
indriyajñāneneti | amunāgṛhītasya viṣyāntarasya grahaṇān
mānaseneti prakaranāt | tasmād hetor indriyajñānenāgṛthītaṃ mānasena gṛhyata
iti darśayatā cānena yasyaivendriyam asti tasyaiva tenendriyajñānena
sahabhūviṣayakṣaṇasahakāriṇā janitatvān mānasaṃ pratyakṣam | tenāgṛhītaṃ
tatsahabhuvaḥ viṣayakṣaṇaṃ gṛhṇāti | yasya punaḥ puṃso 'rthaviṣayam
indriyajñāṇam eva sāsti tasya kathaṃ māṇasam utpadyate, gṛhṇīyād vā tam
viṣyakṣaṇam iti darśitam | ato 'ndhabadhirādyabhāvadoṣaprasaṅgo nirasata iti |
anenendriyajñāṇagrahaṇasya svaviṣayānantaraviṣayakṣaṇasahakārisacivasyopayogo
darśitaḥ | kevale 'pi jñāneneti grahaṇe
[sva][27a]viṣayānantaraviṣayakṣaṇasahakāriṇeti viśeṣaṇabalād yadi
nāmendriyajñāneneti labhyate tathāpi pratipattigauravaparihārārtham
inderyagrahaṇam kṛtam ity avaseyam | andhabadhirādīty
atrādigrahaṇāt kāpti(kuṣṭa)rogiṇo grahaṇam tasyāpi mānasena sparśajñānāt
|
iha śāntabhadreṇa sautrāndikānāṃ mataṃ darśayatā "pūrvaṃ
cakṣūrūpe cakṣurvijñānaṃ tatas tenendriyavijñānena sahajakṣaṇasakāriṇā
tṛtīyasmin kṣaṇe mānsapratyakṣaṃ janyate" iti vyākhyātaṃ |
[DhPr
p.62]
etac ca manovijñānam uparatavyāpāre cakṣuṣi pratyakṣam
iṣyate | vyāpāravati tu cakṣuṣi yad rūpajñānaṃ tat sarvaṃ cakṣurāśritam eva |
itarathā cakṣurāśritatvānupapattiḥ kasyacid api vijñānasya
|
tad avamanyamāna āha -- etac ceti | co
'vadhāraṇe | uparatavyāpāra ity asyānantaraṃ draṣtavyaḥ | cakṣuṣo
vyāpriyamāṇāvasthā praṇidhānam eva | etan manovijñānaṃ pramāṇaṃ
pramāṇatvenopagatam uparatavyāpāra eva cakṣuṣi bhavatītīṣyata iti samudāyārtho
draṣṭavaḥ | yadi praṇihite nayane manojñānaṃ na janyate tarhi kiṃ nāma jāyata
ity āha -- vyāpāreti | tur nirvyāpārāvasthāyā vyāpāravatīm
avasthām bhinatti | rūpajñānam iti vāstavānuvādo na punar
anyajñānasambhavena tadvyavacchedārtham | yad vā rūpaśabdaḥ
svabhāvavacanas tene yat svabhāvajñānam ity arthaḥ | sarvagrāhaṇena
vyāptim āha | cakṣurāśritaṃ cakṣurjanyaṃ caksurvijñānam iti yāvat |
upapattim āha itaratheti |
nanu vyāpāravaty api cakṣuṣi
mānasotpattau na cakṣurāśritatvānupapattirādim asyaiva jñāṇasya
cakṣurāśritatvopapatteḥ | satyam | kevalam a[yam] abhiprāyaḥ -- yad api tad
ādyaṃ cakṣurvijñānaṃ tad api cakṣuranvayavyatireke '(kā)nuvidhānād eva
tadāśritaṃ vyavasthāpanīyam | saty api tadanvayavyatikerkānuvidhāne yadi
kasyacin mānasatvaṃ tadā cakṣuranvyavyatitekau cakṣurāśritatvavyavasthāyā
anaṅgam ity ādye 'pi tadvyavasthā na syād iti sādhīyān prasaṅgaḥ |
syād
etat -- kim etan mānasaṃ cakṣurvijñānenaiva rūpaviṣaye janyate kiṃ vā
rasādijñānenāpi rasādiviṣaya iti? kiṃ cātaḥ? yadi rūpa eva
tadā[34]"dvividhajñānavijñeyāh pañca bāhyavisayāḥ" ity āgamo viruddhyeta | atha
samastarūpādiviṣayam iṣyate tadā śabdaviṣayatvena tasyāsambhavaḥ | na hi rasādir
iva tālvādijanmā śabdaḥ pravāhavāhī, yena śrotrendriyajñāṇena
svāviṣayānantaraviṣayakṣaṇasahakāriṇā tatra mānasaṃ janyeteti | ucyate --
rūpādipañcaviṣayam etat, na tu rūpamātraviṣayam | tad āhācāryaḥ --
indriyajñānena, na tu cakṣurvijñāneneti | yat punar avādīd bhagavān -- "dvābhyāṃ
bhikṣvo rūpaṃ gṛhyate, cakṣurvijñānena tadākṛṣṭena ca manaseti" tad rūpasya
grahaṇaprasaṅgenoktam, na tu rūpam eva dvidhā gṛhyata iti vivakṣitam
|
__________NOTES__________
[34] draṣṭavyo 'bhidharmakoṣaḥ --
"pañca bāhyā dvivijñeyāḥ" --
1.48.
___________________________
nanūktaṃ na tasya
śabdaviṣayatvena sambhavas tat katham evam abhyupagamaḥ? satyam etat | kevalaṃ
yadābhihanyamānaṃ ghaṇṭāṭi raṇati tadā taduktaḥ(-tthaḥ) śabdaḥ kiyantaṃ kālaṃ
santānena pravahatīti śrotrajñānena svaviṣayānantaraviṣayakṣaṇasahakāriṇā
tadviṣayaṃ mānasaṃ janyate | etāvatāpi dvividhajñānavedyatvavacanaṃ caritārtham
| tad uktam abhidharmakośe -- "rūpādijātyabhisambandhivacanād" iti | asyārthaḥ
-- rūpādijātyabhisandhinā tad uktaṃ bhagavatā, na tu
sarvarūpādivyaktyabhiprāyeṇeti |
iha pūrvaiḥ -- "bāhyārthālambanam
evaṃvidhaṃ manovijñānam astīti kuto 'vaseyaṃ" ity āśaṅkya "tadabhāve
tadbalotpannānāṃ vikalpānām abhāvād rūpādau viṣaye vyavahārābhāvaprasaṅgaḥ syād"
ity uktam | "cakṣurādivijñānenānubhūtatvān na vikalpābhāva" iti cāśaṅkyābhihitaṃ
-- "devadattenāpi
[DhPr p.63]
etac ca
siddhāntaprasiddhaṃ mānasaṃ pratyakṣam | na tv asya prasādhakam asti pramāṇam |
evaṃjatīyakaṃ tad yadi syāt na kaścid doṣaḥ syād iti vaktuṃ lakṣaṇam ākhyātam
asya iti |
dṛṣṭe yajñadattasyāṣi vikalpaprasaṅgaḥ |"
"santānabhedā[n na] bhaviṣyate" iti ca punar āśaṅkya "atrāpi santānabhedād eva
vikalpo na prāpnoti, yata ihāpīndriyāśrayabhedād eva santānabhedo yugapat
pravṛtteś ca | dīrghaśaṣkulībhakṣaṇādau hi yugapaj jñānapravṛttir dṛśyate | na
ca santānasyaikye yugapat pravṛttir nyāyyā | tasmād rūpādivikalpābhāvo mā bhūd
ity avaśyam avikalpakaṃ manovijñānam abhyupeyam | etena
niścayasmaraṇābhāvaprasaṅgo 'pi ḍhaukanīyaḥ | nirvikalpakaṃ manovijñānaṃ yadi
nāsty eva tadā yogijñānābhāvaprasaṅgaḥ | asty eva nirvikalpakaṃ manovijñānaṃ kin
tv indriyajñānapṛṣṭabhāvi nāstīti cet | sati sambhave tasyāpy astitve ko
virodhaḥ | na hy atra bādhakaṃ pramāṇaṃ dṛśyate, yena tan nāstīti syāt | astive
coktaṃ pramāṇam | tasmād astīndriyajñānapṛṣṭabhāvi manojñānaṃ nirvikalpakam" ity
evamādyabhihitam | tad etat tadīyaṃ kadalīgarbhaniḥsāraṃ manyamānaḥ prāha --
etac ceti | co 'vadhāraṇe | siddhāntaprasiddham ity ataḥ
paro draṣvyaḥ | etad eva vyatirekamukheṇa draḍhayati na tv asyeti |
tur avadhārayati bhinatti vā | pravāhānārambhakasyāsya jñānātmatayā
svasaṃvedanarūpatve 'py asaṃviditakalpatvād anubhavagamyam idaṃ yathā
cakṣurādijñānam iti darśayitum aśakyatvān nāsya prasādhakaṃ niścāyakaṃ
pramāṇam asti |
nanu tair darśitam eva vikalpābhāvaprasaṅgaḥ syād
ityādinā prasaṅgamukhena pramāṇaṃ vikalpodayād iti tat kim ucyate na tv asya
prasādhakam asti pramāṇam iti | ayam asyāśayaḥ -- satyam uktam atārkikīyaṃ
tu tat | tathā hi yat tāvad uktam indriyāśrayabhedād yugapat pravṛtteś ca
santānabhedo 'sti | na ca santānabhede 'nyānubhūte 'nyavikalpo yukta iti | tad
avācyam | yadīndriyāśrayabhedād yugapat pravṛtteś ca santānabhedas tadbhede ca
na kāryakāraṇabhāvaḥ, tadā svāpād utthitamātrasya puṃsaś cakṣurvijñānaṃ
..................................................................... notpadyeta
| tat khalūpajāyamānaṃ manojñānād vā prācīnād utpadyeta, indryajñānād vā | na
tāvad indryajñāṇāt tasya pūrvam abhāvāt, nāpi jāgarāvasthābhāvīndryajñānāt |
tasy ciraniruddhatvāt | na ca cirātītaṃ kāraṇam iśyate | athaivaṃ
bhinnasantānair eva vikalpitair vikalpodayo 'sty eva na tu nirvikalpād
vikalpodaya iti cet | santānabhede 'pi janyajanakabhāve nirvikalpād api
vikalpodayasya ko niṣeddhā | na cendriyāśrayabhedād yugapat pravṛtteś ca
santānabhedo yujyate | parasparaparokṣatādiprasaṅgāt | tasmāt prabhūtam alpaṃ vā
sadṛśād eva kāraṇāj jāyate | na tu prabhūtasyodayamātreṇa santānabhedo
'bhyupetavyaḥ | yathāgnikaṇikāyāḥ [28a] prabhāpratānavatī pradīpaśikhā jāyamānā
na santānabhedam ātmany āvahati | yat punar yogijñāṇasya tathātve 'pīdānīṃ
manojñānaṃ nirvikalpakaṃ nābhyupeyate tad yādṛśāḥ sāmagryās tad udbhavo
yadākārañ ca tat tat sāmagryabhāvāt tad ākārasya ca manovijñānasya
nirvikalpasyāsaṃvedanād iti kim atrādareṇeti |
nanu ca yady asya
prasādhakaṃ pramānṃ nāsti kimarthaṃ tarhi pratyakṣaprakaraṇa upanyāsa ity
āśaṅkyāha -- evam iti | evaṃjātīyakam evamprakāravat | evam
prakāralakṣaṇakathanasyaiva kim prayojanam iti cet | sūtrakārasya
siddhāntaprasiddhamānasābhyupagame prasaktacodyanirākaraṇam -- yady asti mānasaṃ
pratyakṣam evaṃ tasya lakṣaṇam iti |
[DhPr
p.64]
svasaṃvedam ākhyātum āha
--
sarvacittacaittānām ātmasaṃvedanam
I-10
sarvacittetyādi | cittam arthamātragrāhi |
caittā viśesāvasthāgrāhiṇaḥ sukhādayaḥ | sarve ca te
cittacaittāś ca sarvacittacaittāḥ | sukhādaya eva
sphuṭānubhavatvāt svasaṃviditāḥ, na anyā cittāvasthā ity etad āśaṅkā
nivṛttyarthaṃ sarvagrahaṇam kṛtam | na asti sā kācit cittāvasthā yasyām
ātmanaḥ saṃvedanaṃ na pratyakṣaṃ syāt |
yena hi rūpeṇa ātmā
vedyate tadrūpam ātmasamvedanaṃ pratyakṣam
|
vaibhāṣikaprakriyayā yadācāryeṇa cittacaittau
bhedenoktau tayor artham āha -- cittam arthamātragrāhi vastumātra
grāhi | "tatrārthadṛṣṭir vijñānam" iti vacanāt | caittā
viśeṣāvasthāgrāhiṇo viśeṣāvasthāsvīkarttāro viśeṣāvasthākārā iti yāvat |
tadviśeṣe tu caitasā iti vacanāt | ka evaṃ rūpā ity āha -- sukhādaya ity
| sarve ceti | vigṛhṇan pūrva cittāni ca caittāś ceti samasya paścāt
sarvaśabdena samāsa iti darśayati | sukhetyādinā sarva grahaṇasya
phalam āha -- sphuṭo vyakto 'nubhavaḥ prakāśo yasya tasyabhās
tasmāt | sarvagrahaṇe sati kīdṛśo 'rtho bhavati, yenāśaṅkā nivarttyata
ity āha -- nāstīti | kāciditi bhrāntā vā 'bhrāntā vety arthaḥ
|
nanu jñānasya saṃvedyātmaḥ kim anyad rūpāntaraṃ yat svasaṃvedanaṃ
pratyakṣaṃ syād ity āśaṅkyāha -- yena hīti | hir yasmādarthe
|
atha yad anubhūyate tad anyenaiva yathā ghaṭādi | tat katham
ātmanaivātmanaḥ saṃvedanam iti cet | na, yogyatāyās tathāvyavahārāt | asti
jñānasya sā yogyatā jaḍavyāvṛttatā jyotīrūpatā yayā svaprakāśe prakāśāntaraṃ
nāpekṣate | yathā pradīpaḥ prakāśasvābhāvyād ātmānaṃ svayam eva prakāśayte, na
tu pradīpāntaram apekṣata iti |
nanu kiṃ ghaḍādidṛṣṭāntabalāt
prakāśāntaraprakāśyatā jñānasyāstām, āhosvit pradīpadṛṣṭāntasāmarthyāt
prakāśāntaranirapekṣatayā svaprakāśatā? atrocyate | jñānasya
svaprakāśarūpatvābhāve ghaṭādeḥ svarūpaprakāśanānupapatteḥ svaprakāśataiveṣṭavyā
| atra ca prayogaḥ -- yad avyaktavyaktikaṃ na tad vyaktam yathā kiñcit kadācit
kathañcid avyaktavyaktikam | avyaktavyaktikaś cāyaṃ ghaṭādiḥ jñānaparokṣatva iti
vyāpakānupalabdhiprasaṅgaḥ | jñānasya jñānāntareṇa vyaktau hetur ayam asiddha
iti cen na, nīlajñānodayakāle 'siddhatvād hetor nīlasya parokṣatvaprasañjanāt |
na ca bhavatām api mate sarvaṃ vijñānam ekārthasamavāyinā jñānena jñāyate |
bubhutsābhāve tadabhāvāt, yathopekṣaṇīyaviṣayā saṃvit | tat upekṣaṇīyam eva
tāvad avyaktavyaktikatvād avyaktaṃ prasajyeta | na ceyam
[DhPr
p.65]
iha ca rūpādau vastuni dṛśyamāne āntaraḥ sukhādyākāras
tulyakālaṃ saṃvedyate | na ca gṛhyamāṇākāro nīlādiḥ sātarūpo vedyate iti śakyaṃ
vaktum | yato nīlādiḥ sātarūpeṇa anubhūyata iti na niścīyate
|
yadi hi sātarūpo 'yam nīlādir anubhūyata iti niścīyeta,
syāt tadā tasya sātādirūpatvam | yasmin rūpe pratyakṣasya sākṣātkāritvavyāpāro
vikalpena anugamyate tat pratyakṣam |
anupalabdhiḥ
sandigdhavipakṣavyāvṛttyānaikāntikī kīrttanīyā |[28b] tathā hi yady
avyaktavyaktikam api vyaktavyavahāraviṣayas tadā puruṣāntaravarttijñānavyaktikam
api vastu svajñānodayakālavat tathaiva vyaktaṃ vyavahriyeta |
asvasaṃvedanātmatayā svaparasantānavarttinor jñānayor viśeṣābhāvāt | tatsantāne
jñānasyābhāvāt kathaṃ vastunas tathā vyavaḥāra iti cet | bhāve 'pi tadaprakāśe
kathaṃ tathā vyavahāraḥ? na hi tenāsya kiñcit kriyate |[35]...... tadā tad api
puruṣāntarasya kin na tathā vyavahāragocara? tad ayaṃ vyaktavyavahāro
vyaktavyaktikatvena vyāptaḥ | siddhe ca vyāpyavyāpakabhāve vyāpakānupalabdhir
nānaikāntikīti |
__________NOTES__________
[35] paṅktibāhyaṃ
likhitaṃ samyak na paṭhyate --
saṃ-
___________________________
nanu kiṃ tad rūpāntaram,
yenocyate -- yenātmā saṃvedyate, tad ātmasaṃvedanaṃ pratyakṣam iti? kevalam
arthaśūyam etad ucyate ity āśaṅkyāha -- ihetyādi | antare bhava
āntaro 'dhyātmaparispandī | ko 'sāv īdṛśa ity āha -- sukheti
|
nanu gṛhyamāṇa eva rūpādiḥ sukhāyāko 'nubhūyate | na tu tato 'nyat
sukhādirūpaṃ yena tasya vedanarūpatā vyavasthāpy etety āha -- na ceti |
co 'vadhāraṇe, yasmādarthe vā | gṛhyamāṇa ākāro yasya grāhyasvabhāva ity
arthaḥ | sātarūpaḥ sukhasvabhāvaḥ |
sātagrahaṇasyopalakṣaṇatvād duḥkharūpa ity api drṣṭavyam | itinā
vacanasyākāraṃ darśayati | kuta evaṃ vaktuṃ na śakyata ity āha -- yata
iti | itir niścayaasya svarūpam āha | kiṃ tādrupyena niśaye 'pi
tādrūpyānubhavaḥ siddhyati, yena tadā(da)bhāvān naivaṃ śakyate vaktum ity ucyate
ity āha -- yadīti | hir [ya]smād iti | itikaraṇena
niścayasvarūpam uktam | anena yad evānurūpavikalpena yathātvena niścīyate tad
eva tathāvavyavahāragocaro yathā nīlādir ity ākūtam | nanu ca tatpratibhāsād
anubhavaḥ pramāṇam |
[DhPr p.66]
na ca nīlasya
sātarūpatvam anugamyate | tasmād sātānīlādyarthād anyad eva sātam anubhūyate
nīlānubhavakāle | tac ca jñānam eva | tato 'sti jñānānubhavaḥ
|
tac ca jñānarūpavedanam ātmanaḥ sākṣātkāri nirvikalapakam
abhrāntaṃ ca | tataḥ pratyakṣam |
niśayo bhavatu, mā vā bhūt
| tat kim evam ucyate it āśaṅkya pūrvoktam eva smārayati -- yasminn iti |
rūpe svabhāve | śeṣaṃ prāg eva kṛtavyākhyānam | gṛhītaṃ nīlasya
sātarūpatvaṃ vikalpenānugamyata evety āha -- na ceti | caḥ
pūrvavat | anugamyate vikalpeneti varttate | tasmād ityādinoktam
upasaṃharati | yasmād gṛhymāṇākāro nīlādir na tathā niścīyate, asti ca
harṣādyākārasaṃvedanam, tasmād |
bhavatu sātākāro 'nubhūtaḥ | kevalam
asāv ajñānātmā bhaviṣyati | tathā ca katham ajñānena jñānātmasaṃvedanam? kathaṃ
cātmavedanaṃ pratyakṣam ity āha -- tac ceti | co 'jñātmana evaṃ
bhinatti | jñānam evety avadhārayataḥ prakāśātmana eva jñānatvam anyathā
prakāśāyogād ity abhiprāyaḥ | yata evaṃ tato 'sti jñānānubhavaḥ | ity
antarmukhasya sukhādyākārasya grāhakākārākhyasyety arthaḥ | na ca grāhyākārād
anyad anubhūyamānaṃ sātaṃ grāhakākārād apy anyad upapadyate | gṛhyaṃ vā
prakāśeta, grāhakaṃ vā | na ca tad grāhyam ato grāhakam eva | atha jñānam astu
tathānubhūtam | tat punar ātmasaṃvedaṃ pratyakṣaṃ kuta ity āha -- tac
ceti | co yasmād | vedyate 'neneti vedanam |
jñānarūpasya vedanam iti vigraḥ[29a] | yad vā jñānarūpaṃ ca tad
vedanañ ceti tathā | sākṣātkāri aprokṣatākāri, skuṭāvabhāsam iti yāvat,
hetubhāvenāsya viśeṣaṇatvāt | ata eva ca nirvikalpakam | vikalpānubaddhasya
spaṣṭārthapratibhāsitvāyogāt | bhavatu nirvikalpakaṃ dvicanedrādijñānavad
bhaviṣyatīty āha -- abhrāntaṃ ceti | cas tulyopāyatvaṃ samuccinoti
| na hi tat svātmani atasmiṃs tad iti pravṛttam, yena tatra bhrāntir
bhaviṣyatīti bhāvaḥ | bhavatāṃ nirvikalpakatvābhrāntatve tataḥ kiṃ siddham ity
āha -- tata iti | yata etad rūpadvayayogi tatas tasmāt | etāvan
mātralakṣaṇatvāt pratykṣasyeti bhāvaḥ |
tatra ceyaṃ vyavasthā |
ātmātmayogyatā pramāṇam, ātmasaṃvit phalam iti draṣṭavyam | syān matam -- ityam
tasya vedanasya pratyakṣatve vikalpātmavedanasyāpi tattvaṃ syāt | na ca
vikalpātmā pratyakṣaṃ yujyate | yujyate, svātmani avikalapanād abhrāntatvāc ca |
vikalpo hi bāhyaṃ vikalpayati na tv ātmānam | bhrāmyati ca brāhye, nātmani |
tataḥ kiṃ na pratyakṣam? prayogaḥ -- yad abhrāntatve satyavikapaṃ tat pratyakṣaṃ
| yathendiryajñāṇasya bāhyasaṃvedanam sārūpyākhyam | abhrāntatve satyavikalpakaṃ
cātmani vikalaparūpavedanam iti svabhāvaḥ | yathā ca jñānātmani samyāsambhavo
yathā vā samitaḥ śabdasaṃsṛṣṭo na gṛhyate tathā 'nyatra prapañcitam iti
nehocyata iti ||
[DhPr p.67]
yogipratyakṣaṃ
vyākhyātum āha --
bhūtārthabhāvanāprakarṣaparyantajaṃ yogijñānaṃ
ca iti I-11
bhūtaḥ sadbhūto 'rthaḥ | pramāṇena
dṛṣṭaś ca sadbhūtaḥ |
yathā catvāryāryasatyāni
|
bhūtasya bhāvanā punaḥ punaś cetasi viniveśanam |
bhāvanāyāḥ prakarṣo bhāvyamānārthābhāsasya jñānasya sphuṭābhatvārambhaḥ |
prakarṣasya paryanto yadā sphuṭābhatvam īṣadasampūrṇaṃ bhavati | yāvad
dhi sphuṭābhatvam aparipūrṇaṃ tāvat tasya prakarṣagamanam
|
bhūtaśabdasya vivakṣitam artham āha --
sadbhūta iti | artha iti bruvāṇo bhūtaś cāsāv arthaś ceti
karmadhārayaṃ darśayati | nanu sukhādimayatvam apy arthasya
sāṃkhyaparikalpitaṃ sadbhūtam ity āha -- pramāṇeneti |
dṛṣṭo niścitaḥ | cakāraḥ sphuṭam etad ity arthaṃ dyotayati
|
kaḥ punar īdṛśo artho vivikṣita ity āha -- yatheti | anena
bhūtārthaśabdenātra satyacatuṣṭayaṃ vivakṣitam iti darśitam |
yathā caturāryasatyabhāvanābalajaṃ jñānaṃ yoginaḥ pratyakṣam, tathā
'nyasadbhūtārthaviṣayam api draṣṭavyam iti yathāśabdārtho 'py asti | yad
viniścayaḥ "[35*]caturāyasatyadarśanavadB iti"Pvin I 74,4 | ārāt
pāpakebhyo dharmebhyo yātā ity āryāḥ | ata eva tāni satyatayā manyanta
iti teṣāṃ satyāni | catuṣṭvāc ca teṣāṃ catvārīty uktam
|
__________NOTES__________
[35*] CePvin I
74,4
___________________________
phalabhūtāḥ pañca sakleśas kandhā
duḥkhākhyaṃ satyam ekam | ta eva hetubhūtās tṛṣṇāsahāyāḥ samudayākhyaṃ satyaṃ
dvitīyam | cittasya niṣkleśāvsthā nirodhākhyaṃ satyaṃ tṛṭīyam |
tadavasthāprāptihetunairātmyādyākāraś cittaviśeṣo mārgākhyaṃ satyaṃ caturtham
iti |
bhāvanāśabdena vigrahaṃ tasya cārtham ācaṣṭe
bhūtasyeti | bhūtārthasyeti draṣṭvyam | lakṣyate ca
bhūtaśabdasānnidhyāl lekhakena prathamapustake bhūśabdaḥ prakṣiptaḥ |
tasyeti tu vacanaṃ saṃkṣepeṇa vigrahaṃ darśayato dharmottarasya
pāṭho 'nyathā yathābhūtaṃ vigrahaṃ darśayitukāmenārthapadopādāne kim
akṣaragauravaṃ dṛṣṭam, yena kevalabhūtaśabdopādāne pratipattigauravaṃ
likhanākauśalañ cāviṣkṛtam iti | bhāvanārtham āha -- punar
iti | punar ity aprathamataḥ | dvir vacanenāprathamapracārasya prācuryaṃ
daśayati | tathāniveśanañ ca vijā[29b]tīyāvyavadhānena draṣṭavyam |
satyacatuṣṭayaviṣayo vijātīyāvyavahitaḥ sadṛśacittapravāho bhāvaneti yāvat
|
[DhPr p.68]
sampūrṇaṃ tu yadā tadā na asti
prakarṣagatiḥ | tataḥ sampūrṇāvasthāyāḥ prāktanyavasthā
sphuṭābhatvaprakarṣaparyanta ucyate | tasmāt paryantād yaj jātaṃ bhāvyamānasya
arthasya sannihitasya iva sphuṭatarākāragrāhi jñānaṃ yoginaḥ pratyakṣam
|
tad iha sphuṭābhatvārambhāvasthā bhāvanāprakarṣaḥ |
abhrakavyavahitam iva yadā bhāvyamānaṃ
yādṛśo
yogināṃ bhāvanākramo viniścaye "śrutamaye"tyādinābhihito yathā
bhāvanāprakarṣaviśadābhatvayoḥ kāryakāraṇabhāvas tatraiva "kāmaśoke"tyādinā
darśitas tathehāpi draṣṭavyaḥ | yādṛśaś cākāras teṣāṃ satyānām anityatvādike
bhāvanīyo yāvat kālāvadhikā ca bhāvanā 'nekajamaparamparānuyātā, yac ca
nibandhanaṃ bhāvanāyāḥ karuṇā bodhisattvānām, tad anyeṣāṃ saṃsārodvegas tad api
sarvaṃ yathā pramāṇavārttike nirṇītaṃ tathehāpy anugantavyam | iha tu
yogijñāṇsya svrūpamātram upadarśayitum upakrāntam iti
|
prakarṣaśabdena saha vigrahaṃ tasya cāryaṃ vivakṣitam āha
-- bhāvanāyā iti | sphuṭābhatvasyārambha upakramaḥ | sa ca
yatsphuṭatvatadadhikasphuṭatvādinā rūpeṇa tajjñānasyodaya eva |
paryantaśabdena vigrahaṃ tasya cārtham ācaṣṭe prakarṣasyeti
| paryanto 'vasānam | kadā ca tasyāvasānam ity āha --
yadeti | yasmin kāle sphuṭābhatvaṃ bhāvanārthaṃ viṣayasya jñānasyeti
prakaraṇāt | idaṃ leśato 'sampūrṇaṃ bhavati yad a[na]ntaraṃ yogipratyakṣeṇa
bhavitavyaṃ tasmin kāle prakarṣasya paryanto 'vasānaṃ
jñātavyaḥ | tatkālopalakṣitaṃ tathābhūtaṃ jñānaṃ paryanta ity
arthaḥ |
nanu prakarṣasya paryantaḥ sa yujyate yasmin sati prakarṣo
nivarttate | tac ca sampūrva(ṇa)m eva sphuṭabhatvam, tat katham ucyate kathañ ca
paryantajaṃ yogijñānam, na tu tad eva paryanta ityāśaṅkyāha -- yāvad iti
| hir yasmāt |
sampūrṇe tu prakarṣagamanaṃ nāstīti darśayati --
sampūrnam iti | tur imām avasthāṃ bhedavatīm āha |
prakarṣasya gatir gamanam | evaṃ bruvato 'yam āśayaḥ | prakarṣaḥ
prakṛṣyamāṇatā sātiśayaṃ rūpam ucyate | paryantaś ca gatyarthād āmarddhātos
tatpratyayena(?) parisamantād anta iti prādisamāsena niḥśeṣagamanam evocyate |
tataḥ sa paryanta ucyate yad anantaraṃ prakarṣa(-kṛṣya)māṇena na bhavitavyam |
na tu yadarthaṃ yeṣāṃ prakarṣavatām udaya iti | etad evopasaṃharati tata
iti | prāktanī vyavadhānaśūnyā yadananataraṃ sphuṭatarajñānodayaḥ |
sampūrṇavasthāyāḥ sphuṭatvasampūrṇāvasthāyāḥ
sphuṭatarākāragrahaṇāvasthāyā iti yāvat | sannihitasyeti | yathā
'nyasyābhāvitasya nikaṭasthasya ghaṭagha(pa)ṭāda(de)r anyajñānaṃ
sphuṭatarākāragrāhi pratyakṣaṃ tadvad bhāvyamānārthasphuṭatarākāragrāhi
yajjñānaṃ tadyoginaḥ pratyakṣam |
uktam eva bhāvanāprakarṣārthaṃ
tatparyantārthaṃ tajjñānaṃ copasaṃhāravyājena sukhapratipattyarthaṃ punar
darśayati tad iti | tat tasmāt | iheti
yogipratyakṣalakṣaṇapratītikāle avasthā
bhāvanājñāna--
[DhPr p.69]
vastu paśyati sā
prakarṣaparyantāvasthā | karatalāmalakavad bhāvyamānasya arthasya yad
darśanaṃ tad yoginaḥ pratyakṣam | tad dhi sphuṭābham
|
sphuṭābhatvād eva ca nirvikalpakam | vikalpavijñānaṃ hi
saṅketakāladṛṣṭatvena vastu gṛhṇac chabdasaṃsargayogyaṃ gṛhṇīyāt |
saṅketakāladṛṣṭatvaṃ ca saṅketakālotpannajñānaviṣayatvam | yathā ca pūrvotpannaṃ
vinaṣṭaṃ jñānaṃ sampratyasat tadvat pūrvavinaṣṭajñānaviṣayatvam api samprati na
asti vastunaḥ | tad asadrūpaṃ vastuno gṛhṇad asannihitārthagrāhivād asphuṭābham
vikalpakam | tataḥ sphuṭābhatvād nirvikalpakam |
syeti
prakaraṇāt | abhrakenātisvacchatayā pāśa(rśva)to dvidhākarttum aśakyeneti
prastāvād vyavahitam āvṛtaṃ tadiva | karasvarūpaṃ karatalaṃ sannihitasyevety
anena yat pūrvam uktaṃ [30a] tasyāyam upasaṃhāraḥ |
astu tathāvidhaṃ
yogijñānam, tat punaḥ kathaṃ pratykṣam ity āśaṅkām apākarttuṃ pratykṣalakṣaṇena
yogam asya darśayann āha tad dhīti | hir yasmāt
|
sphuṭābhaṃ bhavati, nirvikalpakaṃ tu kathaṃ yena pratyakṣaṃ syād ity
āha -- sphuṭābhatvād eveti | co nirvikalpakam ity ataḥ paraḥ
sphuṭābhatvāpekṣaikaviṣayatvaṃ nirvikalpakatvasya samuccinoti | ayam asyāśayaḥ
-- śabdākārasaṃsargo hi sphuṭābhatvavirodhīti yady asāv abhaviṣyat tadā
sphuṭābham eva nābhaviṣyad iti | abhilāpasaṃsargayogyapratibhāsam eva sphuṭābahṃ
bhavaiṣyati ko 'nayor virodha ity āśaṅkya vikalpetyādinā virodham eva
darśyitum apakramate | hir yasmāt | vastv iti dṛśyamānaṃ yathā
caitat tathā pūrvam eva viveditaṃ gṛṇīyād grahītum arhati |
saṅketakāladṛṣṭatvena ca vastugrāhitve 'sannihitaviṣayaṃ syād iti | co
hetau | bhavatu saṅketakāladṛṣṭatvasya tathātvam, kim ata ity āha --
yathā ceti | co vaktavyam etad ity asyārthe |
bhavatv evaṃ
tathāpi vādakākārasaṃsargino 'pi kathaṃ na sphuṭābhatvam ity āha -- tad
iti | yata evaṃ tat tasmāt | vikalpayatīti vikalpakaṃ vijñānam |
asphuṭābhaṃ tu kutas tad ity āha -- asannnihitārthagrāhitvād iti |
sannihitatayā hi bhāsamāno viśado bhavet | pūrvavṛttadarśana viṣayatayā ca
bhūtapūrvo bhāvo gṛhyamāno na sannihitarūpo bhāsate | tenāviśadābho vikalpaḥ |
tena śabdākārasaṃsargo vikalpasya viśadābhatvavirodhīty asyābhiprāyaḥ |
asannihitaviṣayatvam eva tasya kuto 'vasīyata ity āha -- asadrūpam iti |
yat pūrvadṛṣṭatvaṃ sampraty asad, asadrūpaṃ vastuno gṛhyamāṇasya gṛhṇad iti
hetau śatur vidhānād asadrūpagrahaṇād ity arthaḥ |
sphuṭābhatvād
eveti yad avocat, tad evopasaṃharati tata iti | yato vikalpasya
spaṣṭābhatvaṃ na yujyate, anantaroktena krameṇa tatas tasmāt
sphuṭābhatvād viśadābatvān nirvikalapakaṃ yogijñānam iti
prakaraṇāt | prayogaḥ -- yat saṅketakāladṛṣṭatayā vastusaṃsparśi jñānaṃ na tat
sphuṭābham | yathā cira--
[DhPr
p.70]
pramāṇaśuddhārthagrāhitvāc ca saṃvādakam | ataḥ
pratyakṣam | itarapratyakṣavat |
yogaḥ samādhiḥ | sa yasya
asti sa yogī | tasya jñānaṃ pratyakṣam | itiśabdaḥ
parisamāptivacanaḥ | iyad eva pratyakṣam iti |
tad evaṃ
pratyakṣasya kalpanāpoḍhatvābhrāntatvayuktasye prakārabhedaṃ pratipādya
viṣayavipratipattim nirākartum āha --
tasya viṣayaḥ
svalakṣaṇam I-12
tasya
ityādi | tasya caturvidhasya pratyakṣasya
viṣayo boddhavyaḥ svalakṣaṇam | svam asādhāraṇaṃ
lakṣaṇam
tattvaṃ svalakṣaṇam | vastuno hy
āsādhāraṇaṃ ca tattvam asti sāmānyaṃ ca | tatra yad asādhāraṇam tat pratyakṣasya
grāhyam |
dṛṣṭanaṣṭavastuvikalpaḥ | saṅketakāladṛṣṭatayā ca
dṛśyamānavastusaṃsparśī vikalpaḥ | sphūṭābhāsatvaṃ nāma sannihitarūpabhāsanam |
asannihitarūpabhāsanena ca vastunaḥ pūrvadṛṣṭatvagrahaṇaṃ vyāptam | na hi
pūrvajñānaviṣayatvaṃ pūrvamsin nivṛtte vastuno 'sti | tad uttarakālabhāvinā
jñājñānena pūrvajñānaviṣayatvam asannihitam eva vastunaḥ spṛśyate |
pūrvajñānaviṣayatvagrahaṇam eva ca saṅketakāladṛṣṭaśabdaviśiṣṭatvagrahaṇaṃ | tad
idaṃ viruddhaṃ(-ddha)vyāptopalabdher bhavatu nirvikalpakam |
asaty
abhrātatve tu kathaṃ pratyakṣam ity āha -- pramāneti | praṃāṇdhigato
'rthaḥ pramāṇaśuddha ucyate | satyacatuṣṭayaṃ caivam ātmakam | tad eva
śuddhatvena vivakṣitam | caḥ [30b] saṃvādakam ity ataḥ paro
nirvikalpatvena saha saṃvādakatvena saṃvādakatvaṃ saucchinoti, tatrasthā e[va]
vā pūrvahetvapekṣayā hetantarasamuccayārthaḥ | ato 'smān nirvikalpakatvād
abhrāntatvāc ca |
yogiśabdasya vyutpatim āha yaga iti | samādhiś
cittaikāgratā | iha dharmottareṇa lokaprasiddhir āśritā |
viniścayaṭīkāyāṃ tu śāstrasthitis tenāvirodhaḥ | yad vā
samādhigrahaṇasyopalakṣaṇatvāt prajñā ca vivekakaraṇaṣaśaktir draṣṭavyā |
sa yasyāsti sa nityasamāhito vivekakaraṇatatparaś ca yogī |
iyad eva catuḥsaṃkhyāvacchinnam eva ||
tad evam ityādy
āheity etad antaṃ subodham | viṣayo boddhavyaḥ | ka ity ākāṅkṣāyām
āha -- svalakṣaṇam iti | svaśabdasya lakṣaṇaśabdasya
cārtham ācakṣāṇo vigragam upalakṣayati -- svam ityādinā | svam
ātmīyam ucyate | yasya yat svaṃ tat tasyaiva nānyasyeti lakṣaṇayā svaśabdenā
sādhāraṇam uktam | lakṣaṇaśabdena ca tattvaṃ svarūpaṃ vivakṣitam |
svaśabdayor artham abhidhāya tayoḥ samastaṃ padam āha --
svalakṣaṇaṃ iti | anena svam asādhāraṇaṃ ca tallakṣaṇaṃ
svarūpaṃ cet karmadhāryo darśitaḥ |
[DhPr
p.71]
dvividho hi viṣayaḥ pramāṇasya -- grāhyaś ca yadākāram
utpadyate, prāpaṇīyaś ca yam adhyavasyati | anyo hi grāhyo 'nyaś cādhyavaseyaḥ |
pratyakṣasya hi kṣaṇa eko grāhyaḥ | adhyavaseyas tu pratyakṣabalotpannena
niścayena santāna eva | santāna eva ca pratyakṣasya prāpaṇīyaḥ | kṣaṇasya
prāpayitum aśakyatvāt |
tathā anumānam api svapratibhāse
'narthe 'rthādhyavasāyena pravṛtter anarthagrāhi |
nanu
sambhave vyabhicāre ca viśeṣaṇam arthavat | atra ca sarvasyaiva
svarūpasyāsādhāraṇatvāt sambhava eva, na vyabhicāra iti kiṃ svaśabdena? evaṃ tu
vaktavyam -- vasturūpaṃ tasya viṣaya ity āśaṅkayāha -- vastuna iti |
hir yasmāt | co vakṣyamāṇāpekṣyaḥ[kṣaḥ] samuccye | sāmānyaṃ
sadhāraṇaṃ rūpaṃ saṃvṛtijñānaghaṭitam | caḥ pūrvāpekṣaḥ samuccaye |
sati caivaṃ dvairūpye kiṃ pūrvaṃ rūpam, atha paraṃ pratyakṣaya viṣaya iti
sandehe -- yad asādhāraṇaṃ tat pratyakṣasya grāhyam ucyata iti śeṣaḥ |
grāhyam iti bruvan viṣayaśabdenācāryasya grāhyo viṣayo
'bhipreta iti darśayati |
syād etat -- pravṛttiviṣaya eva pramāṇasya
viṣayas tataḥ pravṛttiviṣayas tasya viṣaya iti vaktavyam | tat kiṃ
grāhyam ity ucyata ity āha -- dvividha iti | anena bhedaḥ
pratijñātaḥ | hir yasmāt dviprakāro viṣayaḥ pramāṇsyeti |
jātivivakṣayaikavacanam | eko grāhyo 'nyaḥ prāpaṇīyaḥ | bhedam upapādayati --
yadākāraṃ yatpratibhāsaṃ jñānam utpadyate | so 'pi dvividhaḥ --
paramārtha āropitaś ca | dvayor api svajñāne prakāśanam asty eveti draṣṭavyam |
prāpaṇīyo yam adhyavasyati | tato jñānād yatra pravarttata iti yāvat |
cakārau pūrvāparāpekṣayā samuccayārthau |
nanu
grāhyādhyavaseyaśabdayor eva bhedo na tv arthasya | yato yad eva prakāśate tad
evādhyavasīyate, tat kiṃ evaṃ uyata ity āha -- anyo hīti | hir
yasmād arthe | co 'vadhāraṇe | kasya kīdṛśo grāhya itaro vety āha
-- pratyakṣasyeti | hir avadhāraṇe eka ity asmāt paro
draṣṭavyaḥ | kas tarhy avaseya adhyavaseya iti [31a] | tur grāhyād
adhyavaseyaṃ bhinatti | atha kiṃ pratyakṣam avasāyātmakaṃ yena tasyāsāv avaseya
ity āha -- pratyakṣeti | pratyakṣapṛṣṭhabhāvino niśacayasya
pratyakṣagṛhīta eva pravṛttatayā 'natiśayādhānena yat tenādhyavasitaṃ tat
pratyakṣeṇaivāvasitam iti bhāvaḥ |
nanu grāhyād anyaḥ prāpaṇīyo viṣayaḥ
pratyakṣasyoktaḥ | idānīṃ punar avaseyaḥ | tad ayaṃ tṛtīyo viṣayaḥ prāpta ity
āha -- santāna eveti | co yasmādarthaḥe | upādānopādeyabhāvena
vyavasthitaḥ kṣaṇaprabandha ekatvenādhimuktaḥ santānaḥ | grāhya eva kasmān na
tena prāpyata ity āha -- lakṣāṇāsyeti (ity āha -- kṣaṇasyeti) |
yadākaraṃ pratyakṣam utpadyate tasya kṣaṇasyeti prastāvāt | evañ ca vivṛṇvato
'sya pramāṇasyety atra pratyakṣābhiprāyeṇa pramāṇaśabda
indriyajāpratyakṣavivakṣayā draṣṭavyaḥ | svasaṃvedanādināṃ
viṣayadvaividhyāsambhavād iti |
atha bhavatv ekaṃ pratyakṣaṃ
viṣayadvaividhyavad, anumānaṃ tu kathaṃ tathāvidham? pramāṇasyeti
ca
[DhPr p.72]
sa punar āropito 'rtho gṛhyamāṇaḥ
svalakṣaṇatvena avasīyate yataḥ, tataḥ svalakṣaṇam avasitaṃ pravṛttiviṣayo
'numānasya | anarthas tu grāhyaḥ | tad atra pramāṇasya grāhyaṃ viṣayaṃ darśayatā
pratyakṣasya svalakṣaṇaṃ viṣaya uktaḥ |
bruvatā tad api
viṣayadvaividhyavad abhyupagam eva ity āśaṅkyāha -- tatheti | yena
pratibhāsādhyavasāyalakṣaṇena prakāreṇa pratyakṣam anyagrāhy anyādhyavasāyi
tathā tena prakāreṇeti tathāśadārthaḥ | na kevalaṃ pratyakṣam anyad
gṛhṇāti, anyad adhyavasyati, kin tv anumānam apy anyagrāhy anyādhyavasāyīty
apiśabdenāha | ihaiva cchedaḥ karttavyo 'nyathā vyākhyānam asamañjasaṃ
syāt | kiṃ gṛhṇātīty āha -- anarthagrāhīti | anumānam iti
prakṛtatvāt | katham upapadyata ity āśaṅkyopapattim āha -- svapratibhāsa
iti | svasya pratibhāsa iva pratibhāsaḥ | śaktidvayayogāt tathāropyabhāṇaṃ rūpam
| tasminn anarthe 'bāhyarūpye(-rūpe) 'rthadhyavasāyena bāhyādhyavasāyena
tadbhedānavabhāsanātmakābhdedādhyavasānalakṣāṇena pravṛtteḥ pravarttanāt
|
athānarthe svapratibhāse 'rthādhyavasāyenānumānavikalpo 'nyo vā
pravarttaka iti kim uktaṃ bhavati? svaprtibhāsasyāropyamāṇasya
cārthasyāvasīyamānasya vivekaṃ na prtipadyata ity utkaṃ bhavati | na hi tenaiva
vivekapratipattiḥ, tena svapratibhāsasya tathātvenāvikalpanāt | atra cānubhavaḥ
pramāṇam | bāhyavahnyādāv apravṛttyādiprasaṅgaś ca | nāpi vikalpāntareṇa |
tasyāpi tathā pravṛttitayā pūrvavikapapratibhāsāsaṃsparśād ity alam iha
vistareṇa | yady evaṃ ko 'syādhyavasīyamānaḥ prāpaṇīyo viṣaya ity āha --
sa iti | punar iti sarvato viśinaṣṭi | āropita iti
svarūpānuvādaḥ | artha iti artha ivārtho gṛhyamāṇaḥ pratīyamānas tasmin
jñāne prakāśamāna iti yāvat | anena svalakṣaṇam adhyavasyatīdam iti prakāśitam |
tad anenānumāsya grāhyādhyavaseyau bhedena sādhyarthyād abhidhāya
sukhapratipattyarthaṃ tāv eva kaṇṭhokau karoti -- tata iti | yataḥ
svalakṣaṇatvena tasyāvasāyas tataḥ [31b] svalakṣaṇam avasitaṃ
pravṛttiviṣayo 'numānasya | svalakṣaṇam avasitam ity etad apy
abhimānād abhidhīyate | na punaḥ svalakṣaṇam avasāyasya gocaraḥ | tadviṣayatve
tasya niraṃśatvāt kṣaṇikatvāder apy avasitāv anumānānavatāraprasaṅgāt | etac ca
kiñcid ihaivopariṣṭāt spaṣṭayiṣyāmaḥ | parārthānumāne tu yathā 'vasaraṃ
viṣtareṇa nirṇeṣyāmaḥ |
pravṛttiviṣayasyaiva prāpaṇīyatvāt prāpaṇīya eva
pravṛttiviṣayaśadenoktaḥ | tuḥ prāpaṇiyād viṣayād grāhyaṃ bhedavantaṃ
darśayati | tasmin jñāne prakāśamāne prakāśanād anartho grāhya uktaḥ
|
syād etat -- yady avasitaṃ svalakṣaṇaṃ pravṛttiviṣayo 'numānasya tadā
katham eṣa dharmottaro viniśacayaṭīkāyāṃ avadīt "avasitaś cākāro
vikalpānāṃ grāhyaḥ" iti | evaṃ hi svalakṣaṇam eva grāhyaṃ samarthitaṃ syān
nānartha iti | tato vyakto vyāghātaḥ | paramārthadṛṣṭyā tatra tathābhidhānān na
doṣaḥ | tathā hi praramārthato vikalpānām ārotpitam eva rūpam avaseyaṃ grāhyam
tathāpi vyavaharttāra āropitam eva rūpam avṛkṣavyāvṛttam avasyanto bāhyasyāpi
tathātvād bāhyaṃ vṛkṣam avasyāma ity abhimanyante, tayor vivekāpratipatteḥ
|
[DhPr p.73]
tad anurodhāt svalakṣaṇam
avasitam ity ucyate | tasyaiva tv āropitasya paramārtho 'numeyasya
pratibhāsamānaṃ kevalam ākāram āśritya grāhyatvam ucyate | tatas tatra
vāstavāvasitarūpābhiprāyeṇa tathābhidhānāt ko virodhaḥ?
tad
atretyādinopasaṃharati | yasmāt pramāṇasya dvididho viṣayo
grāhyādhyavsasāyabhedena tat tasmāt | atra
viṣayavipratipattinirākaraṇākāle grāhyaṃ viṣayaṃ darśayateti bruvan
viṣayaśabdenācāryasya grāhyo viṣayo 'bhipreta iti sphuṭati
|
syād etat -- na vai grāhyaviṣayāpekṣaṃ pratyakṣasya prāmāṇyam
upapadyate | yata ekaḥ kṣaṇas tasya grāhyaḥ | na ca tatprāpaṇaṃ sambhavati |
nāpy anumānasya grāhyapekṣaṃ prāmāṇyam | anyartho hi tasya grāhyaḥ | na ca
tatprāptiḥ | na ca yena yasyāprāpaṇaṃ tasya tatra prāmāṇyam abhyupeyate,
atiprasaṅgāpatteḥ | athaikanīlakṣaṇākāratayotpattir eva pratyakṣasya
tatprāpaṇam, anumānsyāpi vahnyādyadhyavasāyitayā tathotpattir eva tatprāpaṇam
ucyate | tarhi na kiñcid avaśeṣitaṃ syāt | kasya nāma jñānasya savikalpasya
nirvikalpakasya vā tattadākāratayotpattir nāsti yena tasya prāṇāṇyaṃ na syāt |
tasmān na dvididho viṣayaḥ pramāṇasyābhidhānīyo 'pi tv eka eva
pravṛttiviṣayākhyo viṣayaḥ khyāpanīya iti |
atra ca samādhīyate |
jñānānāṃ tāvad grāhyādhyavasā(se)yabhedena dvividho viṣayo 'vaśyaiṣitavyo
'nubhavasiddhatvāt | tatra pramāṇyaṃ pravṛttiviṣayāpekṣaṃ vyavasthāpyate |
jñānatvaṃ tūbhayāpekṣameva | ajñānasya ca prāmāṇyāsambhavena jñānāntarbhūtaṃ
pramāṇaṃ viṣayadvaividhyavad eva bhavati | kevalaṃ na grāhyāpe[32a]kṣaṃ
prāmāṇyam api tu pravṛttiviṣayāpekṣam iti pratipādyate | grāhyāpekṣayā tu
pramānasyeti vacanaṃ svarūpānuvādakam | yad vā pramāṇaśabdena jñānam evātra
vivakṣitam | yathā 'yaṃ viniścayaṭīkāyāṃ svārthāṇumānavyākhyānāvasare
vyaktam āha -- "dvividho jñānānāṃ viṣayo grāhyaś cādhyavaseyaś ca" ityādi | tato
na kiñcid avadyam |
athāpi syāt | yadi grāhyo viṣayo na kadācid api
pratyakṣasya prāpaṇīyas tarhi tena darśitena kim prayojanaṃ yenocyate tad
atra grāhyaṃ viṣayaṃ darśatā pratyakṣasya svalakṣaṇāṃ viṣaya ukta iti |
naiṣa doṣaḥ | evam evāsya pravṛttiviṣayapradarśanāt | yadi hi pratyakṣaṃ kṣaṇam
eka gṛhṇāti tatrānīlavyāvṛttiniścayopajane santānaṃ niścāyayat pravṛttiviṣayaṃ
pradarśayet tatsantānabhāvināñ ca jñānānām apramānāṇyam āpādayet, na tu kiñcid
agṛhṇat | tathā hi santānollekhena niścayābhāve 'py anīlavyāvṛttis tāvad
anāgatasarvakṣaṇasādhāraṇī pratyakṣeṇa gṛhītaniścitā | tanniścaya eva
sarvānīlavyāvṛttopādānopādeyabhāvasthitanīlakṣaṇaniścayaḥ
tadabhinnayogakṣematvād uttaraprabandhasya | tathāniścaya eva ca santāne niścaya
ucyate | ata eva ca tad ādyaṃ jñānaṃ tathā 'nuṣṭhānaṃ tatsantānabhāvīni parāñci
jñānāny anīlavyāvṛttaṃ rūpaṃ gṛhītam eva gṛhṇanty anīlavyāvṛttiniścayaṃ ca kṛtam
eva kurvanty anatiśayādhāyīni pracurāṇy api prāmāṇyāt pracyāvayat prāmāṇyam
ātmasātkarotīti nyāyyaṃ grāhyapradarśanam iti sarvam avadātam
||
ihācāryasya -- svam asādhāraṇaṃ santānāntarasādhāraṇaṃ yan na
bhavati, yad arthakriyākṣamam eva sarvato vyāvṛttaṃ tattvaṃ tad eva svalakṣaṇam,
na caitad viparītam anumānaviṣayo 'pīty abhipretam | svam
asādhāraṇaṃ
[DhPr p.74]
kaḥ punar asau
viṣayo jñānasya yaḥ svalakṣaṇaṃ pratipattavya ity āha --
yasya
arthasya saṃnidhānāsaṃnidhānābhyāṃ jñānapratibhāsabhedas tat
svalakṣaṇam I-13
yasya arthasya ityādi | arthaśabdo
viṣayaparyāyaḥ | yasya jñānaviṣayasya | saṃnidhānaṃ nikaṭadeśāvasthānam |
asaṃnidhānaṃ dūradeśāvasthānam | tasmāt saṃnidhānāsaṃnidhānāc ca
jñānapratibhāsasya grāhyākārasya bhedaḥ sphuṭatvāsphuṭatvābhyām | yo hi
jñānaviṣayaḥ saṃnihitaḥ san sphuṭābhāsaṃ jñānasya karoti, asaṃnihitas tu
yogyadeśastha eva asphuṭaṃ karoti, tat svalakṣaṇam | sarvaṇy eva hi vastuni
dūrād asphuṭāni dṛśyante, samīpe sphuṭāni | tāny eva svalakṣaṇāni
|
lakṣaṇaṃ tattvaṃ svalakṣaṇam iti vivṛṇvatā ca
dharmottarena tad eva darśitam | kevalaṃ na vyaktīkṛtam atas tasya
viṣayaḥ svalakṣaṇam iti śabdamātraśrāviṇo
'viditācāryābhiprāyasyāvibhāvitadharmottaravivaraṇārthasya yady
asādhāraṇaṃ pararūpeṇāmiśraṃ rūpaṃ svalaṣaṇaṃ tadā 'gnitvam api
gotvādisāmānyenāmiśraṃ svalakṣaṇaṃ prasajyeteti vyāptiṃ manyamānasyāyaṃ kaḥ
punar ityādipraśnaḥ | ka ity anena sāmānyākāreṇa viṣayaṃ pṛcchati |
punar ity anena viśeṣākāreṇa | svalakṣaṇaśabdasyāsati bahuvrīhāv
ajahalliṅgatvāt svalakṣaṇam iti |
codakena viṣayaṃ sampṛṣṭa
ācāryaḥ kasmād artham uttarīkarotīty āśaṅkyāha -- artheti |
jñānasya pratyāsannatvāj jñānaviṣayo labdha ity abhipretya yasya
jñānaviṣayasyeti vivṛṇoti | sannidhānāsannidhānaśabdau
nikaṭadūrāvasthānārthau vyācakṣāṇo yad anyair ākhyātaṃ -- "asannidhānaṃ
yogyadeśe sarvathā vastuno 'bhāvaḥ" iti tad apākaroti | ayañ cāsyābhiprāyo yatra
vastu nāsti tatra jñānam eva na jāyate | na tu tatpratibhāsya bhedo nānātvam
astīti | tasmād ityādinā
sa[32b]nnidhānāsannidhānābhyām iti pañcamī
dvivacanāntam etad iti darśayati | sphuṭatvābhyām iti
arthakriyāsāmarthyānugatābhyāṃ iti draṣṭavyam |[36]itthambhūtalakṣaṇā ceyaṃ
tṛtīyā |
__________NOTES__________
[36] pāṇini
2.3.21.
___________________________
padārthaṃ vyākhyāya
samudāyārthaṃ vyācaṣṭe | dvayī ceyaṃ śailī vyākhyātṛṇām | kvacit samudāyārthaṃ
vyākhyāya paścāt padārthaṃ vivṛṇvate | kvacit padārthṃ vivṛtya paścāt
smudāyārthaṃ vyācakṣata iti | hir avadhāraṇe | yogyadeśastha evaty
anena dūradeśasthaṃ nirasyati | dūrastho hi jñānam eva na janayati kim aṅga
punar bhindyād ity abhiprāyaḥ
|
svalakṣaṇalakṣaṇasyāvyāpitvāsambhavitvaśaṅkām apākurvann āha --
sarvāṇīti | | sarvaśabdo vyāptipradarśanārthaḥ | anenāvyāpitvaṃ
nirākṛtam | hir yasmādarthe | dṛśyante pratīyante |
anenāsambhavitvaṃ nirastam | ativyāpitvam apahastayann āha -- tāny eveti
| yāny amūni pratyakṣaviṣayas tāny eva | nānumānaviṣayo 'pīti prakaraṇāt |
dūrād asphuṭāni dṛśyanta iti vadataś cāyam āśayaḥ -- dūre hi vastu
gṛhyamāṇaṃ pracurarajonīhārādisaṃsṛṣṭaṃ gṛhyate | tato 'spaṣṭaṃ gṛhyate| na
tu
[DhPr
p.75]
kasmāt punaḥ pratyakṣaviṣaya eva svalakṣaṇam |
tathā hi vikalpaviṣayo 'pi vahnir dṛśyātmaka eva avasīyata ity
āha
tad eva paramārthasat I-14
tad eva
paramārthasad ityādi | paramo 'rtho 'kṛtrimam anāropitaṃ rūpam | tena asti
iti paramārthasat | ya eva arthaḥ sannidhānāsannidhānābhyāṃ sphuṭam asphuṭaṃ ca
pratibhāsaṃ karoti paramārthasan sa eva | sa ca pratyakṣasya viṣayo yataḥ,
tasmāt tad eva svalakṣaṇam |
na gṛhyata eva |
tathāgṛhītasyāpi vṛkṣāsya cchāyādyarthakriyākāritvāt | na cādhikagrahaṇaṃ bhrama
iti |
idaṃ punar atra nirupyate | yadi ya evārthaḥ sannidhānād asannidhāc
ca jñānapratibhāsaṃ sphuṭatvāsphuṭatvābhyāṃ bhinati sa eva svalakṣaṇaṃ tarhi
sparśarasau svalakṣaṇe na syātām | tau khalu asannihitau jñānam eva na janyataḥ
| kiṃ punar jñānapratibhāsaṃ sphuṭatvāsphuṭatvābhyāṃ bhetsyataḥ? kiñ caitasmin
svalakṣaṇe vijñāṇam asvalakṣaṇaṃ syāt | tasyā''stāṃ tāvad
asannihitasyāsphuṭajñānajanakatvaṃ sannihitasyāpi sphuṭajñānajanakatvaṃ nāsti |
na ca tasya dūrāntikavarttitvam asty adeśatvāt | tad īdṛśīṃ mahatīm avyāpitām
anālocyedṛśaṃ svalakṣaṇaṃ praṇayann ācāryaḥ, dharmottaro 'py evaṃ
prasabhaṃ vyācakṣāṇaḥ kathaṃ na pramādyatīti? na | abhiprāyāparijñānāt | yadi
hīdaṃ lakṣaṇaṃ yathāśruti vyavatiṣṭheta, syād evaitat | kevalaṃ
sannidhānāsannidhānābhyāṃ jñānapratibhāsabhedakatvena yad ekārthasamavetam
asādhāraṇyaṃ vyatyantarāsanuyāyitvaṃ tad upalakṣitam | yato hetubinduḥ
"tatra tad ādyam asādhāraṇaviṣayam" [pṛ-53] | ata eva --
"asādhāraṇaviṣayaṃ svalakṣaṇaviṣayam" iti [hetu-ṭī-pṛ-25]
bhaṭaṭārcaṭo vyācaṣṭe | ata evānumānasyaitad viparyayeṇa sādhāraṇaṃ rūpa
viṣayo darśayiṣyate | tena nāvyāptir na cānyo lakṣāṇadoṣaḥ | tasya viṣayaḥ
svalakṣaṇam ity abhihite 'pi svalakṣaṇaśabdasyānyathāpi nirvacanasambhavāt,
nāyam abhimato 'rtho jñāyeta pratipattṛbhir iti tad abhimatārtha ittham
upalakṣita iti ca dṛṣṭavyam ||
tasya viṣayaḥ svalakṣaṇam ity atra
yadi tasyaiva viṣayaḥ svalaṣāṇam ity avadhāryate tadā yata eva kārakaraṇaṃ tato
'nyatrāvadhāraṇam iti svalakṣaṇasya pratyakṣe niyamāt pratyakṣam anyaviṣyam api
syāt | atha svalakṣaṇam evety avadhāryate | tadā 'pi pratyakṣasya svalakṣaṇe
niyatatvād [33a] aniyataṃ svalakṣaṇam anumānasyāpi viṣayaḥ syād ity
ubhayāvadhāraṇāṃ kāryam | tasyaiva viṣayaḥ svalakṣaṇam eveti | etad asahamānaḥ
pūrvapakṣavādy āha -- kasmād iti | kasmād iti sāmānyena kāraṇaṃ
pṛcchati | punar iti viśeṣataḥ | yad vā yasyārthasyety atra
tatsvalakṣaṇam iti | tad eva pratyakṣaviṣayaḥ svalakṣaṇaṃ
nānumānaviṣaya ity abhipretaṃ tad asahamāna evam āha | kasmāt pratyakṣaviṣāya
eveti bruvato 'numānasyāpi viṣayaḥ kiṃ na svalakṣaṇam ity abhiprāyaḥ | sa
eva kiṃ na tathety āśaṅkya pūrvapakṣavādy evopapattim
[DhPr
p.76]
kasmāt punas tad eva paramārthasad ity āha
--
arthakriyāsāmarthyalakṣaṇatvād vastunaḥ
I-15
arthyata ity arthaḥ | heya upādeyaś ca | heyo hi
hātum iṣyate upādeyaś ca upādātum | arthasya prayojanasya kriyā
niśpattiḥ | tasyām sāmarthyaṃ śaktiḥ | tad eva lakṣaṇaṃ rūpaṃ
yasya vastunaḥ
āha -- tathā hīti |
vikalpaśabdaḥ pramāṇaviṣayacintanād anumānavikalpo draṣṭavyaḥ |
dṛśyātmaka eva svalakṣaṇātmaka eva |
nanu
`yasyārthasya sannidhānāsannidhānābhyāṃ jñānapratibhāsabhedas tat
svalakṣaṇam' ity ukte kuto 'sya praśnasyāvakāśaḥ? na hi vikalpaviṣayasya
sannidhānāsannidhānāc ca jñānapratibhāsabhedo 'sti yato 'syotthānaṃ syāt |
satyam | kevalam ayam asyāśayaḥ -- yad etad bhavadbhir lakṣaṇaṃ svalakṣaṇasya
pratītaṃ tad asya lakṣanaṃ eva na bhavati kin tu yad eva dṛśyatayā 'dhyavasīyate
tad eva sva[lakṣaṇa]m itīdaṃ tasya lakṣaṇaṃ | sati caivam
aumānavikalpaviṣayasyāpi tathātvam anivāritam eveti sūtthānaḥ praśnaḥ | etat
praśnaviṣarjanam ācāryīyaṃ darśayann āha -- tad eveti
|
atha syāt yadi[37]............. ty ucyamānaṃ śobheta yāvatedam eva na
siddhaṃ tat kuto 'yaṃ praśnavisarjanaprakāra iti? ucyate | svalakṣaṇam iti svam
asādhāraṇaṃ pāramārthikaḥ svabhāva ucyate | sa eva ca pāramārthikaḥ svabhāva
ucyate, ya evārthakriyākṣāmaḥ | sa eva ca paramārthasann iti yuktam idam uttaraṃ
tad eveti | parame 'rtha iti darśayam karmadhāyaṃ darśayati |
akṛtrimam ityādi paramaśabdasya vyākhyānam |
tenāstīti sad ity asyārthakathanam | tena rūpeṇa sad vidyamānam iti
vigrahaḥ | śatrantaś cāyam asiḥ | "karttṛkaraṇe kṛtā bahulam" [pāṇini 2.1.32]
iti ca samāsaḥ | paramārthasad ity asyārtham ākhyāya tad
evety etad vivṛṇoti ya eveti | pratibhāsaṃ jñānasyeti prakaraṇāt |
arthakriyāsamartho 'rthaḥ | svalakṣaṇaṃ caivam ātmakam ity abhprāyeṇa
ya evārthaḥ sa evety āha | astu tādṛśaḥ paramārthasan | sa
tu na tasya viṣayo 'nyāpi vā viṣayo bhaviṣyati | tathā ca vivakṣitārthāsiddhir
ity āha sa ceti | co 'vadhāraṇe pratyakṣasyety ataḥ paro
draṣṭavyaḥ | tad eteti pratyakṣaviṣayatvena sthitaṃ vastv eva na tv
anumānaviṣayo 'pīti | anena kasmāt punaḥ pratyakṣaviṣaya eva svalakṣaṇam
ity etat praśnavisarjanasyopasaṃhāraḥ kṛto veditavyaḥ
||
__________NOTES__________
[37] paṅktibāhyaṃ likhitaṃ na
paṭhyate -- saṃ-
___________________________
idānīṃ
svalakṣaṇasyaiva paramārthasattvam asahamāna āha -- kasmād iti | yam
asyāśaḥ -- sa eva khalu paramārhtasann artho ya evārthtvenādhyavasīyate |
anumānaviṣayo 'pi ca vahnis tathā 'dhyavasīyata iti so 'pi kasmān na
paramā[33b]rthasann iti |
atra -- arthetyādi yad uttaraṃ
tad arthyata ityādinā vyācaṣte | cas tulyabalatvaṃ samuccinoti |
heyaḥ katham arthyata ity āha -- heya iti | hir yasmāt | yadi
hātum arthyamāno 'rtho na tarhy upādeyo 'rtha ity āha -- upādeya iti |
co heyāpekṣayopādeyasyārthyamānatvaṃ samuccinoti |
arthasya prayojanasya dāhādeḥ | evaṃ ca vyācakṣāṇaḥ sādhyo dāhādir eva
mukhyavṛttyopādeyā heyo vā |
[DhPr p.77]
tad
arthakriyāsāmarthyalakṣaṇam | tasya bhāvaḥ tasmāt | vastuśabdaḥ
parmārthaparyāyaḥ | tad ayam arthaḥ -- yasmād arthakriyāsamarthaṃ parmārthasad
ucyate, sannidhānāsannidhānābhyāṃ ca jñānapratibhāsasya bhedako 'rtho
'rthakriyāsamarthaḥ, tasmāt sa eva paramārthasan | tata eva hi pratyakṣaviṣayād
arthakriyā prāpyate na vikalpaviṣayāt | ata eva yady api vikalpaviṣayo dṛśya iva
avasīyate tathā api na sa dṛśya eva tato 'rthakriyāya abhāvāt, dṛśyāc ca bhāvāt
| atas tad eva svalakṣaṇaṃ na vikalpaviṣayaḥ |
anyat
sāmānyalakṣaṇam I-16
anyad ityādi | etasmāt
svalakṣaṇād yad anyat ---- svalakṣaṇaṃ yo na bhavati jñānaviṣayaḥ ---- tat
sāmānyalakṣaṇam, vikalpajñānena avasīyamāno hy arthaḥ sannidhānāsannidhānābhyāṃ
jñānapratibhāsaṃ na bhinatti | tathā hi āropyamāṇo vahnir āropād asti | āropāc
ca dūrastho nikaṭasthaś ca | tasya samāropitasya sannidhānāsannidhānāc ca
jñānapratibhāsasya na bhedaḥ sphuṭatvena asphuṭatvena vā | tataḥ svalakṣaṇād
anya ucyate | sāmānyena lakṣaṇaṃ sāmānyalakṣaṇam | sādhāraṇaṃ rūpam ity arthaḥ
|
samāropyamāṇaṃ hi rūpaṃ sakalavahnisādhāraṇam | tataḥ tat
sāmāṇyalakṣaṇam |
tam evopādātuṃ hātum vā
tatsādhanasyopādānaṃ hānaṃ vā 'nyathā vā śakyata iti tatsādhanabhūto vahnyādir
upādeyādir upapadyata iti darśayati | tasyām ityādi tasmād ity
antaṃ subodham | paramārthasatas tattve pratipādye kim iti vastunas tādrūpyam
ācāryeṇa darśitam ity āśaṅkām apākurvann āha -- vastuśabda
iti | tad ayam artha ityādir na vikalpaviṣaya ity anto granthas
tūktārthopasaṃhāraḥ | sa ca sujñānaḥ ||
iha prastutasvalakṣaṇāpekṣam
anyatvam ācāryasyābhipretam | svalakṣaṇaśabdasya cānyaśabdayogāt pañcamyā
bhavitavyam ity abhipretya etasmād ity āha | anyatvam abhivyanakti --
svalakṣaṇaṃ yo na bhavatīti | śaśaviṣāṇādivyavacchedārtham āha --
jñānaviṣaya iti | pramāṇaviṣayacintāyāḥ prastutatvād vijñānaviṣaya iti
labdham | asiddhim asya tato 'nyatvam, asyāpi svalakṣaṇakāryakāritvād ity āha --
vikalpetyādi | hir yasmād arthe |
pratibhāsābhedakatvaṃ
tasya kuto 'vasīyate sarvadā tasya sannihitarūpatvād asannihitarūpatvād eva vety
āha -- tathā hīti | āropyamāṇas tathā pratīyamānaḥ | āropāt
tathotpādalakṣaṇād adhyavasāyād asti vahnirūpeṇa | āstām āropāt
tathābhūtas tathāpi tasya sannidhānāsannidhāna(ne) kuta ity āha -- āropād
iti | co vyaktam etad ity asyārthe | dvitīyaś cakāro
dūrsthātvāpekṣayā nikaṭasthatvasyaikaviṣayatvaṃ samuccinoti
|
tasyetyādy ucyata ity antaṃ spaṣṭārtham
|
[DhPr p.78]
tac ca anumānyasya grāhyaṃ
darśayitum āha --
so anumānasya viṣayaḥ
I-17
so anumānasya viṣayaḥ grāhyarūpaḥ | sarvanāmno
'bhidheyaval liṅgaparigrahaḥ |
sāmānyalakṣaṇam anumānasya
viṣayaṃ vyākhyātukāmena ayaṃ svalakṣaṇasvarūpākhyānagrantha āvartanīyaḥ syāt |
tato lāghavārthaṃ pratyakṣapariccheda eva anumānaviṣaya uktaḥ
|
sāmānyaśabdena lakṣaṇaśabdasya vigrham āha --
sāmānyeneti | sāmānyena, [na] viśeṣeṇa
santānātarasādhāraṇaṃ svarūpam, sādhanaṃ kṛteti samāsaḥ | tasya padasyārthaṃ
spaṣṭayati | sādhāraṇam iti |
vikalpaviṣayasyāpy asādhāraṇatvād
asiddhaṃ vyakyantarasādhāraṇatvād asiddhaṃ vyaktyantarasādhāraṇatvam ity āha --
sakalaś cāsau tārṇapārṇādibhedabhinno vahniś ceti tathā |
tatsādhāraṇaṃ tathāvidhaliṅgabalenānagnivyāvṛttavastumātrapratibhāsanād
iti bhāvaḥ |
nanu ca tathāvidhaṃsāmānyaṃ vikalpagocaro 'vastu | tad
viṣayatve 'numānasya kathaṃ bāhye pravarttakatvaṃ tatprāpakatvañ ca, yataḥ
pramāṇyam asya syād iti ced | ucyate | vikalpāḥ khalv ete 'nādyavidyāvaśāt
svapratibhāsam anagnivyāvṛtta avasyanto bāhyo 'py anagnivyāvṛtta iti tad
adhyasānam eva bāhyo vahnir adhyavasita iti manyante | anagnivyāvṛttatayā
bāhyasadṛśavahnyadhyavasāya eva bāhyavagnyadhyavasāyaḥ | tator vivekāpratipatteḥ
ata eva te vikalpā dṛśyavikalpyāv arthāv ekīkṛtya bāhye lokaṃ pravarttayanti |
dṛśyavikapyaikīkaraṇam api teṣāṃ tathā pravṛttihetutayotpatter eva draṣṭavyam |
[34a] bāhyasambaddhasambddhatvāc cānumānavikalpaḥ saṃvādakaḥ, adhyavaseyāpekṣayā
ca pramāṇam | tad āha nyāyavādī -- "bhrāntir api sambandhataḥ pramā" iti
| eṣa cārthaḥ svapratibhāse 'narthe 'rthādhyavasāyena pravṛtter ity
atrāpy apekṣaṇīyaḥ | samāsatas tu tatrāsmābhiḥ kiñcid avādīti | yata evaṃ tat
tasmād ity upasaṃhāraḥ | tad iti tadāropyamāṇam ||
tac
cetyādinā so 'numānety asyāvatāraṃ darśayati | co 'vadhāraṇe |
grāhyaṃ rūpaṃ svabhāvo 'syeti vigrahaḥ | evaṃ vyācakṣāṇo viṣayaśabdena
grāhyo viṣayo 'bhipreto 'tra pramāṇavyāpāraviṣayo 'dhyavaseyaḥ svalakṣaṇasyaiva
tad adhyavaseyatvena tathā vyavasthāpanād iti darśayati | tasya tu tatra
svarūpeṇāpratibhāsanād agrāhyatvam | prakāśamānaṃ ca rūpam āśritya grāhyatvam
ucyata ity uktaprāyam |
anumānasyāpi grāhyaviṣayadarśane 'yam abhiprāyo
yadīdam anumānam anartham anagnivyāvṛttimātraṃ sāmānyarūpaṃ gṛhṇāti, tatra
tatsāmānyarūpaṃ kiñcid avabhāseta, tadā tatsvalakṣaṇatvenāvasyat svalakṣaṇaṃ
pravṛttiviṣayīkuryāt | tathākurvac ca vastuviṣayaṃ prāmāṇyam aśnuvīta nānyatheti
| sa
[DhPr p.79]
viṣayavipratipattim
nirākṛtya phalavipratipattiṃ nirākarum āha --
tad eva ca
pratyakṣaṃ jñānaṃ pramāṇaphalam I-18
tad eva iti | yad eva
anantaram uktaṃ pratyakṣaṃ jñānaṃ tad eva pramānasya phalaṃ
|
kathaṃ pramāṇaphalam ity āha
--
arthapratītirūpatvāt
I-19
arthasya pratītir avagamaḥ, sā eva rūpaṃ yasya
pratyakṣajñānasya tad arthapratītirūpam | tasya bhāvaḥ tasmāt
|
etad uktaṃ bhavati -- prāpakaṃ jñānam pramāṇam | prāpaṇaśaktiś
ca na kevalād arthāvinābhavitvād bhavati | bījādyavinābhāvino 'py aṅkurāder
aprāpakatvāt | tasmāt prāpyād arthād utpattāv apy asya jñānasya asti kaścid
avaśyakartavyaḥ prāpakavyāpāro yena kṛtena arthaḥ prāpito bhavati
|
sa eva ca pramāṇaphalaṃ yadanuṣṭhānāt
prāpakaṃ bhavati
jñānam | uktaṃ ca purastāt pravṛttiviṣayapradarśanam eva prāpakasya
prāpakavyāpāro nāma |
tad eva ca pratyakṣam
arthapratītirūpam arthapradarśanarūpam | atas tad eva pramāṇaphalam
|
iti puṃlliṅganirdeśasamarthanārtham āha -- sarveti |
ivārthe vati | tadvalliṅgasya parigraha [iti ṣaṣṭhyantena] vigrahaḥ |
atrāpi sāmānyalakṣaṇam evānumānasya viṣaya ity avadhāraṇīyaṃ na tv
anumānasyaiveti pratyakṣapṛṣṭhabhāvino 'pi vikalpaviśeṣasya tadviṣayatvād
anyathā liṅganiścayāyogād iti |
samprati pratyakṣasya
viṣayavipratipattinirākaraṇe prakṛte kim aprakṛtam anumānasya
viṣayavipratipattinirākaraṇam ācaritam ity āśaṅkām apākarttuṃ
sāmānyetyādinopakramate | etac cokta ity etad antaṃ sujñānam
||
viṣayetyādi phalam ity ed antaṃ suboddham |
phalapradarśane cāyaṃ vārttikakārasyāśayaḥ -- pramākaraṇaṃ khalu loke
pramāṇam ucyate | tataḥ karaṇasādhyā phalarūpā pramitir avaśyadarśayitavyeti
||
nanu yasmin viṣaye kriyāsādhanaṃ vyāpriyate[38]..... katham iti
| kim anyat pramāṇam iti punar ihopekṣaitam anena |
arthetiyādiprativacanaṃ vyācaṣṭe arthasyeti | etac ca
tasmād ity antaṃ sugamam
|
__________NOTES__________
[38] atra paṅktibāhyaṃ
kiñcillakhitam asti | sūkṣmatvāt na paṭhyate --
saṃ-
___________________________
nanu saṃvādakaṃ jñānaṃ pramāṇam |
saṃvādaś ca tadutpattimātrāt | tat kim arthe pratītis tat phalaṃ mṛgyata
ityāśaṅkyāha -- etad uktaṃ bhavatīti |
[DhPr
p.80]
atha prāpakatvaṃ prāpaṇaśaktiyogāt | sā ca śaktis tata utpatte
eva | tathā ca kathaṃ pūrvapakṣātikrama ity āha -- prāpaṇaśaktiś ceti |
co yasmāt | na kevalād ekākino 'rthapradarśanavinākṛtāt |
vivakṣitena vinā bhavatīti vinābhāvī grahāditvāṇ ṇiniḥ, vyabhicārīty arthaḥ |
arthena vinā bhāvīti "tṛtīyā" [pā-2.1.30] iti yogavibhāgāt samāsaḥ | tasya
bhāvas tasmāt | kathaṃ punar na kevalād ity āha -- bījād iti | yata evaṃ
tasmāt | yady api santāna eva prāpyo na ca tasmāt tasyotpattis tathāpi viṣaye
'syaikatvam adhyavasāya prāpyād arthād uttpattāv apīty uktam |
prāpakasya jñānasyāvaśyakarttavyaḥ pratītikriyārūpaḥ | prāpito bhavatīti
pūrvavad yogyata[34b]yocyate | bhavatu tasya karttavyam anyat, tathāpi na
tatphalam ity āha -- sa eveti | ca sphuṭam etad ity asimnn arthe
|
bhavatu avaśyakarttavyaḥ prāpakavyāpāraḥ | sa punar ajñānātmko
bhaviṣyati | tathā ca kathaṃ pratītiḥ phalam ity āha uktam iti |
co yamādarthe | purastāt pūrvasmin | kenoktam etad iti cet
pravarttakatvam api pravṛttiviṣayopadarśakatvam evetyādinā | āstām
arthapratītir avaśyakarttavyā pramāṇasya tathāpi kathaṃ tad eva pratyakṣajñānaṃ
phalaṃ tasyātadrūpatvād ityāśaṅkya yad arthapratītirūpatvaṃ prajñātaṃ tad
upapādayann āha -- tadeveti | co yasmād arthe |
nanv
arthapradarśanaṃ karttavyatayā pradarśitam | tat katham arthapratītyām ekaṃ tat
pradarśyata ity āha -- arthapradarśanarūpam iti | anayor arthābheda ity
abhiprāyaḥ | yata evam ato 'smāt tad eva pratyakṣaṃ jñānam eva
nārthāntaram ity arthāt | pramāṇād anyajñānam eva phalaṃ yadi syāt, kiṃ syāt?
yena yatnena garīyasā pramāṇād abhedo 'sya sādhyata iti cet | ucyate |
"dhīpramāṇatā, pravṛttes tatpradhānatvāt" [pramāṇavā-1.4] ity atrājñāṇātmanas
tāvat prāmāṇyam apahastitam | jñānātmanaś ca pramāṇasyā(sya) bhinne 'pi
pramitirūpe phale 'vaśyam arthaparicchedātmatā 'bhyupetavyā | anyathā jñānatvam
eva tasya na syāt | pramājanakatvena ca jñānatve cakṣurāder api jñānatvaṃ syāt |
bodharūpatvaṃ cāsvasaṃvedanatayā na niyāmakam | svasaṃvedanarūpatve vā
grāhyākārasaṃvedanam evārthavedanam iti kahtaṃ bhinnaṃ phalam?
pratikarmavyavasthā 'nupapatteś ca na nirākāratvaṃ vijñānasyābhyupeyam | jñānam
evārthasya prakāśa iti ca sarvatantrasiddho 'yam arthaḥ | tato na
jñānasyādhigamarūpatāyāṃ vipratipattavyaṃ kenacit | satyāṃ ca tadātmatāyāṃ tad
eva phalaṃ yujyate, tāvataiva pramāṇavyāpāraparisamāpteḥ |
api ca yadi
jñānasya svayam artharūpaparicchedarūpatvenārthaparicchedakatvaṃ na syāt, kin tu
bhinnaparicchittijanakatvena; tadā 'rthasya paricchitter aparokṣataiva
vyavasthāpayituṃ na śakyeta | tathā hi tad ādyaṃ jñānam arthaṃ paricchinatty
artham aparokṣayatīti ko 'rtho 'rthaviṣayāṃ paricchittiṃ janayatīti | sā 'pi
yady artham aparokṣayati tadā 'parāṃ pratītiṃ janayatīti syāt | evam uttaratrāpy
evam eveti paricchittīnām ānantyam, na tv arthasyāparokṣatety āyātam āndhyam
aśeṣasya jagataḥ |
atha tāsām ekā svayam arthaparicchedarūpā
arthāparokṣatārūpopeyate; tadā na bhinnaparicchittijanakatvaṃ paricchedakatvam |
kin tarhi? svayam arthaparicchedātmatvam iti ādyasyāpi tathātvam anivāritam |
tathā ca kathaṃ pramāṇād vyatiriktaṃ phalam iti?
iha na kriyaiva karaṇaṃ
loke tayor bhedenāvasthiteḥ | yā ceyaṃ jñānalakṣaṇā kriyā sā cet
phalaṃ
[DhPr p.81]
yadi tarhi jñānaṃ
pramitirūpatvāt pramānaphalam, kiṃ tarhi pramāṇam ity āha
--
arthasārūpyam asya pramāṇam
I-20
arthena saha yat sārūpyaṃ sādṛśyam asya jñānasya tat pramāṇam
| iha yasmād viṣayād vijñānam udeti tadviṣayasadṛśaṃ tad bhavati | yathā nīlād
utpadyamānaṃ nīlasadṛśam | tac ca sārūpyaṃ sādṛśyam ākāra ity ābhāsa ity api
vyapadiśyate |
nanu ca jñānād avyatiriktaṃ sādṛśyaṃ | tathā
ca sati tad eva jñānaṃ pramāṇaṃ tad eva ca pramāṇaphalam | na ca ekaṃ vastu
sādhyaṃ sādhanaṃ ca upapadyate | tat kathaṃ sārūpyaṃ pramāṇam ity āha
--
tadvaśād arthapratītisiddher iti
I-21
|| pratyakṣaparicchedaḥ ||
kim anyat
pramāṇaṃ bhaviṣyati ity āgūrya pūrvapakṣāvādī yadīty āha | yadīti
sambhāvayati | tarhiśabdo 'kṣamāyām | tad eva pratyakṣaṃ jñānam evam iti
(eveti) na kṣamyata etad ity arthaḥ | pramāṇasya phalaṃ sādhyam |
tarhi tasmin kāle kim pramāṇam iti yojyam
|
atrārthasārūpyam ity uttaraṃ vyācaṣṭe --
a[35a]rtheneti | arthena viṣayeṇa | viṣayasārūpyaṃ ca
jñānsya pratyakṣākhyasya viṣayasamānākāratayotpādaḥ | ihetyādinā sārūpyam
evopapādayati | etac ca nīlasadṛśam ity antam subodham | kevalam evaṃ
vadato 'yam āśayaḥ -- anekaprāgbhāvenodayamānam api vijñānam arthasyaivākāraṃ
bibharti, nānyasyety anubavasiddham aparyanuyojyam, sadṛśatvaniścayasya
tādrūpyeṇa satatam udayāt | yadi hi tadanyākāro viṣayaḥ syāt tadā
taditarasyākāradhāri vijñānaṃ kadācij janyet | yathā śuktiḥ kathañcid
rajatākārajñānaprabandhodaye 'pi taddeśopasṛṣṭasya svākārānukāri jñānaṃ janayati
| na cābhrāntasya nīlajñānasya kadācid apy anyākāratvam asti | tasmād artho 'py
evam ākāra iti niścīyate | bāhyārthe 'rthasārūpyāvagame gatir iyam eveti
|
nanu cānyatra viṣayābhāsaḥ pramāṇam uktas tathāviṣayākāraḥ, iha tv
arthasārūpyam | tat kathaṃ na vyāghāta ity āśaṅkyāha -- tac ceti |
co yasmād avadhāraṇe vā ity apy anenāpi śabdena | arthasārūpyam eva tena
tena śabdenābhihitam | tato na vyāghāta ity abhiprāyaḥ ||
kiṃ tarhi
pramāṇam iti pṛcchatā yac cetasi nihitam āsīt tad idānīṃ nanu
cetyādinā kaṇṭhoktaṃ karoti | etac ca pramāṇam ity etad antaṃ
subodham |
[DhPr p.82]
tadvaśād iti |
tad iti sārūpyam, tasya vaśāt sārūpyasāmarthyāt | arthasya
pratītiḥ avabodhaḥ | tasyāḥ siddhiḥ | tatsiddheḥ kāraṇāt | arthasya pratītirūpaṃ
pratyakṣaṃ vijñānaṃ sārūpyavaśāt siddhyati pratītaṃ bhavati ity arthaḥ |
nīlanirbhāsaṃ hi vijñānaṃ yataḥ, tasmāt nīlasya pratītir avasīyate | yebhyo hi
cakṣurādibhyo vijñānam utpadyate na tadvaśāt tajjñānaṃ nīlasya saṃvedanaṃ
śakyate 'vasthāpayitum[39] | nīlasadṛśaṃ tu anubhūyamānaṃ nīlasya saṃvedanam
avasthāpyate |
__________NOTES__________
[39]
sādhāraṇatvāc cakṣurādīnām --
Ṭ-
___________________________
na ca atra
janyajanakabhāvanibandhanaḥ, sādhyasādhanabhāvaḥ, yena ekasmin vastuni virodhaḥ
syāt | api tu vyavasthāpyavyavasthāpanabhāvena | tata ekasya vastunaḥ kiñcid
rūpaṃ pramāṇam kiñcit pramāṇaphalaṃ na virudhyate |
etasmin
pūrvapakṣe tadvaśād ityādy uttaram ācāryīyaṃ vivṛṇoti
tad iti | tacśabdārthaṃ vaśaśabdārthaṃ
[ca] sphuṭayati sārūpyeti | arthasyeti nīlapītādyātmanā viśiṣṭasyeti
draṣṭavyam | yataḥ pramitir iyaṃ viśiṣṭenaiva karmaṇā 'vacchinnā pratīyate |
amum evārtham -- arthasyetyādinā spaṣṭayati |
siddhiśabdasyārtham abhivyanakti pratītam iti |
pratītaṃ tannīlasyedaṃ jñānaṃ na pītasyetyādyākāreṇa niścitaṃ bhavtīty
arthaḥ | uktam arthaṃ nīletyādinopasaharati | hir avadhāraṇe |
yata evaṃ tat tasmāt nīlasya pratītir nīlasyaivedaṃ jñānam ity
avasīyate |
nanu janakebhya eveyaṃ jñānasya vyavasthā bhaviṣyati |
te hi jñāṇaṃ janayituṃ śaktāḥ kim aṅga niścāyituṃ na śaknuyuḥ? ataś ca na
sārūpyādhīno 'yaṃ pratītiniyama ity āśaṅkyāha -- yebhya iti | hir
yasmāt | evaṃ bruvato 'yaṃ bhāvaḥ -- nendriyālokau niyāmakau | tayoḥ
sarvajñānasādhāraṇatvāt | arthagato 'pi viśeṣo na niyāmakaḥ | jñānād eva hi sa
pratyetavyaḥ | tadaviśeṣe sa kathaṃ viśeṣavyavasthāyā aṅgaṃ bhaved iti |
nīlasārūpye 'pi yady ayaṃ nyāyas tadā kathaṃ tasyāpi niyamakatvam ity āha --
nīleti | tur indriyādibhyaḥ sārūpyaṃ bhedavad darśayati |
nīlasadṛśam anubhūyamānaṃ saṃvedanaṃ jñānaṃ nīlasya nīlasyaiveti
vyavasthāpyate |
ayam atra prakaraṇārthaḥ -- yadi jñānam arthasarūpaṃ na
syāt kin tu nirākāraṃ bodhaikarūpaṃ tadā 'nubhavaikarūpatayā tad aviśiṣṭaṃ,
paricchedyatayā karmasyānaprāpte nīlapītādāv iti nīlasyaivedaṃ saṃvedanam, idaṃ
pītasyaivety anubhavasiddhaḥ pratikarmavibhāgo hīyeta | [35b] arthagataś cākāro
jñānādhīnapratipattitayā jñānasya viśiṣṭarūpatāsandehena sandigdhaḥ | na ca
tenaiva sandigdharūpeṇa tad eva sandigdhaṃ rūpaṃ niścetuṃ śakyam | jñānagataś ca
viśeṣo 'rthakṛtaḥ sārūpyād anyo nopapadyate | sann api na tāvad idaṃ tayā 'sau
nirdeṣṭuṃ śakyaḥ | na cānirūpitena tadātmakaḥ karmaniyamaniścayaḥ | yadrūpaś ca
yaś ca karmaniyamaniśayo jñānasya tasminn nirūpite kīdṛśī tadrūpatāvyavasthā?
yathā
[DhPr p.83]
vyavasthāpanahetur hi sārūpyaṃ
tasya jñānasya | vyavasthāpyaṃ ca
nīlasaṃvedanarūpam|
vyavasthāpyavyavasthāpakabhāvo 'pi katham
ekasya jñānasya iti cet | ucyate | nīlasadṛśam anubhūya tad vijñānaṃ yato
nīlasya grāhakam avasthāpyate niścayapratyayena, tasmāt sārūpyam anubhūtaṃ
vyavasthāpanahetuḥ | niścayapratyayena ca taj jñānaṃ nīlasaṃvedanam
avasthāpyamānaṃ vyavasthāpyam |
tasmād asārūpyavyāvṛttyā sārūpyaṃ
jñānasya vyavasthāpanahetuḥ | anīlabodhavyāvṛttyā ca nīlabodharūpatvaṃ
vyavasthāpyam |
nīlādir anirūpite kṣaṇikatve tadrūpo na
nirūpyata iti | tasmād yata iyam adhigatir avyavadhānāt tattvaṃ pralabhate tad
evānyenāvyavadhīyamānavyāpāraṃ svabhedena bhedakaṃ pramākaraṇaṃ pramāṇam | na
punar anenaiva vyavadhīyamānavyāpāram iti | tac cedṛśaṃ sārūpyam eveti | eṣa ca
vādo 'smābhir 10vistareṇa viśeṣākhyāne 'bhihita iti tato 'py
apekṣitavya iti |
nanu caivam apy ekasyaiva jñānasya sādhyatvaṃ
sādhanatvañ ca katham upapadyate? na hi paraśur eva chidā bhavati | tataḥ
pramāṇaphalayor abhedo nābhyupaitavya ity āśaṅkyāha -- na cetyādi |
co yasmādarthe | atreti pramāṇaphalacintāyāṃ virodho 'nupapattiḥ
syāt | yady evam na bhavati kathaṃ nāmety āha -- api tu kin tu |
vyavasthāpyaṃ viśeṣarūpeṇa niyāmyam | vyavasthāpyate viśiṣṭenātmanā
niyamyate 'neneti vyavasthānimittam vyavasthāpanam abhipretam |
vyavasthāpanabhāvenety ayaṃ pāṭho vakṣyamāṇavirodhī | yadā tu
vyavasthāpakabhāveneti pāṭho dṛśyate tadā karaṇe karttṛbhāvavivakṣayā
tathā draṣṭavyam | sādhv asiś cchinattīti yathā | tayor
vyavasthāpyavyavasthāpanayor bhāvas tathā jñānābhidhānanimittaṃ rūpaṃ
tena | itthaṃbhūtalakṣaṇā ceyaṃ tṛtīyā | yata evaṃ tatas tasmād ekasya
vastunaḥ pratyakṣalakṣaṇasya jñānasya vastunaḥ kiñcid rūpaṃ
vyāvṛttiparikalpitaṃ kṛtakatvādivat | tatreyaṃ brāhyārthe pramāṇādivyavasthā
| grāhyākāro 'rthasārūpyākhya ātmanaḥ saṃvidam arthasaṃvidam ādarśayann arthe
pramāṇam | ata eva bāhyo 'rthaḥ prameyaḥ | vastutaḥ svavid apīyam
arthasambandhinī vyavasīyamānā 'rthasaṃvittiḥ phalm iti |
nanu kim atra
vyavasthāpananimittam, kiñ ca vyavasthāpyaṃ yenaitat syād ity āha --
vyavasthāpaneti | vyavasthāpanaṃ vyavasthākāraṇam | vyavasthāyāṃ
prayojakavyāpāra iti yāvat | tasya hetur nimttam | hir yasmāt | tasya
pratyakṣajñānasya | kin tarhi vyavasthāpyam iti? co
vyavasthāpanahetor vyavasthāpyaṃ bhinatti | nīlasyedaṃ nānyasyety
anenākāreṇa yan nīlasaṃvedanaṃ tad rūpam |
etad asahamāno
vyavasthāpyetyādiy āha | na kevalam ekasya janyajanakabhāvo 'nupapanna
ity apinā darśayati | ucyata ityādinā pariharati | yato
yasmān nilasadṛśam anubhūyeti vāstavaṃ rūpam anūditam | na tu nīlasadṛśam
anubhavāmīti niścayo 'sti | api tu nīlam evānubhavāmīti nīlasya grākam
avasthāpyate |
[DhPr p.84]
vyavasthāpakaś
ca vikalpapratyayaḥ pratyakṣabalotpanno draṣṭavyaḥ | na tu nirvikalpatvāt
pratyakṣam eva nīlabodharūpatvena ātmanam avasthāpayitum śaknoti |
niścayapratyayena avyavasthāpitaṃ sad api nīlabodharūpaṃ vijñānam asatkalpam eva
| tasmān niścayena nīlabodharūpaṃ vyavasthāpitaṃ vijñānaṃ nīlabodhātmanā sad
bhavati |
tasmād adhyavasāyaṃ kurvad eva pratyakṣaṃ pramāṇaṃ
bhavati | akṛte tv adhyavasāye nīlabodharūpatvenāvyavasthāpitaṃ bhavati vijñānam
| tathā ca pramāṇaphalam arthādhigamarūpam aniṣpannam | ataḥ
sādhakatamatvābhāvāt pramāṇam eva na syāj jñānam |
nanu na
tāvatā jñānam ātmanaivātmānaṃ[40]tathā [36a]vyavasthāpayati, aniścayātmakatvāt |
na ca niścayo 'py ātmānaṃ tathā 'vasthāpayituṃ paryavāpnoti, svātmany
avikalpakatvāt | tat kena tathā vyavasthāyata ity āha --
niścayapratyayeneti | niścayātmakajñānenottarakālabhāvinā | tenāpy
anurūpeṇeti draṣṭavyam | tasmāt sārūpyam anubhūtaṃ svasaṃvedanena
pratītaṃ vyavasthāpanahetur nīlasyedaṃ saṃvedanam, na pītasyeti
niyamakaraṇasya hetur nimittam | idaṃ ca vyavasthāpanahetur hi
sārupyaṃ tasya jñāṇasyety asya samarthanam | yadi jñānasya tasya sārupyam
evaṃ vyavasthāpanahetus tarhi kiṃ kīdṛśaṃ ca sad vyavasthāpyam ity āha --
niścayeti | co 'vadhāraṇe | tad ity asmāt paro draṣṭavyaḥ |
yasyaiva nīlajñānasya sārūpyaṃ tathoktaṃ tad eva jñānaṃ vyavasthāpyaṃ
nīlasyaivetyākāreṇa niyāmyam ity arthaḥ
|
__________NOTES__________
[40] "itikaraṇenābhyupagamasya
svarūpaṃ cety antenābhyupagamaṃ darśayati" | iti pāṭho
'ṣṭamapaṃktisambaddhatvena paṃktibāhyabhāge likhitaḥ pratau dṛśyate kin tu tasya
kutra niveśa iti na jñāyate --
saṃ-
___________________________
kīdṛśaṃ sat tathā vyavasthāpyam
ity āha -- nīleti | pītādisaṃvedanavyāvṛttyā nīlasyedaṃ saṃvedanaṃ jñānam
ity avasthāpyamānaṃ niścīyamānam | kenāvasthāpyamānam ity ākāṅkṣāyāṃ
niścayapratyayeneti yojanīyam | nanu kiṃ jñānāt sārūpyaṃ vyatiricyate
yena sārūpyaṃ tathoktam, jñānaṃ tv evam ucyata ity āśaṅkyopasaṃhāravyāhenāha --
tasmād iti | yasmāt sārūpyād anyavyavasthāpanahetur na ghaṭate, sārūpyaṃ
ca jñānād anyaṃ nopapadyate tasmāt kāraṇāt | ayaṃ ca -- tata ekasya
vastunaḥ kiñcid rūpam ityāder upapattyā prasādhitasyopasaṃhāraḥ
|
ayaṃ prakaraṇārthaḥ | ekasyaiva jñānasya vyāvṛttikṛtaṃ bhedam āśrityāha
vyavasthāpyavyasthāpanabhāvaḥ | vāstavaṃ cābhedam upādāya pramāṇaphalayor abheda
ucyate | na ca kācit kṣatir iti |
samprati niścayapratyayeneti
bruvatā yādṛśo niścayo vivakṣitas taṃ vyavasthāpaka
ityādinopasaṃhāravyājena spaṣṭayati | vyavasthāpayatīti vyavasthāpakaḥ |
sa ca tadbalotpanno 'py anurūpo draṣṭavyaḥ | ananurūpavikalpena
vyavasthāpitayor api vyasvathāpyavyavasthāpanayor anupapatteḥ | yathā marīcīr
dṛṣṭvā tadbalotpannena vikalpenāvasthāpyamānayor jalasārūpyajñānayor na
tathābhāvaḥ |
[DhPr p.85]
janitena tv
adhyavasāyena sārūpyavaśān nīlabodharūpe jñāne vyavasthāpyamāne sārūpyaṃ
vyavasthāpanahetutvāt pramāṇaṃ siddhaṃ bhavati |
yady evam
adhyavasāyasahitam eva pratyakṣaṃ pramāṇam syāt na kevalam iti cet | na etat
evam | yasmāt pratyakṣabalotpannena adhyavasāyena dṛṣṭatvena artho 'vasīyate, na
utprekṣitatvena | darśanāñ ca arthasākṣātkaraṇākhyaṃ pratyakṣavyāpāraḥ
utprekṣaṇaṃ tu vikalpavyāpāraḥ | tathā hi parokṣam
arthaṃ
yenābhiprāyeṇa niścayapratyayasya vyavasthāpakatvam
uktaṃ tam abhivyanakti -- na tv iti | tur niścayāt pratyakṣaṃ
bhedavad darśayati | avasthāpanā 'śaktau hetum āha -- nirvikalpakatvād
iti |
nanu paramārthato yadi taj jñānaṃ nīlam eva rūpatayā sarūpaṃ
tadā tathāniścayo bhavatu vā mā vā | svayam evāvikalpakatve 'pi tena rūpeṇa
sadvyayvahāragocaro bhaviṣyatīty āśṅkyāha -- niścayapratyayenetyādi |
niśayapratyayenānurūpeṇa | ananurūpeṇākṣaṇikavikalpenāvavasthāpitasyāpi
kṣaṇikabodhasya sadvyavahārasya yogyatvāt | tenāvyavasthāpitam asatkalpam
asat tulyam svaviṣaye vyavahārayitum aśaktatvāt[36b] | gacchattṛṇajñānādivat
|
tasmād ityādinā 'mumarthamupasaṃharati | yamān niścayena tathā
'vyavasthāpitam asatā sadṛśaṃ abhavati tasmāt | nīlabodhātmanā
nīlasyāyaṃ bodha ityākāreṇa sad bhavati sadvyavahārayogyaṃ bhavati |
yamātsvasāmarthyotpannenānurūpeṇa niścayapratyayena vyavasthāpitaṃ tathā
vahavati nānyathā tasmāt kāraṇād adhyavasāyam anurūpaṃ niścayaṃ
kurvat | evakareṇā 'kāreṇā 'karaṇāvasthāyāḥ pramāṇavyavahāraṃ nirasyati |
amum evārthaṃ vyatirekamukhena draḍhyann āha -- akṛte tv iti | tuḥ
karaṇāvasthāṃ bhedavatīm āha |
bhavatu tathā 'vyavasthāpitaṃ kim ata ity
āha -- tathā ceti | tasmiṃś ca tenātmanā 'vyavasthāpanaprakāre sati | tad
aniṣpattāv api kiṃ na pramāṇam ity āha -- ata iti | ato
'dhigatikriyāyāḥ phalabhūtāyā aniṣpatteḥ | sādhakatamatvābhāva iti
vākyabhedaḥ | tasmāt sādhakatamatvābhāvāt |
arthādhigamalakṣaṇapramāṇasiddhau hi sādhakatamaṃ pramāṇam ucyate | sā cen
na niṣpannā tarhi kim apekṣya sādhakatamatvam ātmasātkuryāt, yena tajjñānaṃ
pramāṇyam aśnuvīteti samudāryārthaḥ |
nanu avasāyābhāve tāvad iyaṃ gatis
tadbhāve 'pi yady eṣaiva gatis tadā na pratyakṣaṃ nāma pramāṇam ity
āśaṅkyānvayamukhenedānīm āha -- janiteneti | tur ajananāvasthāyā
jananāvasthāṃ bhedavatīṃ darśayati | tena tathāvyavasthāpyamāne vyavasthāpakatve
ca nimittam āha -- sārūpyavaśād iti | siddhaṃ pratīti bhavati
|
yadi pratyakṣaṃ kevalam asahāyaṃ pravarttayitum anīśanaṃ niyamena
niścayam apekṣate tarhi tat sahitam eva pramāṇaṃ prasajyetety abhiprāyavān prāha
-- yady evam iti | evam anantaroktaṃ yady abhyupagamyate
tadaivaṃ syāt | ced iti parābhyupagamaṃ darśayati | neti
pratiṣedhati | evaṃ saty etan na bhavati | hetum āha --
[DhPr
p.86]
vikalpayanta utprekṣāmahe na tu paśyāma ity utprekṣātmakaṃ
vikalpavyāpāram anubhavād adhyavasyanti | tasmāt svavyāpāraṃ tiraskṛtya
pratyakṣavyāpāram ādarśayati yatra arthe pratyakṣapūrvako 'dhyavasāyas tatra
pratyakṣaṃ kevalam eva pramāṇam iti |
||
[41]ācāryadharmottaracitāyāṃ nyāyabinduṭīkāyāṃ pratyakṣaparicchedaḥ prathamaḥ
||
__________NOTES__________
[41] pramāṇam iti
nyāyabinduṭīkāyāṃ prathamaḥ paricchedaḥ samāptaḥ || maṅgalam astu || A.
|| pramāṇam iti ācāryadharottaraviracitāyāṃ nyāyabinduṭīkāyāṃ
prathamaḥ paricchedaḥ samāptaḥ || maṅgalam astu ||
C.
___________________________
yasmād iti |
dṛśyatvena darśanaviśiṣṭatvena | prakārāntaraṃ nirasyati neti |
utprekṣitatvaṃ sākṣātkaraṇābhimānaśūnyajñātṛtvam |
nanu
vikalpavyāpāro darśanam | tataḥ svavyāpāraviśiṣṭārthādhyavasāne tasya kā kṣatir
ity āśaṅkyāha -- darśanañ ceti | co yasmādarthe | yady evaṃ kas
tarhi vikalpavyāpāra ity āha -- utprekṣaṇam iti |
etad eva
tathā hītyādinā 'vasyantīty anena (-ty antena) granthena samarthayati
|
bhavatv evaṃ tathāpi kathaṃ pratyakṣasya kevalasya prāmāṇyaṃ na tu
vikalpasyāpīty āśaṅkyopasaṃhārāpadeśenāha -- tasmād iti | etac ca
subodham |
evam abhidhāne cāyam asyāśayo boddhavyaḥ | syāt khalu
vikalpasyāpi prāṇaṇyaṃ yady asau svavyāpārayukta eva pratyakṣasya sāhāyyaṃ
bhajate | na cāyaṃ tathā vyāpriyate | svīkṛtapratyakṣavyāpārasyaiva
pravṛttidarśanāt | sa ca darśanalakṣaṇo vyāpāraḥ pratyakṣeṇaiva sampādita
iti katham ayam api piṣṭapeṣaṇakārī prāmāṇyaṃ pratilabheta |
atha
pratyakṣaṃ tāvat svaprāmāṇyavyavahārāya tam apekṣate | tataḥ so 'pi pramāṇam
eveti matis tarhi pitā pitṛvyavahārāyāvaśyaṃ putram apekṣata iti putro 'pi pitā
prasajyata iti kṛtam atārkikavacanavicāraṇayeti
sarvam avadātam ||
||
paṇḍitadurvekaviracitadharmottaranibandhasya
dharmottarapradīpasaṃjñitasya prathamaḥ paricchedaḥ
||
[DhPr p.87] II K A P I T E
L
dvitīyaḥ svārthānumānaparicchedaḥ |
evaṃ
pratyakṣaṃ vyākhyāya anumānaṃ vyākhyātum āha --
anumānaṃ
dvidhā II-1
anumānaṃ dvidhā
dviprakāram | atha anumānalakṣaṇe vaktavye kim akasmāt prakārabhedaḥ kathyate |
ucyate | parārthānumānaṃ śabdātmakam, svārthānumānaṃ tu jñānātmakam | tayor
atyantabhedāt na ekam lakṣaṇam asti | tatas tayoh pratiniyataṃ lakṣaṇam ākhyātuṃ
prakārabhedaḥ kathyate | prakārabhedo hi vyaktibhedaḥ | vyaktibhede ca kathite
prativyaktiniyataṃ lakṣaṇaṃ śakyate vaktum | na anyathā | tato
lakṣaṇanirdeśāṅgam eva prakārabhedakathanam | aśakyatāṃ ca prakārabhedakathanam
antareṇa lakṣaṇanirdeśasya jñātvā prāk prakārabhedaḥ kathyata iti
|
pratyakṣānumānabhedena dvaidhaṃ pramāṇam uddiṣṭam | tatra
vyākhyātaṃ pratyakṣam | yathoddeśam adhunā 'numānaṃ vyākhyātum avasaraprāptam
ity abhisandhāyāha -- evam iti | evam anantaroktena
caturvidhavipratipattinirākaraṇaprakāreṇa | prakāre dhāpratyayo 'yam iti
darśayann āha -- dviprakāram iti |
nanu cānumānasya lakṣaṇaṃ
vaktukāmenāsya lakṣaṇam eva vaktavyam | tat kim idam aprastutābhidhānam
āsthīyata iti pūrvapakṣam -- arthetyādinotthāpayati | athaśabdo
'tra praśne | akasmād iti nipāto nirnimittavacanaḥ | ucyata
ityādinā pariharati | tayor jñānābhidhānātmanoḥ | ekam iti
sādhāraṇam | yathā caturṇām api pratyakṣāṇāṃ jñānarūpatvād ekaṃ
kalpanāpoḍhatvādisādhāraṇaṃ lakṣaṇaṃ sambhavati, tathā yadi syāt pratyakṣaval
lakṣaṇam eva prathamam uktaṃ syād iti bhāvaḥ | pratiniyataṃ prātisvikam |
prakārasya bhedo nānātvam |
nanu prativyaktiniyataṃ
lakṣaṇaṃ vyaktiviśeṣopadarśanaṃ vinā na śakyate darśayitum iti vyaktibheda eva
kathayitavyaḥ | tat kiṃ prakārabhedaḥ kathyata ity āha -- prakāreti |
hir yasmāt | yadi tasmin darśite 'pi pratiniyatalakṣaṇākhyānaṃ na śakyaṃ
tarhi kiṃ tena kathitenety āha -- vyaktīti | co yasmādarthe |
pratiśabdo 'tra niyatārthavṛttiḥ, tena prati viśiṣṭā
vyaktis tatra niyatam iti,
[DhPr
p.88]
kim punas tad dvaividhyam ity āha
--
svārthaṃ parārthaṃ ca
II-2
svasmāy idaṃ svārtham | yena svayam pratipadyate tat
svārtham | parasmāy idaṃ parārtham | yena param pratipādayati tat
prarārtham |
sptamī [pāṇini 2.1.40] iti yogavibhāgāt samāsaḥ
| yad vā niyataṃ viśiṣṭaṃ lakṣaṇāṃ na śakyaṃ vaktum | kva ca niyatam ity
āśaṅkyoktaṃ -- prativyaktīti | vyaktau vyaktāv ity avyayībhāvaḥ | yasmād
anyathā pratiniyatalakṣaṇākhyānasyāśakyatvaṃ tatas tasmāt |
lakṣaṇanirdeśāṅgam eveti lakṣaṇanirdeśanimittam eva |
etena yac
codyate "lakṣaṇamātre kathite viśiṣṭalakṣaṇam anumānam ekam anekaṃ vā 'stu | kiṃ
tasya prakārabhedakathanena" iti tat parihṛtam | yadi hi sādhāraṇaṃ lakṣaṇam
abhipretyedam uyate tadā tan nāstīti kiṃ kathyeta | atha viśiṣṭaṃ lakṣaṇaṃ tad
api vyaktibhedakathanam antareṇa vaktuṃ yadi śakyeta kiṃ na kathyta | kevalam
idam eva nāstīti | ata evādāv eva tad abhidhānaṃ nyāyyam, na tu paścād iti
darśayitum āha -- aśakyatām iti | tad anyatareṇa
lakṣaṇanirdeśasyāśakyatāṃ jñātvā | co 'avadhāraṇe | prāg
lakṣaṇakathanāt pūrvam |
syād etat -- svārthānumānam evaṃlakṣaṇaṃ
parārthānumānam evaṃlakṣaṇam iti kiṃ viśiṣṭaṃ lakṣaṇaṃ na śakyate vaktum? evam
api kim anumānadvaitaṃ nāveditaṃ bhavati yena sasaṃkhyeyā saṃkhyā --
anumānaṃ dvidhā svārthaṃ parārthaṃ cety ucyata iti? satyam etat |
kevalaṃ niyamārtham etad vibhāgavacanam iti brūmaḥ | anumānaṃ dvidhā --
dvidhaivaivam ātmakam iti kathaṃ nāma[37b] pratīyeteti | itaratheha tāvad etāvad
eva vyutpādyatayā prastutam, anyatra punar anyad apy anumānaṃ vyutpādyam astīty
āśaṅkā nāhatya nirākṛtā syād iti ||
pūrvavaccheṣavadādirūpeṇa anyathā 'pi
dvaividhyasambhavāt saṃśayānaḥ pṛcchati -- kiṃ punar iti | kim iti
sāmānyāt pṛcchati | punar iti viśeṣataḥ
|
svārthaśabdasya vigrahaṃ darśayati -- svasmāy iti
| arthaśabdena nityasamāsād asya padavigraham āha | idam ity
anuṃānan | svārtham iti samastapadanirdeśa eṣaḥ | asya cātmapratipattiḥ
prayojanam ity arthaḥ | amum evārthaṃ sphuṭayann āha -- yeneti |
yenānumānena karaṇabhūtenānumātā svayaṃ pratipadyate parokṣam
artham iti śeṣaḥ, prakaraṇalabhyaṃ vā | tat svārthajñānam
ātmapratipattiprayojanam iti yāvat |
ayam āśayaḥ -- trirūpaliṅgasya
jñānaṃ yasya santāna utpadyate tat tadartham eva | tenā 'nyasyāpratipatteḥ |
tataḥ svārtham ucyate | na tu kiñcij jñānaṃ kvacit puṃsi niyatam asti | yad
apekṣayāṣ svārtham ucyeta | yena svayaṃ pratipadyata iti bruvataś cāyam
abhiprāyaḥ | yady api pratipattir anumānajñānātmikā tathāpy ekasyāpi
vyavasthāpyavyavasthāpanabhāvena kriyākaraṇabhedo darśita iti sārūpyabhāgaḥ
karaṇam anumānam, adhigamarūpā phalāvasthā pratipattir iti |
[DhPr
p.89]
tatra svārthaṃ trirūpāl liṅgād yad anumeye jñānaṃ tad
anumānam II-3
tatra tayoḥ
svārthaparārthānumānayor madhye svārthaṃ jñānaṃ kiṃ viśiṣṭam ity āha --
trirūpād iti | trīṇi rūpāṇi yasya vakṣyamāṇalakṣaṇāni tat trirūpam
| liṅgyate gamyate 'nena artham iti
parārtham ity asya
vigraham āha -- parasmāy iti | pūrvavad asya padavigrahaḥ |
pararātham iti samastaṃ padam uktam | asya ca parapratipattḥ
prayojanam ity arthaḥ | amum arthaṃ yeneti | yena vākyena karaṇena
paraṃ prati vācyaṃ pratipādyati parokṣam arthaṃ bodhayati
tat trirūpalaiṅgākhyānaṃ vākyaṃ parārtham anumānam |
atrāpy
ayam asyābhiprāyaḥ -- yady api abhidhānarūpam apy anumānaṃ na niyataṃ puṃsi
tathā 'pi tat parārtham eva | tathā hi yad yad uddiśya pravarttate tat tad
artham ucyate | param uddiśya pravarttate ca śabdo nātmānam | ato
nānavasthitapārārthyaḥ śabdaḥ | prayoktṛsamīhāviṣyasyārthasya para eva prayojako
yasmād iti | parokṣārthapratipattiphalatvena pāramparyeṇāviśiṣṭaviṣayatve 'pi
svārthād asya pṛthagvacanam, sākṣād anayor vyāpārabhedād iti ca draṣṭavyam
|
nanu ca parārthānumānotpādakavākyavad asti kiñcid vākyaṃ yat
parapratyakṣopayogi | yathā `eṣa kalabho dhāvati' vākyam | ataḥ
parārthānumānavat parārthaṃ pratyakṣaṃ kiṃ na vyutpādyata iti? atrocdyate --
parokṣārthapratipatter yā sāmagrī -- liṅgasya pakṣadharmatā sādhyavyāptiś ca --
tadākhyānād vākyam upacārataḥ parārthānumānam ucyate | na tu tatra karthañcid
aṅgabhāvamātreṇa, svāsthyāder api tathā prasaṅgāt | idaṃ punaḥ `ayaṃ kalabhaḥ'
ityādivākyaṃ na pratyakṣotpatter yā sāmagrīndriyālokādi tadabhidhānāt
tannimittaṃ bhavat tathā vyapadeśam aśnute yena vyutpādyatām apy aśnuvīta | kiṃ
tarhi? kasyacid didṛkṣāmātrajananena | yathā kathañcit parapratyakṣotpattāv
aṅgabhāvamātreṇa tādrūpye netrotsave vastuni sannihite 'pi kathañcit
parāṅmukhasya pareṇa yad abhimukhīkaraṇaṃ [38a]śirasas tad api vacanātmakaṃ
parārthapratyakṣaṃ vyutpādayitur vyutpādyam āpadyeta | etac ca kaḥ svasthātmā
manasi niveśayet | kiñ ca bhavatu tathāvidhaṃ vacanaṃ parārthaṃ pratyakṣam | kiṃ
naś chinnam? tasyāpi vyutpādanārthasyāvyutpādanāt pramāda eva mahatī kṣtir iti
cet | na tathārūpasya vyutpādanam, avipratipatteḥ | vipratipattinirākaraṇena hi
svarūpapratipādanaṃ vyutpādanam | na tu kecit tathāvidhe vacane
parārthapratyakṣopayogini vipratipadyante | yena tad api vyutpādyeta |
parārthānumāne[42]............... vastu pratipadyamānā api
taddharmavyāptivyatirekābhyāṃ nigadanto dṛṣṭāḥ, avinābhāvāvacanāt,
upanayasādhyatadāvṛttivacanānāñ ca prayogād iti tad vyutpādyate | yadi tu
tatrāpi na vipratipadyeran pare tadā tad api naiva vyutpāditaṃ syād, ity alam
ativistareṇa ||
__________NOTES__________
[42] aspaṣṭam --
saṃ-
___________________________
iha yathaiva svayaṃ pratipannaḥ
parokṣārthas tathaiva parasmai partipādyata iti svārthāṇumānapūrvakatvāt
prarārthānumānasya prathamaṃ svārthānumānam uktam | yathoddeśam eva ca
lakṣaṇapraṇeyam iti svārthānumānasyaivaṃ
[DhPr
p.90]
liṅgam | tasmāt trirūpāl liṅgāt yat jātaṃ jñānam iti
| etad hetudvāreṇa viśeṣaṇam | tat trirūpāt ca liṅgāt trirūpaliṅgālambhanam apy
utpadyata iti viśinaṣṭi -- anumeya iti | etac ca viṣayadvāreṇa viśeṣaṇam
|
trirūpāl liṅgāt yad utpannam anumeyālambhanam jñānam tat
svārtham anumānam iti |
lakṣaṇaviprattim nirākṛtya
phalavipratipattiṃ nirākartum āha --
pramāṇaphalavyavasthā atra
api pratyakṣavat
II-4
pramāṇasya yat phalaṃ tasya vā
vyavasthā sā atra anumāne 'pi
pratyakṣa iva pratyakṣavat veditavyā |
lakṣaṇaṃ
tatretyādinā ''dita upadiṣṭam ācāryeṇa tad vyācaṣṭe tatreti
| svārthaparārthānumānasamdāyāt svārthānumānaṃ svārthatvajātyā nirdhāyate |
tasmāt trirūpāl liṅgād yaj jātam iti vyācakṣāṇo mūle
trirūpāl liṅgād iti yā pañcamī sā gamyamānajanikriyāpekṣayā
"janikarttuḥ prakṛtiḥ" [pāṇini 1.4.30] ity anena labdhāpādānasaṃjñakād apādāna
eveti darśayati | hetudvāreṇa janakamukhena | trirūpāl liṅgād
iti cācakṣāṇenācāryeṇaikadvipadavyudāsena ṣaṭpakṣīṃ pratikṣipya
saptamapakṣaparigraheṇa liṅgasya lakṣaṇam abhipretaṃ prakāśitam iti | yathā
caitat tathā bhaṭṭārcaṭanibandhanam arcaṭālokasaṃjñitaṃ
vidhāsyanto vistareṇa spaṣṭayiṣyāmaḥ |
aumeyagrahaṇasya vyāvarttyaṃ
darśayati -- trirūpāc ceti | co yasmādarthe | itir hetau |
trirūpaliṅgālambanam iti dhūmaṃ dṛṣṭvā sarvatrāyaṃ vahnināntarīyaka iti
jñānaṃ vācyam | tad dhi paramparayā trirūpāl liṅgāj jātam iti | itinā
viśeṣaṇasya svarūpam uktam | viśeṣitam eva jñānam | kim punar viśiṣyata ity āha
-- etac ceti | co yasmāt |
viṣayadvāreṇāvasīyamānaviṣayadvāreṇa viśeṣaṇaṃ vyavacchedakam
|
avayavārthaṃ vyākhyāya samudāyārthaṃ trirūpetyādinā vyācaṣṭe |
anumeyo dharmadharmisamudāyaḥ ālambyata ity ālambanaṃ yasyeti
vigrahaḥ | itir vākyārthaparisamāptau evam arthaḥ san nāpareṇa
sambaddhyate -- evam uktena pakāreṇā lakṣaṇavipratipattiṃ nirākṛtyeti
||
nanu ca pramāṇasya phalam iti yady ācāryasya vivakṣitaṃ
dharmottareṇa caivaṃ vyākhyāyate tadā pramāṇabhāgavyavasthāyāṃ kim uktam
ācāryeṇa, dharmottareṇāpi `nīlasārūpyaṃ vyavasthāpanahetuḥ
pramāṇam' ity upariṣṭāt [pṛ-91] kim iti darśayiṣyate iti cet | naiṣa doṣaḥ | na
hi pramānasyetyādinā
[DhPr p.91]
yathā
hi nīlasarūpaṃ pratyakṣam anubhūyamānaṃ nīlabodharūpam avasthāpyate, tena
nīlasārūpyaṃ vyavasthāpanahetuḥ pramāṇam, nīlabodharūpaṃ tu vyavasthāpyamānaṃ
pramāṇaphalam; tadvad anumānaṃ nīlākāram utpadyamānaṃ nīlabodharūpam
avasthāpyate, tena nīlasārūpyam asya pramāṇam, nīlavikalpanarūpaṃ tv asya
pramāṇaphalam | sārūpyavaṣād dhi tan nīlapratītirūpam siddhyate | na anyathā iti
|
evam hi saṃkhyālakṣaṇaphalavipratipattayaḥ |
pratyakṣaparicchede tu gocaravipratipattiṃ nirākṛtā | lakṣaṇanirdeśaprasaṅgena
tu trirūpaṃ liṅgaṃ prastutam | tad eva vyākhyātum āha
--
trairūpyaṃ punar liṅgasya anumeye sattvam eva sapakṣa eva
sattvam, asapakṣe ca asattvam eva niścitam
II-5
trairūpyam ityādi | liṅgasya yat
trairūpyaṃ yāni trīṇi rūpāṇi tat idam ucyate iti śeṣaḥ | kiṃ punas tat
trairūpyam ity āha -- anumeyaṃ vakṣyamāṇalakṣaṇam | tasmin liṅgasya
sattvam eva niścitam -- ekaṃ rūpam | yady api ca atra niścitagrahaṇam
na kṛtaṃ tathā api ante kṛtaṃ prakrāntayor dvayor api rūpayor apekṣaṇīyam | yato
na yogyatayā liṅgaṃ parokṣajñānasya nimittam | yathā
maulasya
pramāṇśabdasya phalaśabdena vigraho darśitaḥ | kin tv [38b]
arthapradarśanaṃ kṛtam | etac copalakṣaṇaṃ tena phalasya sādhanaṃ ca yat tasyāpi
yā vyavasthā sā 'pi gṛhyate | mūle tu dvandvasamāsa evābhipreto
vārttikakārasya | pūrvanipātavidheś cānityatvāt na phalaśabdasya
pūrvanipātaḥ | ata eva niścayaḥ -- "na parmāṇaphalayor viṣayabhdedaḥ" iti
|[43]..... lakṣaṇagocaraphalaviṣaya | nīlasārūpyam aspaṣṭanīlasārūpyam,
anumānsyāparokṣīkaraṇābhāvāt, vijātīyamātravyāvṛttasyānumānena pratīteḥ |
nīlapratītirūpaṃ nīlavikalpanarūpaṃ siddhyati niścīyate
||
__________NOTES__________
[43] paṅktibāhyaṃ likhitaṃ na
paṣṭhyate -- saṃ-
___________________________
nanu
saṅkhyālakṣaṇaphalavipratipattaya evānumānasya nirākṛtā, na tu
viṣayavipratipattir ity āha -- evam iti | evam anantaroktena
prakāreṇa ihānumānaparicchede nirākṛtā iti śeṣaḥ, vakṣyamāṇaṃ vā
nīrākṛteti padaṃ vacanavipariṇāmena sambandhanīyam
|
traiprūyam ityādigranthasya yata utthānam, tat
lakṣaṇetyādinā darśayati | prasaṅgena prastāv ena yāni trīṇi
rūpāṇi tāny eva tathety āvedayati | tat idaṃ trairūpyam iti
prakṛtatvāt śeṣo 'dhyāhāraḥ | abādhitaviṣayatvādyanekarūpasambhave
pṛcchati kiṃ punar iti | kim iti sāmānyataḥ pṛcchati | punar
iti viśeṣataḥ | kasmāt punas tad apekṣanīyam ity āha --yata iti |
parokṣo yo 'rthas tasya yajjñānaṃ tasya | bījaṃ vaidharmyadṛpṭāntaḥ |
kasmān na tathety āha -- adṛṣṭād iti | apratipatteḥ
parokṣārthasyeti prakaraṇāt | yady ajñātaṃ | liṅgaṃ na parokṣajñānanimittaṃ
tarhi pakṣadharmatayā jñātam evāstu parokṣaprakāśanaṃ
[DhPr
p.92]
bījam aṅkursya | adṛṣṭād dhūmād agner apratipatteḥ | nāpi
svaviṣayajñānāpekṣaṃ parokṣārthaprakāśanam | yathā pradīpo ghaṭādeḥ | dṛṣṭād apy
aniścitasambandhād apratipatteḥ | tasmāt parokṣārthanāntarīyakatayā niścayanam
eva liṅgasya parokṣārthapratipādanavyāpāraḥ | na aparaḥ kaścit | ato
'nvayavyatirekapakṣadharmatvaniścayo liṅgavyāpārātmakatvād avaśyakartavya iti
sarveṣu rūpeṣu niścitagrahaṇam apekṣaṇīyam |
tatra
sattvavacanena asiddhaṃ cākṣuṣatvādi nirastam | evakāreṇa
pakṣaikadeśāsiddho nirastaḥ | yathā cetanās taravaḥ svāpād iti | pakṣīkṛteṣu
taruṣu patrasaṅkocalakṣaṇaḥ svāpa ekadeśe na siddhaḥ | na hi sarve vṛkṣā rātrau
patrasaṅkocabhājaḥ kin tu kecid eva |
sattvavacanasya
tat kim anvayavyatirekaniścayena
tasya? ity āśakyāha -- nāpīti | liṅgam iti sambadhyate |
pradīpo 'pi dṛṣṭā[d] aniścitād api | na kevalam adṛṣṭād ity
apiśabdaḥ | yata evaṃ tasmād hetoḥ | antaraṃ vyavadhānam,
na tathā nāntaram | "nabhrāḍ" [pāṇini 6.3.71] ityādisūtre neti
yogavibhāgān nalopābhāvaḥ | nāntare bhava iti gahāditvāc cha | tataḥ svārthikaḥ
kan | parokṣasya vahnyāder nāntarīyako 'vinābhāvītasya bhāvas tattā tayā
niścayanam -- sarvatrāyam etad avinābhāvīti vikalpanam | liṅgasya
gamakasya vyāpṛtaṃ rūpaṃ vyāpāraḥ | tathā niścayārūḍhasyaiva rūpasya
liṅgatvāt | evakāreṇa vyavacchinnam evānyasya tad vyāpārārarūpatvaṃ
spaṣṭārthaṃ nāpara ity anenānūditam | yat punar atrāpy ayam etan
nāntarīyaka iti jñāṇaṃ tad anumānajñānam iti jñeyam | pūrvakaṃ tu liṅgajñānam
iti | ataḥ sattvenāniścitāl liṅgād aniścitasambandhāc cāpratipatteḥ
kāraṇād anvayādiniściyo 'vaśyakarttavyaḥ | tathāpi kathaṃ karttaya ity
āśaṅkya vyatirekamukheṇoktam eva hetum anvyayamukhenāpi darśayann āha --
liṅgeti | liṅgavyāpārasya parokṣapratipādane
gamakavyāpārasyātmā sa eva tatheti svārthikaḥ kan karttavyaḥ | tasya
bhāvas tasmād iti hetupadaṃ kṛṭvā 'yam upasaṃhāraḥ | sarveṣv
anumeyasattvādiṣu rūpeṣu lakṣaṇeṣu | [39a]
sampraty ekaikasya rūpasya
yad vyāvarttyaṃ tat krameṇa darśayitum āha -- tatreti |
ādigrahaṇād vyadhikaraṇāsiddhaviśeṣaṇāsiddhaviśeṣyāsiddhānāṃ saṅgrahaḥ |
amīṣām api svarūpāsiddha ekāntarbhāvāt | yathā tu prabhedo yathā
vāntarbhāvas tathopariṣṭād vakṣyāmaḥ | kecid eva tintiṅkāprabhṛtayaḥ
|
athāpi syāt svāpavat dhūmo 'py ayam ekadeśāsiddha eva | tathā hi
parvatādir iha pakṣas tatra ca kvacid eva deśe siddho na sarvatra | na ca
parvatādir eko 'vayavyabhyupagataḥ | athaivaṃvidho 'pi pakṣavyāpaka ucyate tarhi
svāpena kim aparāddhaṃ yenāsāv evaiko na yukta iti |
[DhPr
p.93]
paścāt kṛtena evakāreṇa asādhāraṇo dharmo nirastaḥ |
yadi hi anumeya eva sattvam iti kuryāt śrāvaṇatvam eva hetuḥ syāt |
niścitagrahaṇena sandigdhāsiddhaḥ sarvo nirastaḥ
|
sapakṣo vakṣyamāṇalakṣaṇaḥ | tasminn eva sattvam
niścitam iti dvitīyaṃ rūpam | iha api
atra kecid evaṃ
pratividadhati | jiñāsitadharmaviśeṣavattvena hi rūpeṇa pakṣa ucyate | yaś cāsau
parvatādis tatra na vahnir jijñāsitaḥ | kin tarhi? yatra tatroddeśe |
tatraikadeśasthadhūmadarśane 'py ekadeśavahnir jijñāsito jñāyata iti kiṃ
sarvaparvatavyāpinā dhūmena kāryam? yadi punaḥ sarvatraiva vahnimattvaṃ
jijñāsitaṃ syāt, syād evāyaṃ pakṣaikadeśāsiddhaḥ | na caitad evam | tataḥ katham
asya tathātvaṃ? atra punaḥ sarveṣām eva tarūṇāṃ caitanyaṃ jijñāsitam iti
sakalapādapavyāpinaiva svāpena prayojanam | yathā vedasya sarvasyaiva
pauruṣeyatve sādhye sakalāmnāyavyāpakenaiva vākyatvena paryojanam | na cāyaṃ
sarvān vyāpnoti | tataḥ pakṣaikadeśāsiddha ucyate |
eke tu --
lokādhyavasāyasiddhaṃ mahīdharāder ekatvam avalambyāyaṃ vyavahāraḥ, na ca
sarveṣāṃ tarūṇāṃ tathaikatvaṃ loko 'dhyavasyati, yena svāpasyāpi tathā siddhir
bhavati, tataḥ kim avadyaṃ nāmeti pratipannāḥ |
athābhidhīyate -- yadi
kaścit tintiṅkāprabhṛtīn eva pādapān pakṣayitvā svāpaṃ hetūkaroti, tadā 'yaṃ na
pakṣaikadeśāsiddha iti kiṃ na sādhayec caitanyam iti |
asad etat --
vikalpānupapatteḥ | yadi sarvajanaprasiddha indriyavyāpāravirodhyavasthāviśeṣaḥ
svāpo nidrāparanāmā hetur abhipretas tadā 'yaṃ teṣv api taruṣv asddha iti kathaṃ
caitanyam anumāpayet?
atha yena kenacid upādhinā svāpaśabdamātravācyo
'rtho hetuḥ; tathāvidhasya svāpasya caitanyena vyāptyasidheḥ
sandigdhavipakṣavyāvṛttikatayā 'naikāntikaḥ |
"ṣaṣṭhy
atasarthapratyeyana" [pāṇini 2.3.30] ity anena paścācchabdayoge
sattvavacanāt ṣaṣṭhī | asādhāraṇaḥ sapakṣāsapakṣasādhāraṇo
yo na bhavati | pakṣasyaiva yo dharma iti yāvat | nirasto hetutvena
pratikṣiptaḥ | pūrvāvadhāraṇe tu nāyaṃ nirākṛtaḥ syād iti darśayati
yadīti | hir yasmāt | ayam asyāśayaḥ -- yady anumeya eva sattvaṃ
yasyeti lakṣaṇaṃ syāt tadā sapakṣa eva sattvam iti vacanam
atiricyamānaṃ lakṣaṇāntaraṃ bhaviṣyati | vyāghāta eva vā bhaviṣyatīti |
niścitagrahaṇasyehāpekṣitasya vyavacchedyaṃ darśayati --
niściteti | sandigdhaś cāsāv asya hetutvena viśeṣaṇatvena cāsiddho
'niścitaśabdeti vigrahaḥ | sandighaviśeṣaṇāsiddhaḥ,
sandigdhaviśeṣyāsiddhaś ca sandigdhāsiddha evānta[39b]rbhavatīti, so 'py
anenaiva nirastaḥ | yathā 'nayor bhedo yathā cāntarbhāvas tathā parastāt
pradarśayiṣyāmaḥ | ihāśritatvādārthena nyāyena hetusattvasya viśeṣaṇarūpatvād
anena sahoditi(ta) evakāro dharmāyogasya vyavacchedako draṣṭavyaḥ
|
[DhPr p.94]
sattvagrahaṇena viruddho rirastaḥ |
na hi nāsti sapakṣe | evakāreṇa sādhāraṇānaikāntikaḥ | sa hi na sapakṣa
eva vartate kin tu ubhayatra api | sattvagrahaṇāt pūrvāvadhāraṇavacanena
sapakṣāvyāpisattākasya api prayatnānantarīyakasya hetutvaṃ kathitam |
paścādavadhāraṇe tv ayam arthaḥ syāt -- sapakṣe sattvam eva yasya sa hetur iti
prayatnānantarīyakatvaṃ na hetuḥ syāt | niścitagrahaṇena sandigdhānvayo
'naikāntiko nirastaḥ | yathā sarvajñaḥ kaścid vaktṛtvāt | vaktṛtvaṃ hi sapakṣe
sandighdam |
asapakṣa vyakṣyamāṇalakṣaṇaḥ | tasminn asattvam
eva niścitam -- tṛtīyaṃ rūpam | tatra asattvagrahaṇena viruddhasya
nirāsaḥ | viruddho hi vipakṣe 'sti | evakāreṇa sādhāraṇasya
vipakṣaikadeśavṛtter nirāsaḥ | prayatnānantarīyakatve sādhye hy anityatvaṃ
vipakṣaikadeśe vidyudādau asti, ākāśādau na asti | tato niyamena asya nirāsaḥ |
asattvaśabdād dhi pūrvasminn avadhāraṇe 'yam arthaḥ syāt -- vipakṣa eva yo na
asti sa hetuḥ | tathā ca prayatnānantarīyakatvaṃ sapakṣe 'pi
sarvatra
sādhāraṇaś cāsau sapkṣāsapakṣavṛttitvād
anaikāntikaś caikasmin sādhye viparyaye vā 'vyavasthitaś ceti tathā
nirasta iti varttate | sapakṣāvyāpinī sakalasapakṣāvarttinī sattā yasyeti
vigrahaḥ | prayatnānantarīyakatvam apy anityatvasiddhau samartho hetur iti
darśayituṃ sakalasapakṣāvyāpi prayatnānantarīyakatvam udāhṛtam iti draṣṭavyam |
vastutas tu sarva eva kāryahetur dhūmādiḥ sapakṣaikadeśavṛttir boddhavyaḥ |
itir evam arthe | evaṃ sati prayatnānantarīyakatvam upalakṣaṇatvād asya
dhūmādikam api na hetuḥ syāt | sandigdho yasya sa tathā |
ihāśrayatvādārthena nyāyena sapakṣalakṣaṇasya dharmiṇo viśeṣyatvād anena
sahodito nipātaḥ pakṣe vṛkṣe vṛttau labdhāyāṃ samuccīyamānāvadhāraṇatvād
asapakṣalakṣaṇadharmyanatarayogasya vyavacchedako draṣṭavyaḥ
|
tṛtīyaṃ rūpaṃ vyākhyātum āha -- asapakṣa iti |
vakṣyamāṇaṃ lakṣaṇam asyeti vigrahaḥ | katham asya nirāsa ity āha --
viruddho hīti | hir yasmāt | sādhāraṇasya
sapakṣāsapakṣasādhāraṇasya | kasmin sādhye kin tad īdṛśam ity āha --
prayatneti | prayatnaḥ puruṣavyāpāraḥ |
niyamenāvadhāraṇena
[DhPr p.95]
na asti |
tato na hetuḥ syāt | tataḥ pūrvaṃ na kṛtam | niścitagrahaṇena
sandigdhavipakṣavyāvṛttiko 'naikāntiko nirastaḥ |
nanu ca
sapakṣa eva sattvam ity ukte vipakṣe 'sattvam eva iti gamyata eva | tat
kimarthaṃ punar ubhayor upādānaṃ kṛtam? ucyate | anvayo vyatireko vā
[prayujyamānaḥ] niyamavān eva prayoktavyo na anyathā iti darśayituṃ dvayor apy
upādānaṃ kṛtam | aniyate hi dvayor api prayoge 'yam arthaḥ syāt -- sapakṣe yo
'sti vipakṣe ca yo na asti sa hetur iti | tathā ca sati sa śyāmaḥ tatputratvāt
dṛśyamānaputravad
evakāraṇeti yāvat | asapakṣa eveti kiṃ
nāvadhāryata ity āha tathā ceti | prayatnānantarīyakagrahaṇaṃ
pūrvavad upalakṣaṇām | niśicitagrahaṇasya vyāvṛttyarthm āha --
niściteti | vipakṣād vyāvṛttir vipakṣavyāvṛttiḥ | sandigdhā
vipakṣāvyāvṛttir yasya sa tathā |
nanu na sandigdhavipakṣavyāvṛttikatvaṃ
nāmāyaṃ hetudoṣaḥ | tat kathaṃ nirasyate? tathā hi -- ya eva vipakṣe vīkṣito
hetuḥ sa eva prameyatvādivad abhimataṃ na sādhayet | yaḥ punar mahatā 'pi
prayatnena mṛgyamāṇo 'sapakṣe nopalakṣitaḥ sa katham aṅga sādhyaṃ na sādhayed
iti? tad etad avadyam | yato yo 'pi vipakṣe vīkṣito hetuḥ so 'pi iṣṭo duṣṭaḥ |
kathaṃ? sādhyaṃ vinā 'py upalabdher iti cet | nanu yadi nāmāsau sādhyam
antareṇānyatra dṛṣṭas tathāpi vivādādhyāsite dharmiṇi sādhyaṃ kiṃ na sādhayati?
na hi ayam atrāpi sādhyaṃ vinaiva varrtata iti prasādhakaṃ pramāṇam asti | na
caikatra yena vinā yo dṛṣṭaḥ sarvatrāsau tena vinaiva varttate iti siddham |
anyathā 'pi bahulaṃ darśanāt | atha sādhyam antareṇa yo vṛttaḥ sādhye saty
evāsau varttata iti niyamābhāvād vivādādhyāsite sandehahetur na samyag hetur
bhavitum arhati | hanta tarhi vipakṣe tasya sādhyadharmiṇi sādhyavinākṛtāṃ
vṛttiṃ sambhāvayad hetum aniściyahetūkarotīti āyātam | sati caivaṃ
sādhyaviparyaye hetusattābādhakapramāṇādarśanam api -- yady ayaṃ ca dharmo
bhaviṣyati, na ca tataḥ sādhyam ity evaṃ vidhāṃ vṛttim asya -- sambhāvayati tadā
kim ayaṃ niścayahetur bhavitum arhati? tato vi[40a]pakṣe darśanaṃ vā tathā
śaṅkābījam astu viparyaye vā bādhakapramāṇādarśanaṃ veti ko viśeṣaḥ? tathā cāha
vārttikakāraḥ -- "na tu sapakṣavipakṣayoḥ sattvam asattvaṃ
vā niśiyāpekṣam | niścaye 'pi sandehamukhenaiva doṣāt | so 'niścaye 'pi tulya
iti tathāvidhodbhāvanam apy atra dūṣaṇam eva | tathā
vipakṣapracārāśaṅkāvyavacchedena labhyaṃ gamakatvaṃ katham ātmasātkuryād" iti
|
nanu cetyādinā lakṣaṇe codyam āśaṅkate | vipakṣe 'sattvam
eveti gamyata iti brubato 'yaṃ bhāvaḥ | pakṣe vṛttau labdhāyāṃ sapakṣa eva
sattvaṃ niścitam iti khalu samuccīyamānāvadhāraṇo 'yaṃ nirṇayaḥ | ayaṃ cāsapakṣe
'sattve 'niścite sandigdhe vā na ghaṭata iti avaśyam asapakṣe 'sattvam
eva
[DhPr p.96]
iti tatputratvaṃ hetuḥ
syāt | tasmān niyamavator eva anvayavyatirekayoḥ prayogaḥ kartavyo yena
pratibandho gamyeta sādhanasya sādhyena | niyamavatoś ca prayoge 'vaśyakartavye
dvayor eka eva prayoktavyo na dvāv iti niyamavān eva anvayo vyatireko vā
prayoktavya iti śikṣaṇārthaṃ dvayor upādānam iti
|
trairūpyakathanaprasaṅgena anumeyaḥ sapakṣo vipakṣaś ca
uktaḥ | teṣāṃ lakṣaṇaṃ vaktavyam | tatra ko anumeya ity āha
--
anumeyo 'tra jijñāsitaviśeṣo dharmī
II-6
niścitam ākṣipatīti | evam upalakṣaṇatvād
asyāsapakṣe cāsattvam eva niścitam ity anena sapakṣe vṛttimātraṃ
labdham eva | tenaiva ca prayojanam iti kiṃ sapakṣa eva sattvam
ity aneneti drṣṭavyam |
ucyata iti parihāraḥ |
sādhyenānvīyamānatvaṃ tayeva sādhye bhavitṛtvaṃ sādhanasya svagato dharmo
'nvayaḥ | sādhyābhāve vyatiricyamānatvam abhavitṛtvaṃ hetoḥ savagato
dharmo vyatirekaḥ | sa cāsaś ca[44]prayujyamānaḥ śabdena
pratipādyamāṇo niyamavān avyabhicāravān prayoktavyo 'nyathā
parokṣapratīty aṅga noktaṃ syāt | kathaṃ ca tathā prayukto bhavati? yadā
'nvayavākye sādhye niyataṃ sādhanaṃ vyatirekavākye ca sādhanābhāve niyataḥ
sādhyābhāvaḥ | sādhanānuvādapūrvasādhyavidhānena
sādhyābhāvānuvādapūrvasādhanābhāvavidhānena vīpsāpadayuktena sarvaśabdasaṃhitena
evakāropetena | anyathā na pratipādyate
|
__________NOTES__________
[44] `prayujyamānaḥ' iti pāṭḥaḥ
mūle nopalabhyate | pradīpānurodhāt tatra koṣṭḥake sthāpitaḥ
|
___________________________
aniyamenāpi prayoge yady
anvayavyatirekayos tādṛśoḥ pratītir asti tadā kiṃ niyamavat prayogeṇety āha --
aniyate hīti | hir yasmād aniyate vivakṣitaniyamākhyāpake | āstāṃ
tāvad ekasya prayoge dvayor apy ayam arthaḥ syād ity apiśabdaḥ |
itir arthasyākāraṃ darśayati | astv ayam arthaḥ | kā kṣatir ity āha --
tathā ceti | kākatālīyanyāyena cāśyāmeṣu nikaṭavarttiṣu atatputreṣu etad
draṣṭavyam | anyathā hy aniyato 'pi vyatireko 'tra nokta iti vacanāvakāśaḥ syāt
| yata evaṃ tasmād yena niyamavatprayogeṇa partibandhaḥ pratibaddhatvam
āyattatvam | kasyety ākāṅkṣāyām āha -- sādhanasyeti | kutrety apekṣāyām
āha -- sādhya iti |
yady evam ekasminn eva sādhanavākye niyamavān
evānvayo vyatirekaś ca prayujyatām ity āha -- niyamavatoś ceti | co
vaktavyāntarasamuccaye | ayam āśayaḥ -- anvayavākyenāpi tathāprayuktena
sāmarthyād vyatirekasya, vyatirekavākyenāpi sāmarthyād anvayasya prakāśanāt kiṃ
pratītapratyāyakena dvitīyavākyena kāryam iti? yata evam itis tasmād |
dvitīya iti śikṣaṇasya svarūpaṃ darśayati | śikṣaṇam ajñam
uddiśyajñāpanam | tadarthaṃ tannimittam | anena prayo[40b]gasamāsa eva
darśito na rūpasamāsa iti darśitam | prayogadarśanābhyāsāt kaścit
prayogabhaṅgyaiva svayam api parokṣam arthaṃ pratipadyata iti svārthe 'py
anumāne nirṇītam idaṃ lakṣaṇakathanaprasaṅgena | tato na doṣa iti
draṣṭavyam | etac copariṣṭān nivedayiṣyate
||
[DhPr p.97]
anumeyo
'tretyādi | atra hetulakṣaṇe niścetavye dharmī anumeyaḥ | anyatra
tu sādhyapratipattikāle samudāyo 'numeyaḥ | vyāptiniścayakāle tu dharmo anumeya
iti darśayitum atragrahanam | jijñāsito jñātum iṣṭo viśeṣo
dharmo yasya dharmiṇaḥ sa tathā uktaḥ |
kaḥ sapakṣaḥ
|
sādhyadharmasāmānyena samāno 'rthaḥ
sapakṣaḥ II-7
samāno 'rthaḥ sapakṣaḥ |
samānaḥ sadṛśo yo 'rthaḥ pakṣeṇa sa pakṣa ukta upacārāt samānaśabdena
viśiṣyate | samānaḥ pakṣaḥ sapakṣaḥ, samānasya ca saśabdādeśaḥ
|
nanu yadi dharmadharmisamudāyo mukhyo 'numeyo 'tra gṛhyate
tadā na kasyacit sādhanasya taddharmatvaṃ grahītuṃ śakyeta | grahaṇe vā vyaktam
eva vaiyarthyam ity abhiprāyavān pṛcchati -- tatra ka iti teṣu madhye
|
atrety asya tātparyārtham atretyādinā nirūpayati |
dhamidharmyoś cānumeyatvam | tasmiṃś tasmin kāle 'numeyaikadeśatvād upacārato
draṣṭavyam | tad uktam --
"samudāyasya sādhyatvāt dharmātre ca dharmiṇi
|
amukhye 'py ekadeśatvāt sādhyatvam upacaryate ||" iti ||
atha
yad saha pakṣeṇa varttate iti sapakṣo 'bhipretas tadā 'rthāsaṅgatiḥ | athāpi
samānaḥ pakṣeṇeti mataṃ tadā pakṣasamāna iti prāpnotīty abhipretya pṛcchati
ka iti | samāno 'rtha iti siddhāntī | samānaśabdasyārtham
āha -- samānaḥ sadṛśo 'rtha iti | arthaśabdo 'tra pratīyamānārtho
'rthate gamyata iti kṛtvā | na tv artho 'rthakriyāsamartho vācyaḥ |
kramākramāyogenākṣaṇikasya sāmarthyābhāva(ve) sādhye 'mbarāravindāder api
sapakṣatveneṣṭatvāt |
nanu samānaś cāsau pakṣaś ceti kiṃ nābhipretam?
tatra pakṣa evāsau dṛṣṭāntadharmī kathaṃ yena samānaśabdena viśiṣyata ity āha --
pakṣa iti | katham anyārthena tena śabdena sa tathocyatām ity āha --
upacārād iti | kvacit sapakṣa ukta iti pāṭhaḥ | tatra so 'rthaḥ
pakṣa uktaḥ iti yojyam | upacāre ca sādhyadharmayogo nimittam | sa upacārād yaḥ
pakṣa uktaḥ viśi(śe)ṣyate vyavacchedyate tadasamānāt | yadi samānaśabdo
viśeṣaṇam asya tarhi saśabdaśrutiḥ katham ity āha -- samānasyeti |
samānasya samānaśabdasya sthāne saśabdādeśaś ca "samānasya"
[pāṇini 6.3.84] iti yogavibhāgāt | samānaḥ pakṣo yasya sa tatheti bahuvrīhiḥ kim
iti dharmottareṇa nāśrito yenaivam ātmā prayāsita iti cet | satyam |
kevalaṃ viniścayānurodhād evam
[DhPr
p.98]
syāt etat -- kiṃ tat pakṣasapakṣayoḥ sāmānyaṃ yena
samānaḥ sapakṣaḥ pakṣena ity āha -- sādhyadharmasāmānyena iti | sādhyaś
ca asau asiddhatvāt, dharmaś ca parāśritatvāt sādhyadharmaḥ | na ca viśeṣaḥ
sādhyaḥ, api tu sāmānyaṃ | ata iha samānyaṃ sādhyam uktam | sādhyadharmaś ca
asau sāmānyaṃ ca iti sādhyadharmasāmānyena samānaḥ pakṣeṇa sapakṣa iti
arthaḥ |
ko 'sapakṣa ity āha --
na sapakṣo
'sapakṣaḥ II-8
na sapakṣo 'sapakṣaḥ
| sapakṣo yo na bhavati so 'sapakṣaḥ ||
kaś ca sapakṣo na bhavati
|
ācaritam | viniścaye hi
navapakṣadharmapravedananirdeśaprakaraṇe[44*]sādhyadharmasāmānyena samānaḥ
pakṣaḥ sapakṣas tad abhāvo 'sapakṣaC ity uktam | ato vārttikakārasyeva
dṛṣṭāntadharmī pakṣo 'bhipreta upacārād ity atrāpy evam ayaṃ vyācaṣṭa ity adoṣaḥ
|
__________NOTES__________
[44*] Ce'e
PVin
___________________________
yena sāmānyena
pakṣeṇa samānaḥ sapakṣa ity āheti yojyam |
sādhyaśabdenopacārād vahnyādikam abhipretam | sādhyatve hetum āha --
asiddhatvāt tatrāniścitatvāt |
nanu sādhyadharmaś cāsau sāmānyaṃ
ceti karmadhārayagarbhaḥ karmadhāraya ity ābhipretaḥ, viśeṣaś ca sādhyata iti
kathaṃ sāmānyaśabdena sādhyadharmaśabdasya samāsa ity āśaṅkyāha -- na
cetyādi | co yasmādarthe avadhāraṇe vā | sāmānyam
atadrūpavyāvṛttavastumātram | tathāvidhenaiva hetoḥ [41a] vyāpyatvād ity
abhiprāyaḥ | yata evam ato 'symād dhetor hi sapakṣalakṣaṇakāle | sāmānyasya
sādhyatām uktvā sādhyadharmaśabedena saha sāmānyaśabdasya vigrahaṃ darśayati --
sādhyeti | sādhyadharmye(me)tyādinopasaṃharati | samāna evety
avadhāraṇiyam na tu sāmānyenaiveti, anyenāpi vastutvādinā sādṛśyāt
dṛṣṭāntadharmiṇaḥ sapakṣatvābhāvaprasaṅgād iti |
yadi sapakṣād anyo
'sapakṣo evānyadharmayogād anya iti tatrāsapakṣe varttamāno hetuḥ sarva
evānaikāntikatvād ahetuḥ prasajyeta | atha viruddhe naño vidhānāt
sapakṣaviruddho 'sapakṣaḥ sahānavasthānalakṣaṇena virodhena viruddhas tadā
'gnilakṣaṇo hetur auṣṇyaṃ na gamayet | athābhāve nañ iṣyate, tadā 'bhāve
kasyacit sattvāsambhavāt sādhāraṇānaikāntiko na kaścit syād iti manasi niveśya
pṛcchati -- ko 'sapakṣa iti | anīdṛśāśayasyājñasyaiva vā praśnaḥ
|
na sapakṣa ityādy uttaram | sapakṣo yo na
bhavatīti sādhyadharmavān yo na bhavatīty arthaḥ | evañ cācakṣāṇaḥ
prasajyapratiṣedhavṛttiṃ nañaṃ darśayati | yady evam, samāsaḥ kathaṃ iti cet |
gamakatvād asūryampaśyānītyādivat | apunarjñeyāni sāmāni, alavaṇabhojī,
asūryampaśāni mukhāni "suḍnapuṃsakasya" [pāṇnini 1.1.43] iti |
prayogasaṃkhyāniyamas tu bhāṣyakārīyo yathā 'nupapannas tathā
cācāryeṇaiva viniścaye "duḥkhaṃ batāyaṃ tapasvī" ityādy upahāsapūrvakaṃ
-- "yathā niketena pratipatteḥ" ityādinā pratipādita iti nehocyate
|
[DhPr
p.99]
tato 'nyas tadviruddhas tadabhāvaś ca
iti II-9
tataḥ sapakṣād anyaḥ, tena ca
viruddhaḥ, tasya ca sapaksaya abhāvaḥ. sapakṣād anyatvaṃ tadviruddhatvaṃ ca na
tāvat pratyetuṃ śakyam, yāvat sapakṣasvabhāvābhāvo na vijñātaḥ. tasmād
anyatvaviruddhatvapratītisāmarthyāt[45] sapakṣābhāvarūpau pratītāv
anyaviruddhau.
__________NOTES__________
[45]
readanyatvaviruddhatve pratīti-
?
___________________________
evaṃ saty anyaviruddhayor
asapakṣatvaṃ na syād ity asapakṣaśabdena tadabhāvatadanyatadviruddhanāṃ trayāṇām
api saṅgrahaṃ darśayituṃ kaś cetyādinā praśnapūrvam upakra[ma]te |
cakāraḥ punaḥśabdasyārthe |
anya iti
vivakṣitadharmānādhāraḥ, anyaviṣaye 'pi nañi vibhāgena niyogavṛtteḥ | na hi sa
eva brāhmaṇas tajjātiyogād, abrāhmaṇaś ca dharmāntarasamāveśāl loke pratīyata
iti | viruddha iti sahasthitilakṣaṇenānyonyātmaparihārasthitilakṣaṇena ca
virodhena viruddhaḥ | co 'nyāpekṣayā viruddharmasapakṣatvena samuccinoti
| tasya cābhāvas tuccharūpaḥ prasajyātmā vyavavarttavyaikasvabhāvaḥ
|
ayam atra prakaraṇārthaḥ -- sapakṣābhāvo 'sapakṣaḥ | sādhyadharmavān yo
na bhavatīty arthaḥ | sādhyadharmābhāvārthatvād asapakṣaśabdasya | na caivaṃ
niṣedhamātram asapakṣaḥ | kin tarhi? sarvaḥ pratiyogī niṣedhaḥ paryudataś ca,
atattvalakṣaṇatvād asapakṣasya | tad vivakṣite pratiyogini tulyaṃ,
vyatirekagateḥ sarvatra tulyatvāt, sākṣād arthāpattyā veti | caḥ
pūrvāpekṣaḥ samuccaye | anyaviruddhayor api vastusatoḥ kalpitayoś cāsapakṣatvāt
| tatra varttamānasya sādhāraṇānaikāntikatvān na tadabhāvadoṣaḥ, anyaviruddhayoś
ca svarūpakathanena tadasapakṣatvapakṣokto doṣo nirasta iti sarvam avadātam
|
nanu ca sapakṣo yo na bhavatīti vacanena yasya
sapakṣābhāvasvabhāvatvaṃ tasyaivāsapakṣatvaṃ [41b] pratipādyate | na
cānyaviruddhayos tadbhāvasvabhāvatā sambhava(vi)nī, vidhirūpatvāt | tat kathaṃ
tayos tathātvam ity āśaṅkyāha -- sapakṣād iti | anyatvaṃ tato
bhidyamānatvaṃ pṛthaktvam iti yāvat | tena ca viruddhatvaṃ tāvan na śakyaṃ
jñātum, yāvat sapakṣābhāvasvabhāvo na vijñāto bhavati | so 'nyo viruddhaś cety
arthāt |
ayam āśayaḥ -- yadi tasyānyatvābhimatasya yato 'nyatvaṃ
vyavaharttavyaṃ tadrūpatā cettasyāsiddhā sandigdhā vā bhavet tadā 'nyatvam eva
na syāt, tadātmavat, dhūmasyeva vā bāṣpādibhāvena sandihyamānasya na bāṣpāder
anyatvaniścayaḥ | yena ca viruddhaṃ yat tad rūpaṃ cet siddhaṃ sandgidhaṃ vā
tādrūpyeṇa, tadā tena saha tasyāvasthitaḥ, tadātmaparihāreṇa vā 'vasthānaṃ
katham, kathaṃ ca niścīyeta tadātmavat pūrvoktadhūmavat?
yata evaṃ
tasmāt | tayoḥ sādhyadharmvattvābhāvād ity arthaḥ | yata evaṃ tato
hetoḥ sākṣād avyavadhānena | anena yady eka evāsapakṣo vaktavyaḥ tadā
tadabhāva eveti sūcitaṃ | tur abhāvād
[DhPr
p.100]
tato 'bhāvaḥ sākṣāt sapakṣābhāvarūpaḥ pratīyate |
anyaviruddhau tu sāmarthyād abhāvarūpau pratīyete | tatas trayāṇām apy
asapakṣatvaṃ |
trirūpāṇi ca trīṇy eva liṅgāni
II-10
uktena trairūpyeṇa trirūpāṇi ca trīṇy eva liṅgāni iti
| cakāro vyaktavyāntarasamuccayārthaḥ | trairūpyam ādau pṛṣṭaṃ trirūpāṇi
ca liṅgāni pareṇa | tatra trairūpyaṃ uktam | trirūpāṇi ca ucyante | -- triṇy
eva trirūpāṇi liṅgāni | trayas trirūpa liṅgaprakārā ity arthaḥ
|
kāni punas tāni ity āha
anupalabdhiḥ
svabhāvaḥ kāryaṃ ca iti II-11
pratiṣedhyasya
sādhyasya anupalabdhis trirūpā | vidheyasya sādhyasya svabhāvaś ca trirūpaḥ,
kārya ca |
anyaviruddhayor vaidharmyam āha | yato 'nyo
niruddhaś coktayā nītyā sapakṣābhavarūpau tatas tasmāt | āstām ekasya dvayor vā
trayāṇām apīty apiśabdaḥ |
trairūpyeṇa trirūpeṇety arthaḥ |
trīṇi rūpāṇi lakṣaṇāni yeṣām iti vigrahaḥ | triṇy eva trisaṃkhyāny
eva | triyrūpāṇīty anenābādhitaviṣayatvādirūpānatarayogena
caturlakṣaṇatvaṃ ṣaḍlakṣaṇatvaṃ vā parābhimataṃ hetoḥ pratiṣedhati, trīṇy
evety anena saṃyogyādibhedena bhūyiṣthasaṃkhyatvam |
pṛṣṭa
iti pāṭhe tv ācārya iti śesaḥ | yat trairūpyaṃ pṛṣṭo yad vā yat trairūpyaṃ
pṛṣṭaṃ tat trairūpyam uktam uktena granthena | atha vā yad yasmāt trairūpyaṃ
pṛṣṭa ācāryaḥ, pṛṣṭaṃ vā tat tasmāt trairūpyam uktam iti | cas
trairūpyeṇa samaṃ trirūpāṇām uktakaramtāṃ samuccinoti |
nanu na tāvat
parasyaitad dvitayapraśnavākyaṃ śrutam | tat kathaṃ parasya dvedhā praṇaḥ
saṃkīrttyata iti cet | ucyate | trirūpāl liṅgād iti śrutavatā pūrvapakṣavādinā
'vaśyaṃ kiṃ tat trairūpyaṃ kiyac ca trirūpaṃ liṅgam ityākāṅkṣitavyam, tena
pṛṣṭam ity ucyate | etad eva katham avasīyata iti cet | trairūpyaṃ liṅgasyaivam
ātmakam ity abhidhānād ācāryasya pūrvapakṣavādina evaṃrūpa praśno 'vasīyate |
trirūpāṇi ca trīṇyevety abhidhānāc ca samkhyāpraśnaḥ | tataḥ
sādhūktaṃ trairūpyam ādāv ityādi | liṅgaprakārā liṅgasvarūpāṇi
||
saṃyogyādibhedena tritvāsambhavāt pṛcchati -- kānīti |
sāmānyaviśeṣākārābhyāṃ praśnaḥ | kāryaṃ ca vidheyasyeti prakṛtam |
kevalaṃ vidheyasyeti pūrvaṃ sāmarthyād anarthāntarasya vidheyasya, adhunā
tv arthāntarasya vidheyasyety avaseyam | vidheyasyārthāntarasya kāryaṃ trirūpam
iti yojanīyam | cakārau pūrvāpekṣayā samuccayārthau
||
[DhPr p.101]
anupalabdhim udāhartum āha
--
tatra anupalabdhir yathā na pradeśaviśeṣe kvacid ghaṭaḥ,
upalabdhilakṣaṇaprāptasya anupalabdher iti
II-12
yathā ityādi | yathā ity upapradarśanārtham |
yathā iyam anupalabdhis tathā anyā api | na tv iyam eva ity arthaḥ |
pradeśa ekadeśaḥ | viśisyata iti viśeṣaḥ pratipattṛpratyakṣaḥ |
tādṛśaś ca na sarvaḥ pradeśaḥ | tad āha -- kvacid iti |
pratipattṛpratyakṣe kvacid eva pradeśa iti dharmī | na ghaṭa iti sādhyam
| upalabdhir jñānam | tasyā lakṣaṇaṃ janikā sāmagrī | tathā hi
upalabdhir lakṣyate | tatprāpto 'rtho janakatvena sāmagryantarbhāvāt |
upalabdhilakṣaṇaprāpto dṛśya ity arthaḥ | tasya anupalabhdeḥ --
ity ayam hetuḥ |
atha yo yatra na asti sa kathaṃ tatra
dṛśyaḥ | dṛśyatvasamāropaḍ asann api dṛśya ucyate | yaś ca evaṃ sambhāvyate --
yady asāv atra bhaved dṛśya bhaved iti | sa tatra avidyamāno 'pi dṛśyaḥ
samāropyaḥ | kaś ca evaṃ sambhāvyaḥ? yasya samagrāṇi svālambhanadarśanakāraṇāni
bhavanti | kadā ca tāni samagrāṇi gamyate?
yadaikajñānasaṃsargivastvantaropalambhaḥ | ekaindriyajñānagrāhyaṃ
locanādipraṇidhānābhimukhaṃ vastudvayam anyonyāpekeṣam ekajñānasaṃsargi kathyate
| tayor hi
na ghaṭa iti ghaṭābhāvavyavahārayogyateti
draṣṭavyam | ghaṭābhāvasya pratyakṣasiddhatvāt | etac ca parastād abhidhāsyate |
tayā lakṣyata iti bruvatā lakṣyate 'neneti lakṣaṇam iti vyaktīkṛtam |
tad ity upalabdhilakṣaṇam | kathaṃ tatprāpta ity āha janakatvena |
kiṃ tenaikena sā janyate yenaivam ucyata ity āha sāmagryantarbhāvād iti
|
samudāyārthaṃ sphuṭayati | dṛśyo darśanayogyaḥ |
itir evamarthe | evam abhidheyo yasyopalabdhilakṣaṇaprāptaśabdasya
|
yady avidyamānaḥ samāropād dṛśya ucyate tadā bhinnendriyagrāhyam api
tatrānekam asti | tasyāpi tarhi tathātvam āyātam ity āśaṅkyāha yaś caivam
iti | co 'vadhāraṇe | sa tādṛśo dṛśyatayā samāropyo na sarva ity arthāt |
kaś caivaṃ sambhāvya iti pṛcchati | punaḥśabdārthaś cakāraḥ
|
yasyeti siddhāntī | yasyeti pratiṣedhasya | svam
ātmānam ālambata ity ālambanaṃ | yasya darśanasya | tasya kāraṇāni
| tac cen nāsti kathaṃ taddarśanakāraṇasāmagryāvagatir ity āśayaḥ pṛcchati
kadeti | ca pūrvavat | ekasmiñ jñāne saṃsargaḥ pratibhāsaḥ sa
yasyāsti | tac ca tadvastvantaraṃ ceti tathā tasyopalambho yadety uktam
|
[DhPr p.102]
sator na ekaniyatā bhavati
pratipattiḥ | yogyatāyā dvayor apy viśiṣṭatvāt | tasmād ekajñānasaṃsargiṇi
dṛśyamāne saty ekasminn itarat samagradarśanasāmagrīkaṃ yadi bhaved dṛṣyam eva
bhaved iti sambhāvitaṃ dṛśyatvam āropyate | tasya anupalambho dṛśyānupalambhaḥ |
tasmāt sa eva ghaṭaviviktapradeśas tadālambhanaṃ ca jñānam
dṛśyānupalambhaniścayahetutvāt drśyānupalambha ucyate |
yāvad dhi
ekajñānasaṃsargi vastu na niścitam tajjñānaṃ ca na tāvad dṛśyānupalambhaniścayaḥ
| tato vastu anupalambha ucyate tajjñānaṃ ca | darśananivṛttimātraṃ tu svayam
aniścitatvād agamakam | tato dṛśyaghaṭarahitaḥ pradeśaḥ tajjñānaṃ ca
vacanasāmarthyād eva dṛśyānupalambharūpam uktaṃ draṣṭavyam
|
tatra yadi nirākāraṃ vijñānam iti sthitis tadaikaśabdo
dvayādisaṃkhyānirāsārthaḥ | yadā tu sākāram iti sthitis tadā pakṣadvayam -- ekam
eva vānekākāram aśakyavivecanaṃ citraṃ jñānam, prativastv anekam eva vā
tattadākārānukāri | pūrvasmin pakṣe pūrvavad ekaśabdaḥ | śeṣapakṣe tv
ekacakṣurāyatanaprabhavatvād ekarūpālambanatvāc caikaśabdo gauṇaḥ |
nanu
yadi tat pratiṣidhyamānam anena bhūtalādinā sahaikasmin jñāne pratibhāseta
tadapekṣam idam ekajñānasaṃsargi kathyate | yāvatedam eva nāstīty āśaṅkya
tathātvam eva tayor ekendriyetyādinā darśayati | locanādīnāṃ
praṇidhānaṃ svajñānopajanane yogyībhavanaṃ tatrābhimukham anuguṇam |
anyonyāpekṣam iti ghaṭādyapekṣaṃ bhūtalādi, tadapekṣaṃ ca ghaṭādīty
arthaḥ |
yadi nāma dvayaṃ tatrāvasthitaṃ tathāpy ekam eva
tatrāvabhāsiṣyata ity āha -- tayor iti | hir yasmāt | upapattim
āha -- yogyatāyā iti | yata eva tayor ghaṭādibhūtalādyor
ekajñānasaṃsargaḥ sambhavī tasmāt | ekasmin bhūtalādike dṛśyamāne
satītarad ghaṭādikaṃ paripūrṇadarśanasāmagrīkaṃ jñātavyam | tathāsad avidyamānam
api samāropād dṛśyam ucyata iti darśayati |
bhaved itinā
sambhāvanāyā ākāraḥ kathitaḥ | tasyaiva sambhāvanārhasyānupalambhas
tadaviviktānyopalambharūpaḥ | yasmāt tasyaikajñānasaṃsargiṇo bhūtalāder
darśanāt tadanupalambho niścīyate tasmāt |
nanu
bhūtalādijñānaniścaya eva tadanupalambhaniścayahetutvād anupalambho 'stu
bhūtalādikaṃ tu katham ity āha -- yāvad iti | hir yasmāt | anena
jñānaviśiṣṭaṃ bhūtalādi, bhūtalādyavacchinnañ ca jñānaṃ
dṛśyasyānupalambham upalambhābhāvaṃ vyavaharttavyaikasvabhāvaṃ
niścāyayatīti darśitam | vastv iti bhūtalādi | jñānam iti tadgrāhi
| cas tulyopāyatvaṃ samuccinoti |
[DhPr
p.103]
kā punar upalabdhilakṣaṇaprāptir ity āha
--
upalabdhilakṣaṇaprāptir upalambhapratyayāntarasākalyaṃ
svabhāvaviśeṣaś ca
II-13
upalabdhilakṣaṇaprāptiḥ upalabdhilakṣaṇaprāptavaṃ
ghātasya upalambhapratyayāntarasākalyam iti. jñānasya ghaṭo 'pi janakaḥ,
anye ca cakṣurādayaḥ. ghaṭād dṛśyād anye hetavaḥ pratyayāntarāṇi.
teṣāṃ sākalyam sannidhiḥ. svabhāva eva viśiṣyate
tadanyasmād iti viśeṣa viśiṣta ity arthaḥ. tad ayam viśiṣṭaḥ
svabhāvaḥ pratyayāntarasākalyaṃ ca etat dvayam upalabdhilakṣanaprāptatvaṃ
ghaṭāder draṣṭavyam |
yady ekasmin jñāne yayoḥ saṃsargo 'sti
tayor ekataropalambhas taditarānupalambhaniścayahetutvād anupalambhas tasmāc ca
tasyābhāvavyahāras tadā nīlajñānānubhave pītajñānābhāvavyavahāro na syāt tayor
ekajñānasaṃsargābhāvāt | na hi bhavanmate jñānaṃ jñānāntareṇa vedyate,
svasaṃvedanatvābhāvaprasaṅgād iti cet | satyam etat | kevalam
ekajñānasaṃsargiśabdenānyonyāvyabhicaritopalambhatvam iha vivakṣitam | tac ca
jñāne 'py asti | yadi hi tajjñānaṃ vidyamānaṃ syāt tadā nīlajñānavat saṃviditam
eva bhavet | na ca saṃvedyate | tasmān nāstīti vyavahriyata iti kim avadyam |
syād etat | kiṃ punar jñātṛjñeyadharmopalabdhivyudāsena paryudāsavṛttinā
nañā jñātṛjñeyadharmalakṣaṇā dvividhopalabdhiḥ pratipādyate ? na
tūpalambhābhāvamātraṃ prasajyapratiṣedhāśrayeṇocyate yatheśvaraseno
manyata ity āśaṅkyāha -- darśanatyādi | darśanam upalabdhis tasya
nivṛttir abhāvas tuccharūpaḥ saiva tanmātraṃ
vastvantarasaṃsargavirahaḥ | tuḥ pūrvasmād anupalambhād vaidharmyam
asya dyotayati | svayam aniścitatvād iti bruvatānupalambhāt
tatpratipattāv anavasthādoṣaprasaṅgena tasya sādhakābhāvaḥ sūcitaḥ |
aniścitatvād evāgamakaḥ | evañ ca vyācakṣāṇena idaṃ sūcitam --
tathāvidhānupalabdhiḥ pramāṇanivṛttāv apy arthābhāvābhāvād abhāvavyavahāre
sādhye 'naikāntikīti | vacanasāmarthyād ity
upalabdhilakṣaṇaprāptasyetivacanasāmarthyāt, anyathaitad
atiricyeteti bhāvaḥ ||
nanūpalabdhilakṣaṇaprāptaḥ sa ucyate
yasyopalabdhilakṣaṇaprāptir asti | yathā yasyāptir yathārthadarśanādirūpāsti sa
āpta ity ucyate | sā copalabdhilakṣaṇaprāptir yady ātmamanaḥsannikarṣaḥ,
indriyamanaḥsaṃyogaḥ, indriyārthasannikarṣaḥ, viṣayaprakāśasaṃyogaḥ,
anekadravyavattvam, rūpaṃ codbhūtaṃ samākhyātaṃ tadā tvanmate 'mīṣām
abhāvād upalabdhilakṣaṇaprāptir asambhavinīti manyamānaḥ pṛcchati kā
punar iti | sāmānyaviśeṣākārābhyām ayaṃ praśnaḥ | ācāryasyāpi nāmūny
upalabdhilakṣaṇaprāptiśabdena vivakṣitāni |
kiṃ tarhīyam
ityabhiprāyeṇa yad upalabdhilakṣaṇetyādiprativacanaṃ tad
upalabdhītyādinā vyākhyātum upakramate | vyākhyeyam
evopalabdhilakṣaṇaprāptiśabdasāmānārthenopalabdhilakṣaṇaprāptatvaśabdenānuvadati
| ayaṃ cāsyāśayaḥ yasyopalabdhilakṣaṇaprāptis tasyāvaśyam
upalabdhilakṣaṇaprāptatvam astīti | ata evopalabdhilakṣaṇaprāptir
upalabdhilakṣaṇaprāptatvam ity uktam | kasyety ākāṅkṣāyām āha ghaṭasyeti
|
nanu sākalyaṃ nāmānekadharmaḥ | na ca jñānasya hetavo bahavaḥ | kiñ ca
yadi pratiṣedhyo 'pi jñānasya hetuḥ syāt tadā tasmāt pratyayād anye pratyayāḥ
pratyayāntarāṇy ucyanta ity āśaṅkyāha jñānasyeti |
[DhPr
p.104]
kīdṛśaḥ svabhāvaviśeṣa ity āha
yaḥ
svabhāvaḥ satsv anyeṣu upalambhapratyayeṣu san pratyakṣa eva bhavati sa
svabhāvaviśeṣaḥ II-14
satsv ityādi
| upalambhasya yāni ghaṭād dṛśyād pratyayāntarāni teṣu
satsu vidyamāneṣu yaḥ svabhāvaḥ san pratyakṣa eva bhavati sa
svabhāvaviśeṣaḥ | tad ayam atra arthaḥ -- ekapratipattrapekṣam idam
pratyakṣalakṣaṇam | tathā ca sati draṣṭuṃ pravṛttasya ekasya draṣṭur dṛśyamāna
ubhayavān bhāvaḥ | adṛśyamānās tu deśakālasvabhāvaviprakṛṣṭāḥ
svabhāvaviśeṣarahitāḥ pratyayāntarasākalyavantas tu | yair hi pratyayair sa
draṣṭā paśyati te sannihitāḥ | ataś ca sannihitā yad draṣṭuṃ pravṛttaḥ saḥ
|
na kevalaṃ pratyayāntarasākalyam upalabdhilakṣaṇaprāptiḥ
kin tv anyad apīty āha -- svabhāveti | cas tulyabalatvaṃ
samuccinoti | tadanyasmāt piśācāder viśiṣyate |
jñānajananayogyatayā viśeṣaṇatve py asya rājadantādipāṭhād
viśeṣaśabdasya pūrvanipātābhāvaḥ | karmasādhanasyaiva
viśeṣaśabdasyārtham viśiṣṭa iti |
dvayam etan militam
evopalabdhilakṣaṇaprāptiśabdavācyam upasaṃhāravyājena tad ityādinā
darśayati | yataḥ pratyayāntarasākalyaṃ svabhāvaviśeṣaś copalabdhilakṣaṇaprāptir
vivakṣitā tat tasmād upalabdhilakṣaṇaprāptiśabdavācyam
upalabdhilakṣaṇaprāptatvaṃ ghaṭādeḥ pratiṣedhyasya ||
atha kiṃ sthavīyān svabhāvaḥ svabhāvaviśeṣa
utasvit pararūpāmiśrasvalakṣaṇātmaka ity abhipretya pṛcchati kīdṛśa iti |
satsv ityādy uttaram upalambhasyetyādinā vyācaṣṭe |
nanu kim asya sambhavo 'sti yad uta pratyayāntarasākalye saty api
svabhāvaḥ pratyakṣa eva bhavatīti | tathā hi saty api ghaṭasya tādṛśe svabhāve
vidūravarttinaḥ puruṣasya locanādipraṇidhāne pi nāsau pratyakṣo bhavatīty
āśaṅkyāha tad ayam iti | yasmād dvayam etad upalabdhilakṣaṇaprāptim
avocad ācāryas tat tasmād atra prastave 'yam artho vācyo 'bhimataḥ
| ko 'sāv ity āha eketi | ekaś cāsau vivakṣitaḥ pratipattā
ceti tathā tadapekṣam idaṃ pratyakṣalakṣaṇam | yaḥ
svabhāvaḥ satsv anyeṣūpalambhapratyayāntareṣu san pratyakṣa eva
bhavatīty evaṃ rūpaṃ | ekaś ca pratipattā sa eva vācyo yo
'vyavadhānādideśo draṣṭuṃ pravṛttaś ca | tathāvidhe ca draṣṭari
tathāvidho 'vaśyaṃ pratyakṣa eva bhavatīti | tathāpi kathaṃ pūrvapakṣātikrama
ity āha tathā ceti tasmiṃś ca prakāre sati | dṛśyamāna iti
hetubhāvena viśeṣaṇam | ubhayavān svabhāvaviśeṣavān
pratyayāntarasākalyavāṃś ca | yady
[DhPr
p.105]
draṣṭum apraṛttasya tu yogyadeśasthā api draṣṭuṃ te na
śakyāḥ pratyayāntaravaikalyavantaḥ, svabhāvaviśeṣayuktās tu | dūradeśakālās tu
ubhayavikalāḥ | tad evaṃ paśyataḥ kasyacin na pratyayāntaravikalo nāma,
svabhāvaviśeṣavikalas tu bhavet | apaśyatas tu draṣṭuṃ śakyo yogyadeśasthaḥ
pratyayāntaravikalaḥ | anye tu ubhayavikalā iti
|
adṛśyamānāpi svabhāvaviśeṣavantas tadā kiṃ
svabhāvaviśeṣagrahaṇenety āha adṛśyamānā iti | tur dṛśyamānebhyo
'dṛśyamānān bhinatti | deśādiviprakṛṣṭatvam adṛśyamānatve nibandhanam,
hetubhāvena viśeṣaṇāt | te pratyayāntarasākalyavantaḥ | tuḥ
svabhāvaviśeṣavirahāt pratyayāntarasākalyavattvena tān viśinaṣṭi | draṣṭuṃ
pravṛttasyety asyānuvṛttāv idaṃ draṣṭavyam
|
ayam atra prakaraṇārthaḥ ekapratipattrapekṣayā
yas tathāvidhaḥ svabhāvaḥ so 'pi yady upalabdhilakṣaṇaprāptilakṣaṇatvena
nopādīyate, tadā teṣām api deśādiviprakarṣiṇāṃ pratyayāntarasākalyam
upalabdhilakṣaṇaprāptir astīty upalabdhilakṣaṇaprāptānām anupalambhād
abhāvavyavahāraḥ pravarttanīyaḥ syāt | na caitad yujyate | tasmād
viśiṣṭapratipattrapekṣam idaṃ svabhāvaviśeṣasya lakṣaṇam ity
upalabdhilakṣaṇaprāptilakṣaṇaṃ sūktam iti |
pratyayāntarasākalyavattvam
eva teṣāṃ sādhayann āha yair iti | hir yasmādarthe | etad eva
kutaḥ siddhyatīty āha ata iti | ata ity ayaṃ nipāto
vakṣaymāṇahetvarthaḥ | co vaktavyam etad ity asminnarthe | sannihitās
te pratyayā yad yasmād draṣṭuṃ pravṛttas tadviviktaṃ draṣṭuṃ
pravṛtto yata ity arthaḥ | yad vā tad eva nirīkṣituṃ pravṛtto yata iti | tadā tu
[43b] prekṣāpūrvakārīti draṣṭavyam | darśanapravṛttapuruṣāpekṣayā tāvad
arthasyaivaṃprakāravattvaṃ, draṣṭum apravṛttasya tu sa kīdṛśa ity āha draṣṭum
apravṛttasyeti | tunā draṣṭuṃ pravṛttād apravṛttasya bhedam āha |
yāvaty eva deśe sati tasmin pratyayāntare dṛśyante 'rthaḥ sa eva yogyo
deśaḥ tatrasthāḥ |
tasmād dṛśyād anye ye cakṣurādayo hetavas
tāni pratyayāntarāṇi | teṣāṃ vaikalyam abhāvas, tadvantaḥ
hetubhāvena viśeṣaṇād | ata eva draṣṭuṃ te na śakyāḥ | svabhāvaviśeṣas tu
teṣām astīti darśayann āha svabhāveti | tunā
pratyayāntaravaikalyavattvāt svabhāvaviśeṣayuktatvena tān viśinaṣṭi |
tathāvidhapuruṣāpekṣayā deśakālaviprakṛṣṭānāṃ tu kā vārttety āha dūreti |
dūrau deśakālau yeṣāṃ te tathoktāḥ | ye hi deśena viprakṛṣṭās te dūradeśā ye ca
kālena te dūrakālā bhavantīti bhāvaḥ | tuḥ pūrvebhya imān bhinatti |
atrāpi draṣṭum apravṛttasyety anuvarttate | tad evam ityādinoktam
evopasaṃharati |
athavā ekapratipattrapekṣam
idam ity anyathā vyākhyāyate -- ihopalabdhilakṣaṇaprāptasyety anena
deśakālasvabhāvaviprakṛṣṭatayānupalabdhilakṣaṇaprāptāḥ kila vyāvartayitavyāḥ |
na ca te 'py anupalabdhilakṣaṇaprāptāḥ śakyā vaktuṃ yato vyavacchidyeran tathāpi
piśāco 'pi sajātīyair upalabhyate evaṃ deśaviprakṛṣṭo 'pi taddeśīyaiḥ | tathā
kālaviprakṛṣṭo 'pi tatkālikair iti vyāvarttyābhāvād upa--
[DhPr
p.106]
anupalabdhim udāhṛtya svabhāvam udāhartum āha
--
svabhāvaḥ svasattāmātrabhāvini sādhyadharme
hetuḥ II-15
svabhāva ityādi |
svabhāvo hetur iti sambandhaḥ | kīdṛśo hetuḥ sādhyasya svabhāva ity āha
-- svasya ātmanaḥ sattā | sā eva kevalā svasattāmātram |
tasmin sati bhavituṃ śīlaṃ yasya iti | yo hetor ātmanaḥ sattām apekṣya vidyamāno
bhavati, na tu heutsattāyā vyatiriktaṃ kañcid dhetum apekṣate sa
svasattāmātrabhāvī sādhyaḥ | tasmin sādhye yo hetuḥ sa svabhāvaḥ tasya
sādhyasya na anyaḥ |
udāharaṇam --
yathā vṛkṣo ayaṃ
śiṃśapātvād iti II-16
yathā iti |
ayam iti dharmī | vṛkṣa iti sādhyam | śiṃśapātvād iti hetuḥ
| tad ayam arthaḥ -- vṛkṣavyavahārayogyo 'yam, śiṃśapāvyavahārayogyatvād iti |
yatra pracuraśiṃśape deśe 'viditaśiṃśapāvyavahāro jaḍo yadā kenacid uccāṃ
śiṃśapāṃ upādarśya ucyate `ayaṃ vṛkṣaḥ' iti tadāsau jāḍyāc chiṃśapāyā uccatvam
api vṛkṣavyavahārasya nimittam avasyati tadā yām eva anuccām paśyati śiṃśapāṃ
tām eva avṛkṣam avasyati | sa muḍaḥ
śiṃśapāmātranimitte
____________________
labdhilakṣaṇaprāptasyeti
viśeṣaṇam anarthakam ity āśaṅkyāha tad ayam atrārtha iti
|
tadā tu
pratyakṣaśabdenopalabdhilakṣaṇaprāptatvaṃ vācyaṃ tasya lakṣaṇam idaṃ pūrvoktam
iti yojyam | ekapratipattrapekṣam idaṃ pratyakṣalakṣaṇam
upalabdhilakṣaṇam ity arthaḥ | tathāpi kathaṃ codyātikrama ity āha tathā
ceti | śeṣaṃ pūrvaṃ eva kṛtavyākhyānam ||
samprati svabhāvahetuṃ vivaritum anupalabdhim ityādinopakramate |
sāmānyavṛttir apy ayaṃ svabhāvaśabdaḥ sādhyadharmasya śrutatvāt tasyaiva
svabhāve vartate ity abhiprāyeṇa sādhyasya svabhāva ity abhyavādīt |
hetoḥ svarūpasya cintanāt svaśabdena tasyaivātmā vivakṣitaḥ | etad eva
yo hetor ityādinā sphuṭayati | tasmin sādhye yo hetur gamakaḥ
||
[DhPr p.107]
vṛkṣavyavahāre pravartyate | na
uccatvādi nimittāntaram iha vṛkṣavyavahārasya | api tu śiṃśapātvamātraṃ nimittaṃ
-- śiṃśapāgataśākhādimattvam nimittam ity arthaḥ |
kāryam
udāhartum āha --
kāryaṃ yathā vahnir atra dhūmād
iti II-17
vahnir ity sādhyam |
atra iti dharmī | dhūmād iti hetuḥ | kāryakāraṇabhāvo loke
pratyakṣānupalambhanibandhanaḥ pratīta iti na svabhāvasyeva kāryasya lakṣaṇam
uktam |
udāharaṇam asyārthasyeti prakaraṇāt |
udāhriyate pradarśyate svabhāvahetur anenety udāharaṇaṃ svabhāvahetupratipādakaṃ
vākyam | idaṃ ca svabhāvahetor arthakathanaṃ na tu tatprayogopadarśanam |
prayogas tu yaḥ śiṃśapātvavyavahārayogyaḥ sa vṛkṣatvavyavahārayogyaḥ | yathā
pravartitavṛkṣatvavyavahārā pūrvādhigatā śiṃśapā | śiṃśapāvyavahārayogyaś cāyam
iti |
nanu ca yaḥ śiṃśapā paśyati sa vṛkṣaṃ jānāty eva | tat katham atra
sādhyasādhanabhāva ity āha tad ayam iti | yasmāt śiṃśapā
sādhanatvenopanyastā, vṛkṣaḥ sādhyatvena | na caitad yathāśruti saṅgacchate
tat tasmāt vṛkṣo 'yaṃ vṛkṣavyavahārayogyo 'yaṃ śiṃśapātvāt
śiṃśapāvyavahārayogyatvād ity ayam artho vācyaḥ vṛkṣo 'yaṃ
śiṃśapātvād ity asya vākyasyeti prakaraṇāt | itir vākyārthasyaiva
svarūpaṃ darśayati |
nanu yo viditavṛkṣavyavahāraḥ sa svayaṃ
pratyakṣeṇaiva taṃ vyavahāraṃ pravartayiṣyati tat katham asyānumānasyāvatāra ity
āha tatreti vākyopakṣepe | nimittam ity antaṃ subodham
|
anena ca prabandhena mūḍhaṃ praty etad vyavahārasādhanam anumānam iti
darśitam | kevalam idam atra nirūpaṇīyam | [yadā ca] vṛkṣatvavyavahāravyutpattiṃ
kāryamāṇa evāropitoccatvādinimittaḥ, tadā kena dṛṣṭāntena bodhayitavyaḥ? ādita
eva tena śākhādimattvamātraṃ nimittaṃ na gṛhītam iti | satyam etat | kevalaṃ
bodhe yatnaḥ karaṇīyaḥ | tadāsau jāḍyād uccatvam api nimittam avasyatītīdam
etasmin mūḍhe pratipattari yojanīyam | yaḥ prathamaṃ tāvat śiṃśapāgataṃ
śākhādimattvamātram eva nimittam avasāya vṛkṣavyavahāraṃ prāvartayat paścāj
jāḍyavaśāt tanmātraṃ nimittaṃ vismṛtyānyad eva vṛkṣavyavahārakāle uccatvam api
nimittam āsīd iti vyāmuhya tadoccatvam api vṛkṣavyavahāranimittam avakalpayatīti
| sa caivaṃbhūto jaḍaḥ śiṃśapāvyavahārayogyatvena hetunā prathamaṃ
pravartitatanmātranimittavṛkṣavyavahārayā tadānīṃ tathāsmāritayā śiṃśapayā
dṛṣṭāntena vṛkṣavyavahārayogyatāṃ bodhayituṃ śakyata eva | yaḥ punar ādita
evāropitoccatvādinimittas taṃ prati hetūpanyāsa eva na yujyate | kiṃ tarhi?
vṛkṣavyavahārasamayam evāsau grāhayitavya iti sarvam avadātam |
[DhPr
p.108]
nanu trirūpatvād ekam eva liṅgaḥ yuktaṃ | atha
prakārabhedād bhedaḥ | evaṃ sati svabhāvahetor ekasyānantaprakāratvāt trirūpam
ayuktam ity āha --
atra dvau vastusādhanau ekaḥ
pratiṣedhahetuḥ II-18
atra
dvau iti | atra ity eṣu triṣu madhye dvau hetū
vastusādhanau -- vidheḥ sādhanau gamakau | ekaḥ pratiṣedhasya
hetugamakaḥ | pratiṣedha iti ca abhāvo 'bhavavyavahāraś ca ukto
draṣṭavyaḥ |
idānīṃ kāryahetuṃ vivarītum āha -- kāryam
iti | hetoḥ prakṛtatvāt kāryam iti kāryahetum ity avaseyaṃ
sukhapratipatty artham |
sādhyādisvarūpam āha vahnir iti | etad
api hetor arthakathanam | na tu prayogapradarśanam | vyāpter darśayitavyāyā
apradarśanāt | anirdeśyāyāś ca pratijñāyā nirdeśāt | vyāptivediny api puṃsi
hetur anuvādyenaiva rūpeṇa nirdiśyamāna prathamānta eva nirdeśyaḥ atra dhūma iti
| na tu dhūmād iti | na ca tathāvidhaṃ praty api pratijñā anyathā ka enām
asādhanāṅga brūyāt | sādhanāṅgatve ca śatamukhī bādhā vādanyāyasyāpadyeta
|
īdṛśas tu prayogaḥ karaṇīyaḥ -- yatra dhūmas
tatra sarvatra vahnir yathā mahānase, dhūmaś cātreti | svabhāvānupalabdhyor iva
kāryahetor api kasmāl lakṣaṇam ācāryeṇa na praṇītam ity āśaṅkām
apākurvann āha -- kāryeti | loke vyavaharttari jane | pratītaḥ
prasiddhaḥ | itir hetau | noktam ācaryeṇeti śeṣaḥ |
ayam abhiprāyaḥ anupalabdhau khalu bahavo vipratipannāḥ |
upalabdhyabhāvamātram anupalabdhim īśvaraseno manyate | kumārilas
tu vastvantarasyaikajñānasaṃsargitām anapekṣyaivānyamātrasya jñānam anupalabdhim
abhāvapramāṇatayā varṇayati | tathā, vivakṣitajñānānādhāratālakṣaṇam ātmano
'pariṇāmaṃ svāpādisādhāraṇam [44b] api tathātvena varṇayati | yad āha --
"sātmano 'pariṇāmo vā vijñānaṃ vānyavastuni" iti
|[46]
__________NOTES__________
[46] ŚV
abhāvapariccheda 11cdsātmanaḥ pariṇāmo vā vijñānaṃ vākyavastuni
|
___________________________
tathā svabhāve 'pi hetau bahavo
vipratipedire | kecid arthāntarāpekṣiṇy api dharme svabhāvaṃ hetum adhyavasitāḥ
| kecit tu vastuno dharmiviśeṣam āśritaṃ svabhāvam iti
|
tadvipratipattinirākaraṇārthaṃ tayor lakṣaṇam ākhyātam | atra tu
kāryatvarūpe na kecid vipratipadyanta iti nāsya lakṣaṇām uktam iti |
kāryakāraṇabhāvena gamyagamakabhāve sarvathā gamyagamakabhāvaprasaṅga
ityādikāyāṃ vipratipattāv api na kāryasya lakṣaṇe viprtipatti | kin tarhi? tasya
gamakatve | sā cānyatra nirākṛtā 'trāpi prājñaiḥ svayam abhyūhyā
prājñajanādhikāreṇāsya prārambhād iti ||
samprati trirūpāṇi ca trīṇy
evety asahamānaḥ prāha -- nanv iti | nanu praśnaḥ |
athaśabdo yadiśabdasyārthe | prakārasya svarūpasya
bhedād viśeṣāt bhedo nānātvam | evam abhyupagame
sati | ekasyeti abhinnasya | abhinnatvañ
cāsvabhāvahetutvavyāvṛtteḥ sarvatra bhāvāt | [DhPr
p.109]
tad ayam arthaḥ -- hetuḥ sādhyasiddyarthatvāt
sādhyāṅgam, sādhyaṃ pradhānam | ataś ca sādhyopakaraṇasya hetuḥ
pradhānasādhyabhedād bhedaḥ, na svarūpabhedāt | sādhyaś ca kaścid vidhiḥ, kaścit
pratiśedhaḥ | vidhipratiṣedhayoś ca parasparaparihāreṇa avasthānāt heyor hetū
bhinnau | vidhir api kaścid dhetor bhinnaḥ, kaścid abhinnaḥ | bhedābhedayor apy
anyonyatyāgenātmasthiter bhinnau hetū | tataḥ sādhyasya parasparavirodhāt hetavo
bhinnāḥ, na tu svata eveti ||
kasmāt punas trayāṇām
hetutvam, kasmāt ca anyeṣām hetutvam ity āśaṅkya yathā trayāṇām eva hetutvam
anyeṣāṃ ca ahetutvaṃ tad ubhayaṃ darśayitum āha
--
svabhāvapratibandhe hi saty artho arthaṃ
gamayet II-19
anantaprakāratvād
iti bruvato 'yaṃ bhāvaḥ --
saviśeṣaṇanirviśeṣaṇavyatiriktāvyatiriktaviśeṣaṇatvādibhedenānantasvabhāvatvād
iti | gamakāv iti vivṛṇvan sādhayata iti sādhanāv iti kartari
lyuṭaṃ darśayati | atra ca vastunaḥ sādhanāv evety avadhāraṇīyaṃ na tu vastuna
eveti | itaravyavacchedasyāpi tābhyāṃ sādhanāt | pratipattradhyavasāyānurodhāt
tu vidhisādhanatvam anayor ucyate | pratiṣedhasya hetur evety
avadhāraṇīyaṃ na tv ayam eveti pūrvābhyām api sāmarthyāt pratiṣedhasya sādhanāt
|
nanu na dṛśyānupalambhenābhāvaḥ sādhyate tasya pratyakṣasiddhatvāt |
kin tu vyavahāraḥ | tat kathaṃ pratiṣedho 'nupalambhasādhyaḥ |
athābhāvavyavahāraḥ pratiṣedha ucyate | tarhi vyāpakānupalambhādinā
vyāpyādyabhāve sādhye kenābhāvaḥ sādhitaḥ | tataḥ kim atra pratiṣedhaśabdena
pratipattavyam ity āśaṅkyāha pratiṣedha iti | itiḥ
pratiṣedhaśabdaṃ pratyavamṛśati |
tena pratiṣedha ity anena
śabdenābhāvo 'bhāvavyavahāraś cokto draṣṭavya ity arthaḥ | ekasya
pratiṣedhena iti mukhyayā vṛttyā saṅgraho 'nyasya pratiṣedhāśrayatayā gauṇyā
vṛttyeti bhāvaḥ | nāstīti jñānaṃ nāstītyabhidhānaṃ niḥśaṅkātra
gamanāgamanalakṣaṇā pravṛttir vyavahāraḥ | sa ca haṭhāt pravarttayituṃ na
śakyata iti tadyogyataiva sādhyeti draṣṭavyam | evaṃ tu svabhāvahetāv antarbhāve
'py anupalambhasya tataḥ pṛthakkaraṇaṃ pratipattradhyavasāyavaśād ity avaseyam
|
nanu vidhipratiṣedhasādhanatve 'py amīṣāṃ trirūpatvam aviśeṣṭam |
tattvād eva cādhedaś coditaḥ | tat katham idam uttaraṃ pūrvapakṣam iti
varttatām ity āśaṅkyāha -- tad ayam iti | yasmād idam uttarīkṛtam
ācāryeṇa yathāśruti ca pūrvapakṣaṃ nātikrāmati tat tasmād ayam
artho vākyasyāyaṃ tātparyārth ity arthaḥ | etam evārthaṃ hetur
ityādinā na tu svata evety antena granthe pratipādayati ||
atha
katham anyo 'rtho 'nyam arthaṃ na vyabhicarati yenaite trayo hetavaḥ? ya[45a]thā
cāmīṣāṃ svasādhyasādhanād gamakatvaṃ tathā 'nyeṣām apy
akāryasvabhāvānupalambhātmanāṃ kiṃ na bhavatīti manvānaḥ praśnenopakramate --
kasmād iti | kasmād iti sāmānyato hetuṃ pṛcchati punar iti
viśeṣataḥ | trayāṇām anupalabdhyādīnām | caḥ pūrvanimittāpekṣayā
nimittāntarasamuccayārthaḥ | anyeṣām anīdṛśātmanāṃ saṃyogyādīnām
|
[DhPr p.110]
svabhāvapratibandha ity |
svabhāvena pratibandhaḥ | "sādhanaṃ kṛtā" [vyā-mahā- 2.1.33.] iti samāsaḥ |
svabhāvapratibaddhatvaṃ pratibaddhasvabhāvam ity arthaḥ | kāraṇe svabhāve vā
sādhye svabhāvena pratibandhaḥ kāryasvabhāvayor aviśiṣṭa ity ekena samāsena
dvayor api saṃgrahaḥ | hir yasmādarthe | yasmāt svabhāvapratibandhe
sati sādhanārthaḥ sādhyārthaṃ gamayet tasmāt trayāṇāṃ
gamakatvam anyeṣām agamakatvam |
kasmāt punaḥ
svabhavapratibandha eva sati gamyagamakabhāvo na anyathety āha
--
tadapratibaddhasya
tadavyabhicāraniyamābhāvāt
II-20
tadapratibaddhasyety | tad iti svabhāva uktaḥ
| tena svabhāvena apratibaddhaḥ -- tadaptratibaddhaḥ | yo yatra
svabhāvena na pratibaddhaḥ tasya tadapratibaddhasya
tadavyabhicāraniyamābhāvāt | tasyāpratibhandaviṣayasyāvyabhicāraḥ
tadavyabhicāraḥ tasya niyamaḥ tadavyabhicāraniyamaḥ tasyābhāvāt
|
tad ayam arthaḥ -- na hi yo yatra svabhāvena na
pratibaddhaḥ, sa tam apratibandhaviṣayam avaśyam eva na vyabhicāratīti nāsti
tayor avyabhicāraniyamaḥ -- avinābhāvaniyamaḥ |
avyabhicāra--
svabhāvena svarūpeṇa | "sādhanaṃ kṛtā"
[vyā-mahā-2.1.33.] iti pāṇinīyabhāṣyakārasyedaṃ sūtram | tena
"karttṛkaraṇe kṛtā bahulam" [pāṇini 2.1.32] iti sūtram apanīya galecopaka
ityādisiddhy artha "sādhanaṃ kṛtā" iti sūtraṃ kṛtam | vārttikasūtrikāṇāṃ tu
"tṛtīyā" [pāṇini 2.1.30] iti yogavibhāgāt samāso 'vaseyaḥ | anena ca
tṛtīyāsamāsenaiva kāryasvabhāvayoḥ saṃgrahād āvṛttyā ṣāṣṭhīsaptamīsamāsābhyāṃ
kāryasvabhāvayoḥ saṃgraha iti yat pūrvair vyākhyātaṃ tad apavyākhyānam iti
khyāpitam |
samas tasya padasyārtham āha-- svabhāveti | anena
pratibandhaśabdena pratibaddhatvam āyattatvam ucyata iti darśayati |
asyaivārthaṃ spaṣṭayati | pratibaddheti yaḥ svarūpeṇa kvacid āyattas tas
tasya svabhās tatra pratibaddha āyatta ity arthābhedena
pratibaddhasvabhāvatvam ity artha iti spaṣṭīkṛtam |
nanu pūrveṣām
abhimatasamāsavyudāsena tṛtīyāsamāsaṃ darśayatā kiṃ svid ati yo labdhaḥ? kevalam
āhopuruṣikā prakāśitety āśaṅkya pūrvaṃ buddhistham eva sphuṭayitum āha --
kāraṇa iti | kasyāsau
[DhPr
p.111]
niyamāc ca gamyagamakabhāvaḥ | na hi yogyatayā pradīpavat
parokṣārthapratipattinimittam iṣṭaṃ liṅgam api tv avyabhicāritvena niścitam |
tataḥ svabhāvapratibandhe saty avinābhāvitvaniścayaḥ, tato gamyagamakabhāvaḥ |
tasmāt svabhāvapratibandhe saty artho 'rthaṃ gamayen nānyathety sthitam
|
nanu ca parāyattasya pratibandho 'parāyatte | tad iha
sādhyasādhanayoḥ kasya kva pratibandha ity āha --
sa ca
pratibandhaḥ sādhye arthe
liṅgasya II-21
pratibandha ity
akāṅkṣāyām āha -- kāryasvabhāvayos tayor eva prakṛtatvāt |
aviśiṣṭaḥ sādhāraṇaḥ | dvayor api kāryasvabhāvayor atiśaye
saṅgrahaḥ svīkāraḥ | ayam evātiśaya iti bhāvaḥ | sādhanalakṣāṇo 'rthaḥ
sādhyalakṣaṇam arthaṃ gamayet bodhayatuṃ śaknoti | yata evaṃ tasmād
anyesāṃ tadvyatiriktānām |teṣāṃ svabhāvapratibandhābhāvāt | tadabhāvaś ca
tādātmyatadutpattyabhāvāt | tadanyasya ca sambandhasyābhāvāt |
tādātmyatadutpattibhāve ca kāryasvabhāvayor evāntarbhāva iti bhāvaḥ
||
tad ityādinā samāsaṃ pradarśya tadapratibaddhasyeti
yojayatā dharmottareṇa mūle tadapatibaddhasyeti pāṭho darśitaḥ |
dṛśyate ca bahuśas tadapratibaddhasvabhāvasyeti pāṭhaḥ | tatrāpi
pāṭhe tadapratibaddhaḥ sādhyāprtibaddhaḥ svabhāvaḥ svarūpaṃ yasya liṅgasyeti
vigrahaḥ kāryaḥ | pratibandhaḥ pratibaddhatvam āyattatvaṃ yatsādhanasya,
tasya viṣayo 'vyabhicāras tena vinā 'bhavitṛtvam | tasya niyamo
'vasya(śya)ntā |
nanu tad apratibaddhatve 'pi adyatana ādityodayo
'stamayam apratibandhaviṣayaṃ na vyabhicaratīty āśaṅkyāha -- tad ayam
artham iti | yata evaṃ uktam tat tasmād ayaṃ tātparyārthaḥ |
ādityodayo 'pi hi bhaviṣyati | na ca tadaharastamayaḥ, maharṣiṇā 'nyena vā
mahardhinā kenacit tasyāstamayavibandhasambhavāt | tasmād ādityasya tasmād
astamayayogyataiva sādhyā -- ayam ādityodayo 'stamayayogya udayatvāt |
śvastanodayavad iti | sati caivaṃ svabhāvahetutvam asyāyātam iti bhāvaḥ
|
nanu cāvyabhicāramātreṇa prayojanam, tat kiṃ niyamenety āha |
avyabhicāreti | co 'vadhāraṇe hetau vā | etad eva kuta ity āha --
na hīti | [45b] hir yasmāt | pradīpo vaidharmyadṛṣṭāntaḥ |
api tu kin tv vyabhicāritvena sādhyasya prakṛtatvāt
sādhyāvinābhāvitvena niścitam | niyamābhāve ca kuto 'vyabhicāraniścaya
ity asya tātparyārthaḥ | niścīyatāṃ tad avyabhicāro 'nyeṣām api, pratibandhas tu
kasmān mṛgyata ity āha -- tata iti | yato 'vaśyam avyabhicāro niścetavyas
tatas tasmāt | anyathā 'vyabhicāra eva na śakyate niścetum ity arthād
anena darśitam | etāvatā 'pi kathaṃ gamakatvaṃ ity āha -- tata iti
tato niścitād avyabhicārāl liṅgasya gamakatve siddhe sādhyasyāpi
gamaka(gamya)tvaṃ siddhyatīti dvayor upanyāsaḥ | uktam artham upasaṃharann āha
-- tasmād iti | artho liṅgalakṣaṇaḥ, arthaṃ liṅgalakṣaṇam
||
tat tasmād ihānumānānumeyacintāyāṃ
svabhāvapratibandhacintāyāṃ vā |
[DhPr
p.112]
sa ceti | sa ca svabhāvapratibandho
liṅgasya sādhye 'rthe | liṅgaṃ parāyattatvāt pratibaddham | sādhyas tv artho
'parāyattatvāt pratibandhaviṣayo na tu pratibaddha ity arthaḥ | tatrāyam
arthaḥ -- tādātmyāviśeṣe 'pi yat pratibaddhaṃ tad gamakam | yat
pratibandhaviṣayaḥ tad gamyam | yasya ca dharmasya yo niyataḥ
svabhāvaḥ sa tatpratibaddaḥ | yathā prayatnānantarīyakatvākhyo 'nityatve | yasya
tu sa cānyaś ca svabhāvaḥ ca pratibandhaviṣayaḥ, na tu pratibaddhaḥ |
yathānityatvākhyaḥ prayatnānatarīyakatvākhye | niścayāpekṣo hi gamyagamakabhāvaḥ
| prayatnāntarīyakatvam eva cānityatvasvabhāvaṃ niścitam | atas tad eva
anityatve pratibaddham | tasmān niyataviṣaya eva gamyagamakabhāvaḥ nānyatheti
|
nanu bhinnayor gamyagamakabhāve liṅgaṃ tadutpattyā
parāyattatvāt pratibaddham | sādhyas tv aparāyattatvāt pratibandhaviṣayaḥ |
tadāśrayaś ca sādhyasādhanabhāvaniyamaḥ syāt | svabhāvayos tu tadbhāve hetos
tādātmyapratibaddhatvam | tādātmyaṃ cobhayor aviśiṣṭam | tataḥ pratibaddhatvaṃ
pratibandhaviṣayatvaṃ vā dvayor aviśiṣṭam āyāti | tadāśrayaś ca niyataḥ
sādhyasādhanabhāvaḥ prasakta ity āha -- tatrāyam artha iti | na kevalam
arthāntaratva ity api śabdaḥ | yat pratibaddham iti yat
sādhyapratibaddhatayā tadāyattatayā niścitam iti draṣṭavyam |
pratibandhaviṣayo 'pi tattvena niścito draṣṭavyaḥ |
nanu
tādātmyāviśeṣād ekas tatra pratibandhaviṣayatayā na tu pratibaddhatayety ayam
eva vibhāgaḥ kuta ity āha -- yasyeti | yad vā tādātmyānubhāvini dvaye kin
tatra pratibaddhaṃ yad gamakaṃ kiñ ca pratibandhaviṣayo yad gamyam ity ajānantam
praty āha -- ysyeti | co hetau dvitīyapakṣe 'vadhāraṇe | yasya
dharmasya vyāvṛttikalpitasya yo niyataḥ pratiniyataḥ sa eva
svabhāvo na tad anyo 'pi | sa iti yasyeti ṣaṣṭhyantenoktaḥ
parāmṛṣṭaḥ | tad iti ya iti prathamāntenoktaḥ pratyavamṛṣṭas
tasmin pratibaddha iti vigrahaḥ | niścīyata iti śeṣaḥ | prakaraṇalabhyaṃ vā |
kaḥ punarīdṛśa ity āha -- yatheti | praytnaḥ puruṣavyāpāras
tasyānantaram avyavadhānam | tatra bhava iti digāditvād yat | tataḥ
svārthe kan | tasya bhāvastattvam | tadākhyā nāma yasya sa tathā |
prayatnānantaryakatvasya hy anityatvam eva svabhāvo na tu nityatvam api | tato
'nityatve pratibaddhaṃ niścīyate |
īdṛśasya tāvad iyaṃ gatir anyasya tu
kā vārttetyāha -- yasyeti | dharmasyety anuvṛtter yasyeti
dharmasya | tur viśiṣṭaṃ dharmaṃ darśayati | sa ca so 'pi
prayatnānantaryākhyo 'nyaś ca saś ca(cā)prayatnānantarīyako vanakusumādir api |
sa pratibadhasya sādhanagatapratibaddhatvasya viṣayo gocaraḥ |
etad eva vyatirekamukheṇa draḍhayati -- na tv iti | punar arthe
tuśabdaḥ | ko 'sāv īdṛśa ity āha -- yatheti | anityatvākhyaḥ
prayatnānantaryatvākhyena pratibaddha iti yojyam | evañ cārthāt
pratibandhaviṣaye cety ava[46a]tiṣṭhate | etac cānityatvasya tad
asatsvabhāvatvenāniyatasvabhātvam anityatvasāmānyābhiprāyeṇoktam | anyathā
ghaṭādigatānityatvasya prayatnānantarīyakatvam antareṇa kuto 'vasthānam |
yenānyasvabhātayā 'syāniyatatvaṃ syād iti |
[DhPr
p.113]
kasmāt punaḥ svabhāvapratibandho liṅgasyety āha
--
vastutas tādātmyāt tadutpatteś ca
II-22
vastuta ityādi | sa sādhyo 'rtha ātmā svabhāvo
yasya tat tadātmā | tasya bhāvas tādātmyam | tasmāt hetoḥ | yataḥ
sādhyasvabhāvaṃ sādhanaṃ tasmāt tatra svabhāvapratibandha ity arthaḥ
|
yadi sādhyasvabhāvaṃ sādhanaṃ sādhyasādhanayor abhedāt
pratijñārthaikadeśo hetuḥ syād ity āha -- vastuta iti | paramārthasattā
rūpeṇābhedas tayoḥ | vikalpaviṣayas tu yat samāropitaṃ rūpam | tadapekṣaḥ
sādhyasādhanabhedaḥ | niścayāpekṣa eva hi gamyagamakabhāvaḥ | tato
niścayāruddharupāpekṣa eva tayor bhedao yuktaḥ vāstavas tv abheda iti | na
kevalāt tādātmyād api tu tataḥ sādhyād arthād utpattir liṅgasya -- tadutpatteś
ca sādhye 'rthe svabhāvapratibandho liṅgasya |
syād etat
tādātmyaṃ tāvat tayor asti | tat kiṃ pratibaddhatvaprtibandhaviṣayatvaniścayena
gamyagamakatvavyavasthānibandhanīkṛtenety āha -- niścayeti | hīti
yasmāt | tad apekṣāyām api kim iti prayatnānantarīyakatvam eva gamakam ity āha
-- prayatneti | co yasmādarthe | yatas tatsvabhāvaṃ niśitam ato
'sto 'smāt tad evāvnityatve pratibaddham ucyata iti śeṣaḥ | yatas tādātmyāviśeṣe
'pi yatpatibddhatayā niścitaṃ tad eva gamakam itarad gamyaṃ tasmān
niyataḥ patiniyataḥ prayatnāntarīyakam eva gamakam, anityatva ca gamyam
evety evaṃrūpo viṣayo yasya gamyagamakabhāvasya sa tathā | etad eva
vyatirekamukhena draḍhayati nānyatheti ||
nanu ca ya ekasyānyatra
pratibandhas tadāyattatvaṃ sa tāvan nāhetukaḥ | kaś cāsau hetur ity abhipretya
praśnayati -- kasmād iti | nimittapraśnaś caiṣaḥ | tādātmyād
iti maulam uttara vyākhyātum āha -- yata iti | tatra sādhye
svabhāvena pratibandhaḥ pratibaddhatvaṃ liṅgasyeti śeṣaḥ
|
pratijñā sādhyanirdeśaḥ | tasyā artho dharmadharmisamudāyaḥ |
atra ca sādhyasādhanayor aikātmyasya pratutatvāt sādhyalakṣaṇasya
pratijñārthasya hetuvamāsaktam | tataś ca sādhyadharmavatsādhanadharmasyāpy
asiddhiḥ | siddhau vā hetuvaiyarthyam iti bhāvaḥ | yadi paramārthato 'bhedaḥ,
kathaṃ tarhi bhedanibandhano gamyagamakabhāva ity āha -- vikalpeti |
tuḥ pāramārthikād abhedād vaidharmyam āha | ko 'sau vikalpaviṣayaḥ? yadi
bāhyas tadā tadavastho doṣa ity āha -- yad iti | tam
apekṣata
[DhPr p.114]
kasmān nimittadvayāt
svabhāvapratibandho liṅgasya nānyasmād ity āha
--
atatsvabhāvasya atadutpatteś ca tatra
apratibaddhasvabhāvatvāt
II-23
atatsvabhāvasyeti | sa svabhāvo asya so 'yaṃ
tatsvabhāvaḥ | na tatsvabhāvo 'tatsvabhāvaḥ | tasmād utpatter asya
so 'yam tadutpattiḥ | yo yatsvabhāvo yadutpattiś ca na bhavati tasya
atatsvabhāvasyātadutpatteś ca | tatra atatsvabhāve anutpādake
cāpratibaddaḥ svabhāvo 'syeti so 'yam apratibaddhasvabhāvaḥ | tasya bhāvo
apratibaddhasvabhāvatvaṃ | tasmād apratibaddhasvabhāvatvāt | yady
atatsvabhāve 'nutpādake ca kaścit pratibaddhasvabhāvo bhaved, bhaved anyato 'pi
nimittāt svabhāvapratibandhaḥ | pratibaddhasvabhāvatvaṃ hi svabhāvapratibandhaḥ
| na cānyaḥ kaścid āyattasvabhāvaḥ | tasmāt tādātmyatadutpattibhyām eva
svabhāvapratibandhaḥ |
iti tadapekṣaḥ | idaṃ sādhanam
idaṃ sādhyam iti sādhyasādhanarūpo bhedo nānātvam ity arthaḥ | yadi nāma
kalpanānirmito bhedas tathāpi kathaṃ gamyagamakabhāva ity āha --
niścayeti | hir yasmāt | niścayāpekṣa iti
niścayaviṣayīkṛtarūpāpekṣa ity arthaḥ | yata evaṃ tatas tasyāt tayoḥ
sādhyasādhanayor bhedo nānātvaṃ yuktyā saṅgato yuktaḥ | vastuno 'kṛtrimād
rūpād āgato vāstavaḥ |
syān matam -- bhedena kalpitayor na
tādātmyaṃ gamyagamakabhāvanibandhanam asti | vāstavena ca rūpeṇaikatvān na
gamyagamakabhāva iti kathaṃ svabhāvahetor gamakatvam? nāhetutvam | yad
darśanadvārāyātāv etau dharmau tathāpratīyamānau tat tāvat paramārthatas
tadātmakam ity ekasya dharmasya dharmāntarāvyabhicāraḥ | vāstavaṃ tadātmyagataṃ
ca yasya gamakatvaṃ sa svabhāvahetur ucyata iti ko virodhaḥ?
ayaṃ
prakaraṇārthaḥ -- na niścayasthe samāropite rūpe samāropitatvenādhyavasīyamāne
gamyagamake kin tu svalakṣaṇatvenādhyavasīyamāne | tatra tādātmyam asti | etad
uktaṃ bhavati -- āropyamāṇaṃ rūpamāropitabheda[46b]m | āropitasadṛśaṃ ca
svalakṣaṇam | tenāropitena rūpeṇānugamyamānaṃ bhinnam adhyavasīyate | tad
avadhyavasitabhedanibandhano gamyagamakabhāvas tasya svataś ca tādātmyam
iti
dvitīyaṃ pratibandhakāraṇaṃ vyākhyātum āha -- na kevalād iti |
caḥ sādhāraṇaṃ nimittaṃ samuccanoti ||
nanu ca samavāyādito 'pi
nimittāt pratibandho nāsambhavī | tat kathaṃ tādātmyāt tadutpatter eva ca sa
ucyate ity abhiprāyavān pṛcchati -- kasmād iti |
anyanimittasyānabhidhānān nimittadvayād ity āha
|
atatsvabhāsyetyādi bruvataścācāryasyāyamāśayaḥ --
bhavedevānyataḥ sambandhāt pratibandho
[DhPr p.115]
yadi
samavāyādir anyaḥ sambandhaḥ pramāṇabādhito na bhavet | na cāsau na bādhyate
| tat kuto 'sāv asann asya nimittaṃ bhaveti |
samudāyārthaṃ vyācaṣṭe --
yo yatsvabhāva iti | apratibaddhasvabhāvatvād iti mūlasya
bhāvapratyayaṃ tyaktvā vigraham āha -- apratibaddha iti | tasya bhāvas
tattvam | tasmād iti tu yojyam | amum evārthaṃ yadītyādinā
sphuṭayati | kasmāt punar anyato nimittān na bhavatīy āha --
pratibaddheti | hir yasmāt | pratibaddhasvabhāvatvam
evānyasyānyatra bhvaviṣyatīy āha -- na ceti | co 'vadhāraṇe hetau
vā | anyasya sambandhasyābhāvāt tādātmyatadutpattyabhāve ceti prakaraṇalabhyaṃ
kṛtvā na cānyaḥ kścid āyattasvabhāva ity uktam |
nanu cāsaty api
tādātmye tadutpattau cānyatrāsvabhāve 'nutpādake cānyat pratibaddhaṃ yathā --
ātapo vṛkṣacchāyāyām | tulāyā arvāgbhāganamanāvanamane
parabhāgonnamanāvanamanayoḥ | arvāgbhāgaḥ parabhāge | raso rūpe | pāṇiḥ pādayoḥ
| apatajjalam ādhāre | balākā salile | nadīpūra uparivṛttāyāṃ vṛṣṭau |
candrodayaḥ samudravṛddhau kumudavikāse ca | kṛttikodayo rohiṇyudaye |
pipilikotsaraṇaṃ matsyavikāraś ca vṛṣṭau | śaradi jalaprasādo 'gastyodaye |
viśiṣto megho[da]yo varṣakarmaṇi | adyādityodayo 'stamaye śvastanodaye ca |
kuṣmāṇḍaguḍako 'ntaḥ sthitabīje | parivrājako daṇḍe | santrasto nakulaḥ sarpe |
kiyad vā śakyate nidarśayitum? etāvat tūcyate -- yad yenāvinābhūtaṃ dṛśyate tat
tatra pratibaddham | tasya ca liṅgam | ata eva trīṇy eva liṅgānīti saṃkhyāniyamo
'py ayuktaḥ | kevalaṃ liṅgasya rūpāṇy eva vaktavyāni | yad darśanāt hetutvam
asīyata iti |
naiṣa doṣaḥ | amīṣāṃ madhye yeṣāṃ pratibandho 'sti teṣāṃ
tādātmyatadutpattyor anyataram sambhavād, yeṣu ca tad abhāvas teṣām
apratibandhād agamakatvāt | tathā hi vṛkṣasya chāyāyām ekasāmagryadhīnatayaiva
pratibandhaḥ | tatas tatpratipattiḥ kāryaliṅgajaiva | chāyā hi
pratibhāsamānarūpasaṃsthānavatī śaityādyarthakriyākāriṇī vastv eva, na tv
evālokābhāvaḥ | sā ca pūrvasmād ālolopādānāt pūrvavṛkṣakṣaṇād vṛkṣakṣaṇena
sārdham utpadyate | tathā 'rvāgbhāganamanāvanamane api tulāyāḥ
parabhāgonnamanāvanamanābhyām eva samaṃ puruṣaprayatnād eva tathāvidhāt
tadupādānasaha[47a]kāriṇa utpadyete | tathā 'rvāgbhāgaparabhāgayor asarūpayor
apy ekasāmagryadhīnataiva | pāṇis tv apratibaddha eva, vyaṅgasyāpi sambhavāt |
avyabhicāre caikasaṃsargādhīnataiva nibandhanam | tādṛśaṃ ca jalamādhārasya
kāryam eva, tādṛśī ca balākā salikasya | nadīpūro 'pi tathāvidha uparivṛṣṭeḥ |
dṛśyādṛśyasamudāyaś ca yathāyogaṃ sarvatra dharmī karttavyaḥ | nadīpūre cānyo
'pi prakāro vaktuṃ śakyaḥ | nadī dharmiṇī | uparivṛṣṭimad deśasaṃbandhitvam
asyāḥ sādhyam | tathāvidhapūratvamātraṃ hetuḥ | evaṃ
candrodayasamudravṛddhikumudavikāśā(sā)nām apy ekasāmagryadhīnataiva | ekasmād
eva mahābhūtaviśeṣāt kālavyavahāraviṣayād etad utpādāpekṣiṇas teṣām utpādāt |
tathā ya eva kṛttikodayahetur mahābhūtaviśeṣaḥ kālasaṃjñitaḥ sa eva
katipayakālavyavadhānena rohiṇyudayahetur iti tad darśanād hetos
tajjananayogyatādharmo 'numīyate eva | tathā pipīlikotsaraṇasya matsyavikārasya
ca yo hetuḥ sa eva katipayakālavyavadhānena varṣakaraṇayogyas tataḥ pūrvavad
hetudharmānumānam, rūparasayor ivaikasāmagryadhīnatayaiva vā tat
samakālikavarṣaṇānumānam | tadā tv
aśravaṇīyabahiḥsthitaśabdagarbhagṛhādivyavasthito 'numātā pratyetavyaḥ | tathā
śaradādijalaprasādo 'gastyodayasya kāryam eva | atha jalaprasādaṃ
dṛṣṭvodeṣyatīty anumīyate, tadā tasmād eva mahābhūtāt kālasaṃjñitāj jalaprasādaḥ
| sa
[DhPr p.116]
bhavatu nāma
tādātmyatadutpattibhyām eva svabhāvapratibandhaḥ | kāryasvabhāvayor eva tu
gamakatvaṃ
kathaṃ ity āha --
te ca tādātmyatadupattī
svabhāvakāryayor eva iti tābhyām eva vastusiddhiḥ
II-24
te ceti | itiḥ tasmādarthe | yasmāt svabhāve
kārye eva ca tādātmyatadutpattī sthite tannibandhanaś ca
gamyagamakabhāvas tasmāt tābhyām eva kāryasvabhāvyāṃ vastuno
vidheḥ siddhiḥ |
atha pratiṣedhasiddhir
dṛśyānupalambhād api kasmān neṣṭety āha --
pratiṣedhasiddhir
api yathoktā yā eva anupalabdheḥ
II-25
pratiṣedhavyavahārasya siddhir yathoktā
yā dṛśyānupalabdhis tata eva bhavati yatas tasmād anyato noktā
|
tatas tāvat kasmād bhavatīty āha
--
sati vastuni tasyā asambhavāt
II-26
sati tasmin pratiṣdhye vastuni yasmād
dṛśyānupalabdhir na sambhavati tasmād asambhavāt tataḥ pratiṣedhasiddhiḥ
||
ca katipayakālavyavadhānena tadudayanimittam iti pūrvavad
hetudharmānumānam | meghasyāpi tathāvidhasyātyantāyogyatāvyāvṛttyā
vṛṣṭakaraṇāyogyatā 'numeyā | na tu bhāvivarṣavyabhicārasambhavāt | sā ca
svabhāvabhūtaivānumīyata iti tādātmyam eva nibandhanam | ādityodayasya tu
prabhāvātiśayavatā yogyādinā vibandhasambhavāt nāsty evāvinābhāvaḥ | anyathādya
gardabhadarśanasyāpy astamayaśvastanodayayos tathātvaṃ syāt | evaṃ tu yuktam --
ayam udetā astamayaśvastanodayayogya iti | tathā codayatathāvidhayogyatayos
tādātmyam eva nibandhanam | kuṣmāṇḍasyāpi bījenaikasāmagryadhīnataiva |
parivrājakanakulau daṇḍasarpayor apratibaddhāv eva | anyathāpi sambhavāt | kiyad
vā śakyate pariharttum? etāvad ucyate -- asati tādāmye taduptattau vā kasyacit
kvacit pratibandhe tādrūpyeṇa ca gamakatve sarvaṃ sarvatra pratibaddhaṃ
tadgamakaṃ prasajyeteti ||
kāryasvabhāvayor eva tu gamakatvaṃ katham
iti bruvataḥ pūrvapakṣavādino 'yam āśayaḥ -- tādātmyatadupattī evānyasya
bhaviṣyataḥ, tataś ca gamakatvam iti | kāryasvabhāvayor iti dvayo[r u]ccāraṇe
cāyaṃ tasya bhāvaḥ -- bhavadibhar evānuplalambho 'nayor antarbhāvita iti
||
........................................... nupalabdhir ity ukte kuto
'sya pūrvapakṣasyotthānam? satyam etat, kevalaṃ tad evā
......................................... m ity asyāpy
anupalabdheḥ
[DhPr p.117]
atha tata eva kasmād ity
āha --
anyathā ca anupalabdhilakṣaṇaprāpteṣu
deśakālasvabhāvaviprakṛṣṭeṣv artheṣv ātmapratyakṣanivṛtter
abhāvaniścayābhāvāt II-27
anyathā
ceti | sati vastuni tasyā adṛśyānupalabdheḥ sambhavād ity anyathāśabdārthaḥ
| etasmāt kāraṇāt nānyasyā anupalabdheḥ pratiṣedhasiddhiḥ
|
kuta etad -- saty api vastuni tasyāḥ sambhava ity āha --
anupalabdhilakṣaṇaprāpteṣv ityādi | iha pratyayāntarasākalyāt
svabhāvaviśeṣāc copalabdhilakṣaṇaprāpto 'rtha uktaḥ | dvayor ekaikasyāpy abhāve
'nupalabdhilakṣaṇaprāpto 'rtha ucyate |
tad
ihānupalabdhilakṣaṇaprāpteṣv iti pratyayāntaravaikalyavanta uktaḥ |
deśakālasvabhāvaviprakṛṣṭeṣv iti svabhāvaviśeṣarahitā uktāḥ | deśaś ca
kālaś ca svabhāvaś ca tair viprakṛṣṭā iti vigrahaḥ | teṣv abhāvaniścayasyābhāvāt
| saty api vastuni tasyā bhāva iṣṭaḥ |
kasmān
niścayābhāva ity āha -- teṣu pratpattur ātmano yat pratyakṣam
tasya nivṛtteḥ kāraṇāt niścayābhāvaḥ | yasmād
anupalabdhilakṣaṇaprāpteṣu ātmapratyakṣanivṛtter abhāvaniścayābhāvaḥ, tasmāt
saty api vastuni ātmaprtyakṣanivṛttilakṣaṇāyā adṛśyānupalabdheḥ sambhavaḥ | tato
yathoktāyā eva pratiṣedhasiddhiḥ |
pratiṣedhasambhavād ity
abhiprāyeṇa pūrvapakṣapravṛtter adoṣa eṣaḥ | pratiṣedhaśabdena vyavahāro
'bhipreta iti pratiṣedhavyavahāra iti vivṛtam | mūle tv apiśabdaḥ
sādhyāntarasamuccaye | kāsau yathoktety āha yeti
|
mūlasāmarthyasthitam abhivyanakti tasmād anyato
'dṛśyasyānupalabdher noktā pratiṣedhasiddhir iti prakṛtena sambandhaḥ |
yady adṛśyānupalabdher na bhavati
tadānupalabdhitvāviśeṣe vivakṣitāyāpi mā bhūd ity abhipretyāha tatas
tāvad iti | tasmād asambhavāt kāraṇāt tata iti tata eva
dṛśyānupalabdher iti vivakṣitam itarathā nyasyāpi
pratiṣedhasiddhikathanaprasaṅgāt ||
nanu tato 'py asty anyato 'pi |
kathaṃ punas tata eveti niyamo labhyate ity abhiprāyavān āha
atheti | athaśabdaḥ praśne | anyathā cety uttaraṃ
vyācakṣāṇa ihaiva cchedaṃ darśayati caśabdañ ca yasmādarthe |
dṛśyānupalabdher uktāt prakārād adṛśyānupalabdher anyaprakāratvam anyathātvaṃ
vivakṣitam ācāryasyeti
[DhPr p.118]
atheyaṃ
dṛśyānupalabdhiḥ kasmān kāle pramāṇam, kiṃsvabhāvā, kiṃvyāpārā cety āha
--
amūḍhasmṛtisaṃskārasyātītasya varttamānasya ca
pratipattṛpratyakṣasya
nivṛttir[47]abhāvavyavahārapravarttanī[48]
II-28
__________NOTES__________
[47] nivṛttir anupalabdhir
CD
[48] -hārasādhanī BCDPHEN
___________________________
amūḍhetyādi[49] |
pratipattuḥ pratyakṣo ghaṭādir arthaḥ, tasya nivṛttir anupalabdhiḥ
tadabhāvasvabhāveti yāvat | ata evābhāvo na sādhyaḥ svabhāvānupalabdheḥ
siddhatvāt |[50]avidyamāno 'pi ca[51]ghaṭādir ekajñānasaṃsargiṇi
bhūtale[52]bhāsamāne samagrasāmagrīko jñāyamāno dṛśtayā[53]sambhāvitatvāt
pratyakṣa uktaḥ | ata ekajñānasaṃsargī[54]dṛśyamāno 'rthas tajjñānaṃ ca
pratyakṣanivṛttir ucyate | tato hi dṛśyamānād arthāt tadbuddheś ca
samagradarśanasāmagrīkatvena pratyakṣatayā sambhāvitasya nivṛttir avasīyate |
tasmād arthajñāne eva pratyakṣasya ghaṭasyābhāva ucyate | na tu nivṛttimātram
ihābhāvaḥ nivṛttimātrād dṛśyanivṛttyaniścayāt
|
__________NOTES__________
[49] amūḍheti APE amūḍhetyādi;
om. HN.
[50] yathā ca pratipattṛpratyakṣanivṛttr anupalabdhiḥ pradeśas
tajjñānaṃ cocyate tathā avidyamāno 'pītyādinā darśayāti -- ṭi-
[51] ca om. C
[52] bhūtale om. AEP
[53] dṛśyamānatayā BDHN
[54] ekajñānasaṃsargāt
-- B
___________________________
darśayann āha
satīti | etasmāt sati vastuni tatsambhavāt | mūle tv anyathā
cānupalabdhilakṣaṇaprāpteṣv ity ekavākyatayaivārthaḥ saṅgacchate | nā
yaśabdārthavyākhyā, nāpy uttarapadavyākhyāne pūrvapakṣavacanā(na)prayāsaḥ kaścit
| tathā tu na prakrāntaṃ dharmottareṇeti kim atra kurmaḥ? kuta
etad iti sāmānyenoktvā viśeṣaniṣṭhaṃ karoti saty apīti | etac ca
vigraha ity antaṃ sugamam |
teṣv anupalabdhilakṣaṇaprāpteṣv
abhāvaniścayābhāvāt | saty api vastuni asyānupalabdher bhāva iṣṭaḥ | anenaitad
āha -- nāsmākam atra pramāṇam asti yat saty eva vastuni sā bhavatīti | kin tu
tasyāṃ satyām api yasmāt pratyayo dolāyate tasmād evam ucyata iti |
samprati niścayābhāvasyāvadhiṃ prayeṣamāṇa āha kasmāt sakāśād iti
| parapratyakṣanivṛtter aśakyaniścayatve tannivṛttyartham
ātmapratyakṣagrahaṇam | nanu yady ayam apādānapraśno na tu hetupraśnas
tadā katham idam āha tasya nivṛtteḥ kāraṇān niścayābhāva iti cet | na |
anyārthatvāt kāraṇaśabdasya | niścayābhāvasya śabdena nyāyena jāyamānasyaiṣā
prakṛtiḥ kāraṇam | "janikartuḥ prakṛtiḥ" [Pāṇini 1.4.30] ity anena
labdhāpādānasaṃjñakād asmād ity arthasya vivakṣitatvāt | anyathā tv asamañjasaṃ
syāt | yasmād ityādinoktam artham upasaṃharati | etac ca
pratiṣedhasiddhir ity etad antaṃ sugamam ||
sampraty anupalabdher
anumānajñānahetutvāt prāmāṇyaṃ svabhāvaviśeṣo vyāpāraś cokto 'pi
kālapuruṣaviśeṣaparigrahaṇena vaktum athetyādinā praśnapūrvam upakramate
| athaśabda ārambhe pūrvavat |
[DhPr
p.119]
nanu ca dṛśyanivṛttir avasīyate dṛśyānupalambhāt | satyam
evaitat | kevalam ekajñānasaṃsargiṇi dṛśyamāne ghaṭo yadi bhaved dṛśya eva
bhaved iti dṛśyaḥ sambhāvitaḥ | tato dṛśyānupalabdhir niścitā |
dṛśyānupalabdhiniścayasāmarthyād[55]
eva ca[56]dṛśyābhāvo niścitaḥ | yadi hi
dṛśyas tatra bhaved dṛśyānupalambho na bhavet | ato dṛśyānupalambhaniścayād
dṛśyābhāvaḥ sāmarthyād avasitaḥ na[57]vyavahṛta iti dṛśyānupalambhena
vyavaharttavyaḥ | tasmād arthānatram ekajñānasaṃsargi dṛśyamānam tajjñānaṃ ca
pratyakṣanivṛttiniścayahetutvāt pratyakṣanivṛttir uktaṃ draṣṭavyam
|
__________NOTES__________
[55] -anupalambha- CD
[56]
ca om. E
[57] na tu vyava- APHEN
___________________________
pratyakṣaparicchedyatvāt
pratyakṣo ghaṭādiḥ | nivṛttiśabdenācāryasyānupalabdhir
vivakṣiteti darśayati tasya nivṛttir anupalabdhir iti |
anupalabdhiśabdenāpi vivakṣitakartṛkarmadharmopalabdhiparyudāsenānyad
ekajñānasaṃsargi vastu tajjñānaṃ ca vivakṣitam | etad eva spaṣṭayati
tadabhāvasvabhāveti yāvad iti | tasya pratiṣedhyasya ghaṭāder
abhāvo viśiṣṭo bhāvas tatsvabhāvā | tadabhāvasvabhāvaśabdena yāvān artha
ukta tadanupalabdhiśabdenāpīti iti yāvad ity asyārthaḥ | yato 'nyopalabdhir eva
tadanupalabdhiḥ | saiva ca tadabhāvo nānyo 'ta evāsmād eva kāraṇād abhāvo
ghaṭāder na sādhyaḥ | kuto na sādhya iti svabhāvānupalabdher liṅgāt |
kuto na sādhya ity āha siddhatvāt niścitatvād ghaṭābhāvasyeti prakaraṇāt
|
evaṃ manyate -- tadekajjānasaṃsargi vastu tajjñānaṃ ca
ghaṭādyanupalabdhis tadabhāvaś ca | tac cendriyajena pratyakṣeṇa svasaṃvedanena
ca siddham iti na liṅgād abhāvaḥ sādhyata iti | nanv avidyamāno ghaṭādiḥ kathaṃ
pratyakṣaḥ ? atha pratyakṣaḥ, kathaṃ tadanupalabdhir ucyata ity āha
avidyamāno 'pi ceti | na kevalaṃ vidyamānaḥ pratyakṣa ucyate ity
apiśabdaḥ | [samagrā samastā sāmagrī] kāraṇakalāpo yasyeti
vigrahaḥ | śeṣād vibhāṣā [Pāṇini 5.4.154] iti kap | na kapi [Pāṇini 7.4.14] iti
hrasvatvapratiṣedhaḥ | jñāyamāno niścīyamāno [ghaṭādir
ekajñāna]saṃsargiṇi pra ... tadanupalabdher evety avadhāraṇīyam |
pratyakṣanivṛttir ghaṭādyanupalabdhiḥ | kasmāt tu dvayaṃ tathocyata ity āha
tato hīti | hīti yasmāt | yasmād amū eva
dṛśyaghaṭādituccharūpanivṛttyavaseyahetū tasmāt karaṇāt | artha
ekajñānasaṃsargivastvantaram, jñānaṃ ca tasyaiva | etad eva
vyatirekamukheṇa draḍhayati na tv iti | nivṛttimātram
upalabdhyabhāvamātram | tasya tathātve ko doṣa ity āha nivṛttimātrād iti
| dṛśyanivṛttyaniścayād dṛśyābhāvaniścayāt
|
iha nivṛttimātrasya prasajyapratiṣedhātmano
niścetum aśakyatvān na hetutvaṃ yujyata iti dharmottarasyāśayo
nivṛttimātrād dṛśyanivṛttyaniścayād iti bruvataḥ | pūrvapakṣavādinā tv evaṃ
jñātam nivṛttimātrān nirviśeṣaṇād ayam evaṃ pratiṣedhati | tad ahaṃ saviśeṣaṇaṃ
nivṛttimātram eva darśayāmīti pramodamāna āha nanu ceti |
dṛśyanivṛttir dṛśyābhāvaḥ | dṛśyānupalambhād ity
atrānupalambhaśabdenopalambhābhāvamātraṃ vivakṣitam itarathā pūrvapakṣavādinaḥ
prakṛtaṃ hīyeta | anena saviśeṣaṇam evopalambhābhāvamātraṃ
prasajyapratiṣedharūpaṃ
[DhPr p.120]
yathā
caikajñānasaṃsargiṇi pratyakṣe ghaṭasya pratyakṣatvam āropitam asato 'pi tathā
tasminn ekajñānasaṃsargiṇy atīte cāmūḍhasmṛtisaṃskāre varttamāne ca
ghaṭasya[58]tattadrūpam[59]āropitam asata iti draṣṭavyam | anena
ca[60]dṛśyānupalabdhiḥ pratyakṣaghaṭanivṛttisvabhāvoktā | sā ca siddhā | tena
na[61]ghaṭābhāvaḥ sādhyaḥ api tu abhāvavyavahāra ity uktam
|
__________NOTES__________
[58] atīte varttamāne
cāmūḍhasmṛtisaṃskāre ca ghaṭasya
[59] tadrūpam ABPHEN
[60] ca om.
-- anena dṛśyā ABPHE
[61] na om. -- tena ghaṭā --B
___________________________
liṅgam astu, na
tu nañaḥ paryudāsavṛttyā tadekajñānasaṃsargi vastu, tajjñānaṃ ceti
pūrvapakṣavādī darśayati | satyam ityādinā pratividhatte | kin tv
ekajñānasaṃsargiṇi bhūtalādau dṛśyamāne sati dṛśyaḥ
sambhāvita āropitaḥ sa pratiṣedhya iti prakaraṇāt | tato
dṛśyatvasamāropāt dṛśyānupalabdhir dṛśyajñānābhāvas tuccharūpo
vyavahartavyamātraṃ niścitā bhavati | niścīyatām upalabdhyabhāvo
jñeyābhāvas tāvan na niścita iti tanniścayārthaṃ nivṛttimātraṃ vyāpariṣyata ity
āha dṛśyeti | dṛśyajñānābhāvaniścayasāmarthyād anyathānupapatteḥ |
co hetau | dṛśyasya jñeyasyābhāvo vyavahartavyaikarūpaḥ | sāmarthyam eva
yadītyādinā darśayati | hir yasmādarthe | dṛśyānupalambha
iti dṛśyopalambhābhāva ity arthaḥ | ato 'smād
dṛśyānupalambhaniścayāt | dṛśyasya jñeyasyābhāva uktāt
sāmarthyād avasitaḥ | dṛśyopalambhābhāvaniścayas tv
ekajñānasaṃsargivastvantaropalambheneti draṣṭavyam |
nanu yadi jñeyābhāvo
'py avasitas tarhi kathaṃ liṅgena sādhyata ity āha na vyavahṛta iti |
adṛṣṭānām api sattvaśaṅkayā na pratyakṣaṃ vyavahārayituṃ śaknotīti bhāvaḥ | kena
tarhi vyavahriyata ity āha dṛśyānupalambhena liṅgabhūtena |
......bhāvavyavahāra eva ........ jñānaṃ ceti | cakāras
tulyakakṣatām darśayati | dvayoś ca nivṛttiniścayahetutvam; jñānam antareṇa
yasmād ayaṃ kevalaḥ pradeśas tasmāt ghaṭādir nāstīty adhyavasātum aśakyatvāt;
tathā viṣayam antareṇa yasmāt kevalapradeśāparokṣīkaraṇaṃ tasmāt tajjñānaṃ nāsti
iti niścetum aśakyatvād iti draṣṭavyam | pratyakṣasya ghaṭāder
nivṛttiniścayahetutvāt pratyakṣanivṛtti[r uktaṃ draśtavyam] |
nanu ca pratiṣedhyasya ghaṭāder asato 'pi
tathāstu pratyakṣatvam | yat punas tatra nāsīd eva tasya katham atītatvam; yac
ca tatra nāsty eva tasya kathaṃ varttamānatvam, kathaṃ ca tatrānupalabdher
vyāpāra ity āśaṅkām upākurvann āha -- yatheti | yena prakāreṇa ghaṭo yadi
bhaved dṛśya eva bhaved ity evaṃrūpeṇa | co hetau | tasminn
ekajñānasaṃsargiṇy atīte 'mūḍhasmṛtisaṃskāre | co
vaktavyāntarasamuccaye | varttamāne ca | samuccaye cakāraḥ |
tathā tena prakāreṇa yadi tatra pūrvaṃ ghaṭaḥ sthito yadi syāt,
upalabdhaḥ syāt; na copalabhyate ity evam ātmanā ghaṭasyāropāt pratyakṣasya
tadānīm asatas tadrūpam atītatvaṃ varttamānatvañ cāropitam
āropasiddham itir evaṃ draṣṭavyākāraṃ darśayati | draṣṭavyaṃ jñātavyam
iti yojanīyam idam |
[DhPr
p.121]
amūḍho 'bhraṣṭo darśanāhitaḥ smṛtijananarūpaḥ
saṃskāro yasmin ghaṭādau sa tathoktaḥ | tasya atītasya
pratipattṛpratyakṣasyeti sambandhaḥ | varttamānasya ca
pratipattṛpratyakṣasyeti sambandhaḥ | amūḍhasmṛtisaṃskāragrahaṇaṃ tu na
varttamānaviśeṣaṇam | yasmād atīte ghaṭaviviktapradeśadarśane smṛtisaṃskāro
mūḍho dṛśyaghaṭānupalambhe dṛśye ca ghaṭe mūḍho bhavati | varttamāne
tu[62]ghaṭarahitapradeśadarśane na smṛtisaṃskāramohaḥ | ata eva na ghaṭābhāve
nāpi ghaṭānupalambhe mohaḥ | tasmān[63]na varttamānaniṣedhyaviśeṣaṇam
amūḍhasmṛtisaṃskāragrahaṇam
smṛtisaṃskāravyabhicārābhāvād[64]varttamānasyārthasya | ata eva varttamānasya
ceti caśabdaḥ kṛtaḥ viśeṣaṇarahitasya varttamānasya
viśeṣaṇavatātītena samuccayo yathā
vijñāyeteti[65]|
__________NOTES__________
[62] varttamāne
ca ghaṭa ABPHEN
[63] ata eva na ghaṭānupalambhe nāpi ghaṭe mohaḥ -- ACDPHEN.
ata eva na ghaṭānupalambhe nāpi ghaṭe mohaḥ -- B
[64] -grahaṇam vyabhicāra-
-- C.
[65] iti om. -- vijñāyeteti | tad -- B.
___________________________
tad ayam arthaḥ atīto
'nupalambhaḥ sphuṭaḥ[66]smaryamāṇaḥ pramāṇam varttamānaś ca | tato `nāsīd iha
ghaṭaḥ anupalabdhatvāt' `nāsti anupalabhyamānatvāt' iti śakyaṃ jñātum | `na tu
na bhaviṣyaty atra ghaṭaḥ anupalapsyamānatvāt' iti[67]śakyaṃ jñātum[68]|
anāgatāyā anupalabdheḥ sattvasandehād iti kālaviśeṣo 'nupalabdher vyākhyātaḥ
|
__________NOTES__________
[66] sphuṭaṃ -- BPHEN.
[67]
anupalabhyamānatvāt -- A
[68] jñātum śakyam -- C
___________________________
nanu dṛśyānupalabdhiḥ
kasmiṅ kāle pramāṇaṃ kiṃsvabhāvā kiṃvyāpārā ceti tritayaṃ pṛṣṭa ācāryas
tatrānena kim ākhyātam ācāryeṇety āśaṅkām apākurvann āha aneneti |
anena pratipattṛpratyakṣasya nivṛttir iti vacanena |
co 'vadhāraṇe | svabhāvasye (-bhāve)ty asyānantaraṃ draṣṭavyaḥ |
pratyakṣasya ghaṭasya | prasajyapratiṣedhalakṣaṇanivṛttiniścayahetutvāt
pratyakṣaghaṭanivṛttiḥ pratyakṣaghaṭānupalabdhiḥ | nañaḥ paryudāsavṛttyā |
tadekajñānasaṃsargi vastu tajjñānaṃ ca dvayaṃ svabhāvo rūpaṃ yasyā
dṛśyānupalabdheḥ sā tathoktā vyākhyāteti śeṣaḥ |
nanu dṛśyānupalabdhirūpaṃ liṅgam astu paryudāsarūpam, sādhyas tu
prasajyapratiṣedharūpaḥ kiṃ na bhavatīty āha seti | co yasmāt | sā
tathāvidhānupalabdhi .............. uktam ācāryeṇa
sābhāvavyavahārapravartanīty anena śabdeneti bhāvaḥ | dharmottareṇa cāta
eva abhāvo na sādhya ity anena
|
ghaṭaviviktapradeśa[49a]darśanenāhita āropitaḥ saṃskāro
viśiṣṭaśaktiyuktavijñānātmikā vāsanā, na tu parābhimato bhāvanākhyaḥ |
anurūpasmaraṇaṃ janayitum anīśāno mūḍha iti vyapadiśyate |
dṛśyaghaṭānupalambhe dṛśyasya ghaṭasyopalabdhyabhāve tuccharūpe | ata eva
ca dṛśye ghaṭe | amūḍhasmṛtisaṃskāragrahaṇaṃ kasmān na
varttamānaviśeṣaṇam ity āha varttamāne tv iti | tur atītād
vartamānasya vaidharmyam āha | ato mohābhāvān na ghaṭābhāve
vyavahartavyaikarūpe | nāpi ghaṭānupalambhe ghaṭopalabdhyabhāve
tuccharūpe | pratyakṣavad āropād vartamānasyārthasya ghaṭādeḥ | ata eva
vartamānagrahaṇasya nirviśeṣaṇatvād eva |
[DhPr
p.122]
vyāpāraṃ darśayati | abhāvasya vyavahāraḥ nāstīty evam
ākāraṃ jñānam śabdaś caivam ākāraḥ niḥśaṅkaṃ gamanāgamanalakṣaṇā[69]ca pravṛttiḥ
kāyiko 'bhāvavyavahāraḥ | ghaṭābhāve hi jñāte niḥśaṅkaṃ gantum āgantuṃ ca
pravartate |
__________NOTES__________
[69]
niḥśaṅkagamanāgamalakṣaṇā -- DB; niḥśāṅkā gamanāgamanayo (?) lakṣaṇā --
C.
___________________________
tad etasya[70]trividhasyāpy
abhāvavyavahārasya[71]dṛśyānupalabdhiḥ pravarttanī[72]sādhanī
pravarttikā |
__________NOTES__________
[70] tad evam
asya-- CD; tad evam etasya, tad eva tasya -- B.
[71] apy abhāvasya
vyavahārasya] -- C.
[72] [pravarttanī om. ABCDPHEN.
___________________________
yady api ca nāsti ghaṭaḥ
iti jñānam anupalabdher eva bhavati ayam eva cābhāvaniścayaḥ tathāpi yasmāt
pratyakṣeṇa kevalaḥ pradeśa upalabdhas tasmāt iha ghaṭo nāstīty evaṃ
ca[73]pratyakṣavyāpāram anusaraty abhāvaniścayaḥ tasmāt pratyakṣasya
kevalapradeśagrahaṇavyāpārānusāryabhāvaniścayaḥ pratyakṣakṛtaḥ
|
__________NOTES__________
[73] ca om. --
C.
___________________________
nanu yathā vikalpena
viṣayīkriyamāṇo 'tīto 'nupalambhaḥ pramāṇam ucyate tathā
vikalpasyāvyāhataprasaratvād anāgato 'py anupalambho vikalpyamānaḥ kiṃ na tathā
pramāṇam ity āha tad ayam iti | yasmāt kevalapradeśadarśanāhitaḥ saṃskāro
'tīte ghaṭādāv amūḍho gṛhyate, vartamāne tu tasmin smṛtisaṃskāre moho na
sambhavaty eva tat tasmād ayaṃ tātparyārthaḥ |
anupalambhaniścayahetutvād anupalambhaḥ kevalapradeśādiḥ sphuṭo yathāsau kevalo
'nubhūtas tathā smṛtvā viṣayīkriyamāṇaḥ pramāṇam | vartamānaś ca tādṛg
anupalambhaḥ sphuṭo 'bhrāntena jñānena gṛhyamāṇa iti draṣṭavyam | yata īdṛśo
'nupalambhaḥ pramāṇaṃ tatas tasmāt | kuto na śakyate jñātum ity
āhānāgatāyā iti | tathātvena niścito hi hetur gamako 'nyathā
sandigdhāsiddhatā hetudoṣaḥ syād ity abhiprāyaḥ | pratyakṣanivṛttiśabdena tāvad
dṛśyānupalabdheḥ svabhāvo darśito 'mūḍhetyādinā tu kiṃ darśitam ity āha
kāleti | [itarevam arthete] naivaṃ kālaviśeṣo 'nupalabdher vyākhyāta
iti | kālaviśeṣo 'tīto varttamānaś ca vyākhyātaḥ kathito
neneti śeṣaḥ | etac cātīte varttamāne ca kāle 'nupalabdheḥ pramāṇākhyānam
asyopalakṣaṇaṃ draṣṭavyam, kāryasvabhāvahetvor api tayoḥ kālayoḥ prāmāṇyāt |
tathā hy āsīd atra vahnir dhūmasyopalabdhatvāt | asti vahnir iha
dhūmasyopalabhyamānatvāt | tathāsīd iha pādapaḥ śiṃśapāyā upalabdhatvāt | astīha
vṛkṣaḥ śiṃśapāyā upalabhyamānatvād ity api bhavaty eva |
nanu dṛśyānupalambhe bhavatu
jñānābhidhānalakṣaṇo vyavahāraḥ | kāyikas tu katham ity āha ghaṭeti |
hir yasmāt | pravartata iti yogyatayocyate | pravṛttiyogyas tāvad
bhavatīti | ata eva cābhāvayogyatā sādhyocyate | tadetasyeti lokoktir eṣā
| tac caitac ceti vigrahaḥ kāryaḥ | yadvā yato 'bhāvaniścayo
nupalabdhinimittakas tat tasmāt | apir atiśaye | āstām ekasya
dvayor vā pravartanī, trividhasya yāvat pravartanīty arthaḥ |
pravartanīty asya dvayam etad vivaraṇaṃ spaṣṭārthaṃ sādhanī
pravarttiketi pravartayatīti pravartanīti yogyatayoktam |
sābhāvatritayam abhāvavyavahāraṃ pravartayituṃ yogyā tāvanmātranimittakatvāt
tasya | saty arthitve puruṣas tān vyavahārān ācaratu mā vā | ata
evābhāvavyavahārayogyatā pradeśādeḥ sādhyate dṛśyānupalambheneti paramārthaḥ
|
[DhPr p.123]
kiñ ca |
dṛśyānupalambhaniścayakaraṇasāmarthyād eva pūrvoktayā nītyā pratyakṣeṇaivābhāvo
niścitaḥ | kevalam adṛṣṭānām api sattvasambhavāt sattvaśaṅkayā na
asattvaṃ[74]vyavaharttum | ato 'nupalambho 'bhāvaṃ[75]vyavahārayati dṛśyo yato
'nupalambhaḥ tasmān nāstīti | ato dṛśyānupalambho o 'bhāvajñānaṃ kṛtaṃ
pravarttayati na tu akṛtaṃ karotīty[76]abhāvaniścayo 'nupalambhāt pravṛtto 'pi
pratyakṣeṇa kṛto 'nupalambhena pravarttita ukta ity abhāvavyavahārapravarttany
anupalabdhiḥ[77]|| kasmāt punar atīte varttamāna cānupalabdhir gamikety
āha
__________NOTES__________
[74] śaknoty abhāvaṃ --
C
[75] ['bhāvaṃ om. -- A
[76] iti om. -- C.
[77] abhāvavyavahāre
pravarttany anupalabdhiḥ -- C; pravarttany upalabdhiḥ -- A; pravartiny
upalabdhiḥ -- PH. pravartiny anupalabdhiḥ -- B.
___________________________
tasyā
evābhāvaniścayāt II-29
tasyā eva
yathoktakālāyā anupalabdher abhāvaniścayāt | anāgatā hy anupalabdhiḥ
svayam eva sandigdhasvabhāvā | tasyā asiddhāyā nā 'bhāvaniścayo 'pi tv
atītavarttamānāyā iti ||
nanu yadi nāstīty evam ākāraṃ jñānam
anupalabdher liṅgād bhavati, kathaṃ tarhi pratyakṣāvasito 'bhāva ukta ity āha --
yady api ceti nipātasamudāyo yady apiśabdavad
viśeṣābhidhānanimittābhyupagame varttate | abhāvaniścayaśabdasāmānādhikaraṇyād
ayam eveti nirdeśaḥ | caśabdo vaktavyam etad ity asyārthe tra varttate
|
abhāvaniścayasya tadā sthairyalābhād
anupalambhād evety uktaṃ draṣṭavyam | tathāpīti laukikoktir iyaṃ
nigadābhidhānārambhe | tasmācchabdena yasmācchabda ākṣiptaḥ |
tenāyam arthaḥ | yasmāt kevalapradeśagrahaṇalakṣaṇavyāpārānusārī ghaṭo nāstīty
abhāvaniścayaḥ tasmāt pratyakṣakṛta ucyata iti śeṣaḥ | kasya vyāpārānusārīty
ākāṅkṣāyām uktam -- pratyakṣasya pramāṇaviśeṣasyeti |
atha syād -- yady ayaṃ pratyakṣakṛtas tadā
pratyakṣapravarttito 'pi | tat kiṃ dṛśyānupalambhena kriyata ity āśaṅkyāha --
kiñceti vaktavyāntarasamuccaye | tadviviktapradeśādigrāhiṇā
pratyakṣeṇāivābhāvo niṣedhyābhāvaḥ prasajyapratiṣedhātmā niścitaḥ | kathaṃ?
dṛśyasyānupalambha upalambhābhāvas tuccharūpas tanniścayakaraṇasāmarthyād
anyathānupapatteḥ | pūrvoktayā nītyā yuktyā yadi hi dṛśyas tatra bhavet,
dṛśyānupalambho na bhaved ity evamātmikayā | yadi pratyakṣam itthaṃ
pratiṣedhyābhāvaṃ niścāyayati, vyavahārayitum api śaknoty evety āha --
kevalaṃ kin tu na śaknoti vyavahartum ity antarbhūtaṇijārthatvān
nirdeśasya vyavahārayitum ity arthaḥ | kuto na śaknotīty āha --
sattvaśaṅkayeti pratiṣedhyasattvasya svarūpasya sattvaśaṅkayā sandehena
hetunā | nanv adarśane 'pi kathaṃ sandeha ity āha -- adṛṣṭeti | tena
pratyakṣeṇādṛṣṭānām api piśācādīnāṃ sattvasya sadbhāvasya
sambhavāt sambhāvyamānatvāt nityaṃ śaṅkyamānānupalambhavyabhicāro hy
abhāva iti bhāvaḥ | ataḥ pratyakṣasya tatrāśaktatvāt sāpi kathaṃ vyavahārayatīty
āha -- dṛśya iti | ato 'smātkāraṇāt kṛtaṃ pratyakṣeṇeti
prakaraṇāt | etad eva vyatirekamukheṇa draḍhayati -- na tv iti | yasmāt
pratyakṣavyāpārānusāryabhāvaniścaya itis tasmāt |
abhāvaniścayo
[DhPr p.124]
sampraty
anupalabdheḥ prakārabhedaṃ darśayitum āha
--
sā ca prayogabhedād
ekādaśaprakārā II-30
sā ca eṣānupalabdhiḥ
ekādaśaprakārā -- ekādaśa prakārā asyā[78]ity ekādaśaprakārā | kutah
prakārabhedaḥ ? prayogabhedāt | prayogaḥ prayuktiḥ
śabdasyābhidhāvyāpāra[79]ucyate | śabdo hi sākṣāt kvacid arthāntarābhidhāyī,
kvacit pratiṣedhāntarābhidhāyī | sarvatraiva tu dṛśyānupalabdhir aśabdopāttāpi
gamyata iti vācakavyāpārabhedād anupalambhaprakārabhedo na tu svarūpabhedād iti
yāvat ||
__________NOTES__________
[78] -dhiḥ
ekādaśaprakārā asyā -- APE.
[79] abhidhānavyā- -- ABCDPHEN.
___________________________
prakārabhedān āha
--
svabhāvānupalabdhir yathā -- nātra dhūma
upalabdhilakṣaṇaprāptasyānupalabdher iti
II-31
nupalambhāt pravṛtto 'pi dṛḍhībhūto 'pi
pratyakṣeṇa kevalapradeśādivedinā sāmarthyāt kṛta utpādito
'nupalambhena dṛśyānupalambhena pravartitaḥ sādhita ukta
ācāryeṇābhāvavyavahārapravartanīty anena śabdeneti buddhistham |
itītyādinopasaṃhāraḥ | itir evam uktena krameṇānupalabdhir
dṛśyānupalabdhis tasyā eva prakṛtatvāt |
kasmād ityādi vartamānāyā ity antaṃ sugamam | anāgatāyā apy
anupalabdher abhāvaniścayaḥ kasmān na bhavatīty āha -- anāgateti |
hir yasmādarthe | tasyā iti pañcamyantam idam | ayam eva ca
sāmarthyāvasito maulo[rtho 'nāgatā hi] ityādinā dharmottareṇa
....kāṅkṣopaśamārthaṃ purastād uktaḥ | syād etat -- pratiṣedhasiddhir {NB
II 25} ityādinā niścayābhāvād {NB II 27} ity antena granthenāsyārthasya
gatatvāt tasyā evābhāvaniścayād {NB II 29} ity ayam ācāryīyo
granthaḥ punarukta iti | na punaruktaḥ | yato yathātīte 'pi kāle ghaṭādes
tatkālavartidṛśyānupalabdher atītāyāḥ smṛtyārūḍhāyā sva(a)bhāvaniścayas
tathānagate 'pi kāle ghaṭāder abhāvaniścayaḥ kiṃ na bhavatīti kenāpākṛtaṃ
yenāyaṃ punaruktaḥ syād iti ||
samprati [anupalabdheḥ]
prakārasya svarūpasya bhedaṃ
nānātvaṃ.......prakārabheda........draṣṭavyam | co
vaktavyāntarasamuccaye | seti mūlānuvādaḥ | eṣeti tasya
vyākhyānam | ekādaśagrahaṇaṃ cācāryasyopalakṣaṇārthaṃ yathā
pramāṇavārttike...grahaṇaṃ...... ṣoḍaśarakāreti tu draṣṭavyam | etac ca
kāraṇaviruddhakāryopalabdhivyākhyānāntaraṃ darśayiṣyāmaḥ |
vivakṣitānyopalambhaikarūpatvād dṛśyānupalabdheḥ, katham ayaṃ bheda upapadyetety
abhipretya pṛcchati kuta iti |
[DhPr
p.125]
svabhāvetyādi | pratiṣedhyasya yaḥ svabhāvas
tasyānupalabdhir yatheti | atreti dharmī | na dhūma iti
sādhyam, upalabdhilakṣaṇaprāptasyānupalabdher iti hetuḥ, ayaṃ ca hetuḥ
pūrvavad vyākhyeyaḥ || pratiṣedhyasya yat kāryaṃ tasyānupalabdhir
udāhriyate
kāryānupalabdhir yathā -- nehāpratibaddhasāmarthyāni
dhūmakāraṇāni santi, dhūmābhāvād iti[80]
II-32
__________NOTES__________
[80] iti om.
-- BPHEN
___________________________
yatheti |
iheti dharmī | apratibaddham anupahataṃ dhūmajananaṃ prati sāmarthyaṃ
yeṣāṃ tāny apratibaddhasāmarthyāni na santīti sādhyam | dhūmābhāvād
iti hetuḥ |
prayogabhedād ity ācāryīyam uttaram anūdya
prayogaśabdaṃ vyācaṣṭe prayoga iti | prayuktyartham āha śabdeti |
śabdaśabdena prakaraṇād vācakaḥ śabdo gṛhyate | abhidhā
arthaprakāśanam | tatra vyāpāro vyāpattiḥ pravṛttir yadvābhidhā
arthaprakāśanaṃ tallakṣaṇo vyāpāras tasya prayogasya bhedād bhidyamānatvād iti
tu subodhatvāt dharmottareṇa na vyākhyātam |
nanu śabdasyaivānupalambhavācakasyānupalambha eva vācyas tat kathaṃ prayogabhedo
yenānupalambhasya prakārabheda ucyata ity āha śabdo hīti | hir
yasmāt | sākṣād avyavadhānena | kvacid viruddhopalambhādau
pratiṣedhyāc chītasparśāder arthāntaram agnyādyabhidhatte | kvacit
vyāpakānupalabdhādau vivakṣitāt śiṃśapādipratiṣedhāt pratiṣedhāntaraṃ
vṛkṣādipratiṣedham abhidhatte | yady arthāntaravidhir arthāntarapratiṣedhaś ca
kriyate tarhi ...................... dyata ity āha -- sarvatreti | tur
viśeṣārthaḥ | aśabdopāttā svavācakapadānupāttā | yathā ca śabdopāttāpi sā
pratīyate tathā purastād abhidhāsyate | apir avadhāraṇe atiśaye vā |
itis tasmādarthe evamarthe...................ata evārthī gatim
āśrityoktaṃ na tu śābdīm iti draṣṭavyam ||
anupalambhasya prakṛtatvāt
prakārabhedān iti mantavyam | tasyānupalabdhiḥ purvoktayā nītyā tadviviktaḥ
pradeśas tajjñānaṃ cāvaseyam | evaṃ kāryānupalabdhyādiṣu dvirūpaivānupalabdhi
..................ti nidarśanena |
nanu kīdṛśyupalabdhilakṣaṇaprāptiḥ ?
kathaṃ cāvidyamāna.................ayañ ceti | pūrvasminn
anupalabdhilakṣaṇākhyāna iva | co [50b] yasmādarthe 'vadhāraṇārthe vā
pūrvavad ity asyānantaraṃ draṣṭavyaḥ | etac ca
svabhāvānupalambhasyārthakathanaṃ kṛtam ācāryeṇa na prayogo darśitaḥ,
asādhanāṅgasya pratijñāyā upādānāt sādhanāṅgasya ca vyāpter apradarśanāt hetoś
cānuvādya rūpasya prathamāntasyānirdeśāt | evam itarāsu sarvāsvenānupalabdhiṣu
boddhavyam |
prayogaḥ punar īdṛśaḥ -- yad yatropalabdhilakṣaṇaprāptaṃ san
nopalabhyate tat sarvaṃ tatrāsadvyavahārayogyam -- yathā -- turaṅgamottamāṅge
śaṅgam | nopalabhyate cātropalabdhilakṣaṇaprāpto dhūma iti | anena
sāmānyādinirākaraṇe dṛśyānupalambhaḥ prayoktavya iti darśitam ācāryeṇa
tulyanyāyatvād ity avaseyam |
[DhPr p.126]
kāraṇāni
ca nāvaśyaṃ kāryavanti bhavantīti kāryādarśanād apratibaddhasāmarthyānām
evābhāvaḥ sādhyaḥ[81]na tv anyeṣām | apratibaddhaśaktīti cāntyakṣaṇabhāvīnyeva,
anyeṣāṃ pratibandhasambhavāt
|
__________NOTES__________
[81] sādhyate --
C.
___________________________
kāryānupalabdhiś ca yatra
kāraṇam adṛśyam tatra prayujyate | dṛśye tu kāraṇe dṛśyānupalabdhir eva gamikā |
tatra dhavalagṛhoparisthito[82]gṛhāṅgaṇam apaśyann api caturṣu pārśveṣv
aṅgaṇabhittiparyantaṃ paśyati | bhittiparyantasamaṃ cālokasaṃjñakam ākāśadeśaṃ
dhūmaviviktaṃ paśyati | tatra dhūmābhāvaniścayāt | yaddeśasthena vahninā
janyamāno dhūmas taddeśaḥ syāt | tasya ca vahner apratibaddhasāmarthyasyābhāvaḥ
pratipattavyaḥ | tadgṛhāṅgaṇadeśena ca vahninā janyamāno dhūmas taddeśaḥ syāt |
tasmāt taddeśasya vahner abhāvaḥ pratipattavyaḥ | tadgṛhāṅgaṇadeśaṃ
bhittiparikṣiptaṃ bhittiparyantaparikṣiptena cālokātmanā
dhūmaviviktenākāśadeśena saha dharmiṇaṃ karoti
|
__________NOTES__________
[82] dhavala- om. --
BCD
___________________________
iha -- nupalambhaḥ
kevalapradeśādir abhāvavyavahārayogyatā ca sādhyā dṛśyānupalambhasya
tādātmyalakṣaṇa eva pratibandho gamyagamakabhāvanibandhanam iti keṣāñcin matam |
kecit tu anupalambhābhāvavyavahārayogyatayor gamyagamakabhāve
viparyayatādātmyalakṣaṇaḥ pratibandho nimittam iti pratipadire | ata
evānupalambhaḥ kāryasvabhāvābhyāṃ bhedena nirdiṣṭaḥ, svasādhye
pratibandhānapekṣaṇād, itarayoś ca tadvaiparītyād iti ca | evaṃ caitat
samādadhatīti | tathā hi upalabdhyavyabhicārāt tādṛśī anupalabdher eva sattā |
tata upalabdhilakṣaṇaprāptasattve tadupalambhayos tādātmyād
evānupalambhāsadvyavahārayor gamyagamakabhāvaḥ | yadi tu
tadviviktapradeśādyupalambharūpasyānupalambhasya tadasadvyavahārayogyatāyāś ca
yat tādātmyaṃ tannimittam ucyeta, tadā tasya bhūtalāder
anupalabdhilakṣaṇaprāptāsadvyavahārayogyatāpy ātmabhūtaiveti
piśācādyabhāvavyavahāram apy anupalambhaḥ sādhayet tatpratibandhād iti
||
nanu kāryābhāvāt kāraṇābhāvaḥ sādhyatām | kim
apratibaddhasāmarthasyeti sādhyadharmaviśeṣaṇenety āha kāraṇānīti |
co yasmād | itis tasmāt | sādhyaḥ
sādhayituṃ yujyata ity arthaḥ | etad eva vyatirekamukheṇa draḍhayati
na tv iti | tur vaidharmyārthaṃ evakārārtho vā | nānyeṣāṃ
kāraṇakāraṇatayopacaritakurvad rūpāṇām |
atha
paripūrṇayāpi sāmagryā vidhārakasambhavāt pratibandhaḥ sambhāvyate | tad
asambhavīdaṃ
[DhPr p.127]
tasmād
dṛśyamānādṛśyamānākāśadeśāvayavaḥ[83]pratyakṣāpratyakṣasamudāyo
vahnyabhāvapratītisāmarthyāyāto dharmī, na dṛśyamāna eva[84]| iha iti tu
pratyakṣanirdeśo dṛśyamānabhāvāpekṣaḥ | na kevalam ihaiva dṛśyādṛśyasamudāyo
dharmī, api tv anyatrāpi | śabdasya kṣaṇikatve sādhye kaścid eva śabdaḥ
pratyakṣo 'nyas tu parokṣas tadvad ihāpi | yathā cātra dharmī
sādhyapratipattyadhikaraṇabhūto dṛśyādṛśyāvayavo darśitas tadvad uttareṣv api
prayogeṣu svayaṃ pratipattavyaḥ
||
__________NOTES__________
[83] dṛśyamānākāśa- --
CA.
[84] iva -- C
___________________________
viśeṣaṇam ity āha
apratibaddheti caśabdas tuśabdasyārthe hetau vā | kuta etad
ity āha anyeṣām iti | antyakṣaṇaprāptāni ca kāraṇāni yogināpi
pratibaddhu(-bandhu)m aśakyāni, itarathā tādrūpyam eva hīyeta | atas
tathāvidhāni kāraṇāni kāryāvyabhicārīṇi kāryeṇa vyāpyante | tataḥ kāryaṃ
nivartamānaṃ kāraṇāni tādṛśāni nivarttayatīti draṣṭavyam |
iha yady apy anenāntyakṣaṇenedaṃ kāryaṃ kṛtam
iti nāvagataṃ tathāpi vastunaḥ kācid avasthā kāryaṃ kurvato pratītaiva yad
anantaraṃ kāryam upalabdham | saiva cāvasthātrāpi niṣidhyate | ata evāyaṃ
kṣaṇikākṣaṇikasādhāraṇāvasthātiśayaniṣedhaḥ |
nanu kāryasya tāvad
dṛśyasyātrānupalambho hetur upādātavyaḥ | tat kim asya sambhavo 'sti yat kāryam
eva dṛśyaṃ na tu kāraṇaṃ yena kāryānupalabdhiḥ prayujyata ity āśaṅkya viṣayam
asyā darśayitum āha kāryeti | ko 'sāv evaṃvidho viṣaya ity āha
tatreti vākyopakṣepe | yadi punar gṛhāṅgaṇaṃ paśyet dṛśyānupalabdhir eva
prayuktā syād ity abhiprāyeṇāha gṛhaṅgaṇam apaśyann apīti | apir
avadhāraṇe | aṅgaṇabhitteḥ paryantam avasānaṃ | bhittiparyantena samaṃ tulyam |
sautrāntikānām alokatamaḥsvabhāva evākāśa iti | tanmayatyā(-tanmatyā)
ālokasaṃjñakam ity uktam | atrākāśe kiṃ pratyetavyam ity āha
yaddeśeti | yadā yaddeśe ceti pāṭhas tadā yo deśo 'syeti vigrahaḥ | yadā
tu yaddeśastheneti tadā yaś cāsau deśaś ca tatra tiṣṭhatīti taddeśastha iti | sa
deśo 'syeti vigrahaḥ | etāvatāpi na jñāyate kas tena pratipattrā dharmī kṛta ity
āha tadgṛheti | sa cāsau gṛhāṅgaṇadeśaś ceti samāsaḥ | aṅgaṇasya
prakṛtatvād bhittiḥ tasyaiva tayā parikṣiptaṃ paricchinnaṃ
dharmiṇaṃ karotīti sambandhaḥ | kim etāvad evety āha bhittīti |
bhittir aṅgaṇasyaiva | bhitteś ca prānto vācyas tasyāḥ paryanto 'vasānaṃ
niṣṭhā tena parikṣiptaṃ paricchinnaṃ tena | cas
tulyabalatvasamuccayārthaḥ |
tasmād
ityādinopasaṃhāravyājena lokādhyavasāyasiddhaṃ dharmiṇaṃ darśayati |
dṛśyādṛśyasamudāyo lokenaikatvenākalitaḥ | tāvān deśo dṛśyamānaḥ kim
ātmakaḥ ? deśāvayavo bhāgo yasya
[DhPr
p.128]
pratiṣedhasya vyāpyasya yo vyāpako dharmas tasyānupalabdhir
udāhriyate --
sa tathā | katham evaṃvidho dharmīty āha --
vahnyabhāveti | vahnir iti viśiṣṭo dhūmajanane 'vyavadheyaśaktiḥ |
tasyāpy upalakṣaṇatvād anyasya dhūmajanane 'pratibaddhasyābhāvapratītir
grahītavyā | ayam arthaḥ -- lokas tāvat tathāvidhadeśe dhūmam anupalabhamānas
tāvati deśe tathābhūtavahnyabhāvaṃ pratyeti | na caitad evaṃvidhaṃ dharmiṇam
antareṇa ghaṭata iti sāmarthyam anyathānupapattis tasmād āyāta upasthitaḥ | ata
evācāryeṇāpi iṣṭaṃ viruddhakārye 'pi deśakālādyapekṣaṇam | (PV I 6=8) iti
bruvataivaṃ dharmīṣṭa eveti bhāvaḥ |
nanv apratyakṣasyāpi dharmitve
katham ihetīdam ??? ihapratyayāntarasya nirdeśa ity aśaṅkyāha -- iheti |
tuśabdo yasmādarthe | itir ihaśabdasya nirdiṣṭasyākāraṃ
pratyavamṛśati | pratyakṣavastupratipādako nirdeśas tathoktaḥ | nanu yadi
dṛśyādṛśyasamudāyo dharmī ghaṭate tadā kāryasvabhāvahetvor api kim ayaṃ na
sambhavatīty āha -- na kevalam iti | ihaiva kāryānupalambha eva |
api tu kin tv anyatrāpi kāryaviśeṣe svabhāvaviśeṣe ca tatra tatra
kāryahetor dhūmavākyād agnipauruṣeyatvād asiddhau tathāvidho dharmī suvyakta iti
na tatra darśitas tulyatvā(-nyā)yatayā vā draṣṭavyaḥ |
kathaṃ hetāv apy
evaṃvidhasya dharmiṇaḥ sambhava ity [verb. itth--] āha -- śabdasyeti |
kaścid eva śrūyamāṇaḥ pratyakṣo 'nyas tv aśrūyamāṇaḥ parokṣaḥ
| anenāvaśyaṃ dṛśyādṛśyaśabdasamudāyo 'tra dharmīti darśitam |
dṛśyādṛśyātmanā ca śabdena dharmiṇā bhāvyam iti pratipādyajanasaṃśayāropābhyām
āyātam | na hi pratipādyaḥ śabdasyānityatve saṃśayāno viparyasyati, arthāt
ghaṭaśabda eva, śrūyamāṇa eva ca sandegdhi, viparyasyati vā | kin tv
ahe(ha)ghaṭapaṭādiśabde śrūyamāṇe śrute śroṣyamāṇe ca | tatas tadanurodhāt
pratyakṣāpratyakṣaśabdasamudāyo 'nityatve sādhye dharmī prasahya patitaḥ |
tadvad ihāpi kāryānupalambhe | amum eva nyāyam anyatrāpy atidiśann āha --
yathā ceti | co 'vadhāraṇe sādhyapratipattyadhikaraṇabhūta
iti viśeṣaṇavyājena dharmiṇo lakṣaṇam uktam | kāryānupalabdhiprayogas tv
evaṃ karttavyaḥ | yatra yasya kāryam upalabdhilakṣaṇaprāptaṃ nopalabhyate tat tu
tajjananāpratibaddhasāmarthyaṃ nāsti | yathā kvacid dṛśyamāne 'ṅkure tathāvidhaṃ
bījam | nopalabhyate cātropalabdhilakṣaṇaprāpto dhūma iti | anena ca
kāryānupalambhapradarśanena yaj jalpitaṃ jalpamahodadhinā niḥśabde deśe
śabdamātrābhāve sādhye kas tadekajñānasaṃsargivastvantaropalambho yena
śabdābhāvavyavahāro bauddhānāṃ bhaved iti tat pratyuktaṃ draṣṭavyam | tathā hi
nehāpratibaddhasāmarthyāni śrotrajñānakāraṇāni santi | śrotrajñānābhāvād iti
kāryānupalabdhiḥ sphuṭaiva | śrotrajñānānupalambhaś ca tadanyajñānopalambharūpaḥ
saṃvidito 'sty eva | ekajñānasaṃsargitvaṃ cānyonyāvyabhicaritopalambhatvam ity
uktaṃ purastāt | prayogas tv anantaravad vijñānatvya iti ||
[DhPr
p.129]
vyāpakānupalabdhir yathā na atra śiṃśapā vṛkṣābhāvād
iti II-33
yatheti | atreti dharmī | na śiṃśapeti
śiṃśapābhāvaḥ sādhyaḥ | vṛkṣasya vyāpakasyābhāvāt iti hetuḥ | iyam apy
anupalabdhir vyāpyasya śiṃśapātvasyādṛśyasyābhāve prayujyate |
upalabdhilakṣaṇaprāpte tu vyāpya dṛśyānupalabdhir gamikā | tatra yadā pūrvāparāv
upaśliṣṭau deśau bhavataḥ, tayor ekas tarugahanopeto 'paraś caikaśilāghaṭitp
nirvṛkṣakakṣakaḥ | draṣṭāpi tasthān vṛkṣān paśyann api śiṃśapādibhedaṃ yo na
vivecayati, tasya vṛkṣatvaṃ pratyakṣaṃ apratyakṣaṃ tu śiṃśapatvam | sa hi
nirvṛkṣa ekaśilāghaṭite vṛkṣābhāvaṃ dṛśyatvād dṛśyānupalambhād avasyati |
śiṃśapātvābhāvaṃ tu vyāpakasya vṛkṣatvasyābhāvād iti | tādṛśo viṣaye 'syā
abhāvasādhanāya prayogaḥ |
svabhāvaviruddhopalabdhir yathā
na atra śītasparśo vahner iti
II-34
pratiṣedhasya svabhāvena viruddhasyopaladhir udāhriyate
yatheti | atreti dharmī | na śītasparśa iti śītasparśapratiṣadhaḥ sādhyaḥ |
vahner iti hetuḥ | iyaṃ cānupalabdhas tatra prayoktavyā yatra śītasparśo dṛśyaḥ,
dṛśye dṛśyānupalabdhiprayogāt |
vyāpakānupalabdhiṃ vyākhyātum
āha -- pratiṣedhyasyeti | tādātmyāviśeṣe 'pi yathā kaścid eva dharmī
vyāpya itaro vyāpakaś ca tathā prāg eva dharmottareṇa nirṇītam | dharma
iti ca dharmyapekṣayā vṛkṣatvādi | na śiṃśapeti na śiṃśapātvam ity
arthaḥ | vṛkṣasyeti ca dharmiṇā dharmasya vṛkṣatvasya nirdeśaḥ |
nanūpalabdhilakṣaṇaprāptasya tāvad vṛkṣatvasyānupalabdhiḥ prayoktavyā | tathā ca
śiṃśapātvam api dṛśyam eva niṣedhyam iti dṛśyānupalabdhir eva prayogārhaty āha
-- iyam apīti | na kevalaṃ pūrvikā viśiṣṭe viṣaye kin tv ayam apīty
apiśabdaḥ | śiṃśapātvasyādṛśyasyeti -- yadi syād dṛśyam eva syād iti
sambhāvanām ativṛttasyety arthaḥ | evam uttaratrāpy adṛśyatvam īdṛśyam eva
draṣṭavyam | tasyābhāve sādhya ity adhyāhāraḥ |
[DhPr
p.130]
tasmād yatra varṇaviśeṣād vahnir dṛśyaḥ śītasparśo
dūrasthatvāt[85]sann apy adṛśyaḥ tatrāsyāḥ prayogaḥ
||
__________NOTES__________
[85] dūratvāt --
BD
___________________________
viruddhakāryopalabdhir
yathā nātra śītasparśo dhūmād iti
II-35
pratiṣedhyena yad viruddhaṃ tatkāryasyopalabdhir gamikā yatheti
| atreti dharmī | na śītasparśa iti śītasparśābhāvaḥ sādhyaḥ | dhūmād iti hetuḥ
| yatra śītasparśaḥ san dṛśyaḥ
ko 'sāv evaṃvidho viṣaya ity
āha -- tatreti vākyopanyāse | upaśliṣṭau pratyāsannau samunnatāv
uccau | tarūṇāṃ gahaṇaṃ gahvaraṃ tenopeto yuktaḥ | dvitīya ekayā
śilayā ghaṭate nimitta ekaśilārūpas tūpa iti yāvat | tattvenaiva ca
nirvṛkṣakakṣakaḥ | kakṣas tṛṇam | nirgatau vṛkṣakakṣau yata iti
vigrahaḥ | bhavaty evaṃ tathāpi katham asyāḥ prayoga ity āha draṣṭāpīti |
apir avadhāraṇe na vivecayatīty asyānantaraṃ draṣṭavyam (-vyaḥ) |
tasya tādṛśasya draṣṭuḥ | bhavatu draṣṭu[s] tāvad dūradeśasthāyitayā
śiṃśapāyāvivekas tathāpi yenaiva vṛkṣābhāvaṃ pratipadyate tenaiva śiṃśapābhāvam
api kiṃ na pratipadyata ity āha sa hīti | hir yasmāt | kathaṃ
dṛśyānupalambhād avasyatīty āha dṛśyatvād vṛkṣatvasyeti prakaraṇāt |
kutas tarhi śiṃśapātvābhāvam avaitīty āha śiṃśapeti | tuśabdo
vaidharmye | itis tasmādarthe |
abhāvaśabdenābhāvo 'bhāvavyavahāraś cokto draṣṭavyaḥ | evam uttaratrāpi
pratyeyam | prayogaḥ punar īdṛśaḥ kāryaḥ yatra yasya vyāpakaṃ nāsti na tat
tatrāsti | yathāasati prameyatve prāmāṇyam | nāsti ca vṛkṣatvaṃ śiṃśapātvasya
vyāpakam iti | anena vyāpakānupalambhasya vyāpyābhāve gamakatvapratipādanena
nityānām arthakriyākāritvābhāvaḥ kramayaugapadyayo vyāpakayor abhāvād
ityādi darśitaṃ draṣṭavyam ||
pratiṣedhyetyādinā
svabhāvaviruddhopalabdhiṃ vyācaṣṭe mūle tūdāhriyata ity adhyāhāra iti darśayann
āha udāhriyata iti | sukhapratipattyarthaṃ maulaṃ dharmyādipravibhāgaṃ
darśayann āha atreti | eteneśvare 'py ekopādānādivikalpe
sampradānādivikalpābhāvo viruddhopalabdhiprasaṅgena darśitaḥ | vikalpasya
vikalpāntareṇa sahāsthitilakṣaṇasya virodhasya svasantāne siddhatvāt | tataś ca
tasyānirūpyakarttṛtvam āyātam | anyathā yugapad dṛṣṭotpādānām anutpattiḥ
prasajyeta | anirūpyakarttṛtve cadhipatyamātreṇa karttṛtvaṃ syāt | tathā ca
karmaṇā siddhasādhanatvam īśvarasādhanānāṃ kāryatvādīnām ityādi darśitam ||
viruddhakāryopalabdhiṃ vyācakṣāṇa āha
pratiṣedhyeneti | mūlagamikā vivakṣitābhāvapratipādaketi vivakṣitam iti
darśayitum āha gamiketi | pūrvavad dharmyādikathanam
|
[DhPr p.131]
syāt tatra dṛśyānupalabdhir gamikā |
yatra viruddho vahniḥ pratyakṣaḥ tatra viruddhopalabdhir gamikā[86]| dvayor api
tu parokṣatve viruddhakāryopalabdhiḥ[87]prayujyate |
tatra[88]samastāpavarakasthaṃ śītaṃ nivartayituṃ samarthasyāgner anumāpakaṃ yadā
viśiṣṭaṃ dhūmakalāpaṃ niryāntam apavarakāt paśyati tadā viśiṣṭād vahner anumitāt
śītasparśanivṛttim anumimīte[89]| iha dṛśyamānadvārapradeśasahitaḥ sarvo
'pavarakābhyantaradeśo[90]dharmī sādhyapratipatty anusaraṇāt pūrvavad draṣṭavya
iti[91]||
__________NOTES__________
[86] -upalabdhiḥ --
ABPHEN
[87] virodhakāryopalabdhiḥ -- A.
[88] yatra -- A
[89]
-nivṛttir anumīyate -- AC.
[90] sarvāpavaraka- -- APHEN.
[91] iti om. --
APHEN.
___________________________
viruddhavyāptopalabdhir
yathā na dhruvabhāvī bhūtasyāpi bhāvasya vināśaḥ hetvantarāpekṣaṇād
iti[92]II-36
__________NOTES__________
[92] iti om. --
E.
___________________________
pratiṣedhyasya yad viruddhaṃ
tena vyāptasya dharmāntarasya upalabdhir udāhartavyā | yatheti | dhruvam avaśyaṃ
bhavatīti[93]dhruvabhāvī neti dhruvabhāvitvaniṣedhaḥ[94]sādhyaḥ | vināśo dharmī
|
__________NOTES__________
[93] iti om. -- BCD.
[94]
-pratiṣedhaḥ -- C.
___________________________
tasminn iyaṃ
prayoktavyety āha -- yatreti | dvayor viruddhaśītasparśayoḥ |
apir avadhāraṇe | tu purvasmād vaidharmye | kaḥ punar īdṛśo viṣaya
ity āha -- tatreti | nanu ca pradīpaśikhāprabhāve(-bhave) dhūme 'pi na
śītasparśābhāvaḥ, tat katham iyaṃ gamikety āha samasteti |
apavarakagrahaṇaṃ śītasthānopalakṣaṇārtham | apavarakāt niryāntaṃ
nirgacchantam | anyatra ca gamyamāno dhūmaḥ katham anyatra śītābhāvaṃ
sādhayatīty āha iheti | iha viruddhakāryopalabdhau | dṛśyamānaś cāsau
dvāradeśaś ca tena sahitaḥ | upapattim āha -- sādhyeti | sādhyasya
śītasparśābhāvasya pratipattir avabodhas tasya pratipatter
anusaraṇaṃ nirūpaṇaṃ tasmāt | pūrvavad iti yathāpūrvaṃ
kāryānupalambhe vahnyādyabhāvapratītisāmarthyāyātas tādṛśo dharmī tadvat | ayam
asya bhāvaḥ śītasparśābhāvapratītir eveyaṃ vimṛśyamāṇāvaśyam
evaṃvidhadharmiṇam ākarṣatīti | prayogaḥ punar asyā evaṃ karttavyaḥ yatra
dhūmaviśeṣas tatra śītasparśābhāvaḥ | yathā mahānasādau | tathāvidhaś cātra
dhūma iti | etac cātyantābhyāsāj jhagiti dhūmadarśanāc
chītasparśābhāvapratītyudaye viruddhakāryopalambhajam ekam anumānam ācāryeṇoktam
iti draṣṭavyam | anabhyāsadaśayā
[DhPr
p.132]
bhūtasyāpi bhāvasyeti dharmiviśeṣaṇam | bhūtasya jātasyāpi
vinaśvaraḥ svabhāvo nāvaśyaṃbhāvī kim utājātasyeti apiśabdārthaḥ |
janakād[95]dhetor anyo hetuḥ hetvantaraṃ mudgarāvi[96]| tad apekṣate vinaśvaraḥ
| tasyāpekṣaṇād[97]iti hetuḥ | hetvantarāpekṣaṇaṃ
nāmādhruvabhāvitvena[98]vyāptaṃ yathā vāsasi rāgasya rañjanādihetvantarāpekṣaṇam
adhruvabhāvitvena vyāptam[99]| dhruvabhāvitvaviruddhaṃ cādhruvabhāvitvam |
vināśaś ca vinaśvarasvabhāvātmā hetvantarāpekṣa iṣṭaḥ | tato
viruddhavyāptahetvantarāpekṣaṇadarśanād dhruvabhāvitvaniṣedhaḥ
|
__________NOTES__________
[95] jananād --
APHE.
[96] mudgarādiḥ -- C.
[97] vinaśvarasyāpekṣaṇād -- A.
[98] nādhruva- -- B.
[99] tadvad -- C.
___________________________
iha
dhruvabhāvitvaṃ nityatvam adhruvabhāvitvaṃ cānityatvam[100]| nityatvānityatvayoś
ca parasparaparihāreṇāvasthānād ekatra virodhaḥ | tathā[101]ca sati
parasparaparihāravator dvayor yadaikaṃ dṛśyate tatra dvitīyasya tādātmyaniṣedhaḥ
kāryaḥ | tādātmyaniṣedhaś ca dṛśyatayā[102]'bhyupagatasya saṃbhavati | yata
evaṃ[103]tādātmyaniṣedhaḥ kriyate yady ayaṃ dṛśyamāno nityo bhavenn ity arūpa
dṛśyeta | na ca nityarūpo dṛśyate | tasmān na nityaḥ | evaṃ ca pratiṣedhyasya
nityatvasya dṛśyamānātmakatvam[104]abhyupagamya pratiṣedhaḥ kṛto bhavati
|[105]vastuno 'py adṛśyasya piśācāder
yadi[106]dṛśyaghaṭātmakatvaniṣedhaḥ[107]
__________NOTES__________
[100]
ca om. -- BD.
[101] svabhāvānupalabdhirūpatā syāt | svabhāvānupalabdhirūpā
cābhyupetā pūrvācāryair ity āha -- ṭi-
[102] tayā -- A.
[103] ya evaṃ -- A.
[104] dṛśyamānātmatvam -- APHEN.
[105] atha na vastv ekatvavirodho 'nayoḥ paraṃ yo viṣedho dhruvabhāvitvasya
vidhīyate sa | yady ayā (?) dṛśyatve sati pūrvānupalabdhiṣv iva bhavet tadā
nāsyānupalabdheḥ | atha bhavatu nityatvasyāvastuna evaṃ niṣedhaḥ, piśācādīnāṃ tu
satāṃ kathaṃ niṣedha ity āha -- ṭi-
[106] yadaiva -- B.
[107]
-ātmatvaniṣedhaḥ -- APHEN.
___________________________
punar
ajñāte 'numāne kāryaliṅgajaviruddhopalambhaje bhavataḥ | tathā hi yatra dhūmas
tatra sarvatra vahnir yathā yaskārakuṭyāṃ dhūmaś cātreti kāryaliṅgajam ekam atra
niyataprāgbhāvi, tadanu yatra vahnir na tatra śītasparśo yathā rasavatīpradeśe
vahniś cātreti viruddhopalambhajaṃ dvitīyam iti
||
pratiṣedhyasyetyādinā viruddhavyāptopalabdhiṃ [52b] vyācaṣṭe |
pūrvavat sādhyādipradarśanaṃ |
kim uteti nipātasamudāyaḥ kim punar
ity asyārthe varttate |
nanu kim ajātasyāpi vastuno nāśam avaśyaṃ
bhāvinaṃ kecid icchanti yenāpiśabdaḥ samuccayo vyākhyāta iti ? naiṣa doṣaḥ |
ajātasya tāvad aniṣṭatvād eva nāvaśyambhāvī vināśaḥ, jātasyāpi
nāvaśyambhāvītītthaṃ mūle 'piśabdaḥ | kevalaṃ kim utājātasyeti
vyācakṣāṇena dharmottareṇāyam artho na vyaktīkṛtaḥ | tatrāpi kim punar ajātasya
yasya vināśa eva neṣṭa ity abhiprāyeṇa
[DhPr
p.133]
kriyate dṛśyātmakatvam[108]abhyupagama kartavyaḥ | yady
ayaṃ ghaṭo[109]dṛśyamānaḥ piśācātmā bhavet piśāco dṛṣṭo bhavet | na ca dṛṣṭaḥ |
tasmāt na piśāca iti | dṛśyātmatvābhyupagamapūrvako dṛśyamāne ghaṭādau
vastuni[110]vastuno 'vastuno vā dṛśyasyādṛśyasya ca tātātmyapratiṣedhaḥ[111]|
tathā ca sati yathā ghaṭasya dṛśyatvam abhyupagamya pratiṣedho dṛśyānupalambhād
eva tadvat sarvasya parasparaparihāravato 'nyatra dṛśyamāne niṣedho
dṛśyānupalambhād eva | tathā cāsyaivañjātīyakasya prayogasya svabhāvānupalabdhāv
antarbhāvaḥ ||
__________NOTES__________
[108]
-ātmatvam -- APHEN.
[109] ghaṭo om. -- APHEN.
[110] vastuni
ghaṭādau -- C.
[111] -niṣedhaḥ -- ABPEHN.
___________________________
yojanīyaḥ | yadvā
prāgabhāvasyānāder ajātasyāpi nāśam avaśyambhāvinaṃ kecid icchantīti tadapekṣayā
apiśabdaḥ samuccaye | tanmudgarādyapekṣate vinaśvaro vinaṃṣṭum iti śeṣaḥ
| tasya hetvantarasya | prayogaḥ punar īdṛśaḥ karttavyaḥ
yadyadavasthāprāptau hetvantaram apekṣate na tad avaśyaṃ tadrūpaṃ bhavati |
yathā vastraṃ raktarūpatāpattau rāgadravyasaṃyogāpekṣaṃ nāvaśyaṃ raktaṃ bhavati
| apekṣate ca bhāvo vinaṃṣṭuṃ hetvantaram iti viruddhavyāptopalabdhiprasaṅga
eṣaḥ | ata eva mūle 'piśabdaḥ prasaṅgasādhanatvaprasaṅgārtho lakṣyate |
svatantrasādhanaṃ tu viruddhavyāptopalambhākhyam evaṃ draṣṭavyam -- yo
viruddhadharmasaṃsargavān nāsāv eko yathā dravakaṭhine |
viruddhadharmasaṃsargavāṃś ca sāmānyādir iti | nanu ca ko 'rthayor virodhaḥ, kiñ
cāsya virodhasya sādhakaṃ pramāṇam ity āśaṅkām apakārttum āha iheti |
nityatvaśabdenāvaśyambhāvitvam anityatvaśabdenānavaśyambhāvitvam
uktaṃ draṣṭavyaṃ | anyathā kena nityo vināśo 'bhyupeto yenāsyānityatāpi
(pa)dyeta | yac ca pūrvaṃ dhruvabhāvitvaśabdaṃ vivṛṇvatānena dhruvam avaśyaṃ
bhavatīti vivṛtaṃ tac ca vyāhanyeta | samprati virodham upapādayati
nityānityayor iti | co hetau |
idānīṃ
parasparaparihārasthitalakṣaṇavirodhavyavasthāpakaṃ dṛśyānupalambhaṃ darśayitum
āha tathā ceti | kathaṃ dṛśyatayābhyupa[ga]tasya niṣedha ity āha yata
iti | evam vakṣyamāṇena prakāreṇa | tam evāha yady ayam iti | na
ca naivaṃ nityarūpavaśyambhāvisvarūpo dṛśyate pratīyate | yady
apy evaṃ tathāpi dṛśyātmakābhyupagama ity āha evam iti | co yasmāt
| evam anantaroktena krameṇa
dṛśyamānasyādṛśyenāvastunānyonyaparihārasthitalakṣaṇavirodhavyavasthāyāṃ tāvad
evaṃ dṛśyānupalambha upāyaḥ | vastunāpy adṛśyena tathātvavyavasthāyām evopāya
iti darśayituṃ vastuno 'pītyādinopakramate | na kevalaṃ kalpitasyāvastuna
ity apiśabdaḥ | itir hetāv evamarthe vā | dṛśyasyeti
vastvapekṣayā |
[DhPr p.134]
kāryaviruddhopalabdhir
yathā nehāpratibaddhasāmarthyāni śītakāraṇāni santi
vahner[112]iti
II-37
__________NOTES__________
[112] agner --
BCPHEN.
___________________________
pratiṣedhyasya yat kāryaṃ
tasya yadivruddhaṃ tasyopalabdher udāharaṇam yatheti | iheti dharmī |
apratibaddhaṃ sāmarthyaṃ yeṣāṃ śītakāraṇānāṃ śītajananaṃ prati tāni na
santīti[113]sādhyam | vahner iti hetuḥ
|
__________NOTES__________
[113] prati na tāni
santīti -- APHEN.
___________________________
yatra
śītakāraṇāni adṛśyāni śītasparśo 'py adṛśyaḥ tatrāyaṃ hetuḥ prayoktavyaḥ |
dṛśyatve tu śītasparśasya tatkāraṇānāṃ vā kāryānupalabdhir dṛśyānupalabdhir vā
gamikā | tasmād eṣāpy abhāvasādhanī | tato yasmin uddeśe[114]sad api śītakaraṇam
adṛśyam śītasparśaś ca dūrasthatvāt pratipattur vahnirbhāsvaravarṇatvād dūrād
api dṛśyas tatrāyaṃ prayoga
iti[115]||
__________NOTES__________
[114] deśe --
ABCDPHEN.
[115] iti om. -- ABPHEN.
___________________________
vāśabdārthaś
cakāra iti kecit | anye tu avastuno 'dṛśyatvasya siddhatvāt kiṃ tadanuvādena
kāryam ? tato dvayam apy etad vastvapekṣayā yojyaṃ | vastuno dṛśyasya ghaṭāder
adṛśyasya piśācādeḥ | anyathā piśācādivastunas tathātvaṃ noktaṃ syāt | prakṛtaṃ
ca tad eva iti pratipannāḥ | bhavaty evaṃ tataḥ kiṃ siddham ity āha -- tathā
ca satīti | tadvad ghaṭavat | anyatra anyasmin dṛśyamāne
vastuni | nanu bhavatu dṛśyānupalambhād dṛśyāmāneṅgulyādau sarvasya sumervādes
tādātmyaniṣedhas tathāpy uktāsvanupalabdhiṣu kutrāyam antarbhavatīty āśaṅkām
apakārttum upasaṃhāravyājenātideśam apy āha evam iti |
evaṃjātīyakasyaivam prakāravataḥ | evam prakārasyety ukte vacanabhaṃ
(vacanalabhyaṃ ?) syāt | tatrāntarbhāvo darśita eveti bhāvaḥ | atha yadi
dṛśyānupalambhād anyatrānyasya dṛśyasyādṛśyasya vā tādātmyaniṣedhaḥ kathaṃ
viruddhe(-ddha)vyāptopalabdher avatāra iti cet | na doṣaḥ |
virodhapratipattikāle dṛśyānupalambhasya vyāpārāt | tadavagatavirodhena tu
vyāptaṃ yatra dṛśyate viruddhavyāptopalambhād eva vivakṣitābhāvapratītir iti kim
avadyaṃ || pratiṣedhyasyetyādinā kāryaviruddhopalabdhiṃ vivṛṇoti |
pūṛvavad dharmyādipradarśanaṃ | vahner iti śītanivarttanakṣamād viśiṣṭād
iti draṣṭavyaṃ | anyathā prati(dī)pādyātmanaḥ
śītanivarttakatvenānaikāntikatāpatteḥ |
[DhPr
p.135]
vyāpakaviruddhopalabdhir yathā nātra tuṣārasparśo
vahner[116]iti
II-38
__________NOTES__________
[116] agner --
BCPHEN.
___________________________
pratiṣedhyasya yad vyāpakaṃ
tena yad viruddhaṃ tasyopalabdhir udāhartavyā yatheti | atreti dharmī |
tuṣārasparśo neti sādhyam | vahner[117]iti hetuḥ | yatra vyāpyas
tuṣārasparśo[118]vyāpakaś ca[119]śītasparśo na dṛśyas tatrāyaṃ hetuḥ | tayor
dṛśyatve svabhāvasya vyāpakasya cānupalabdhir yataḥ prayoktavyā | tathā
ca[120]saty abhāvasādhanīyam | dūravartinaś ca pratipattus tuṣārasparśaḥ
śītasparśaviśeṣaḥ śītamātraṃ ca[121]parokṣam | vahnis tu rūpaviśeṣād dūrastho
'pi pratyakṣaḥ | tato vahneḥ śītamātrābhāvaḥ | tataḥ
śītaviśeṣatuṣārasparśābhāvaniścayaḥ | śītaviśeṣasya śītasāmānyena vyāptatvād iti
viśiṣṭaviṣaye[122]'syāḥ prayogaḥ
||
__________NOTES__________
[117] agner --
APHEN.
[118] pratiṣedhyatuṣārasparśo -- C.
[119] vyāpakaṃ ca
D.
[120] ca om. BPE.
[121] ca om. -- B.
[122] viśiṣṭe
viṣaye -- B.
___________________________
kāraṇānupalabdhir
yathā nātra dhūmo vahnyabhāvād[123]iti
II-39
__________NOTES__________
[123] agnyabhāvād --
BCPHNE.
___________________________
pratiṣedhyasya yat kāraṇaṃ
tasyānupalabdher udāharaṇaṃ yatheti | atreti dharmī | na dhūma
kīdṛśi
viṣaye 'syāḥ prayoga ity āha yatreti | na kevalaṃ pūrvaṃ ity
apiśabdaḥ | abhāvo bhāvavyavahāraś
cābhāvaśabdenoktaḥ | syān mataṃ | kathaṃ punaḥ
śītasparśaśītakāraṇe 'dṛśye vahnis tu dṛśyaḥ sambhavati yenāsyāḥ prayogo ghaṭata
ity āha yasminn iti | uddeśe pradeśe pratipattur
dūrasthatvād iti śītasparśaśītakāraṇayor adṛśyatve kāraṇaṃ |
bhāsvaravarṇatvād iti vahner dṛśyate nibandhanaṃ | bhāsvaro
bhāsanaśīlo varṇo yasya tadbhāvas tasmāt | na kevalaṃ
nikaṭa ity apiśabdaḥ | tatra tasmin deśe | prayogaḥ
punar evaṃ kāryaḥ yatra viśiṣṭo vahnir na tatra śītopajananāpratibaddhaśaktīni
śītakāraṇāni | yathā kvacid anubhūte pradeśe | tathābhūtaś cātra vahnir iti |
etac cābhyāsāj jhagiti vahnidarśanena tathābhūtaśītakāraṇābhāvapratītijanmany
ekaṃ kāryaviruddhopalambhajam anumānam uktam ācāryeṇeti draṣṭavyaṃ | anyathā tu
viruddhopalambhakāryānupalambhaje dve ete anumāne | tathā hi yatra vahnir na
tatra śītasparśa iti svabhāvaviruddhopalambhajam ekam anumānaṃ | yatra ca
yatkāryaṃ nāsti na tatra tatkāraṇaṃ tajjananāpratibaddhasāmarthyam astīti
kāryānupalambhajaṃ dvitīyam iti ||
[DhPr p.136]
iti
sādhyam | vahnyabhāvād iti hetuḥ | yatra kāryaṃ sad api adṛśyaṃ[124]bhavati
tatrāyaṃ prayogaḥ | dṛśye tu kārye dṛśyānupalabdhir gamikā | tato 'yam apy
abhāvasādhanaḥ[125]| niṣkampāyatasalilapūrite hrade hemantocitabāṣpayodgame
virale sandhyātamasi sati sann api tatra dhūmo na dṛśyata iti kāraṇānupalabdhyā
pratiṣedhyate[126]| vahnis tu yadi tasyāsambhava upari plavamāno bhavet
prajvalito[127]rūpaviśeṣād evopalabdho bhavet | ajvalitas tu
indhanamadhyaniviṣṭo bhavet | tatrāpi dahanādhikaraṇam indhanaṃ pratyakṣam iti
svarūpeṇa ādhārarūpeṇa vā dṛśya[128]eva vahnir iti tatrāsya[129]prayoga
iti[130]|
__________NOTES__________
[124] na dṛśyaṃ,
dṛśyaṃ na APHEN.
[125] -sādhakaḥ -- C.
[126] pratiṣidhyate -- B.
[127] bhavej jvalito rūpa- -- APHEN.[bhavej jvalitarūpa- -- E.
[128]
[dṛśyamānarūpa eva -- C.
[129] asyāḥ -- ABCDPHEN.
[130] iti om. vl.] --
ABPHEN.
___________________________
vyāpakaviruddhopalabdhiṃ
vyākhyātum āha pratiṣedhyetyādi | pūrvavad dharmyādipradarśanaṃ | atrāpi
viśiṣṭād vahner iti draṣṭavyaṃ | asyāpi prayogaviṣayam āha yatreti |
kathaṃ tayor adṛśyatvaṃ vahneś ca dṛśyatvaṃ kathaṃ ca na śītasparśa eva
tuṣārasparśa ity āśaṅkātritayam apākurvann āha dūreti | co hetau
niyame vā | tayor bhedam upapādayati tuṣāreti | śītamātram
aśītavyāvṛttimātraṃ | tataḥ śītamātrābhāvāt | śītaviśeṣaś cāsau
tuṣārasparśaś ceti vigrahaḥ | kathaṃ tadabhāvaniścaya ity āha
śītaviśeṣasyeti | eṣa ca vāstavo nivṛttikramaḥ parāmarśadaśāyāṃ darśito
na tu tatprayogakālikaḥ | tathātve hi naikam anumānam idaṃ syāt |
itītyādinopasaṃharati | itir evamarthe | tasmādarthe vā | etena
yad yatra niyatasahopalambhaṃ tat tato na bhidyate | yathaikasmāc candramaso
dvitīyaś candramā | niyamasahopalambhas tu nīlādijñānenetyādi darśitaṃ
draṣṭavyaṃ || kāraṇānupalabdhiṃ vivariṣur āha pratiṣedhyeti | nanu dvayor
api tulyasvajñānajananayogyatārūpatvāt tulyadṛśyatvam iti katham asyāḥ prayoga
ity āśaṅkya viṣayam asyā darśayituṃ yatretyādinopakramate | nanu
manomodakopayogymātram etat na punar īdṛśo viṣayo 'sti yatrāgnir eva dṛśyo na
dhūma iti kathaṃ pūrvoktātikrama ity āha niṣkampeti | hrado
jalādhāraviśeṣaḥ | nirgataḥ kampaś calanaṃ yasmāt sa tathā sa cāsāv
āyato mahān iti tathā | sa cāsau salilapūritaś cety evaṃ vigrahaḥ
kāryaḥ | āyatagrahaṇena hradasya mahattvād vāṣpe bhūyas tv amata
eva dhūmasya tato bhedenānupalakṣaṇam iti darśayati | punaḥ kiṃ viśiṣṭe ?
hemante hemantasaṃjñake kāle | ucito 'dhikṛtaś cāsau vāṣpaś
ceti
[DhPr p.137]
kāraṇaviruddhopalabdhir yathā --
nāsya romaharṣādiviśeṣāḥ, sannihitadahanaviśeṣatvād iti
II-40
pratiṣedhyasya yat kāraṇaṃ tasya yad viruddhaṃ
tasyopalabdher udāharaṇaṃ yatheti | asyeti dharmī | romṇāṃ harṣa udbhedaḥ | sa
ādir yeṣāṃ dantavīṇādīnāṃ śītakṛtānām, te viśiṣyante[131]tad anyebhyo
bhayaśraddhādikṛtebhya iti romaharṣādiviśeṣāḥ | te na santīti sādhyam | dahana
eva viśiṣyate tadanyasmād[132]dahanāc chītanivartanasāmarthyeneti dahanaviśeṣaḥ
| kaścid dahanaḥ sann api na śītanivartanakṣamo yathā pradīpaḥ | tādṛśanivṛttaye
viśeṣagrahaṇam | sannihito dahanaviśeṣo yasya sa tathoktaḥ | tasya bhāvas tasmād
iti hetuḥ | yatra śītasparśaḥ sann apy adṛśyo dahanaviśeṣo yasya sa tathoktaḥ |
tasya bhāvas tasmād iti hetuḥ | yatra śītasparśaḥ sann apy adṛśyo
romaharṣādiviśeṣāś cādṛśyāḥ, tatrāyaṃ prayogaḥ | romaharṣādiviśeṣasya dṛśyatve
dṛśyānupalabdhiḥ prayoktavyā | śītasparśasya dṛśyatve kāraṇānupalabdhiḥ | tasmād
abhāvasādhano 'yam | rūpaviśeṣād dhi
dūrād
__________NOTES__________
[131] viśeṣyante --
B.
[132] viśeṣyante 'nyasmād -- B.; viśiṣyante 'nyasmād -- C.D.
___________________________
tathā tasyodgama
ūrdhvaṃ gamanaṃ yasmin yasmād vā sa tathā | kālaviśeṣe 'py asyāḥ prayoga
iti darśayati virale | sandhyākālocitaṃ tamaḥ sandhyātamaḥ tasmin
virale mandapracāre | kutra ? hrade tathāvidhe ca tamasi sati | itis
tasmād | vahner api tatreyaṃ gatir bhaviṣyatīty āha -- vahnis tv iti
| tuḥ pūrvavat | ambhasa iti ṣaṣṭhī punaḥ ṣaṣṭy atas arthetyādinā
(Pāṇini 2.3.30) upariśabdasyātasarthapratyayāntaratvāt | tathā hi
ūrdhvaṃ[rdhva]śabdād uparyupariṣṭhād (Pāṇini 5.3.39) itir itpratyayo nipātitaḥ |
tenaiva sūtreṇordhvaśabdasyopādeśo 'pi | plavamāno 'vatiṣṭhamānaḥ |
anekārthatvād dhātor gacchann iti vā | svarūpeṇa
jvālārūpeṇādhārarūpeṇendhananiviṣṭena | itir hetau | tatra
tasmin sthānaviśeṣe | asya kāraṇānupalambhasya | tamisrāyām eva tu rātrau
nirādhārake pradeśe kāraṇānupalabdheḥ prayogaḥ sukaraḥ tatra vahner dṛśyatvād
dhūmasya sato 'py adṛśyatvāt | anena punar evaṃvidhaṃ viṣayaṃ parityajyānyaṃ
viṣayam upapādayatā kim ity ātmāyāsati iti na pratīmaḥ | evaṃ tu prayogaḥ kāryaḥ
-- yatra yasya kāraṇaṃ nāsti na tat tatrāsti | yathā bījābhāve ṅkuraḥ | nāsti
cātra dhūmasya kāraṇaṃ vahnir iti | etena yatra yatra vijñānasya kāraṇaṃ
vijñānaṃ nāsti na tatra vijñānam upapadyate | yathopalaśakale | nāsti ca
prāgbhavīyaṃ vijñānaṃ kalalāvasthāyām iti kāraṇānupalabdhiprasaṅgaḥ sucitas
tulyanyāyārthaḥ || kāraṇaviruddhopalabdhiṃ vyākhyātum āha
pratiṣedhyasyeti | pūrvavad dharmyādipradarśanaṃ | udbhedaḥ pulaka
ity arthaḥ | dantavīṇādharoparisthitadantapaṅktibhyāṃ satvaram
abhihanyamānābhyāṃ kaṭakaṭakāraṇaṃ | ādiśabdena śarīrakampasya grahaṇaṃ |
sukhād ity ādigraheṇa harṣavīrarasayor grahaṇaṃ |
[DhPr
p.138]
vahanaṃ paśyati | śītasparśas tv adṛśyo romaharṣādivśeṣāś
ca | teṣāṃ kāraṇairuddhopalambdhyā 'bhāvaṃ[133] pratipadyata iti tatrāsya
prayoga[134] iti ||
__________NOTES__________
[133] bhāvaḥ
prati -- PHEN. bhāva prati -- A.
[134] tatrāsyāḥ prayoga -- ABCDPHEN.
___________________________
kāraṇaviruddhakāryopalandhar
yathā -- na rosasarṣādiviśeṣayuktapuruṣavānayaṃ pradeśaḥ, dhūmāditi
II-41
pratiṣedhyasya yat kāraṇaṃ tasya yad viruddhaṃ tasya
yata kāryaṃ tasyopapabdhir udārarttavyā -- yatheti ayaṃ
pradeśa iti[135]dharmī | yogo yuktam | yomaharṣādiviśeṣair
yuktaṃ romaharṣādiviśeṣayuktam[136]| tasya sambandhī
puruṣo[137][138]romāharṣādiviśeṣayuktapuruṣaḥ | tadvān na vahbatīti
sādhyam | dhūmāditi hetuḥ |
__________NOTES__________
[135]
ayaṃ deśa iti APHEN.
[136] -harṣaviśeṣa- -- C. `romaharṣādiviśeṣayuktam'
nāsti -- B.
[137] `puruṣo' nāsti -- C.
[138] viśeṣayukta -- B.
___________________________
kiṃ śītanivarttanākṣamo
'py asti dahano yena tato viśiṣyata ity āha -- kaścid iti | sannihito
dahanaviśeṣo yasyeti vigrḥṇan sannihitaś cāsau dahanaviśeṣaś ceti yad anyena
vyākhyatuṃ tadapahastayati | tadā hi vyadhikaraṇāsiddho hetuḥ syād iti | kva
punar asyāḥ prayoga ity āha -- yatreti | nanu
śītasparśaromaharṣaviśeṣāṇām adṛśyatve kathaṃ vahner dṛśyatvam ity āha --
rūpeti | hir yasmāt | itir evam anantaroktena nyāyena |
tatra viśeṣe 'sya kāraṇaviruddhopalambhasya | eṣa tu prayogo 'bhidhānīyaḥ
-- yatra yatkāraṇaviruddham asti na tat tatrāsti | yathā śleṣmaviruddhe pitte na
ślaiṣmiko vyādhiḥ | asti ca romaharṣādikāraṇaviruddho vahnir atreti |
etad apy atyantābhyāsāñ jhag iti sannihitadahanaviśeṣatvāvagamamātre
romaharṣādiviśeṣābhāvapratītyudaye saty ekam ācāryeṇoktaṃ | dharmottareṇāpi
tathā vyākhyāta iti draṣṭavyaṃ | anyathā tu
viruddhopalambhakāraṇānupalambhasambhave dve ime anumāne | tathā hi -- yatra
vahnir na tatra śītasparśa iti viruddhopalambhajam ekam anumānaṃ | yatra
śītasparśābhāvo na tatra tatkāryaromaharṣādīti kāraṇānupalambhajaṃ dvitīyam iti
|| pratiṣedhyasyetyādinā kāraṇaviruddhakāryopalabdhiṃ vyācaṣṭe | pūrvavad
dharmyādipradarśanaṃ | romaharṣādiviśeṣair yuktaś cāsau puruṣaś ceti
karmadhārayaṃ kṛtvā sa vidyate yatra sa tadvān iti śāntabhadrena vyākhyātaṃ |
tac cāvadyaṃ | yataḥ karmadhārayamattvarthīyād bahuvrīhir eva lāghavena iti
vacanād romaharṣādiviśeṣayuktaḥ puruṣo yatrety evaṃ viśiṣṭe pradeśe 'vagate kiṃ
matvarthīyeneti manyamāno mahāvaiyākaraṇo yaṃ dharmottaraḥ prāha -- yogo
yuktam iti bhāve niṣṭhā | yady evaṃ kṛṣṇaḥ
sarpo
[DhPr
p.139]
romaharṣādiviśeṣasya[139]pratyakṣatve dṛśyānupalabdhiḥ |
kāraṇasya śītasparśasya pratyakṣatve kāraṇānupalabdhiḥ | vahnes
tu[140]pratyakṣatve kāraṇaviruddhopalabdhiḥ prayoktavyā | taryāṇām apy adṛśyatve
'yaṃ prayogaḥ | tasmād abhāvasādhano 'yam | tatra[141]dūrasthasya pratipattur
dahanaśītasparśaromaharṣādiviśeṣā apratyakṣāḥ santo 'pi, dhūmas tu pratyakṣo
yatra, tatraitat pramāṇam | dhūmas tu yādṛśas taddeśe[142]sthitaṃ śītaṃ
nivartayituṃ samarthasya vahner anumāpakaḥ sa iha grāhyaḥ | dhūmamātreṇa
tu[143]vahnimātre 'numite 'pi na śītasparśanivṛttiḥ, nāpi
romaharṣādiviśeṣanivṛttir[144]avasātuṃ śakyeti na dhūmamātraṃ[145]hetur iti
draṣṭavyam iti||
__________NOTES__________
[139]
romaharṣaviśeṣa -- DB.
[140] vahneḥ -- CD.
[141] yatra -- A.
[142]
tasmin deśe -- ACPHEN.
[143] tu om. -- A.
[144] harṣādi- -- DB.
[145] śakyata iti -- C.; śakyeti dhūma- -- A.; śakyete na dhūma- -- H.
___________________________
yasmin
valmīke lohitaḥ śālir yasmin grāme gauraḥ kharo yasmin naraṇya iti bahuvrīhiṇā
bhavitavyaṃ | tataś ca kṛṣṇasarpavān valmīko lohitaśālimān grāmo gaurakharavad
araṇyam iti na syāt | sādhavaś cāmī prayogas tat katham anenaivaṃ vyākhyātam iti
cet | naiṣa doṣaḥ | yasmāt karmadhārayamatvarthīyād bahuvrīhir lāghavena itīdaṃ
vacanaṃ saṃjñāśabdaṃ varjayitvā veditavyaṃ | saṃjñāśabdāś caite
kṛṣṇasarpalohitaśāligaurakharaśabdā iti sādhūktaṃ yogo yuktam iti |
romaharṣādiviśeṣayuktam iti romaharṣādiviśeṣayoga ity arthaḥ | tasya tadyuktasya
tadyogasya sambandhī | sambandhīty anena sambandhaṣaṣṭhīyaṃ samasyata iti
darśayati | yato 'yaṃ romaharṣādiviśeṣayogaḥ svātmanā puruṣaṃ vyavacchinatti |
tato vyavacchedakaḥ san puruṣaṃ svasambandhinam upapādayati | kadāyaṃ prayogo
draṣṭavya ity āha -- trayāṇām iti vahniśītasparśaromaharṣādiviśeṣāṇāṃ |
apir avadhāraṇe | kasmād evam ity āha -- romaharṣādiviśeṣasyetyādi
| hiśabdārthaś cātrārthād draṣṭavyaḥ | yata evaṃ tasmāt | ayam
ity ayam apīti draṣṭavyaṃ | kva punas trayāṇām apratyakṣatvaṃ dhūmasya tu
pratyakṣatvam ity āha -- tatreti vākyopekṣepe | vidyamānā py
apratyakṣā yady abhaviṣyan niyatam upālapsyanteti sambhāvanām ativṛttāḥ |
dūrasthasyeti hetubhāvena viśeṣaṇaṃ | tato 'yam arthaḥ -- dūrasthatvāt
pratipattus te santo 'py apratyakṣā iti | tatra sthāne | etat
kāraṇaviruddhakāryarūpaṃ sādhanaṃ pramāṇam ity anumānākhyapramāṇajanakavāt |
adūrasthatve tu pratipattuḥ prākārādivyavahitoddeśe 'yaṃ prayogo draṣṭavyaḥ |
dhūmaśabdena viśiṣṭo dhūmo vivakṣita iti darśayati -- dhūmas tv iti |
tuśabdo viśeṣārthaḥ | etad eva vyatirekamukheṇa draḍhayann āha --
dhūmamātreṇeti | tuḥ pūrvasmād vaidharmyam āha | itir hetau
| dvitīya itir evam arthaḥ |
[DhPr
p.140]
yady ekaḥ pratiṣedhahetur uktath katham ekādaśā
'bhāvahetava ity āha
ime sarva kāryānupalabdhyādayo
daśānupalabdhiprayogāḥ svabhāvānupalabdhau saṅgraham upayānti
II- 42
ime sarve ityādi[146]| ime
'nupalabdhiprayogāḥ | idam ānantaraprakrāntā nirdiṣṭāḥ | tatra kiyatām api
grahaṇe prasakta āha -- kāryānupalabdhyādaya iti | kāryānupalabdhyādīnām
api trayāṇāṃ caturṇāṃ vā grahaṇe prasakta āha[147]-- daśeti |
tatra[148]daśānām apy udāhṛtamātrāṇāṃ grahaṇaprasaṅge saty āha[149]--
sarva iti | etad uktaṃ bhavati aprayuktā[150]api prayuktodāharaṇasadṛśāś
ca sarva eveti | daśagrahaṇam antareṇa sarvagrahaṇa kriyamāṇe
prayuktodāharaṇakārtsnyaṃ gamyeta[151]|
daḥagrahaṇāt[152]tūdāharaṇakārtsnye[153]'vagate sarvagrahaṇam atiricyamānam
udāhṛtasadṛśakārtsnyāvagataye[154]jāyate[155]|
__________NOTES__________
[146]
ime sarve ityādi om. -- HN. ima ityādi -- ABDEP.
[147] prasakte satyāha --
PHEN.; prasaktety āha -- A.
[148] tatra om. -- ABPHEN.
[149] prasaṅge
āha -- PHEN.
[150] bhavati | prayuktā -- C.
[151] gamyate -- ABCDPHEN.
[152] daśagrahaṇodāharaṇa- -- B.
[153] -grahaṇād āhṛtakā- -- B.
[154] -adhigataye] -- C.
[155] jātam -- E.
___________________________
prayogaḥ
punar īdṛśo vācyaḥ -- yatra yatkāraṇaviruddhakāryam asti tatra tan nāsti | yathā
ruditaviśeṣe sati na smitaviśeṣaḥ |
romaharṣādiviśeṣayuktapuruṣavattvakāraṇaśītasparśaviruddhavahnikāryañ cātra
dhūma iti | etad apy atyantābhyāsāñ jhag iti dhūmadarśanena
romaharṣādiyuktapuruṣavattvābhāvapratītyudaye sati
kāraṇaviruddhakāryopalabdhijam ekam anumānam uktam ācāryeṇeti draṣṭavyaṃ |
anyathā kāryahetuviruddhopalambhakāraṇānupalambhasambhavāni trīṇy amūny
anumānāni | tathā hi -- tadeyaṃ paripāṭiḥ -- yatra dhūmas tatrāgnir iti
kāryahetujam ekam anumānaṃ | yatra vahnir na tatra śītasparśa iti
viruddhopalambhajaṃ dvitīyaṃ | yatra śītasparśābhāvo na tatra
tatkāryaromaharṣādiviśeṣayuktapuruṣabhāva iti kāraṇānupalambhajaṃ tṛtīyam iti |
ete ca prakārā anupalabdher upalakṣaṇaṃ veditavyāḥ | anyāsām api
vidhānasambhavāt | tathā hi vyāpakaviruddhakāryopalabdhir apy asti -- yathātra
tuṣārasparśo dhūmād iti | kāryaviruddhakāryopalabdhir apy asti -- yathā nāyaṃ
nityaḥ kadācitkāryakāritvād iti | pratiṣedhyasya nityatvasya vyāpakaṃ
niratiśayatvāt | tasya viruddhaṃ sātiśayatvaṃ | tena vyāptaṃ
kadācitkāryakāritvam iti | āsāñ ca yathāsvaṃ yathāyogaṃ prayogāḥ svayam ūhyāḥ
|
[DhPr p.141]
te svabhāvānupalabdhau
saṅgrahaṃ tādātmyena gacchanti | svabhāvānupalabdhisvabhāvā ity arthaḥ || nanu
ca svabhāvānupalabdhiprayogād bhidyante kāryānupalabdhyādayaḥ | tat katham
antarbhavanti ity āha
--[156]
__________NOTES__________
[156] antarbhāva ity āha
--
C.
___________________________
pāramparyeṇārthāntaravidhipratiṣedhābhyāṃ
prayogabhede 'pi II- 43
prayogabhede 'pi
prayogasya śabdavyāpārasya bhede 'pi antarbhavanti | kathaṃ prayogabheda ity āha
arthāntaravidhīti[157]| pratiṣedhyād arthād[158]arthāntarasya vidhir upalabdhiḥ
svabhāvaviruddhādyupalabdhiprayogeṣu | pratiṣedhaḥ kāryānupalabdhyādiṣu
prayogeṣu | arthāntaravidhinā,
arthāntarapratiṣedhena
__________NOTES__________
[157]
vidhītyādi -- PHEH.
[158] arthād om. -- B.
___________________________
kecit tu
nehāpratibaddhasāmarthyāni vahnikāraṇāni santi tuṣārasparśād iti
kāryaviruddhavyāptopalabdhim icchanti | nātra dhūmas tuṣārasparśād iti
kāraṇaviruddhavyāptopalabdhim apīti || sā ca prayogabhedād ekādaśa prakāreti yad
uktaṃ tadasahamānaś codayati yadīti | atra [NB II 17, editor] dvau vastusādhanāv
ekaḥ pratiṣedhahetur ity anenaikaḥ pratiṣedhahetur ukta iti codayitur āśayaḥ |
kāryetyādinā daśagrahaṇasya tātparyārthaṃ vyācaṣṭe | apiśabdaḥ
śaṅkāyāṃ | sarvagrahaṇasyāpi tātparyārtham āha -- tatreti
vākyopanyāse | apiḥ pūrvavat | udāhṛta evodāhṛtamātrāṇi teṣāṃ | anena
dravyakārtsnyavṛttaḥ sarvaśabdo gṛhīta iti darśitaṃ | tarhi sarvagrahaṇam evāstu
kiṃ daśagrahaṇenety āha -- daśeti | prayuktodāharaṇakārtsnyaṃ gamyeteti
loke sarve padātu(ta)yo 'tra yoddhāraḥ ityādau
sarvaśabdasyopadarśitakārtsnyavṛtasya darśanād uktaṃ | yady evaṃ daśagrahaṇe 'py
evaṃ kiṃ na syād ity āha -- daśagrahaṇād iti | tur
śabdagrahaṇarahitapakṣād vaidharmyam āha | atiricyamānam adhikībhavad
gatārthaṃ sad iti yāvat upadarśitatulyāv abodhāya sampadyate | syād etat -- ime
sarve daśānupalabdhiprayogā ity etāvataiva kriyatāṃ grahaṇaprasaṅgo nirākṛta
eveti kathaṃ kāryānupalabdhyādigrahaṇam ācāryasya nātiricyate kathaṃ ca
dharmottarasyaiṣā tātparyārthavyākhyā -- tatkiyatām api prasakta āhety
aparyālocitavyākhyānaṃ [na] bhavatīti cet | naiṣa doṣaḥ | tathā hi --
prāktanaikādaśagrahaṇasyopalakṣaṇārthatvenānyeṣām api
vyāpakaviruddhavyāptopalabdhyādiprayogāṇām abhimatatvād ādyāṅ
kāryānupalabdhyādiprayogān vihāya daśasaṃkhyāpūraṇaṃ kṛtaṃ bhavaty eveti
tadāśaṅkānivṛttyarthaṃ kāryānupalabdhyādigrahaṇaṃ kṛtam ācāryeṇa |
dharmottareṇāpi tathā vyākhyātam iti | na tarhi daśagrahaṇaṃ karttavyam iti cet
| na -- asyopalakṣaṇārthatvād adoṣa eṣaḥ |
[DhPr p.
142]
ca prayogo bhidyante | yadi prayogāntareṣv
arthāntaravidhipratiṣedhau kathaṃ tarhi[159]antarbhavanti ity āha pāramparyeṇeti
praṇālikayety arthaḥ | etad uktaṃ bhavati na sākṣād ete prayogā dṛśyānupalabdhim
abhidadhati dṛśyānupalabdhyavyabhicāriṇaṃ tv arthāntarasya vidhiṃ niṣedhaṃ vā
'bhidadhati | tataḥ praṇālikayāmīṣāṃ svabhāvānupalabdhau saṅgraho na sākṣād iti
|| yadi prayogabhedād eṣa bhedaḥ[160]parārthānumāne vaktavya eṣaḥ | śabdabhedo
hi prayogabhedaḥ | śabdaś ca[161]parārthānumānam ity āśaṅkyāha
--
__________NOTES__________
[159] tarhi om. --
C.
[160] prayogabhedena bhedaḥ -- APHEN.; prayogabhedād eva bhedaḥ --
BC.
[161] tu -- BC.
___________________________
prayogadarśanābhyāsāt svayam
apy evaṃ vyavacchedapratītir bhavatīti svārthe 'py anumāne 'syāḥ
prayoganirdeśaḥ[162]
II-44
__________NOTES__________
[162]
vyavacchedapratītir iti svārthānumāne 'py asyāḥ prabhedanirdeśaḥ --
C.
___________________________
prayogadarśanety ādi |
prayogāṇāṃ śāstraparipaṭhitānāṃ[163]darśanam upalambhaḥ | tasyābhyāsaḥ punaḥ
punar āvarttanam | tasmān nimittāt | svayam apīti pratipattur ātmano 'pi | evam
ity anantaroktena krameṇa[164]| vyavacchedasya pratiṣedhasya pratītir
bhavatīti[165]itiśabdas tasmād arthe
|
__________NOTES__________
[163] śāstraghaṭitānām
-- APHEN.; śāstraparighaṭitānām -- B.; śāstragaditānāṃ pāṭhāntaram,
--ṭi-
[164] prayogadarśanābhyāsakrameṇa -- ṭi-
[165] iti om. -- CB.
___________________________
kathaṃ saṅgraham
antarbhāvaṃ gacchantīty āha -- tādātmyeneti | tasyāḥ svabhāvānupalabdher ātmā
tadātmā tasya bhāvas tena svabhāvānupalabdhitvena | anupalabdhisvabhāvā ity
arthaḥ -- itīdaṃ spaṣṭīkaraṇam api svabhāvānupalabdhismārakatvena tatsvabhāvā
iti draṣṭavyaṃ || ...r eva kiṃ na śabdākhyā yata iti cet na --
paramparyagrahaṇavyāghātaprasaṅgāt, na sākṣād eta
ityādivakṣyamāṇadharmottarīyavyākhyānavyāghātaprasaṅgāc ceti | śabdasya vyāpāro
'bhighātalakṣaṇaḥ tasya bhede bhidyamānatve 'pi |
svabhāvaviruddhādītyādigrahaṇena kāraṇaviruddhādīnāṃ grahaṇaṃ |
kāryānupalabdhyādītyādigrahaṇena vyāpakānupalabdhyādīnāṃ grahaṇaṃ |
arthāntaravidhipratiṣedhābhyām iti mūle kāraṇatṛtīyād vivacanāntam etad iti
darśayann āha -- arthāntareti | cas tulyabalatvaṃ samuccinoti | bhidyante
nānārūpā bhavanti | prayogāntareṣv ity antaraśabdo 'nyavacanaḥ
svabhāvānupalabdhyapekṣayā | paramparā paripāṭiḥ | saiva pāramparyam iti
svārthikaḥ pratyayaḥ | etad eva spaṣṭayati -- praṇālikayeti | nanu yady amīṣāṃ
dṛśyānupalabdhāv antarbhāvas tadā sākṣāt tadabhidhānaṃ tathātve ca kathaṃ
pāramparyeṇety āśaṅkyāha -- etad uktaṃ bhavati | yadi nābhidadhati tadā -- na
sākṣād iti na karttavyaṃ |
[DhPr p. 143]
tad ayam arthaḥ
yasmāt svayam apy evam anenopāyena[166]pratipadyate prayogābhyāsāt tasmāt
svapratipattāv apy upayujyamānasyāsya prayogabhedasya svārthānumāne nirdeśaḥ
|[167]yat punaḥ parapratipattāv evopayujyate tat parārthānumāna eva vaktavyam
iti ||
__________NOTES__________
[166] anena meyena
-- pāṭhaḥ -- ṭi-
[167] yat punas trirūpaṃ liṅgākhyānam -- ṭi-
___________________________
saṅgrahaś ca katham ity
āha -- dṛśyeti | tur viśeṣārthe yasmādarthe vā | vidhim agnyādeḥ | niṣedhaṃ
vyāpakādeḥ | cakāro vāśabdārthe | tatas tadavyabhicārividhiniṣedhābhidhānāt | na
sākṣāt nāvyavadhānena | arthāntaravidhipratiṣedhayoś ca
dṛśyānupalambhāvyabhicāritvaṃ
kāryakāraṇabhāvādigrahaṇakālapravṛttadṛśyānupalambhasmārakādi draṣṭavyaṃ | eṣa
bheda iti svabhāvānupalabdhyādirūpaḥ | kasmāt tatra vācya ity āha śabdeti | hir
yasmāt | śabdabhedas trirūpaliṅgavākyanānātvaṃ | yady apy evaṃ tathāpi kathaṃ
tatra vaktavya ity āha -- śabdaś ceti | co hetau | śāstraparipaṭhitānām iti
śāstraparipaṭhitaddvāreṇa parijñātānāṃ svabhāvādyanupalabdhyādivācakānāṃ
vākyānām iti draṣṭavyaṃ | upalambho dvividho vācyarūpo vācakarūpaś ca | ata
evāvarttanam api dvedhā śabdarūpāvarttanam, arthāvarttanaṃ ca |
tatrārthāvarttanaṃ punaḥ punaś cetasi viveśanaṃ | śabdāvarttanaṃ punaḥ punar
uccāraṇaṃ | mūle svayaṃśabda ātmana iti ṣaṣṭyarthe varttamāno gṛhīta ity
āśayenāha -- pratipattur ātmana iti | svārthānumānaprastāvāt pratipattṛśabdena
yas trirūpeṇa liṅgena parokṣam arthaṃ pratipadyate sa gṛhyate | apiśabdāt paro
'pi tasmāt pratipadyata iti sambandhanīyaṃ | mūle tu na kevalaṃ parasyeti
yojanīyaṃ | anantaroktena paripaṭhitasvabhāvānupalabdhyādisūcitena
svabhāvānupalabdhyādiprayogakrameṇa | yata itiśabdas tasmādarthe tatas tasmād
ayaṃ vakṣamāṇo 'rthaḥ | tasmāc chabdena yasmāc chabdasyānvayād yasmād ity uktaṃ
| anena svabhāvānupalabdhyādiprayogalakṣaṇenopāyena pratipadyata ity āśaṅkya
pūrvam eva smarayati prayogābhyāsād iti | syān matam -- na svayam uccaritaḥ
śabdas tatpratipatter nimittaṃ | pratipanne śabdaprayogāt || anyathā
pratiniyataprayogāyogāt | tat kathaṃ piṣṭapeṣaṇakārī śabda upāyatvenocyata iti
naitad asti | yato liṅgadarśanenānyato vā nimittāt prabuddhavāsano
mandapracārārthasmaraṇo 'tyanrābhyastaprayogas tathāvidhaprayogam uccāryaivaṃ
tattvam avagāhamānas tadarthaṃ pratipadyate -- yathā kaścid abhyāsāt sati
dharmiṇi dharmāṇāṃ loke cintā pravarttata ity uccāryaivāsyārthaṃ pratipadyate,
tadvat trirūpākhyānaṃ vākyam uccāryaiva kaścid abhyastaprayogaḥ parokṣam arthaṃ
pratipadyate | tato 'yam upāyo bhavaty eva | tato parasyāpi pratītyudayāt
parārthānumānam api syād iti cet | bhavatu | kā kṣatiḥ ? svapratipattiprayojanaṃ
satvsārthānumānaṃ tadaiva ca tenānyaḥ pratipadyata iti parapratipattiprayojanaṃ
sat parārthānumānaṃ | ata evam aśabde 'pi kaścin niyato 'stīty avācāmeti
|
[DhPr p. 144]
nanu ca kāryānupalabdhyādiṣu kāraṇādinām
adṛśyānām eva niṣedhaḥ[168]dṛśyaniṣedhe svabhāvānupalabdhiprayogaprasaṅgāt[169]|
tathā ca sati[170]na teṣāṃ dṛśyānupalabdhiniṣedhaḥ | tat katham eṣāṃ prayogāṇāṃ
dṛśyānupalabdhāv antarbhāva ity āha
--
__________NOTES__________
[168] pratiṣedhaḥ --
APHEN.
[169] svabhāvānupalambha- -- ABPHEN.
[170] adṛśyānāṃ niṣedhe
sati -- ṭi-
___________________________
sarvatra
cāsyām abhāvavyavahārasādhanyām[171]anupalabdhau yeṣāṃ
svabhāvaviruddhādīnām[172]upalabdhyā kāraṇādīnām anupalabdhyā ca pratiṣedha
uktas teṣām upalabdhilakṣaṇaprāptānām evopalabdhir anupalabdhiś ca
veditavyā II-
45
__________NOTES__________
[171]
abhāvābhāvavyavahārasādhanyām -- E
[172] -viruddhānām -- C.
___________________________
sarvatra cety ādi[173]|
abhāvaś ca tadvyavahāraś ca abhāvavyavahārau[174]| svabhāvānupalabdhāv
abhāvavyavahāraḥ sādhyaḥ | śiṣṭeṣv abhāvaḥ | tayoḥ sādhanyām anupalabdhau |
sarvatra ceti caśabdo hiśabdasyārthe | yasmāt sarvatrānupalabdhau[175]yeṣāṃ
pratiṣedha uktas teṣām upalabdhilakṣaṇaprāptānāṃ
dṛśyānām[176]eva[177]pratiṣedhas tasmād dṛśyānupalabdhāv antarbhāvaḥ
|
__________NOTES__________
[173] sarvatra cety ādi om. --
HN
[174] tasya ca vyavahāro 'bhāvavyavahārau -- APHE
[175]
satyāṃ -- BHL
[176] dṛśyamānānām -- B
[177] sa -- APHEN
___________________________
kuta etad dṛśyānām
evety āha svabhāvety ādi | atrāpi cakāro hetvarthaḥ | yasmāt svabhāvaviruddhādir
yeṣāṃ teṣām upalabdhyā kāraṇamādir yeṣāṃ teṣām anupalabdhyā pratiṣedha uktas
tasmād dṛśyānām eva pratiṣedha ity arthaḥ |
yadi nāma
svabhāvaviruddhādyupalabdhyā kāraṇādyanupalabdhyā[178]ca pratiṣedha uktas
tathāpi kathaṃ ḍṛśyānām eva pratiṣedha ity āha upalabdhir ity ādi | atrāpi
cakāro hetvarthaḥ | yasmād ye virodhinaḥ vyāpyavyāpakabhūtāḥ kāryakāraṇabhūtāś
ca jñātās teṣām avaśyam evopalabdhiḥ upalabdhipūrvā cānupalabdhir veditavyā
jñātavyā[179]| upalabdhyanupalabdhī ca dve yeṣāṃ stas te dṛśyā eva | tasmāt
svabhāvaviruddhādyupalabdhyā kāraṇādyanupalabdhyā copalabdhyanupalabdhimatāṃ
viruddhādīnāṃ pratiṣedhaḥ kriyamāṇo dṛśyānām eva kṛto draṣṭavyaḥ
|
__________NOTES__________
[178] kāraṇānupalabdhyā
-- C
[179] jñātavyā om. -- ABPHEN
___________________________
kecit punar evaṃ
vyākaṣate -- svayam ityādinā granthena vārttikakṛtedam uktam -- svabhāvādīnām
anupalabdhyā viruddhādīnāñ copalabdhyā yathāyogam abhāvaṃ tadvyavahāraṃ ca
prayoganirapekṣa eva pratipattā pratyeti | na kevalaṃ prayogābhyāsāt
pratipattisamaya eva prayogam uccārayati | na tu tato pūrvam avagacchatītarathā
pratiniyataśabdoccāraṇaṃ na bhaved iti | anenopāyeneti copāya ihopāyas
tathāśabdoccāraṇakramas teneti varṇayanti | etena
cānupalabdhiprayogasamarthananyāyena |
[DhPr p.
145]
bahuṣu codyeṣu prakrānteṣu parihārasamuccayārthaś cakāro
hetvartho bhavati | yasmād idaṃ cedaṃ ca samādhānam asti tasmāt tattaccodyam
ayuktam iti cakārārthaḥ || kasmāt punaḥ pratiṣedhyānāṃ viruddhādīnām
upalabdhyanupalabdhī veditavye ity āha
anyeṣāṃ
virodhakāryakāraṇabhāvābhāvāsiddheḥ[180]
II-46
__________NOTES__________
[180]
-kāraṇabhāvāsiddheḥ -- E; -kāraṇabhāvāsiddhiḥ --
BPH
___________________________
anyeṣām iti |
upalabdhyanupalabdhimadbhayo 'nye 'nupalabdhā eva ye teṣāṃ virodhaś ca
kāryakāraṇabhāvaś ca kenacit sahābhāvaś ca vyāpyasya vyāpakasyābhāve[181]na
sidhyati yasmāt tato virodhakāryakāraṇabhāvābhāvāsiddheḥ[182]kāraṇād
upalabdhyanupalabdhimanta evaṃ viruddhādayo niṣedhyāḥ | ubhayavantaś ca dṛśyā
eva | tasmād dṛśyānām eva pratiṣedhaḥ | tad ayam arthaḥ | virodhaś
ca[183]kāryakāraṇabhāvaś ca vyāpakābhāve vyāpyābhāvaś ca dṛśyānupalabdher eveti
| ekasaṃnidhāv aparābhāvapratītau[184]jñato virodhaḥ | kāraṇābhimatābhāve ca
kāryābhimatābhāvapratyaye 'vasitaḥ kāryakāraṇabhāvaḥ[185]| vyāpakābhimatābhāve
ca[186]vyāpyābhimatābhāve
__________NOTES__________
[181]
vyāpakābhāve -- C
[182] virodhikārya- -- ABPEHN
[183] ca om.
-- APHEN
[184] ekasaṃnidhāne parābhāvapratītau -- C
[185]
avasitakāryakāraṇabhāvaḥ -- APHE
[186] ca om. -- ABCPHEN
___________________________
anye
punar anyathā vyavasthitāḥ -- svayam apītyādikaṃ nāvirbhūtaprayogam
adhikṛtyoktam, kin tv antarjalpākārapravṛttaṃ svapratipattikālabhāvinam iti |
atra ca sādhv asādhu vā vyākhyānaṃ sādhubhir eva jñātavyam iti | syād etat --
yathā prayogabhedaḥ svārthānumāne kathyate tathā ca na kiñcid vācyaṃ
parārthānumāne syād ity āśaṅkyāha -- yat punar iti | parapratipattāv eva, na tu
svapratipattāv apīty avadhāraṇārthaḥ || samprati dṛśyānupalabdhāv antarbhāvaṃ
sarvānupalabdhīnām asahamāna āha -- nanu ceti | tathā ca sati kāraṇādīnām
adṛśyānāṃ niṣedhaprakāre sati | śiṣṭeṣu pariśiṣṭeṣu abhāva ity abhāvo 'pīti
draṣtavyaṃ | na tv abhāva eva vyavahārasyāpi sādhanāt | kāraṇā[dy]anupalabdhyā
ca karaṇabhūtayā | kāryakāraṇabhāvādigrahaṇakāle yopalabdhir anupalabdhiś ca
pūrvam āsīt tadvatāṃ pratiṣedhaḥ kriyamāṇo dṛśyānām eva kṛto draṣṭavyo jñātavyaḥ
| yathā arthavirodhādigrahaṇakāle 'vaśyaṃbhāvinī dṛśyānupalabdhis tathānantaram
eva dharmottareṇa prasādhayiṣyate | nanu ca kāraṇādīnāṃ cety anena
pra(ca)kāraṇenāvaśyaṃ samuccayārthena bhāvyam, tat kathaṃ hetvarthe vyākhyāyata
ity āśaṅkya pūrvaṃ buddhisthaṃ spaṣṭayann āha -- bahuṣv iti | evam manyate --
samuccayārthe varttamāna evāyaṃ hetvarthe varttate | na tv evaṃ samuccayārtho
nirākriyate, hetūnāṃ parasparasamuccayasya pratīyamānatvāt | tathā sa na
hetvartho bhavati | itir evaṃ cakārasyārthaḥ prayojanaṃ ||
[DhPr p.
146]
matābhāve miścite niścato vyāpyavyāpakabhāvaḥ | tatra[187]
vyāpyavayāpakabhāvapratīter nimittamabhāvaḥ pratipattavyaḥ | iha gṛhīte
vṛkṣābhāve hi śiśapātvābhāvapratītau [188]pratīto vyāpyavāpakabhāvaḥ |
abhāvapratipattiś ca sarvatra dṛśyānupalabdher eva | tasmād virodham
kāryakāraṇabhāvam, vyāpyavyāpakabhāvaṃ ca smaratā
virodha--kāryakāraṇabhāva--vyāpyavyāpakabhāviviṣayābhāvapratipatti[189]
nibandhanaṃ dṛśānupalabdhiḥ smartavyā | dṛśyānupalabdhyasmaraṇe virodhākīnām
asmaraṇam | tathā ca sati na niruddhādividhiplratṣedhābhyāmitarābhāvapratītiḥ
syāt | vcirodhādigrahaṇakālabhāvinyāṃ ca dṛśānupalabdhāvavaśyasmartavyāyāṃ tata
evābhāvapratītiḥ |
__________NOTES__________
[187] tat --
C.
[188] -bhāvapratītau vyā- -- B.
[189] deśakālasvabhāvaviprakṛṣṭāḥ
piśācādyayas teṣāṃ piśācādīnāṃ virodhaś ca kenacid agninā saha na sidhyatīti
sambandhaḥ | tathā kāryakāraṇabhāvaś ca piśācādīnāṃ kenacid dhūmena sārdhaṃ na
sidhyati | -- ṭi-
___________________________
tatra
yady api saṃpratitanī[190] nāsti dṛśyānupalabdhir virodhādigrahaṇakāle tv āsīt |
yā dṛśyānupalabdhiḥ samprati smryamāṇā saivābhāvapratipattinibandhanam | tataḥ
samprati nāsti [191]dṛśyānupalabdhir ity abhāvasādhanatvena
dṛśyānupalabdhiprayogād bhidyante kāryānupalabdhyādiprayogāḥ
|
__________NOTES__________
[190] saṃprati sāsti --
A.B.P.H.E.N.
[191] dṛśyopalabdha- -- A.B.P.H.E.N.
___________________________
viruddhaśabdena
pratiṣedhyasya viruddhaṃ grāhyaṃ | ādiśabdena viruddhakāryādīnāṃ grahaṇaṃ |
yeṣām ekadopalabdhis tebhyo --nye --nupalabdhā eva | kadācit kvacid ajñātā eva |
vyāpakasyābhāve 'bhāvaś ca vyāpyasya na siddhyiti (?) yasmāt | ayam āśayaḥ --
yadi pūrvaṃ vyāpakābhimatasyābhāve vyāpyābhimatābhāvo niścito bhavet tadā
vyāpyavyāpakabhāvaḥ siddhyet, tadā ca vyāpakānupalabdhir gamikā syāt, nānyadeti
| ayam atra prakaraṇārthaḥ -- prabandhena bhavato yadbhāve yasyābhāvas tasya
virodhagatir yat svabhāvaś ca yenopalabhyate tena saha kāryakāraṇabhāvo 'pi
pañcapratyakṣānupalambham adhigamyaḥ, vyāpyavyāpakabhāvo pi
pratyakṣānupalambhāvaseya iti katham adṛśyasya sidhyantīti | nanu bhavantu te
'nyatra dṛśyāḥ, tatra tāvad adṛśyā eva vaktavyāḥ | dṛśyatve
dṛśyānupalambhaprayogāt | tat kathaṃ dṛśyānupalabdhāvitarāsām anupalabdhīnām
antarbhāva ity āśaṅkya tathā tatrāntarbhāvas tathā darśayitum āha -- tad iti |
yasmād anyatra dṛśyatve 'pi viruddhādīnāṃ dṛśyānupalambhe 'ntarbhāvo na ghaṭate,
sa cācāryeṇoktas tat tasmād ayam arthaḥ -- sarvatra cetyāder vākyasya
tātparyārthaḥ | kathaṃ dṛśyānupalabdher ity ayam amum arthaṃ tāvat prasādhayati
-- eketi | kāryakāraṇabhāve kā vārttety āha -- kāraṇeti | yady evaṃ
vyāpyavyāpakabhāvasya kā gatir ity āha -- vyāpaketi | nanu ca
vyāpyavyāpakabhāvaniścaye tayor ekatvāt kim abhāvaniścayenety āha -- tatra
vyāpyavyāpakabhāvaniścaye karttavye | katham abhāvapratītir
vyāpyavyāpakabhāvapratīter nimittam ity āha -- iheti |
[DhPr p.
147]
viruddhavidhinā, kāraṇādiniṣedhena ca yato dṛśyānupalabdhir
ākṣiptā tato dṛśyānupalabdher eva[192]kālāntaravṛttāyāḥ svṛtiviṣayabhūtāyā
abhāvapratipattiḥ | abhīṣāṃ ca prayogāṇāṃ dṛśyānupalabdhāvantarbhāvaḥ | tad
anena sarveṇa dṛśyānupalabdhāvantarbhāvo daśānāmanupalabhdhiprayogāṇāṃ
pārabpryeṇa darśita iti veditavyam
||
__________NOTES__________
[192] -labdhir eva --
C
___________________________
āstāṃ sarvatra virodhādāv
abhāvapratītiḥ, dṛśyānupalabdhis tu kvopayujyata ity āha -- abhāveti | co hetau
| nanu yadi nāma virodhādigrahaṇakāle dṛśyānupalabdhir āsīt, tathāpi na sā
viruddhopalabdhivyāpakānupalabdhyādprayogaviṣaye sampraty anuvarttate | tat
kathaṃ viruddhopalabdhyādīnāṃ tatrāntarbhāva ity āha -- tasmād iti | yato
'bhāvapratītim antareṇa na virodhādisiddhiḥ, abhāvasiddhiś ca dṛśyānupalabdhes
tasmād hetor virodhādikaṃ smarateti
viruddhopalambhavyāpakānupalambhādiprayogakāla iti draṣṭavyaṃ | tadasmaraṇe hi
yato viruddhādir ihāsti, yato 'yaṃ vyāpakādir nāsti, tasmāt tat tannāstīty asyāḥ
pratīter ayogāt -- ity api draṣṭavyaṃ | smarateti ca tadānīṃ virodhāder grahaṇād
gṛhītasyaiva vikalpanād uktaṃ | kutaḥ punar avaśyasmarttavyā sety āha -- dṛśyeti
| atha syāt -- prāktanī dṛśyānupalabdhiḥ sadā smaryatām, tathāpi katham asau
vivakṣitābhāvasiddhāv upayogaṃ bhajate, yenātmanītarā anupalabdhau(-bdhī)r
antarbhāvayatīty āha -- virodheti | co yasmāt tasyāṃ niyatasmaraṇāyāṃ satyāṃ |
nanu viruddhopalabdhikāraṇādyanupalabdhiprayogaviṣaye sā nāsti tat katham
avidyamānā saivābhāvapratīter nibandhanam ity āha -- tatreti vākyopanyāse
| sampratīdānīṃ smaryamāṇā saivābhāvapratīter nibandhanaṃ
viruddhādyabhāvajñānasya karaṇaṃ | kathaṃ tarhi dṛśyānupalabdher
viruddhopalabdhyādīnāṃ bheda ity āha -- tata iti | tato
virodhādigrahaṇakālapravṛttāyā dṛśyānupalabdheḥ smaryamāṇatvāt, samprati sā
nāsti | itis tadmād atrābhāvaḥ sādhyate tenābhāvasādhanatvena tato bhidyante
viruddhopalabdhyādiprayogaḥ | viruddhavidhinetyādinoktam artham upasaṃharati |
viruddhavidhinety upalakṣaṇaṃ | viruddhakāryādividhināpi dṛśyānupalambhākṣepāt |
anyathā tāsāṃ tatrāntarbhāvo na syāt | nanu svātantryeṇa tvayā tasyā eva
prākpravṛttāyā abhāvaniścayo darśitas tatra cānupalabdhīnām antarbhāvaḥ, na tv
ācāryasyāyam abhipreta ity āśaṅkyācāryasyaivāyam abhipreto 'rtha iti darśayann
āha -- tadaneneti | anena ime sarva (NB II 42) ityādinā vyāpakabhāvasiddher ity
antena | ayam atra prakaraṇārthaḥ -- dṛśyānupalambhasyāvaktavyatvena daśānām apy
anupalabdhīnāṃ tatrāntarbhāvaḥ, viruddhādyabhāvapratītāv anupayogaś ceti
|
[DhPr p. 148]
uktā dṛśyānupalabhdir abhāve,
abhāvavyavahāre ca sādhye pramāṇam | adṛśyānupalabdhis tu[193] kiṃ svabhāvā,
kiṃvyāpārā[194] cety āha--
__________NOTES__________
[193]
labdhiḥ kiṃ -- A.P.H.E.
[194] viṣanyānupa--- BCHEN
___________________________
viprakṛṣṭaviṣayā punar
anupalabdhīḥ pratyakṣānumāṇanivṛttilakṣaṇā saṃśayahetuḥ
II-47
viprakṣṭetyādi | viprakṛṣṭastribhir
deśakālasvabhāvaviprakarṣair yasyā viṣayaḥ sā viprakṛṣṭaviṣayeti
saṃśayahetuḥ | kiṃsvabhāvā sety āha -- pratyakṣānumānanivṛttir lakṣaṇaṃ
svabhāvo ysyāḥ sā pratyakṣaṇā | na jñānajñeyasvabhāveti yāvat
||
kecit punar atraivaṃ bruvat --
ihaikajñānasaṃsargivastvantaropalambho 'nupalambhaḥ | na ca śītasya niṣedhe
sādhye dūratvād vahner bhāsvararūpopalabdhiḥ śītasparśānupalabdhir yujyate |
yenānupalabdhiḥ siddhyet, rūpasparśayor ekajñānasaṃsargitvābhāvāt | na ca
virodhagrahaṇakālapravṛttadṛśyānupalambhasmārakatvena dṛśyānupalambhatvaṃ
vācyam, prākpravṛttapratyakṣasmārakatvenāpi pratyakṣatvaprasaṅgāt | ata eva
virodhādigrahaṇakālapravṛttadṛśyānupalambhasmārakatvenānupalabdhīnāṃ
tatrāntarbhāvo na yujyate | nāpi smṛtāyās tasyā evābhāvaniścayaḥ,
vyāptigrāhakapramāṇasmārakatvena parārthānumānasya tatpramāṇāntarbhāvaprasaṅgāt
, tata eva smaryamāṇāt pramāṇād vivakṣitapratītiprasaṅgāc ca | tasmāt
sarvatraiva sampratitano dṛśyānupalambho darśanīyas tadbalenaivābhāvaniścayo
vācyaḥ, na tu prākpravṛttād dṛśyānupalambhāt smṛtyā viṣayīkṛtād abhāvaniścayaḥ |
nāpi tatsmārakatvenānupalabdhīnāṃ tathātvam iti | yady evaṃ kathaṅkāraṃ sa
pradarśyatām iti cet | ucyate | dūrād vahne rūpaviśeṣaṃ dṛṣṭvā
yatraivaṃvidharūpaviśeṣas tatra tāvad deśavyāpakas tuṣārasparśaviśeṣo 'sti |
yathā mahānasādau tathāvidham evarūpam ity ānumānikī viśiṣṭoṣṇasparśapratītiḥ |
saiva ca śītasparśānupalabdhir uṣṇaśītasparśayor ekajñānasaṃsargitvāt |
vivakṣitopalambhād anya upalambho 'nupalambhaḥ | sa kvacit pratyakṣātmā kvacid
anumānātmeti na śāstravirodho na yuktivirodhaḥ | tata eva taddṛśyānupalambhāc
chītasparśābhāvapratītiḥ | āhatyantaṃ (āhatya)dṛśyānupalabdher anudayād
dṛśyānupalabdher bhedena nirdeśaḥ | ata eva cānumitā numānam etat | kevalam
atyantābhyāsāg jhaṭiti tathāpratītyudaye saty ekam anumānam uktaṃ | vastutas tv
anekam anumānam etat | evaṃ vyāpakaviruddhakāryopalabdhyādāv api sarvaṃ
draṣṭavyaṃ | tathā ca vyāpakaviruddhopalabdhyādiṣv aparam anumānam ekaṃ
plavamānam avaseyaṃ | yayoś ca parasparaparihārasthitalakṣaṇo virodhas tatra
dṛśyānupalabdhiḥ sphuṭaiva | tena viruddhavyāptopalabdhyādiṣu sampraty eva
dṛśyānupalabdhir asti | bhedas tu pāramparyeṇa tadudayāt | evaṃ
vyāpakakāraṇānupalabdhādiṣv akāraṇāvyāpakāder dharmasyaivānupalambhād abhāve
(siddhe tata eva sāmarthyāt kāryāder abhāvāv asāv itīdānīn tanasyaiva
dṛśyānupalambhasyopayogo) na prāktanasya smṛtyādiviṣayīkṛtasya |
dṛśyānupalambhasya ca sākṣātkāraṇe vyāpārāt pāryamparyeṇa ca viruddhādyabhāve
bhāve vyāpārāt dṛśyānupalabdher bhedena kāraṇānupalabdhyādīnāṃ prayoga iti
||
[DhPr p. 149]
nanu ca pramāṇāt prameyasattāvyavasthā
| tataḥ pramāṇābhāvāt prameyābhāvapratittir yuktety āha
|
pramāṇanivṛttāv apy arthābhāvāsiddher iti
II-48
||[195] svārthānumānaparicchedo dvitīyaḥ samāptaḥ
||
__________NOTES__________
[195] ||dvitīyaparicchedaḥ ||
-- DB; nyāyabinduprakaraṇe dvitīyaḥ paricchedaḥ samāptaḥ || --
E.
___________________________
***
pramāṇanivṛttāv
apīty āḥa | kāraṇaḥ vyākaṃ ca nivrttamānaṃ kāryaṃ vyāpyaṃ ca nivarttayet | na ca
pramāṇaṃ prameyasya kāraṇaṃ nāpi vyāpakam | ataḥ praṇāṇayor nivṛttāv
api arthasya prameyasya nivṛttir an sidhyati | tato asiddheḥ
saṃxayahetur adṛśyānupalabdhiḥ, na niścayahetuḥ | yat punaḥ pramāṇasattayā
prameyasattā sidhyati tad yuktam | prameyakāryaṃ hi pramāṇam | na ca kāraṇam
antareṇa kāryam asti | na [196]tu kāraṇānyavaśyaṃ kāryavanti bhavanti | tasmāt
pramāṇāt prameyasattā vyavasthāpyā, na pramāṇābhāvāt prameyābhāvavyavastheti
||
__________NOTES__________
[196] na ca --
BD
___________________________
|| [197]ācāryadharmottarakṛtāyāṃ
nyāyabinduṭīkāyāṃ svārthānumāṇo dvitīyaḥ paricchedaḥ
|
__________NOTES__________
[197] || nyāyabinduṭīkāyāṃ
dvitīyaḥ paricchedaḥ samāptaḥ || -- ABPHE; || nyāyabinduṭīkāyāṃ paricchedaḥ
dvitīyaḥ samāptaḥ || --
D
___________________________
sampraty adṛśyānupalabdhim
adhikṛtyoktaṃ vyācakṣāṇa āha -- ukteti | nanu yadi
pratyakṣānumānanivṛttimātrarūpādṛśyānupalabdhir abhāve sādhye saṃśayahetur
anaikāntikī tarhi sā tataś ca hetvābhāsāvasara eva vaktavyā | tat kim ihoccayata
iti cet | naitam(-tad) asti | yato na sā
vacanavyaktyānupalabdhilakṣaṇaprāptasyānupalabdhir asadvyavahāre sādhye na
pramāṇam, ekāntikasadvyavahāraniṣedhe tu pramāṇam iti pradarśanāt | na
jñānajñeyasvabhāveti yāvad ity ārthaṃ nyāyam āśrityoktaṃ na śābdam iti
draṣṭavyaṃ || yadi pramāṇanivṛttyā prameyānivṛttis tarhi tatsattayāpi na
prameyasattā siddhyed ity āśaṅkya tatropapattiṃ darśayann āha -- yat punar iti |
nanu kāraṇam apy avaśyaṃ kāryavad bhavati tataś ca sati jñeye jñānenāpy
avaśyabhāvyaṃ | tac cen nāsti jñeyam api nāsty eva | tataḥ siddhyaty
evādṛśyasyāpy abhāva ity āśaṅkyāha -- na tv iti | tunā kāryadharmāt
kāraṇadharmasya vaidharymyam āha | etac ca kāraṇamātrābhiprāyeṇoktam, tathā
caittathā prāg eva nirṇītaṃ | tasmād ityādināsyaiva prakṛtasopasaṃhāra iti ||
paṇḍitajitāriśiṣyadurvekamiśraviracitadharmottaranibandhanasya
dvitīyaḥ paricchedaḥ
||
paṇditajitāriśiṣyadurvekamiśraviracitadharmottaranibandhasya
dvitīyaḥ paricchedaḥ ||
[DhPr p. 150] Kapitel
III
tṛtīyaḥ parārthāṇumāṇaparicchedaḥ
|
***
svārthaparārthānumānyoḥ svārthaṃ vyākhyāya
parārthaṃ vyākhyātukāma āha ---
trirūpaliṅgākhyānaṃ[198]parārtham
anumānam
III-1
__________NOTES__________
[198] Parārthānumānam
---
BPHEN
___________________________
trirūpaliṅgākhyānam
iti | trīṇi rūpāṇi --- anvayavyatirekapakṣadharmatvasaṃjñakāni yasya tat
trirūpam | trirūpaṃ ca [199]talliṅgaṃ ca
tasyākhyānam | ākhyāyate prakāśyate 'neneti --- trirūpam [200] iti
ākhyānam | kiṃ punas tat? vacanam | vacanena hi trirūpaṃ [201] liṅgam
ākhyāyate | parasmāy idam parārtham
||
__________NOTES__________
[199] ca liṅga ca ---
A
[200] trirūpali- --- E
[201] parasmāy iti parā- --- E
___________________________
nanu [202]ca
samyagjñānātmakam anumānam uktam | tat kimarthaṃ saṃprati vacanātmakam anumānam
ukta ity āha ---
__________NOTES__________
[202]
nanu samya- --- A
___________________________
kāraṇe
kāryopacārāt III-2
kāraṇe kāryopacārād iti |
[203]trirūpaliṅgābhidhānāt trirūpaliṅgasmṛtir utpadyate[204] | smṛteś cānumānam
| tasmād anumānasya paramparayā trirūpaliṅgābhidhānaṃ kāraṇam | tasmin kāraṇe
vacane kāryasya anumānasyopacāraḥ samāropaḥ kriyate | tataḥ samāropāt
kāraṇaṃ vacanam
__________NOTES__________
[203]
trirūpaliṅgālambanā smṛtiḥ --- CDB
[204] śrotuḥ --- ṭi-
___________________________
trirūpaṃ liṅgaṃ jñātam
api vaktum aviduṣo bālasya vyutpādanārthaṃ trirūpaliṅgākhyānalakṣaṇaṃ yat
parārtham anumānam uktaṃ tad vyākhyātuṃ svārthetyādinā prastauti | dvayo rūpyor
abhidhānād ekasya gamyamānatvād ākhyāyate prakāśyate 'neneti trirūpaṃ liṅgam
iti vivṛtaṃ na tv abhidhīyate 'neneti | abhidheyasya gamyamānasya ca
prakāśyatvaṃ tulyam iti prakāśyate ity anena dvayoḥ saṅgrahaḥ |
yenārthakrameṇātmanaḥ parokṣārthajñānam utpannaṃ tenaiva krameṇa parasantāne
liṅgijñānotpapādayiṣayā trirūpasya liṅgasya khyāpakaṃ yad vacanaṃ tatparārtham
anumānam iti draṣtavyam ||
kāraṇe vacane kāryasya
jñānasyopacārāt samāropāt |
kathaṃ
punarvacanasyānumānahetutvam ity āha --- trirūpeti
[DhPr p.
151]
anumānaśabdenocyate | aupacārikaṃ[205] vacanam anumānam, na
mukhyam ityarthaḥ | na yāvat[206] kiṃcid upacārād anumānaśabdena vaktuṃ śakyaṃ
tāvat sarvaṃ vyākhyeyam | kin tv anumānaṃ vyākhyātukāmenānumānasvarūpasya[207]
vyākhyeyatvān nimittaṃ vyākhyeyam | nimittaṃ ca trirūpaṃ liṅgam | tac ca svayaṃ
vā pratītam anumānsya nimittaṃ bhavati, pareṇa vā pratipāditaṃ bhavati[208] |
tasmāl liṅgasya svarūpaṃ ca [209]vyākhyenyam, tatpratipādakaś ca śabdaḥ |
tatra svarūpaṃ svārthānumāne vyākhyātam | pratipādakaś ca[210] śabda iha
vyākhyeyaḥ | tataḥ pratipādakaṃ śabdam avśyaṃ vaktavyaṃ darśayan
anumānaśabdenoktavān ācārya iti paramārthaḥ
||
__________NOTES__________
[205] aupacārakaṃ ---
A
[206] na ca yāvat --- ABDPHEN
[207] svarūpasyaiva --- C
[208]
bhavati om. ACPEN
[209] ca om. ACPEN
[210] ca om.
ACPEN
___________________________
parārthānumānsya
prakārabhedaṃ darśayitum āha ---
tad dvividham
III-3
nanu
ca trirūpaliṅgābhidhānād avagate sati dharmiṇi liṅgaṃ jñāyate | tasya tu vyāptiḥ
smaryate | tat kathaṃ `trirūpaliṅgavacanāt tatsmṛtir utpadyate' ity ucyata iti
cet | ucyate | gṛhyamāṇam api dhūmādivastu na tāval liṅgaṃ yāvad
vahnyādisādhyāvinābhūtatayā na jñāyate | tathātvaṃ ca tasya na tadā grāhyam api
tu pūrvagṛhītam eva smarttavyam iti sūktaṃ trirūpaliṅgasmṛtir utpadyata
iti | smṛter iti pakṣadharmagrahaṇasahitāyā iti draṣṭavyam |
ayam
arthaḥ --- vacanam api trirūpaṃ liṅgaṃ smarayat parokṣārthajñānasya paramparayā
kāraṇaṃ bhavad upacārād anumānam ucyata iti |
athābādhitatvādy api
liṅgasya lakṣaṇam ity ācakṣate kecid iti vipratipattidarśanāt tadvyutpādanaṃ
yuktam, na tu tadvacanam, tasya vipratipattyabhāvād iti cet | na atrāpy
avyāptivyatirekābhyāṃ nigadanto vipratipannā ity asyāpi vyutpādanaṃ nyāyyam
|
athā'pi syāt, yadi paramparayā'numānahetutvena vacanam upacārād
anumānam iti vyutpādyate tarhi jijñāsāsvāsthyādikam api
paramparayā'numānahetutvād anumānaśabdena vaktuṃ śakyam iti tad api kiṃ nocyata
ity āha --- na yāvad iti |
nanu svāsthyādikam api nimittam iti
tadavastho doṣaḥ | na | nimittaṃ vyākyeyam ity avyahitam asādhāraṇaṃ
nimittam ākhyeyam ity arthaḥ |
nanu svayaṃ pratītaṃ liṅgam anumānasya
nimittam | tatkiṃ tadvacanena vyākhyātenety āha --- tac ceti | co
yasmādarthe | vāśabdo vikalpārthaḥ | yataḥ pareṇa pratipāditam api tal
liṅgam anumānsya nimittaṃ tatas tasmād avaśyaṃ vaktavyaṃ
pratipādakaṃ[58a] liṅgapratipādakaṃ vacanaṃ darśayann
anmumānśabdenoktavān ācāryaḥ |
[DhPr p.
152]
tad dvividham iti | tad iti parārthānumānam |
dvau vidhau prakārau yasya tad dvividham ||
kuto
dvividham ity āha ---
prayogabhedāt
III-4
prayogasya śabdavyāpārasya bhedāt | prayuktaḥ
prayogorthābhidhānavyāpārabhedād dvividham anumānam ||
tad
evābhidhānavyāpāranibandhanaṃ[211] dvaividhyaṃ darśayitum āha
---
__________NOTES__________
[211] abhidhānasya
vyāpāro nibandhanaṃ yasya ---
ṭi-
___________________________
sādharmyavad vaidharmyavac
ceti[212]
III-5
__________NOTES__________
[212]
vac ca || --- C
___________________________
sādharmyavad
vaidharmmavac ceti | samāno dharmo 'sya[213] so 'yaṃ sadharmā | tasya bhāvaḥ
sādharmyam | visadṛśo dharmo | vidharmaṇo bhāvo vaidharmyam | dṛṣṭāntadharmiṇā
saha sādhyadharmiṇaḥ sādṛśyaṃ hetukṛtaṃ sādharmyam ucyate | asādṛśyaṃ ca
hetukṛtaṃ vaidharmyam ucyate | tatra yasya sādhanavākyasya sādharmyam abhidheyaṃ
tat sādharmyavat | yathā --- yata kṛtakaṃ tad anityaṃ yathā ghaṭaḥ, tathā
ca kṛtakaḥ śabda ity atra kṛtaktvakṛtaṃ dṛṣṭāntasādhyadharimiṇoḥ sādṛśyam
abhidheyam | yasya tu vaidharmyam abhidheyaṃ tad vaidharmyavat | yathā --- yan
nityaṃ tad akṛtakaṃ dṛṣṭaṃ yathākāśam | śabdas tu kṛtaka iti
kṛtakatvā'kṛtakatvakṛtaṃ[214] śabdākāśayoḥ sādhyadṛṣṭāntadharmiṇor asādṛśyam
ihābhidheyam ||
__________NOTES__________
[213] dharmo
yasya --- CAPHEN
[214] iti akṛtakatvakṛtam --- C
___________________________
yad anayayoḥ prayogayor
abhidheyaṃ bhinnaṃ kathaṃ tarhi trirūpaṃ liṅgam abhinnaṃ prakāśyam ity āha
---
nānayor arthataḥ kaścid bhedaḥ
III-6
nānayor arthata iti arthaḥ
prayojanam | yat payojanaṃ prakāśayitavyaṃ vastu uddiśyānumāne prayujyete, tataḥ
prayojanād anayor na bhedaḥ[215] kaścit | trirūpaṃ hi liṅgaṃ prakāśayitavyam |
taduddiśya dve apy ete prayujyete | dvābhyām api trirūpaṃ liṅgaṃ prakāśyate eva
| tataḥ prakāśayitavyaṃ prayojanam anayor abhinnam | tathā ca na tato bhedaḥ
kaścit ||
__________NOTES__________
[215] prayojanān
nānayor bhedaḥ ---
BD
___________________________
anenaitad āha --- na
svāsthyādi pratipannam api parokṣārthapratipādakaṃ yena tad ucyeta | tad vacanam
avaśyaṃ darśayitavyam anumānaśabdenābhilapyeta | svayam aśaktam api tu
hetuvacanaṃ parokṣaprakāśanavastusūcakatvād anumānaśabdenoktam iti | iti
paramārtha evam asyopacārasya paramaḥ prakṛṣṭo 'rthaḥ prayojanam
||
vidhaśabdena ca vigṛhṇato 'bhiprāyaḥ prāg eva pradarśitaḥ
||
abhidhānam arthaprakāśanam ||
[DhPr p.
153]
abhidheyabhdedo 'pi tarhi na syād ity āha
---
anyatra prayogabhedāt
III-7
anyatra prayogabhedād iti | prayogo 'bhidhānaṃ
vācakatvam | vācakatvabhedād anyo bhedaḥ prayojanakṛto nāstīty arthaḥ
|
etad uktaṃ bhavati | anyad abhidheyam anyat prakāśyaṃ prayojanaṃ
| tatrābhidheyāpekṣayā vācakatvaṃ bhidyate | prakāśyaṃ tv abhinnam | anvaye hi
kathite vakṣyamāṇena nyānyena vyatirekagatir bhavati | vyatireke cānvayagatiḥ |
tatas trirūpaṃ liṅgaṃ prakāśyam abhinnam | na ca yatrābhidheyabhdedas tatra
sāmarthyagamyo 'py artho[216] bhidyate | yasmāt `pīno devadatto divā na bhuṅkte'
`pīno devadatto rātrau bhuṅkte' ity anyor vākyayor abhidheyabhdedepi gamyamānam
ekam eva[217] tadvad ihābhidheyabhede 'pi gamyamānaṃ vastv ekam eva
||
__________NOTES__________
[216] prayojanam ---
ṭi-
[217] gamyaṃ divā bhojanābhāvaviśeṣaṃ pīnatvaṃ rātribhojanakāryam ekam
eva --- ṭi-
___________________________
kena kasya
kim kṛtaṃ ca sādharmyaṃ vaidharmyaṃ cety āha --- dṛṣṭānteti | sādṛśyaṃ
hetukṛtam iti hetusadbhāvadvārakam | asādṛśyaṃ ca hetukṛtam iti
hetusadbhāvāsadbhāvadvārakaṃ draṣṭavyam | vatubarthaṃ prayojayitum āha ---
tatreti vākyopanyāse | yasya vākyasya sādharmyaṃ sādṛśyam
abhibheyam asti | etad evodāharaṇena darśayann āha --- yatheti |
yat kṛtakam iti | yad yad kṛtakam iti vīpsārtho vivakṣitaḥ, tad
ity atrāpi | tathā ca kṛtakaḥ śabda iti pakṣadharmatākathanam idam |
na tv evaṃ pakṣadharmo darśanīyaḥ | `kṛtakaś ca śabadaḥ' ity etāvataiva
gatārthatvena tathāśabdasya vaiyarthyāt | tataḥ `kṛtakaś ca śabdaḥ' ity eva
darśanīyaḥ | itarathā pareṣām ivopanayaprayogaḥ syāt | sa cāyukta iti | yan
nityam iti sādhyābhāvānuvādas tad akṛtakam iti sādhanābhāvavidhiḥ
||
abhidheyaṃ bhinnam iti brubato 'yam āśayaḥ --- sādharmyavat
prayogasyānvayaḥ pakṣadharmatā cābhidheyā | abhinnaṃ sādhāraṇaṃ
prakāśyaṃ dvayoḥ prayogayoḥ |
arthaḥ
prayojanavācyācāreṇokto nābhidheyavācīti darśayati yad uddiśyeti
spaṣṭayan prayujyate 'neneti prayojanaṃ sādhanavākyasya pravarttakaṃ
liṅgavastūktaṃ na phalaṃ prayojanam iti darśayati | prakāśayitavyaṃ
rūpatrayayogiliṅgaṃ tac cābhinnaṃ sādhāraṇaṃ dvayor api prayogayoḥ,
dvābhyām api tasyaiva pratipādanāt | anumānahetutvād anumāne
sādharmyavaidharmyavatī vākye kathite | tata iti
prayojanasamānādhikaraṇaṃ na hetupadam etat ||
nanv abhidheyam eva
prakāśyaṃ ta tkathaṃ prakāśyābheda ityāśaṅkyāha --- etad uktaṃ bhavatīti
| anyat prakāśyam iti sāmarthyagamyaṃ prakāśyam | na tu
tatrābhidhāvyāpāra ity ākūtam | tatreti vākyopakṣepe |
yadi
sādharmyavadvākye 'nvayo 'bhidheyas tarhi kathaṃ vyatirekaḥ prakāśyatāṃ gataḥ?
vaidharmyavākye
[DhPr p. 154]
tatra sādharmyavat
prayogaḥ[218]--- yad upalabdhilakṣaṇaprāptaṃ san na upalabhyate so
asadvyavahāraviṣayaḥ siddhaḥ, yathā anyaḥ kaścid dṛṣṭaḥ śaśaviṣāṇaādiḥ | na
upalabhyate ca kvacit pradeśaviśeṣa[219]upalabdhilakṣaṇaprāpto ghaṭa[220]ity
anupalabdhiprayogaḥ
III-8
__________NOTES__________
[218] -vat yadupa-
[219]
viṣaye upa-
[220] ghaṭa iti
___________________________
tatreti tayoḥ
sāhdarmyavaidharmyavator anumānayoḥ sādharmyavat [221]tāvad uhārann
anupalabbhim āha --- yad itiyādinā | yad upalabdhdilakṣaṇaprāptaṃ
--- yad dṛśyaṃ san nopalabhyate ity anena dṛśyānupalambho
'nūdyate | so 'sadvyavahāraviṣayaḥ[222] siddhaḥ --- tad asad iti
vyavahartavyam ity arthaḥ | anenāsadvyahārayogyatvasya vidhi[223] kṛtaḥ | tataś
cāsadvyvahārayogyatve dṛśyānupalambho niyataḥ kathitaḥ | dṛśyam anupalabdham
asadvyavahārayogyam[224] evety arthaḥ | sādhanasya ca sādhye 'rthe
niyatatvakathanaṃ vyāptikathanam
|
__________NOTES__________
[221] tāvad uhāram
{udāharam} udāharttum anu-
[222] viṣayas tad-
[223] yogyatve didhi
[224] -haraya yogya-
___________________________
ca yadi vyatireko
'bhidheyaḥ, katham anvayaḥ prakāśyatām āpanna ity āha --- anvaya iti |
hir yasmāt | vakṣyamāṇena "sādharmyeṇāpi hī"
tyādinā pratipādayiṣyamāṇena nyāyena yuktā |
syān mataṃ --- yayor
abhidheyaṃ bhinnaṃ tayoḥ sāmarthyagamyam apy avaśyaṃ bhidyate --- yathā gaṅgāyāṃ
ghoṣaḥ, kūpe gargakulam ity āśaṅkyāha --- na ceti | co yasmādarthe
| arthaḥ prayojanaṃ yaduddiśya pravṛttaṃ vākyam |
upapattim āha
--- yamād iti | ekasya vākyasya divā bhojanābhāvo 'bhidheyo 'nyasya
rātribhojanam ity anayor vākyayor [58b] abhiddheyabhedo 'sti | tasmin saty api
yathā bhojanaviśiṣṭaṃ devadattasya pīnatvaṃ pratipādyaṃ na bhidyate
tadvad atrābhidheyasyānvayapakṣadharmatālakṣaṇasya
vyatirekapakṣadharmatālakṣaṇasya bhede 'pe gamyamānam ekam abhinanam
|
atha gamyayānaṃ sāmarthyāt pratīyamānam uckyate | tac ca
dṛṣṭāntadāntikayor bhidyata eva | tathā hi divā bhojananiṣedhavākyasya
gamyamānaṃ rātribhojanaṃ rātribhojanavidhānavākyasya tu gamyanānaṃ divā
bhojananiṣedhanam, tathā dārṣāntike 'pi sādhana(sādharmya)vadvākye
vyatireko gamyamāno vaidharmyavadvākye cānvayo gamyamānaḥ | yad
ekasyābhidheyaṃ tad ekasya gamyamānam, yad anyasya gamyanānaṃ tad
itarasyābhidheyam iti saṃkṣepaḥ | tataḥ katham ucyate vākyayor gamyamānam ekam
iti | kin nocyate? gamyamānaśabdasyehānyārthasya vikṣitatvāt | tathā hi
gamyamānaśabdenātrābhidheyaṃ sāmarthyaprakāśyañ ca | yat tu dvayaṃ
pratīyamānatāmātreṇopādhinā vivakṣitaṃ tac ca dṛṣṭāntavākyayor
bhojananimittapīnatvalakṣaṇaṃ dārṣṭāntikavākyayoś
cānvayavyatiriktapakṣadharmatātmakarūpatrayayogaliṅgalakṣaṇam ekam abhinnam ity
anvadyam etat ||
sādharmyam abhidheyaṃ yasya vidyate tad udāhahraṇena
darśayann anupalabdhim āha | tāvac chabdaḥ krame |
[DhPr
p. 155]
yathoktam "vyāptir[225]vyāpakasya tatra bhāva eva,
vyāpyasya[226]vā tatraiva bhāvaḥ" iti | [hetu- pṛ-53] vyāptisādhanasya
pramāṇasya viṣayo dṛṣṭāntaḥ | tam eva darśayitum āha --- yathānya iti |
sādhyadharimiṇo 'nyo dṛṣṭānta ity arthaḥ | dṛṣṭa iti
pramāṇena[227]niścitaḥ | śaśaviṣāṇaṃ hi na cakṣuṣā viṣayīkṛtam api tu pramāṇe
dṛśyānupalambhenāsadvyavahārayogyaṃ vijñātaṃ | śaśaviṣāṇādir
yasyāsadvyavahāraviṣayasya sa tathoktaḥ | śaśaviṣāṇādau hi
dṛśyāṇupalambhamātranimitto 'sadvayavahāraḥ pramāṇena siddhaḥ | tata eva
pramāṇād anena vākyenābhidhīyamānā[228]vyāptir jñātavyā
|
__________NOTES__________
[225] vāptivyā-
[226] sya ca
[227] pratiyakṣeṇaniścita iti na vyākaravyam --- ṭi-
[228]
[228]vyāptisādhakena --- ṭi-
___________________________
saṃprati vyāptiṃ
kathayitvā dṛśyānupalambhasya pakṣadharmatvaṃ darśayitum āha --- nopalabhyate
ceti |
sa ca dvirāvṛttyā 'nupalabdhim ity atrāpi
draṣtasvyaḥ | tenāyam arthaḥ --- sādharmyavat tāvad udāharann anupalabdhim āha |
paścād vaidharmyavad udāharan vakṣyati | tathā 'nupalabdhiṃ tāvad āha paścāt
svabhāvakārye vakṣyatīti |
nanv ācāryeṇaiva sādharmyavad
vaidharmyavac codāhṛtam atreti kim iti dharmottarena --- yathā yat
kṛtakam ityādinā sādharmyavad vaidharmyavac codāhṛtaṃ prāg iti cet | naiṣa doṣaḥ
| dṛṣṭāntasādhayadharmiṇoḥ sādṛśyākhyaṃ sādharmyam, vaisadṛśyākhyāṃ vaidharmyaṃ
ca hetudvārakam eva na tu sāmānyena, anyathā pratiyogyapekṣayā 'pi sādharmyaṃ
vaidharmyaṃ ca kenacid ākārenāstīti na tan nirākṛtaṃ syād iti darśayituṃ tad
udāhṛtam, na tv ācāryeṇa nodāhṛtam ity udāhṛtam iti | tenātrāpy
ācāryīye nidarśane hetukṛtam eva tat pratyetavyaṃ vyavasthitam
|
asadvyavahāraḥ --- asad iti jñānam asad ity abhidhānaṃ niḥśaṅkā
ca gamāgamādikā pravṛttiḥ | yato dṛśyānupalambho 'bhūd ato 'sadvyahārayogyataṃ
vihitam | tatas tasmāt | co avadhāraṇe |
ayam āśayaḥ
--- yad anūdyate tad vyāpyam | yad vidhīyate tad vyāpakam | vyāpyaṃ ca vyāpake
niyataṃ bhavatīti | evam uttaratrāpy anuvādavidhikramo drṣṭavyaḥ |
atha
dvyavayave sādhanavākye darśitavye vyāptiḥ pakṣadharmatā ca darśanīyā | na cātra
vyāptir upadarśitā, kevalam anuvādavidhikramo darśitaḥ, pakṣadharmatā ca
darśayiṣyate | tat kathaṃ pariparṇaṃ sādhanavākyam idaṃ bhaviṣyatīty āśaṅkyāha
--- sādhanasyeti | co hetau |
nanu parokṣārthapratipattau
sarvathā 'nupayogī dṛṣṭāntas tat kiṃ tenākhyātenety āha vyāptīti |
vyāpyavāpakadharmalakṣaṇā [59a] vyāptiḥ sādhyate niścīyate yena pramāṇena tasya
viṣayo yatra
[DhPr p. 156]
pradeśa ekadeśaḥ
pṛthivyāḥ | sa eva viśiṣyate 'nyasmād iti viśeṣaḥ ekaḥ | pradeśaviśeṣa
ity ekasmin pradeśe | kvacid iti | pratipattuḥ pratyakṣa[229] eko
'pi pradeśaḥ | sa evābhāvavyavahārādhikaraṇaṃ yaḥ pratipattuḥ pratyakṣo nānyaḥ |
upalabdhilakṣaṇaprāpta iti dṛśyaḥ | yathā cāsato 'pi ghaṭasya samāropitam
upalabdhilakṣaṇāprāptatvaṃ tathā vyākhyātam
||
__________NOTES__________
[229] pratiyakṣe |
eko
___________________________
svabhāvahehoḥ sādharmyavantaṃ
prayogaṃ darśayitum āha ---
tathā svabhāvahetoḥ
prayogaḥ --- yat sat tat sarvam anityam, yathā ghaṭādir iti śuddhasya[230]
svabhāvahetoḥ prayogaḥ
III-9
__________NOTES__________
[230] śuddhasvabhāvasya
prayogaḥ
___________________________
tatheti | yathā
'nulabdhes tathā svabhāvahetoḥ sādharmyavān prayoga ity athaḥ |
yat sad iti
pravṛttaṃ pramāṇaṃ sādhyasādhanayor
vyāptim avasyati | sa ca viṣayo dṛṣṭo niścitaḥ sādhyasādhanayor anto
'vasānaṃ yathāyogaṃ niyatatvaniyamaviṣayatvanipuṇo yasminn iti vyutpattyā
dṛṣṭāntaśabdo 'bhilapyaḥ | tam eva khyāpayitum āhācāryaḥ | anenaitad
ākūtam --- vyāptisādhakapramāṇasyādhikaraṇatāṃ gacchan dṛṣṭāntaḥ
sādhanāvayavasya vyāpteḥ pratipattyaṅgam | na tu sākṣāt sādhanasya | nāpi
sādhyasiddheḥ | tadvacanam api tatsmārakatvena sādhanavākya upayujyate | ata eva
vacanasādhanavākyasyāvayavo 'tha ca prayoktavaya iti | kuto 'nya ity āha ---
sādhyadharmiṇa iti | śaśaviṣāṇādeś ca vyāptisādhakapramāṇādhikaraṇatvena
dṛṣṭāntarūpatvād dṛṣṭānta ity artha iti spaṣṭayati |
nanu
dṛṣṭaś cakṣuṣā jñāta iti kiṃ na vyākhyāyate? kiṃ punar evaṃ vyākhyāta ity āha---
śaśeti | hīti yasmāt | viṣayīkṛtaṃ vijñātam iti cātīte
niṣṭhāṃ prayuñjānaḥ prāgbhāvi vyāptigrahaṇaṃ daṛśayati | kathaṃ punaḥ
śaśaviṣāṇādi dṛṣṭānto yena sā khyāpyata ity āha --- śaśeti | hir
yasmāt | dṛśyānupalambha eva tanmātraṃ tannimittaṃ yasya sa
tathā | anena vyāptisādhakapramāṇādhikaraṇatvāt tasya dṛṣṭāntarūpatām āha | kiṃ
tat pramāṇaṃ yena tatra pravṛttena dṛśyānupalambhābhāvavyavahārayogyatvayor
vyāptiḥ sādhyata iti cet | ucyate | vādanyāyoktena nyāyena
buddhivyapadeśābhāvāder asadvyavahārānimittatvena nimittāntarābhāve
dṛśyānupalambha evānyanirapekṣo nimittam | yac ca yan mātranimittaṃ tatasmin
sati bhavati | yathā bījādisāmagrīmātranimitto 'ṅkuraḥ sati tasmin bhavati |
dṛśyānupalambhamātranimittaś cāsadvyavahāra ity anumānaṃ tatra pravṛttaṃ
sādhyasādhanayor vyāpitim avasyatīti |
anena vākyena yad
upalabdhilakṣaṇaprāptam ityādinā 'bhidhīyamānā prakāśyamānā | tata
eva prākpravṛttād anantaroktād anumānātmanaḥ pramāṇād vyāptir
jñātavyā |
etad uktaṃ bhavati tatpramāṇasiddhaiva vyāptir anena
vākyena smaryata iti ||
svabhāvetyādinā svabhāvahetoḥ sādharmyavat
prayogaṃ vivaritum upakramate | sarvaśabdasyā 'śeṣatā 'rthaḥ | tayaiva
pratipāditayā sādhanasya sādhyāyattatākhyo yo niyamaḥ sa
pratipādito
[DhPr p. 157]
sattvam anūdya tat
sarvam nityam ity anityatvaṃ vidhīyate | sarvagrahaṇaṃ ca
niyamārtham | sarvam nityam | na kiñcin nityam | yat sat tad aniyam eva |
anityatvād anyatra nityatve sattvaṃ nāstīty evaṃ sattvam aniytyatve sādhye
niyataṃ khyāpitaṃ bhavati | tathā ca sati vyāptipradarśanavākyam idam | yathā
ghaṭādir iti [231]vyāptisādhakasya pramāṇasya viṣayakathanam etat |
śuddhasyeti nirviśeṣaṇasya svabhāvasya [232]prayogaḥ
|
__________NOTES__________
[231] vyāptisādhakasya;
nityakramayogapadyābhyām arthakriyāvirodhād iti viparyayabādhakaṃ pramāṇam ---
ṭi-
[232] prayogasya viśeṣaṇaṃ darśa-
___________________________
saviśeṣaṇaṃ darśayitum āha
---
yad utpattimat tad anityam iti svabhāvabhūtadharmabhedena
svabhāvasya prayogaḥ III-10
yad utpāttimad iti
|[233] utapattiḥ svarūpalābho[234] yasyāsti tad utapattimat |
utpattimattvam anūdya tad anityam ity anityatvavidhiḥ[235] | tathā ca saty
utpattimattvam anityatve niyatam ākhyātam
|
__________NOTES__________
[233] yd utpattiḥ; yad
utpattimad iti utpattimattvam anū-
[234] lābhaḥ sa yasmāsti
[235] vidheḥ
___________________________
svabhāvaṃ[236]
bhūtaḥ [237]tadātmako dharmaḥ | tasya bhedena | bhedaṃ
hetūkṛtya prayogaḥ | [238]anutpannebhyo hi vyāvṛttim āśrityotpanno bhāva[239]
ity ucyate | saiva vyāvṛttir yadā vyāvṛttyantaranirapekṣā vaktum iṣyate tadā
vyatirekinīva nirdiśyate --- bhāvasya utpattir iti | yathā ca
vyatiriktayevotpattyā viśiṣṭaṃ[240] vastu utpattimad uktam | tena
svabhāvabhūtena dharmeṇa
kalpitabhedena
__________NOTES__________
[236] agre svayaṃ
durvekeṇa `svabhāvabhūtaḥ svabhāvātmkaḥ' ityādinā `svabhāvabhūtaḥ' ity
eva dharottarasaṃmataḥ pāṭha iti gṛhītas tathāpi atra tenaiva `svahāvaṃ
bhūtaḥ' ity evṃrūpeṇa gṛhīto 'sti iti vyākhyānurodhād bhāvi --- saṃ- |
svabhāvabhūtaḥ --- ABCDPHEN
[237] svabhāvātmko
[238] nanu
svabhāvabhūtasya kathaṃ bhada ity āha --- ṭi-
[239] bhāva ucyate
[240]
viśiṣṭaṃ ca vastu
___________________________
bhavatīti
niyamakhyāpanārthaṃ sarvagrahaṇaṃ bhavati | anyathā
niḥśeṣatvānupapatter iti | sarvam ityādy asyaiva spasṭīkaraṇam | tathā
ca sati niyatatvaniyamaviṣayatvakhyāpanaprakāre sati | idaṃ vākyaṃ
yat sat tad anityam ity ātmakam | vyāptisādhakasya pramāṇasyeti yasya
kramākramā 'yogo na tasya kvacit sāmarthyaṃ yathākāśakuśeśayasya | asti
cākṣaṇike sa iti vyāpakānupalambhasambhabasyānumāṇasyeti draṣṭavyam | etac ca
bahuvācyam anyatra vipañcitam nehāprakṛtatvāt pratanyate |
kathaṃ punar
utpattir bhāvasya viśeṣaṇam ity āḥa --- svabhāvam iti | svabhāvaṃ
bhūtaḥ prāpta iti karttari niṣṭhā "dvitīyā" [pāṇini 2.1.24.] iti
yogavibhāgāt [59b] samāsaḥ | asyaiva spaṣṭīkaraṇa tadātmaka iti |
yadi svabhāvaḥ kathaṃ viśeṣaṇam, bhedena tasya darśanād ity āha
---
[DhPr p. 158]
viśiṣtaḥ svabhāvaḥ prayukto draṣṭavaḥ
||
yat kṛtakaṃ tad anityam ity upādhibhedena
III-11
yat kṛtakamiti kṛtaktvam anūdya [241]anityatvaṃ
vidhīyata iti anityatve niyataṃ kṛtakatam uktam | ato vyāptir aniyatvena
kṛtakatvasya darśitā | upādhibhenena svabhāvasya prayoga iti
saṃbandhaḥ | upādhir viśeṣaṇam | tasya bhdedena bhinnopādhinā
viśiṣṭaḥ svabhāvaḥ prayukta ity arthaḥ
|
__________NOTES__________
[241]
anityatatve
___________________________
[242]iha kadācic
chuddha evārtha ucyate, kadācid avyatiriktena viśeṣaṇena viśiṣṭaḥ kadācid
vyatiriktena | devadatta iti śuddhaḥ, lambakarṇa ity abhinnakarṇadvcyaviśiṣṭaḥ ,
citranuriti vyatiriktacitragavīniśiṣtaḥ | tadvat sattvaṃ śuddham, utpattimattvam
avyatiriktavśeṣaṇam, kṛtakatvaṃ vyatiriktaviśeṣaṇam
||
__________NOTES__________
[242] parārthānumāne ---
ṭi-
___________________________
tasyeti |
bhedena viśeṣyāvyatiriktatayā viśeṣakatvalakṣaṇena vikalpasandarśitena |
svabhāvabhūtaḥ svabhātmako dharma iti ca paramārthābhiprāyeṇoktam |
bhedenetīyaṃ tṛtīyā hetāv iti darśayann āha --- bhedam iti |
vyavahārasiddhaṃ bhedam utpattuḥ sakāśād anyatvaṃ hetūkṛtya
nibandhanīkṛtya prayogaḥ saviśeṣaṇasya svabhāvahetor iti prakaraṇāt
|
kalpanayā 'pi kathaṃ bhedo yenotpattyā viśiṣṭam utpattyā viśiṣṭam
utpattimad ucyata ity āha --- anutpannebhya iti | hir yasmāt |
anutpannebhya ākāśādibhyo vyāvṛttiṃ vyavacchedam āśritya
parikalpya | yadi vyāvṛttyāśrayeṇotpanno bhāva ucyate tarhi katham utpattir
asyeti prayoga ity āha --- saiveti | vyāvṛttyantaraṃ
mahattvādi tannirapekṣā vaktum iṣyate yadā tadā | tena paramārthaḥ
svabhāvabhūtenotpattyākhyena dhārmeṇa kalpitaḥ samāropito
bhedo 'rthāntaratvaṃ yasya ye(te)na avyatiriktena viśeṣaṇena viśiṣṭasya
svabhāvahetoḥ prayoga ity arthaḥ |
pūrvam avyatiriktaviśeṣaṇaviśiṣṭasya
svabhāvasya prayogaḥ | adhunā tu bhinnaviśeṣaṇa viśiṣṭasyeti bhedas tad āha ---
bhinneneti | yad vā bhinnena pūrvasymād anyādṛśena saṅketavaśād
antarbhāvitena, na tu vidyamānasvavācakena | ata evāyam anyato bhidyate prayogaḥ
|
iheti parapratipādanārthe śabdaprayoge | śuddho
nirviśeṣaṇaḥ | atha kim eko arthaḥ śuddhaḥ kadācid avyatiriktopādhinā viśiṣṭaḥ;
kadācid vyatiriktaviśeṣaṇaviśiṣṭo dṛṣṭaḥ śiṣṭaiḥ prayujyamāno yenaivam ucyamānaṃ
parabhāgaṃ puṣṇātīy āha --- devadatta iti | vakṣyamāṇatadvatśabdāt
yadvatśabdo 'tra draṣṭavyaḥ | citrā cāsau gauś ceti "gor
ataddhitaluki" [pāṇini 5.4.92] iti ṭac, ṭitvāṅ ṅīp tayā viśiṣṭaḥ | yathākramam
eva dṛṣṭāntadārṣṭāntikayojanā kāryā |
cittraguśabdena
kṛtakaśabdasya sāmyaṃ nāstīti manvānaḥ para āha --- nanu ceti |
kāraṇānāṃ vyāpāro niyataprāgbhāvas tadatirekiṇo vyāpārasyābhāvāt | nanu
ca kṛtakaśabde na viśeṣaṇavāciśabdo 'stīti yad uktaṃ tat tadavadastham evety āha
--- yady apīti | antarbhāvitaṃ prakāśitam | kathaṃ
[DhPr
p. 159]
nanu ca citraguśabde vyatirektasya viśeṣaṇasya vācakaś
citraśabdo gośabdaś cāsti | kṛtakaśabde tu nirviśeṣaṇavācinaḥ śabdasya prayogo
'stīty āśaṅkyāha
---
apekṣitaparavyāpāro
hi bhāvaḥ svabhāvaniṣpattau kṛtaka iti
III-12
apekṣiteti | pareṣāṃ kāraṇānāṃ vyāpāraḥ
svabhāvasya niṣpattau --- niṣptatty artham apekṣitaḥ paravyāpāro yena
sa tathoktaḥ | hīti yasyādarthe | yasmād apekṣita paravyāpāraḥ kṛtaka
ucyate tasmād vyatiriktena viśeṣaṇena viśiṣṭaḥ svabhāva ucyate | yady api
vyartiriktaṃ viśeṣaṇapadaṃ [243]na prayuktaṃ tathāpi kṛtakaśabdenaiva
vyatiriktaṃ [244]viśeṣaṇapadam antarbhāvitam | ata eva saṃjñāprakāro 'yaṃ
kṛtakaśabdo yasmāt saṃjñāyām ayaṃ kan pratyayo vihitaḥ | yatra ca viśeṣaṇam
antarbhāvyate tatra viśeṣaṇapadaṃ na pryujyate
|
__________NOTES__________
[243] na ca prayu-
[244]
viśeṣaṇamanta-
___________________________
kvacit[245] tu
pratīyamānaṃ viśeṣaṇaṃ yathā kṛta ity ukte hetubhir ity etat pratīyate |
tatra[246] ca hetuśabdaḥ prayujyate, kadācin na vā prayujyate
||
__________NOTES__________
[245] kvacit pra-
[246]
tatra hetu
___________________________
evaṃ
pratyayabhedabheditvādayo api[247] draṣṭavyāḥ
III-13
__________NOTES__________
[247] -dao
dra-
___________________________
prayujyamānasvaśabdaś[248] ca
yathā prayayabhedabhediśabde[249] prayayabhedaśabdaḥ[250] | yathā ca kṛtakaśabdo
bhinnaviśeṣaṇasvabhāvābhidhāyī evaṃ prayayabhedabheditvam ādir yeṣāṃ
prayatnānatarīyakatvādīnāṃ te 'pi svabhāvahetoḥ prayogā
bhinnaviśeṣaṇasvabhāvābhidhāyino draṣṭāvyāḥ
|
__________NOTES__________
[248] svaśabdo
viśeṣaṇaśabda --- ṭi-
[249] pratyayabhedaśabde
[250] prayayabhedaḥ
___________________________
prayayānāṃ
kāraṇānāṃ bhedo viśeṣas tena prayayakālābhedena bhettuṃ śīlaṃ yasya sa
prayayabhedabhedī śabdas tasya bhāvaḥ prayayabhedabheditvam |
tataḥ prayayabhedabheditvāc chabdasya kṛtaktvaṃ sādhyate |
prayatnānantarīyakatvād anityatvam[251]| tatra prayayabhdedaśabdo
vyatiriktaviśeṣaṇābhidhāyī prayayabhedabhediśabde prayuktaḥ |
prayatnānantarīyakaśabde ca prayatnaśabdaḥ
|
__________NOTES__________
[251] tvaṃ
sādhyate
___________________________
punaḥ
kṛtakaśabdenāntarbhāvitam ity āha --- yasmād iti | saṃjñāyāṃ nāmni
kan pratyayo vihitas tasmād antarbhāvitam iti | ata eva saṃjñāyā
kano vidhānbād evāyaṃ kṛtakaśabdaḥ saṃjñāprakāraḥ saṃjñāviśeṣaḥ
saṃjñāśabda iti yāvāt |
antarbhāve 'pi kathaṃ viśeṣaṇapadāprayoga ity āha
--- yatreti | co yasmādarthe | athāvasitasyāpy asti prayogo yathā
kṛtaka ity ukte hetuneti pratītāv api hetuśabdaprayoga ity āha ---
kvacid iti | tuḥ pūrvasmād vaidharmyaṃ(-mye) | pratīyamānaṃ
svata utpādāyogāt sāmarthyād avasīyamānam |
[DhPr p.
160]
tad evaṃ tirvidhaḥ svabhāvahetuprayogo[252] darśitaḥ śuddho
'vyatirktaviśeṣaṇo vyatirktaviśeṣaṇaś ca
|
__________NOTES__________
[252]
-hetuyogo
___________________________
[253]evamarthaṃ caitad
ākhyātaṃ --- vācakabhedān mā bhūt kasyacit svabhāvahetāv api prayukte
vyāmoha iti ||
__________NOTES__________
[253] etad
artham
___________________________
[254]sann utpattimān kṛtako
vā śabda iti pakṣadharmaupadarśanam [255]
III-14
__________NOTES__________
[254]
annotpa-
[255] asmin sūtre na kiṃcit kenacid vyākhyātam
___________________________
atha kim ete svabhāvahetavaḥ
siddhasambandhe svabhāve sādhye prayoktavyā āhosvid asiddhasambandha ity āśaṅkya
siddhasambandhe prayoktavyā iti darśayitum āha ---
sarva ete
sādhanadharmā yathāsvaṃ pramāṇaiḥ siddhasādhanadharmamātrānubandha eva
sādhyadharme 'vagantavyāḥ III-15
sarva eta iti
| gamakatvāt sādhanāni, parāśritatvāc ca dharmāḥ, sādhanadharmā
eva
ayam asyāśayaḥ --- na kṛtakaśabdena pratipāditasyārthasya
anyathānupapattyā hetuvyāpāro 'tra pratīyate yenātarāpi viśeṣaṇapadasya [60a]
prayogo vaktur icchātaḥ syād vā na vā kin tu svotpattāv
apekṣitaparavyāpārasyaivārthasyedaṃ nāmeti kuto 'nayoḥ sāmyam iti |
evaṃ
tāvat kaścid viśeṣaṇabhūto 'rtho 'rthāt pratīyamānaḥ svaśabdenocyate na vā
vaktur icchāvaśād iti pratipādya kaścit punar viśeṣaṇabhūto 'rthaḥ pratīyamāno
'py avaśyaṃ svaśabdopādeya iti darśayitum āha --- prayujyamāneti |
prayujyamāna upādīyamānaḥ | svaśabdaḥ svavācako yasya
viśeṣaṇarūpasyārthasya sa tathoktaḥ | ko 'sāv īdṛśa ity āha --- yatheti |
prayayabhedaḥ prayayabhedalakṣaṇo 'rtho viśeṣaṇātmā 'vaśyaṃ svavācakena
prayayabhedaśabdenābhidhīyate iti prakaraṇāt |
bhettuṃ bhidāṃ
gantuṃ | kasimin sādhye sādhanam idam ity āha --- śabdasyeti | etac ca
mīmāsakādināṃ prati draṣṭavyam |
tad evam
ityādinopasahāraḥ | svabhāvahetoḥ sādharmyavat prayogamātre
darśayitavye kim anekasya svabhāvahetoḥ prayogo darśita ity āśaṅkya phalam
asyopadarśayann āha --- evamarthaṃ caitad iti | evaṃ vakṣyamāṇako
'rthaḥ prayojanaṃ yasyeti vigrahaḥ kāryaḥ | co 'vadhāraṇe hetau vā |
etad iti traividhyam | evamarthaṃ caitat hetujātam iti kvacit
pāṭhas tatra ca jātaṃ vṛndaṃ draṣṭavyam | tam evārthaṃ
vācaketyādinā darśayati | vācake vyāmoho bhramas tasmāt | kasyacit
pratipattuḥ svabhāvahetāv api prayukte vyāmoho `nāyaṃ svabhāvaḥ' iti
viparyayajñānam |
etad uktaṃ bhavati --- yadi trayāṇām anyatama upādīyate
tadā kadācid anyenānyathā prayukte svabhāvahetau
śāstroktasvabhāvahetuvācaka[bhinna]tvāt `nāyaṃ svabhāvavācakaḥ' iti
vācake
[DhPr p. 161]
sādhanadharmamātram |
mātraśabdenādhikasyāpekṣaṇīyasya nirāsaḥ | tasyānubandho 'nugamanam
anvayaḥ | siddhaḥ sādhanadharmamātrānubandho yasya sa tathoktaḥ | kena
siddha ity āha --- yathāsvaṃ pramāṇair iti[256] | yasya sādhyadharmyasya
yadātmīyaṃ pramāṇaṃ tenaiva pramāṇena siddha ity arthaḥ | svabhāvahetūnāṃ ca
bahubhedatvāt saṃbandhasādhanāny api pramāṇāni bahūnīti pramāṇair iti
bahuvacananirdeśaḥ | gamayitavyatvāt sādhyaḥ, parāśritatvāc ca dharmaḥ
sādhyadharmaḥ |
__________NOTES__________
[256]
atha nāntarīyatvāniścaye 'pi liṅgasya parokṣārthapratipādakatvaṃ syād ity āha
--- ṭi-
___________________________
tad ayaṃ paramārthaḥ --- na
hetuḥ pradīpavad yogyatayā gamako 'pi tu nāntarīyakatayā viniścitaḥ[257] |
sādhyāvinābhāvitvaniściyanam eva[258] hi hetoḥ sādhyapratipādanavyāpāro nāyaḥ
kaścit |
__________NOTES__________
[257] pramāṇair yasya
sādhanadharmasya yadātmīyaṃ; pramāṇair yadātmīyaṃ
[258] eva hetoḥ
___________________________
vyāmuhya `nāyaṃ
svabhāvaḥ' iti sādhane 'pi vyāmuhyeta | sa vyāmoho mā bhūd ity etad arthaṃ
trividhaḥ svabhāvahetur uktaḥ |
atheti sambodhane | siddho
niścitaḥ sambandhas tādātmyalakṣaṇo yasya tasmin | yasya
sādhyadharmasya yadātnmīyam iti yena pramāṇena yasya sādhyasya
sādhanavyāpa[ka]taṃ niścīyate | tad eva tasyety abhiprayeṇoktam |
vyaktibhedavivakṣayā bahūnīty uktam |
sādhyasādhanayoḥ sambandho
vāstavo 'stu | kiṃ tanniścayenety āha --- tad ayam iti | yata evaṃ
tat tasmād ayam abhidhāsyamānas tātparyārthaḥ sarva ityāder
vākyasya | pradīpo vaidharmyadṛṣṭāntaḥ | yogyatayā tathāśaktyatayā
|
nanu parokṣārthapratipādanavyāpārasamāveśād hetur gamakaḥ tat kiṃ
sādhyanāntarīyakatvaniścayenety āha --- sādhyeti | hir yasmādarthe
| sādhyāvinābhāvitvaniścayanam atrāpīdam etat svabhāvam iti niścayaḥ |
tad eva hetoḥ pratipādanavyāpāraḥ parokṣārthapratipādanalakṣaṇo vyāpāraḥ
parokṣārthapratipādakatam ity arthaḥ | yady evam aniścatasambanbhe 'pi
sādhyadharme sādhanadharmas tannāntarīyakatayā niścetuṃ śakya iti kiṃ
siddhasambandhena sādhyenānusṛtenety āha --- prathamam iti | prathamaṃ
hetuprayogāt prāk, bādhakene sādhyaviparyayo heto
[60b][259]..........................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................
..................................................................................................
................. [61] sādhyasādhanabhāva iti cet | yad darśanadvārāyātāv etau
kṛtakatvānityatvavikalpau vyāvṛttiniṣṭhau paramārthatas tasya tādātmyād ity
uktaprāyam ity doṣaḥ | tādātmyāvasāyaḥ kuta iti cet viparyaye
vādhakapramāṇavaśāt | tata eva tarhi sādhyaṃ siddham iti kiṃ sādhyata iti cet |
na tato dharmyanavacchedena plavamānākārāyāḥ pratīter apravṛttyaṅgasyodayāt |
yat punar iyaṃ
gharmakālaviśeṣānavacchedena
__________NOTES__________
[259]
naitatpatraṃ pratibimbitam ---
saṃ-
___________________________
[DhPr p.
162]
[260]prathamaṃ bādhakena pramāṇena sādhyapratibandho
niścetavyo hetoḥ | punar anumānakāle[261] sādhanaṃ sādhyanāntarīyakaṃ[262]
sāmānyena smartavyam | kṛtakatvaṃ nāmāṇityasvabhāvam[263] iti sāmānyena smṛtam
arthaṃ[264] punar viśeṣe yojayati --- idam api kṛtakatvaṃ śabde vartamānam
anityasvabhāvam[265] eveti
|
__________NOTES__________
[260] prāg anumānāt ---
ṭi-
[261] -kālena sādhanaṃ
[262] sādhyānantarīkaṃ
[263] -tyatvasva-
[264] smṛtam arthāya
[265] -tyatvasva-
___________________________
tatra
sāmānyasmaraṇaṃ liṅgajñānam[266] | viśiṣṭasya tu śabdagatakṛtakatvasyā
[267]'nityatvasvabhāsya smaraṇam anumānajñānam[268] | tathā ca saty
avinābhāvitvajñānam eva parokṣārthapratipādakatvaṃ nāma | tena
niścitatanmātrānubandhe sādhyadharme sādhyadharmne svabhāvahetavaḥ prayoktavyā
nānyatrety uktam ||
__________NOTES__________
[266]
liṅganiścāyakaṃ jñānam --- ṭi-
[267] kṛtakasyā
[268] mānaṃ jñānaṃ
___________________________
yady evaṃ sambandho
niścetavyaḥ sādhyasya sādhanena saha | sādhanadharmamātrānubandhas tu sādhyasya
kasmān niścito mṛgyata ity āha ---
[269]tasya eva
tatsvabhāvatvāt
III-16
__________NOTES__________
[269] tasyaiva ---
om.
___________________________
tasyaiveti
siddhasādhanadharmamātrānubandhasya | tatsvabhāvatvād iti
sādhanadharmasvabhāvatvāt | yo hi sādhayadharmaḥ sādhanadharmamātrānubandhavān
sa eva tasya sādhanadharmasy svabhāvo nānyaḥ ||
bhavatu īdṛśa eva
svabhāvaḥ | svabhāva eva tu sādhye kasmād
dhetuprayogaḥ?
svabhāvasya
ca[270] hetutvāt
III-17
__________NOTES__________
[270] -sya
hetu-
___________________________
svabhāsasya ca[271]
hetutvāt | svabhāva eva[272] iha hetuḥ prakrāntaḥ | tasmāt sa eva
sādhyaḥ kartavyaḥ yaḥ sādhanasya svabhāvaḥ syāt |
sādhanadharmamātrānubandhavāṃś[273] ca svabhāvo nyāyaḥ
||
__________NOTES__________
[271] -sya hetu-
[272]
svabhāva eva hetu; svabhāva iha
[273] -ndhaś ca sva-
___________________________
yadi sādhyadharmaḥ
sādhanasya svabhāvaḥ[274] syāt pratijñārthaikadeśas tarhi hetuḥ syād ity āha
---
__________NOTES__________
[274]
svabhāvaḥ prati-
___________________________
vastutas tayos
tādātmyam[275]
III-18
__________NOTES__________
[275]
-ātmyāt
___________________________
vastuta iti |
vastutaḥ paramārthataḥ sādhyasādhanayos tādātmyam | samāroptitas
tu sādhyasādhanabhedaḥ[276] | sādhyasādhanabhāvo hi niścayārūḍhe rūpe |
niścayārūḍhaṃ ca rūpaṃ
samāropitena
__________NOTES__________
[276]
-sādhanayor
bhedaḥ
___________________________
tadātmatāpratītiḥ
pravṛttyaṅgam iyam asmād eva liṅgād iti kim avadyam? evaṃ sattvahetāv api
draṣṭavyam | etac coktam api svārthānumāne 'dhikābhidhānārthaṃ punar uktam iheti
draṣṭavyam ||
[DhPr p. 163]
bhedenetaretaravyāvṛttikṛtena
bhinnam iti anyat sādhanam, anyat sādhyam | dūrād dhi śākhādimān artho vṛkṣa iti
niścīyate na śiṃśapeti | atha ca sa eva vṛkṣaḥ saiva śiṃśapā | tasmād
abhinnam api vastu niścayo bhinnam ādarśayati
vyāvṛttibhedena | tasmān
niścayārūḍharūpāpekṣayā anyat sādhanam anyat sādhyam | ato na
pratijñārthaikadeśo hetuḥ | vāstavaṃ ca tādātmyam iti ||
kasmāt punaḥ
sādhanadharmamātranubandhyeva[277] sādhyaḥ svabhāvo nānya ity āha
---
__________NOTES__________
[277] -bandhe ca
sādhyaḥ
___________________________
tanniṣpattāv aniṣpannasya
tatsvabhāvatvaabhāvāt[278]
III-19
__________NOTES__________
[278] sa tanniṣpattāv
aniṣpannasya sādhana
___________________________
tan
niṣpattāv iti | yo hi yan nānubadhyāti sa[279] tanniṣpattāv aniṣpannaḥ |
tasya tanniṣpattāv aniṣpannasya sādhanasvabhāvatvam ayuktam | yato
niṣpattyaniṣpattī bhāvābhāvarūpe | bhāvābhāvī ca parasparaparihāreṇa sthitau |
yadi ca pūrvaniṣpannasya, aniṣpannasya cakyaṃ bhaved ekasyaivārthasya
bhāvābhāvau syātāṃ yugapat | na ca viruddhayor bhāvābhāvayor aikyaṃ yujyate,
viruddhadharmasaṃsargātmakatvād ekatvābhāvasya
[280]|
__________NOTES__________
[279] ayam eva
bhedobhāvanāṃ viruddhadharmādhyāsaḥ, kāraṇabhedaś ca --- ṭi-
[280]
vyabhicāretyādi --- om.
___________________________
kiñ ca
paścād utpadyamānaṃ pūrvaniṣpannād bhinnahetukam | hetubhedapūrvakaś ca
kāryabhedaḥ | tato niṣpannāniṣpannyor niruddhadharmasaṃsargātmko bhedo
bhedahetuś ca kāraṇabheda iti kuta ekatvam? tamāt sādhadharmamātrānubandhy eva
sādhyaḥ svabhāvo nāyaḥ ||
mā bhūt paścān niṣpannaḥ pūrvajasya
svabhāvaḥ | sādhyas tu kasmān na bhavatīty
āha
vyabhicārasambhavāc
ca III-20
vyabhicāretyādi | pūrvajena paścān
niṣpannasya vyabhicāraḥ parityāgo yas tasya sa bhavāc ca
nanu
kim asya sambhavo 'sti yad uttaikātmana evaikā vyāvṛttir niścīyate netarety āha
--- dūrād iti | hir yasmāt | atha ceti nipātasamudāyaḥ
pratipipādayiṣitaparamārthadyotakaḥ | vṛkṣaḥ śiṃśapeti copalakṣaṇam etat
|
tasmād ityādinopasaṃhāraḥ | vāstavaṃ vastusvarūpād āgatam
asamāropitam ity arthaḥ | tuśabdārthaś cakāraḥ ||
yaḥ
sādhyadharmo yaṃ sādhanadharmaṃ nānubadhyāti, nānugacchati,
tasmin sati niyamena nopatiṣṭhata iti yāvat | kasmāt tatsvabhāvatvam ayuktam ity
āha --- yata iti | bhavatāṃ bhāvābhāvarūpe tathā 'pi kiṃ tayos
tatsvabhāvatvam ity āha --- bhāveti | co yasmādarthe | yad
iccha (yadi ce)ti caśabdo vaktavyāntarasamuccaye
|
[DhPr p. 164]
na pūrvaniṣpannasya paścān
niṣpannaḥ sādhyaḥ | tasmāt sādhanadharmamātrānubandhy[281] eva svabhāvaḥ | sa
eva ca sādhyaḥ | tathā ca siddhasādhanadharmamātrānubandha eva svabhāve
svabhāhetavaḥ prayoktavyā iti sthitam
||
__________NOTES__________
[281]
-bandhy eva yaḥ
svabhāvaḥ
___________________________
kāryahetoḥ[282]
prayogaḥ--- yatra dhūmas tatrāgniḥ, yathā mahānasādau | asti ca iha dhūma
iti
III-21
__________NOTES__________
[282]
kāryahetuprayogaḥ; kāryahetor api
prayogaḥ
___________________________
kāryahetoḥ prayogaḥ
| sādharmyavān iti prakaraṇād apekṣīyam | yatra dhūma iti dhūmam
anūdya tatrāgnir ity agner[283] vidhiḥ | tathā ca[284] niyamārthaḥ
pūrvavad avagantavyaḥ | tad anena kāryakāraṇabhāvanimittā vyāptir darśitā
|
__________NOTES__________
[283] ity agnividhaḥ
[284]
vyāptir vyāpakasya tatra bhāva evetyādikaḥ --- ṭi-
___________________________
vyāptisādhanapramāṇaviṣayaṃ
darśayitum āha --- yathā mahānasaādau | mahānasādau hi
pratyakṣānupalambhābhyāṃ kāryakāraṇabhāvātmāvinābhāvo niścitaḥ
|
asti ca iheti sādhyadharmiṇi pakṣadharmopasaṃhāraḥ
||
iha api siddha eva kāryakāraṇabhāve kāraṇe sādhye[285]kāryahetur
vaktavyaḥ III-22
__________NOTES__________
[285]
kāryaṃ hetu-
___________________________
iha apīti | na
kevalaṃ svabhāvahetāv ihāpi kāryahetau[286] | siddha eveti niścate
kāryakāraṇatve | kāryakāraṇabhāva[287] niśayo hy avaśyaṃ karyavyaḥ | yato na
yogyatayā hetur gamako 'pi tu nāntarīyakatvād ity uktam
||
__________NOTES__________
[286] kāryahetoḥ
[287]
kāryakāraṇatvaniściyo; kāryakāraṇaniściyo
___________________________
evaṃ
niruddhadharmasaṃsargātmakabhedaṃ pratipādya tasya hetuṃ kāraṇabhedaṃ
pratipādyitum āha --- kiñ ceti nipātasamudāyo vaktavyāntarasamuccaye |
pūrvaniṣpannavastuhetukatve tadaivotpattiprasaṅena paścād upādāyogād iti bhāvo
bhinnhetukam iti bruvataḥ | bhinnahetukatve 'pi kathaṃ bheda ity āha ---
hetubhedeti | co hetau | tata ityādino 'pasaṃhāraḥ |
tasmād ityādinā ''dyasyopasaṃhāraḥ ||
pūrvasmin kāle jātaḥ
pūrvajaḥ | vyabhicāras tad antareṇā 'pi kevalasya sthitiḥ |
co 'svabhāvatāpekṣayā 'sādhyatāṃ samuccinoti | tasmād ityādinā
sādhanadharmamātrānubandhinas tat svabhāvatvaṃ sādhanasvabhāvtvañ copasaṃharati
| caśabdaḥ sādhya ityasyānantaraṃ tatsvabhāvatvāpekṣayā sādhyatvaṃ
samuccinoti | tathā ca tanniṣpattāv eva niṣpannsasya tādātmye
tanmātrānubandhina eva ca sādhyatve sati ||
[DhPr p.
165]
sādharmyavān svabhāvakāryānupalambhānāṃ prayogo darśitaḥ |
vaidharmyavantaṃ darśayitum āha ---
vaidharmyavataḥ[288]prayogaḥ ---
yat sad upalabdhilakṣaṇaprāptaṃ tad upalabhyata eva, yathā nīlādiviśeṣaḥ | na ca
evam iha upalabdhilakṣaṇaprāptasya sata upalabdhir ghaṭasya ity
anupalabdhiprayogaḥ
III-23
__________NOTES__________
[288]
vaidharmavataḥ
___________________________
vaidharmyavata[289]
iti yat sad upalabdhilakṣaṇaprāptam iti yat sat dṛśya ity astitvānuvādaḥ
| tad upalabhyata ity upalambhavidhiḥ | [290]tad anena dṛśyasya sattvaṃ
darśanaviṣayatvena vyāptaṃ kathitam, asattvanivṛttiś ca sattvam,
anupalambhanivṛttiś ca upalabhaḥ | tena sādhyanivṛttyanuvādena sādhananivṛttir
ahitā | tathā ca [291]sādhyanivṛttiḥ sādhananivṛttau niyatatvāt sādhananivṛttyā
vyāptā kathitā | yadi ca dharmaṇi sādhyadharmo na bhaved [292]hetur api na
bhavet | [293]hetvabhāvena [294]sāddhyābhāvasya vyāptatvāt | asti ca
hetuḥ[295] | ato vyāpakasya sādhanābhāvasyābhāvād[296] vyāpyasya[297]
sādhyābhāvasyābhāva iti sādhyagatir[298] bhavati | tato vaidharmyaprayoge
sādhanābhāve sādhyābhāvo[299] niyato darśanīyaḥ sarvatreti nyāyaḥ
||
__________NOTES__________
[289] vaidharmyavataḥ yat sad
iti
[290] tasmāt --- ṭi-
[291] sattvaṃ--- ṭi-
[292] hetur api |
hetva-; hetur api na syāt
[293] upalambhaḥ --- ṭi-
[294] sattvasya ---
ṭi-
[295] anupalabhyamānaḥ --- ṭi-
[296] uplambhaḥ --- ṭi-
[297]
sattvasya --- ṭi-
[298] sādhyaniścayo bhavati
[299] niyamaḥ
___________________________
prakaraṇāt
sādharmyavat prayogadarśanaprastāvāt | tathā ceti
dhūmānuvādenāgnividhāne satīty arthaḥ | niyamo 'vyabhicāraḥ, tallakṣaṇo
'rthaḥ pratipādyatayā 'bhidheyaḥ prayojanaṃ vā 'sya --- yatra dhūma
ityādeḥ prayogasyeti prastāvāt, so 'nugantavyaḥ pratyetavyaḥ |
pūrvavad anupalabdhyādivat |
etad eva vyanakti tad iti yata
evaṃ tat tasmāt | vyāptir avinābhāvaḥ, sādhyaniyatatvaṃ
sādhanasyeti yāvat | darśitā pradarśitā | kiṃ nimittā sety āha ---
kāryeti |
ayam āśayaḥ --- vyāptiḥ khaluḥ pratibandhaḥ
sādhyāyattatvam | tac cārthāntarasyārthāntare pratibaddhatvaṃ
kāryakāraṇabhāvavaśād iti sa eva nimittaṃ tasya, anarthāntarasya tu
tādātmyam [61b] |
mahānasaḥ sūpakāraśālā |
ādiśabdenāyaskārakuṭyāder grahaṇam | kiṃ tatra vyāptisādhakaṃ pramāṇaṃ
yad apekṣayā tasya viṣayatvam ity āha --- pratyakṣeti | hir yasmāt
| pratyakṣānupalambhānāṃ pratyekaṃ jātyekatvavivakṣayā pratyakṣānupalambhyām
ity avaseyam | kāryakāraṇbhāvād ātmā niścayārūḍhaḥ svabhāvo yasyeti
vigrahaḥ kāryo 'nyathā yuktivirodhaḥ svavacanavirodhaś cā 'sya syāt |
avinābhāvo 'vyabhicāraḥ sādhyāyattatā sādhanasyeti yāvat
|
pakṣadharmasyopasaṃhāro ḍhaukanaṃ tatra sattvapradarśanam ity
arthaḥ ||
[DhPr p. 166]
svabhāvahetor
vaidharmyaprayogam āha ---
asaty
anityatve na asty eva[300] sattvam utpattimattvaṃ kṛtakatvaṃ vā |[301]
saṃś ca śabda utpattimān kṛtako vā iti svabhāvahetoḥ prayogaḥ
III-24
__________NOTES__________
[300] nāsti
sattvam
[301] asaṃś ca
___________________________
asaty anityatva iti |
ihānityatvasya sādhyasyābhāvo hetor abhāve niyata[302] ucyate | tena
hetvabhāvena[303] sādhyābhāvo vyāpta[304] uktas triṣv api svabhāvahetuṣu |
sann utpattimān kṛtako vā śabda iti trayāṇām api
pakṣadharmatvapradarśanam | iha[305] ca sādhanābhāvasya vyāpakasyābhāva uktaḥ |
tato vyāpyo 'pi sādhyābhāvo nirvartata[306] iti sādhyagatiḥ
||
__________NOTES__________
[302] niyamaḥ
[303]
sattvena --- ṭi-
[304] nityatvam --- ṭi-
[305] śabde dharmiṇī --- ṭi-
[306] buvṛtta iti
___________________________
kāryahetor[307]
vaidharmyavat prayogam āha
---
__________NOTES__________
[307]
vaidharmyaprayo-
___________________________
asaty agnau na
bhavaty eva dhūmaḥ[308] | atra ca asti dhūma iti kāryahetoḥ prayogaḥ
III-25
__________NOTES__________
[308] atra cāstīti
kārya
___________________________
asaty agnāv iti |
ihāpi[309] vahnyabhāvo dhūmābhāvena vyāpta uktaḥ | [310]asti dhūma atra iti
vyāpakasya dhūmābhāsyābhāva uktaḥ | tato vyāpyasya vahnyabhāve sādhyagatiḥ
||
__________NOTES__________
[309] ihāpi ca
[310] atra
cāsti dhūma iti
___________________________
nanu ca
sādharmyavati[311] vyatireko noktaḥ | vaidharyavati cānvayaḥ | tat katham etat
trirūpaliṅgākhyānam ity āha
---
__________NOTES__________
[311]
sādharmyavyatireko
___________________________
dṛṣṭāntadārṣṭāntikayor
hetusadbhāvāsadbhāvadvārakaṃ vaidharmyaṃ vidyate pratipādyatayā yasya taṃ
darśayitum āha vārtikakāraḥ |
tathā ceti
sādhyanivṛttyanuvādena sādhananivṛttiprakāre satīty arthaḥ |
sādhyanivṛttir abhāvaḥ sādhanasya nivṛttyā 'bhāvena vyāptā
ātmaniyatīkṛtā kathitā prakāśitā | kuta ity āha ---
sādhanasya nivṛttāv abhāve niyatatvād avyabhicāritvāt
sādhyanivṛtter iti prakramāt | yato yatra sādhyābhāvas tan niyatatvam asya |
imān eva vyāpti vyanakti yadīti | co hetau | dharmaṇīty
anena dharmamātram upadarśayan sarvopasaṃhāravatīṃ vyāptim āha | kutaḥ punaḥ
sādhyābhāve sādhanābhāva ity āha --- hetvabhāveneti | asti hetur
dṛśyānupalambhaḥ | anena vyāpakasya sādhanābhāvalakṣaṇasyābhāvo darśitaḥ |
ato vyāpakābhāvāt sādhyābhāvaḥ sadvyavahārayogyatvalakṣaṇo vyāpyo nivarttate |
yata evam
[DhPr 167]
sādharmyeṇa api hi prayoge
arthād vaidharmyagatir iti[312]
III-26
__________NOTES__________
[312] gatiḥ
|
___________________________
sādhamyeṇeti |
sādharmyaṇāpi abhidheyena ukte prayoge kriyamāṇe
arthāt[313] sāmarthyāt vaidharyasya vyatirekasya gatir bhavatīti[314] |
hīti yasmāt | tasmāt trirūpaliṅgākhyānam etat[315]
|
__________NOTES__________
[313] arthād iti
[314]
bhavati | hī
[315] ākhyānam- eva tat
___________________________
yadi nāma vyatireko
'nvayavatā[316] noktas tathāpi anvyavacanasāmarthyād evāvasīyate
||
__________NOTES__________
[316] -vati nokto
'nvaya-
___________________________
katham?
asati
tasmin sādhyena hetor anvayābhāvāt III-27
asati
tasmin vyatireke[317] buddhyādhyavasite sādhyena hetor anvyasya
[318]buddhyādhyavasitasyābhvāt[319] | [320]sādhye niyataṃ sādhanam
anvayavākyād avasyatā sādhyābhāve sādhanaṃ nāśaṅkanīyam
|
__________NOTES__________
[317] vyatirekabu-
[318]
buddhyadhyavasite; buddhyadhyavasitasya
[319] -sitatvābhāvāt
[320]
sādhye niyatam ityādinā 'nvayabā(bo)dhasāmarthyāt vyatirekaṃ darśayati --- ṭi-
___________________________
itis
tasmāt | sādhyasyāsadvyavahārayogyatvasya gatir avasāyo bhavati,
sarvatra hetutrayavaidhrmyaprayoge ||
svabhāvahetum adhikṛtyāha
--- svabhāveti | vaidharmyapratipādakaḥ prayogas tathoktaḥ | kathaṃ punas
atra sādhyaniścayo jāyata ity āha --- iheti svabhāvahetuprayogatraye |
co yasmāt sādhanābhāsya sattvādinivṛtte abhāvaḥ
sattvādividhir uktaḥ | tatas tasmāt | vyāpyo api
kṣaṇikatvābhāvo 'pi | apiḥ sādhanābhāvanivṛttyapekṣayā
sādhyābhāvanivṛttiṃ samuccinoti | yata evam itas tasmāt | sādhyasya
kṣaṇikatvasya gatir niściya iti ||
kāryahetum uddiśyāha
kāryeti | na kevalaṃ pūrvayor ity apiśabdaḥ |
dhūmābhāvasyābhāvo dhūmasattaiva pratiṣedhapratiṣedhasya vidhirūpatvād
evaṃ pūrvatrāpi vijñeyam | tato vyāpakasya dhūmābhāvasyābhāvāt vyāpyasya
vahnyabhāvasyābhāva(ve) nyāyasiddhe sati ||
na kevalaṃ
vyatirekeṇābhidheyena yukta ity apiśabdaḥ | abhidheyena sākṣād
abhidhāviśrāmaviśayeṇa | sāmarthyād anyathā 'nupapatteḥ |
etad iha
jñātavyam --- anvayavyatirekaor bhedasya vyāvṛttinibandhanbatvād vastutas
tādātmyāt svabhāvahetujānumānabalād itarapratītir na tv anyathā
'nupapattilakṣaṇārthāpattir anenocyata iti |
[DhPr
168]
itarathā [321]sāhdyaniyatam eva na pratītaṃ syāt |
sādhyābhāve ca sādhanābhāvagatir vyatirekagatiḥ | ataḥ sādhyaniyatasya
sādhanasyābhidhānasāmarthyād anvyavākye 'vasito vyatirekaḥ
||
__________NOTES__________
[321] sādhye
niyata-
___________________________
tathā vaidharmyeṇa apy
anvayagatiḥ
III-28
tatheti | yathā
'nvayavākye tathā 'rthād eva vaidharmyeṇa prayoge
'nvayasyānabhidhīyamānasyāpi gatiḥ
||
katham?
asati tasmin sādhyābhāve hetvabhāvasya
asiddheḥ III-29
asati tasmin anvaye
buddhigṛhīte [322]sādhyābhāve hetvabhāvasyāsiddher anavasāyāt |
hetvabhve sādhyābhāvaṃ niyataṃ vyatirekavākyād avasyatā hetusaṃbhave
sādhyābhāvo nāśaṅkanīyaḥ | itarathā hetvabhāve[323] niyato[324] na syāt pratītaḥ
| hetusattve ca sādhyasattvagatir[325] anvayagatiḥ | ataḥ
sādhanābhāvaniyatasya[326] sādhyābhasyābhidhānasāmarthyād vyatirekye 'nvayagatiḥ
||
__________NOTES__________
[322] gṛhīte te
sādhyā
[323] sādhyābhāro(vo) 'nagniḥ --- ṭi-
[324] niyataḥ sādhyābhāvo na
syāt
[325] sādhyasattvaṃ gatiḥ
[326] sādhanābhāve niyatasya
___________________________
etad eva
darśayitum --- yadi nāmeti | viśeṣābhidhānanimittābhyupagame cāyaṃ
nipātasamudāyaḥ | anvayavatā 'nvayenābhidheyena yukte prayogeṇeti
prastāvāt | anvayavacanasāmrthyād [62a]anvayābhidhānabalāt
||
abhiprāyam ajānānaḥ para āha --- katham iti
|
asatītyādi siddhāntavādī | abhidheyatayā sthita ity āśaṅkām
apākṛttum āha --- buddhyeti | tādātmyatadutpattinibandhane
pratibandhena pratibandhena pratibaddhatvāt sādhanam idaṃ sādhyābhve na bhavaty
eveti buddhyā 'dhyavasite viṣayīkṛte 'sati | sādhyena hetor
anvayasya --- anvīyamānatvasya --- yatra sādhanaṃ tatra sarvatrāvaśyaṃ
sādhyam ity evaṃrūpasya buddhyā 'dhyavasitasyety etad
anvayavākyopasthāpitayā buddhyā gṛhītasyābhāvād abāvaprasaṅgād ity arthaḥ
|
etad uktaṃ bhavati | yadi sādhyābhāve 'pi sādhanaṃ syāt tadā
yatraivādaḥ sādhyābhāve 'pi vṛttam iṣyate tatraiva tat sādhanam apy asti na ca
sādhyam iti kathaṃ yatra yatra sādhanadharmas tatra tatra sādhyadharma iti
sarvopasaṃhāreṇānvaya uktaḥ syād iti | tasmād hetor anvyābhāvād hetoḥ sādhye
niyataṃ sādhyāvinābhāvisādhanam anvayavākvādivāsyatā (anvayavākyād
avayatā) pratiyatā sādhyābhāve sādhanaṃ nāśaṅkanīyaṃ na sandehanīyam
| āśaṅkāniṣedhena ca viparyayo 'tyantaṃ niṣiddhaḥ |
kathaṃ punas tenaivaṃ
nāśaṅkanīyam ity āha --- itaratheti --- ato 'nyena prakāreṇa | astu
sādhyābhāve sādhanābhāvāvasāyo vyatirekas tu kathaṃ pratīyata ity āha ---
sādhyeti | co yasmād | yata
[DhPr 169]
yadi
nāmākāśādau sādhyābhāve sādhanābhāvas tathāpi kim iti hetusambhave
sādhyasaṃbhava ity āha ---
na hi svabhāvapratibandhe asaty ekasya
nivṛttāv aparasya niyamena nivṛttiḥ III-30
na
hīti | [327]svabhāvena pratibandho yas tasminn asty ekasya
sādhayasya nivṛttyā nāparasya sādhanasya niyamena yuktā niyamavatī
nivṛttiḥ ||
__________NOTES__________
[327] bhāvaḥ
--- utpādaḥ, sattā vā --- ṭi-
___________________________
sa ca
dviprakāraḥ sarvasya | tādātmyalakṣaṇas tadutpattilakṣaṇaś ca ity
uktam III-31
evam ato hetor
ityādinopasaṃhāraḥ | asti vyatireke pratibandhānākṣepād anvayasyaivāsattvād
asataś ca sattvena tatpratipādanāyogāt prekṣāvatām anvayavacanam eva na
prayuktaṃ syād iti samudāryārthaḥ ||
vaidharmyenābhidheyena yukta
ity adhyāhāraḥ | prayoge sādhanavācakaśabdasamūhe ||
katham
iti paraḥ |
asatītyādi siddhāntavādī | buddhigṛhīta iti
buddhyantaragṛhīta iti grāhyam | etad eva pratipādayann āha --- hetvabhāva
iti | itarathā hetusadbhāve sādhyābhāvasambhavaprakāre sati niyato
na syāt pratītaḥ sādhyābhāva iti śeṣaḥ |
mā bhūn niyato 'nugataḥ kiṃ
naś cchinnam ity āha --- hetusattve iti | caḥ samuccaye
|
ayam āśayaḥ --- sati sādhane 'vaśyaṃ sādhyam ity evaṃlakṣaṇo 'nvayo
'sty eva | kevalaṃ vyatirekavākyān na pratīyata ity ucyate pūrvapakṣavādinā |
yadā ca hetvabhāve na niyataḥ sādhyābhāvaḥ sambhāvyata iti kuto yatra yatra
sādhanaṃ tatra tatra sādhyam ity evaṃrūpo 'nvayaḥ siddhyeta |
tatraivaṃsambhāvanāviṣaye hetubhāve 'pi sādhyābhāvād iti |
yata evam
ato 'smād hetor ityādinopasaṃhāraḥ | atrāpy ayam āśayaḥ --- yadi yatra
sādhanaṃ tatrāvaśyaṃ sāhdyam iti na syāt tadā tatraiva tāvad asaty api sādhye
sādhanaṃ vṛttam iti kutaḥ sādhyābhve sādhanaṃ na varttata ity evaṃrūpo
vyatirekaḥ siddhyed iti ||
atrābhiprāyam aparijñāyamānaḥ (-jānānāḥ) prāha
--- yadi nāmeti |
na hītyādi pratividhānam ācāryīyaṃ
na hītyādinā vyācaṣte | ayaṃ ca maulo hiśabdaḥ paścād
vyākhāsyate | niyamenāvaśyaṃtayā | yā cāvaśaṃ bhāvinī nivṛttiḥ sā
niyam eva uktā bhavatīty arthakathanam etat ||
[DhPr
170]
sa ca svabhāvapratibandho dviprakāraḥ sarvasya
[328]pratibaddhasya | tādātmyaṃ lakṣanaṃ nimittaṃ yasya sa tathoktaḥ |
tadutpattir lakṣaṇaṃ nimittaṃ yasya sa tathoktaḥ | yo yatra pratibaddhas
tasya sa pratibandhaviṣayo 'rthaḥ svabhāvaḥ kāraṇaṃ vā syāt | anyasimin
pratibaddhatvānupapatteḥ | tasmād dviprakāraḥ sa ity uktam | `sa ca
sādhye `rthe liṅgasya' ity ṝNB II-21 atrāntare 'bhihitaḥ
||
__________NOTES__________
[328] hetoḥ --- ṭi-;
pratibaddhasya iti om.
___________________________
tena hi
nivṛttiṃ kathayatā pratibandho darśanīyaḥ | tasmāt nivṛttivacanam
ākṣiptapratibandhopadarśanam eva bhavati | yac ca pratibandhopadarśanaṃ[329]tad
eva anvayavacanam ity ekena api vākyena anvayamukhena vyatirekamukhena vā
prayuktena sapakṣāsapakṣayor liṅgasya sadasattvakhyāpanaṃ[330]kṛtaṃ bhavati iti
na avaśyaṃ vākyadvayaprayogaḥ
III-32
__________NOTES__________
[329] tad anvaya-
[330]
sadasattvākhyāpanaṃ
___________________________
[331]hir yasmādarthe |
yasmāt svabhāvapartibandhe nirvartyanivartakabhāvas tena[332] sādhyasya
nivṛttau sādhanasya[333] nivṛttiṃ kāthayatā pratibandho
nivartyanivartakayor darśanīyaḥ | yadi hi sādhanaṃ sādhye pratibaddhaṃ
bhaved evaṃ sādhyanivṛttau[334]tan niyamena nivarteta | yataś ca tasya
pratibandho darśanīyaḥ tāsmāt sādhyanivṛttau yat
sādhananivṛttivacanaṃ[335] tenākṣiptaṃ
pratibandhopadarśanam | yac ca tadākṣiptaṃ[336]
pratibandhopadarśanaṃ tad evānvayavacanam | partibandhaś ced avaśyaṃ
darśayitavyo na vaktavyas tarhy anvayaḥ | yasmād dṛṣṭānte pramāṇe
pratibandho[337] darśyamāna evānvayo nāparaḥ
kaśicit,
__________NOTES__________
[331] pūrvasūtroktaḥ
--- ṭi-
[332] tenety upasaṃharati --- ṭi-
[333] sādhananivṛttiṃ
[334]
nivṛttau niyamena
[335] antarbhāvitam --- ṭi-; tenākṣipta
pratibandhopadarśanaṃ tad evānvaya
[336] kṣiptaprati
[337] vacanarūpo
yatra yatra dhūmas tatrāgnir ity evaṃ na vaktavyas tarhy anvayaḥ
pratibandhaśūnyaḥ | sādhyahetvos tādātmyatadupattirūpapratibandhe sthite siddha
evānvaya iti bhāvaḥ --- ṭi-
___________________________
atha
svabhāvapratibandhaś ced ekanivṛttāv aparanivṛttinibandhanaṃ tadā kāryahetor eva
vyatireko na svabhāvahetor [62b] iti[338]............. tasyāsau na tarhi kāryaṃ
hetāv ity āha --- sa ceti | co yasmādarthe | svabhāvena
pratibandhaḥ pratibaddhatvaṃ sādhyāyattatvam | kasyāsāv ity āśaṅkāyām āha
--- pratibaddhasya sādhanasya | sarvasyety anena vyāptiṃ darśayati
| tatra saṃyogādinimittaśaṅkāvyudāsāyābhimataṃ dvitaṃ (dvaitaṃ) darśayann āha
--- tādātmyam ityādi | lakṣyate 'neneti lakṣaṇam | ata evāha nimittam
iti kim punas tena svabhāvena[339].......m ity āha --- anyasminn
asvabhāve 'kāraṇe ca | saṃyogasamavāyayoḥ pramāṇabādhitatvena
nimittatvānupapatter iti bhāvaḥ | yata evaṃ tasmād hetoḥ | sa iti
pratibandhaḥ ||
__________NOTES__________
[338] pāṭho 'tra
ghṛṣṭaḥ |
[339] pāṭho 'tra ghṛṣṭaḥ
|
___________________________
pūrvakaṃ hiśabdam idānīṃ
yathāyogaṃ vyācaṣṭe --- hir iti yasmād arthavṛtti hiśabdam |
asya
[DhPr 171]
tasmān nivartyanirvatakayoḥ[340]
pratibandho jñātavyaḥ | tathā cānvaya eva jñāto bhavati | itiśabdo hetau
| yasmād anvaye 'pi[341] vyatirekagatiḥ vyatireke cānvayagatiḥ, tasmād
ekenāpi sapakṣe cāsapakṣe ca sattvāsattayḥ khyāpanaṃ kṛtam
|
__________NOTES__________
[340]
-vartakaprati-
[341] anvaye vya-
___________________________
anvayo mukham upāyo
'bhidheyatvād yasya tad anvayamukhaṃ vākyam | evaṃ vyatireko mukhaṃ
[342]yasyeti | it[343]i hetau | yasmād ekenāpi vākyena dvayagatis tasmād
ekasmin sādhanavākye dvayor anvayavyatirekavākyayor avaśyam eva
prayogo na karttavyaḥ
|
__________NOTES__________
[342] mukham asya
[343]
itikaraṇo hetau
___________________________
arthagatyartho hi
śabdaprayogaḥ | arthaś ced avagataḥ, kiṃ śabdaprayogeṇa? [344]ekam evānvyavākyaṃ
vyatirekavākyaṃ vā prayoktavyam
||
__________NOTES__________
[344] ekam eva tv
anvaya-
___________________________
anupalabdhāv api --- yat sad
upalabdhilakṣaṇaprāptaṃ tad upalabhyata eva ity ukte --- anupalabhyamānaṃ
tādṛśam asad iti pratīter anvayasiddheḥanupalabhyamānaṃ tādṛśam asad iti
pratīter anvayasiddheḥ
III-33
hiśabdasya
arthaṃ kṛtvā śabdapadārthakasyā[345]............................. evam ukte
vakṣyamāṇe ca sarvatra draṣṭavyam | amum eva yasmād artham apekṣya teneti
yojayitum iti darśayitum āha --- yasmād iti | etac ca na
hītyādivākyasya prakāśyam arthaṃ gṛhītvoktaṃ na tv abhidheyam,
nivṛttiniṣedhasyaiva tatrābhidheyatvāt
|
__________NOTES__________
[345] pāṭho 'tra ghṛṣṭaḥ
|
___________________________
nanu pratibandhaḥ pratibaddhatvam |
sa ca nivarttamānasyaiva na nivarttakasya | yadi hītyādina
ca[346]................... darśayiṣyati | tat katham iha
nivartyanivarttakayor ity uktam | satyam | kevalam atra pratibadhaśabadena
pratibaddhatvaṃ pratibandhaviṣayatvaṃ ca vivakṣitam
|
__________NOTES__________
[346] pāṭho 'tra ghṛṣṭaḥ
|
___________________________
tenāyam arthaḥ | pratibandhaviṣaye
pratibaddhatvaṃ darśanīyam | tathā ca na kaścid doṣaḥ |
kasmāt punaḥ
pratibandho | darśanīya ity āśaṅkyāha --- yadīti | hīti yasmāt |
tena vyatirekavacanenākṣiptaṃ prakāśitaṃ | pratibadndhas
tādātmyataduptattinibandhanaṃ darśayayite prakāśyate 'neneti tathā | pratibandho
'vaśyadarśayitavyo 'nyathā vyatirekasyaivāsiddher iti bhāvaḥ | bhavatu tat tathā
--- yad iti | co 'vadhāraṇe | tad ayam arthaḥ --- yad
evākṣiptapratibandhopadarśanaṃ tad evānvayavacanam anvayaprakāśanam
|
nanūpadarśyatāṃ pratibadho[347].................. sa kathaṃ tenokto
bhavatīty āha --- pratibandha iti | yady avaśyaṃ darśayitavyo
niyamena khyāpanīyas tarhi na vaktavyaḥ pratipādayitavyo
'anvayaḥ |
__________NOTES__________
[347] pāṭho 'tra
ghṛṣṭaḥ |
___________________________
nanu ca dṛṣṭāntena
pratibandhasādhanakena pramāṇena kevalaṃ pratibandhaḥ pradarśyate, na tv anvayaḥ
| tat kathaṃ vaktavyas tena vākyenety āha --- yasmād iti | tasya
tādātmyanibandhanasya tadutpattinibandhanasya vā 'nvayātmakatvād iti bhāvaḥ
||
[DhPr 172]
anupalabdhāv api
vyatirekeṇoktenānvayagatiḥ[348] | yat sad upalabdhilakṣaṇaprāptam
iti sādhyasya --- asadvyavahārayogyatvasya nivṛttiṃ
dṛśyasattvarūpām[349] āha | tadupalabhyatae eveti anupalambhasya
nivṛttim upalambharūpām āha | tad anena sādhyanivṛttiḥ sādhananivṛttyā vyāptā
darśatā | yadi ca sādhanasaṃbhave 'pi [350]sādhyanivṛttir bhavet na
sādhanābhāvena[351] vyāptā bhavet | ato vyāptiṃ[352] pratipadyamānena
sādhanasaṃbhavaḥ sādhyasambhavena vyāptaḥ pratipattavyaḥ | ata evāha ---
anupalabhyamānaṃ tādṛśam iti dṛśyam asad iti pratīteḥ[353]
saṃpratyayād anvayasiddhir iti
||
__________NOTES__________
[348] keṇa yuktena
[349]
sattvasvarūpām āha
[350] sattvaṃ --- ṭi-
[351] upalambhena --- ṭi-
[352] vyāptiprati
[353] pratītiḥ --- om.
___________________________
dvayor apy anayoḥ
prayogayor[354]na avaśyaṃ pakṣanirdeśaḥ
III-34
__________NOTES__________
[354]
prayoge 'vaśyaṃ; prayoge
nāvaśyaṃ
___________________________
yataś ca sādhanaṃ
sādhyadharmapratibaddhaṃ tādātmyatadutpattibhyāṃ pratipattavyaṃ dvayor api
parayogayoḥ tasmāt pakṣo 'vaśyam eva na nirdeśyaḥ | yat
sādhanaṃ sādhyaniyataṃ pratītaṃ tata eva sādhyadharmiṇi dṛṣṭāt[355]
sādhyapratitaḥ | ato na kiṃcit sādhyanirdeśeneti
||
__________NOTES__________
[355]
dṛṣṭvā
___________________________
nivṛttivacanaṃ
caitad upalakṣaṇaṃ draṣṭavyam | tenānvyavacane 'pi sarvaṃ yathāyogaṃ
draṣṭavyam |
yasmād evam anuvādavidhikramas tat tasmād anena
vākyena darśitā prakāśitā | bhavatvabhāvayor vyāpyavyapākabhāvas
tathāpy anvayaḥ kathaṃ siddhyatīty āha --- yadīti | co hetau |
na vyāptā bhavet sādhyanivṛttir iti prakṛtatvāt ||
tasmāt pakṣo
'vaśyam eva na nirdeśya ity anena nāvaśyaṃ pakṣanirdeśa ity asyārthaḥ
kathitaḥ |
evañ ca vyācakṣāṇena yat kaiścit svayūthyair
vidvasyamānaiḥ "avaśyaṃ pakṣanirdeśo na; kin tarhi? kadācin
nirdeśaḥ, kadācin na" iti vyākhyātaṃ tad apahastitaṃ draṣṭavyam | kadācid api
tasya prayogārhatve pratijñāyāḥ sādhanāṅgatvaprasaṅgāt | tathātve ca
vādanyāyasya [63a][356][virodhaḥ syāt]
|
__________NOTES__________
[356] asmin patre adhikaṃ ghṛṣṭaṃ
vartate | ata eva samyak na paṭhayate ---
saṃ-
___________________________
nanv asati sādhyanirdeśe kutas
tad avagatir yena tadanirdeśa ity āśaṅkyāha --- yad iti |
sādhyaniyataṃ sādhyanāntarīyakam | pratibandhasādhakena pramāṇeneti
buddhistam | tata eva sādhanāt dharmiṇi vivādāspadībhūte
dṛṣṭāt pramāṇenāvagatāt sādhyasya dharmadharmisamudāyasya
pratītir bhavati |
etad uktaṃ bhavati
.........pratitārthapratipādakena karttavyam iti | śaṅkarācārya ..
īśvarakāraṇe ................viśeṣaḥ pratīyetetyādinā vākyaprabandhena
viruddhaśaṅkāvyavacchedārthaṃ sādhyavacanam iti saṃādhānāt | tathā hi tasya
prabandhasyāyam arthaḥ --- asati sādhyavacane yat kṛtakaṃ tad sarvam
anityaṃ
[DhPr 173]
yathā .................. kutaścid
bhrāntinimittād īdṛśaṃ vyāptivacanaṃ saṃbhāvyate | atha tathāvidhābhiprāyo vaktā
kṛtakatvaṃ prayuñjānaḥ tasya nityatena vyāptiṃ brūyāt | tad ayuktam | yats tayor
vyāpti bruvāṇo ............... kathayet ................ cet sādhana
............................ sādhanavikalaḥ ṣadhyavikalo vā mā bhūd dṛṣṭānta iti
yat kṛtakaṃ tad anityam iti prayogo 'pi viruddhavādy eva draṣṭavyaḥ | ..........
tad etad bhau[tākhyānaṃ] kim atra brūmaḥ tathā hi kaḥ khalu prekṣāvān
sādhanavikalaṃ vihāyasaṃ sādhyavikalaṃ ca kumbham ālocayitum īśāno
'bhipretanityatvaviruddhenānityatvena sādhye(dhya)vikalatayā kumbhasannibha eva
ghaṭe vyāptiṃ darśayet | bhrāntyā cet | sādhanavaikalyam ākāśasya
..................................... vā 'bhipretena nityatvena kṛtakatvasya
vyāptiṃ na pradarśayet | tatra sādhanavaikalyam, kumbhe ca sādhyavaikalya
...................... kumbhatulye 'pi ghaṭe vyāmuhyati, bhrāter
niyatanimittatvād iti cet | evaṃ tarhi pakṣavacane 'pi kathaṃ
....................... saṃbhāvyatvāt | .................... samāno 'pi
visaṃvādanābhiprāyo na ............. | na cāpyutattau na cānyadāsyānyādṛśaṃ
vacanam idānīṃ tu drutādibhedabhinnam ityādinā prakāreṇa vacanaviśeṣeṇa jñānena
kāryabhūtenāviparīto 'bhiprāyo 'vadhāryate | tena .............................
tad anityam abhidhātari ........... viśeṣaḥ | vacanasāṃkaryān naivaṃ tatra
niścaya iti cet | etat pakṣavacane 'pi samānam | evaṃ niścetuṃ śakyeti tasya
tatra tathāvāvagamo bhaviṣyatīti cet sarvaṃ samānamanyatrā 'viśeṣāt | kiñ ca sa
evaṃ vādī tapasvī ............ [63b] svayam eva tāvad duṣyati | na hi kaśit
sādhanavādī pratijñāhetūdāharaṇāny evābhidhāyoparamate | kin tarhi? nigamanam
apy upādatte --- tasmād anityaḥ śabda iti | evam ukte ca kuto nityatvaśaṅkā,
yataḥ kṛtakatvasya viruddhatā bhavet? tataś ca nigamanenaiva
viruddhaśaṅkāvyavacchedasya kṛtatvāt pakāsvacanam apārthakam | yad
āhākṣapādaḥ[357]--- "sādhye viparītaśaṅkāvyavacchedārthaṃ nigamanam iti"
| tathā hetuvacanasyāpy anutthānam āyātam | nigamane 'nāśvāsa iti ced | hanta
pratijñāvacane 'py anāśvāsas tulyaḥ | yat tatra samādhānaṃ tan nigamane 'pi
bhaviṣyati | tasmāt tanmate 'pi nigamanād evābhipretasādhyapratīter na
viruddhāśaṅkānirāsārthaṃ apekṣāvacanaṃ karaṇiyam | tad ayam yathā nāma kaścit
svāṅgulijvālayā paraṃ didhakṣuḥ sa praraṃ dahed vā na vā, svāṅgulidāham eva
tāvad anubhavatīti vṛttānto jātaḥ
|
__________NOTES__________
[357] atra
akṣapādavacanatvena yad uddhṛtaṃ tan nāsti nyāyasūtre kin tu
vārtike --- "sādhyaviparītaprasaṅgapratiṣedhārthaṃ yat punar abhidhānaṃ tat
nigamanam" iti vartate ---
1.1.39.
___________________________
yady evaṃ nigamanam apy
apārthakam āpadyata iti cet | ayam aparo 'stu doṣaḥ | kathaṃ nāma tāthāgatā
jayanti? kevalaṃ sati nigamane viruddhaśaṅkāvyavacchedārtahṃ pakṣāvacanaṃ na
kāryam | nigamanenaiva tadāśaṅkāvyavaacchedasya kṛtatvād ity ucyata iti
|
trilocacaḥ punar nyāyabhāṣyaṭīkāyām idam avādīt ---
"sādhyavacanam asādhanāṅgavacanaṃ na bhavati, yato vivādeṣu parapratipattim
adhikṛtya na prayoganiyamaḥ śakyaḥ | paṭumandādibhāvena parapatipattīnām
anavasthānāt | tathā hi hetuvacanād eva kaścit prateti | kaścit punar antareṇāpi
hetuvacanaṃ vaktṛsvarūpapariśīlanāt prāg eva śabdaniṣpatter
oṣṭhādisthānavyāpāropalabdher vaktur abhipretam anveti | tasmād
anapekṣitaparapratipattir evāyaṃ jñātā jñānastham arthaṃ pratipādayantaṃ tasya
svapratipattyā ''rūḍhasyārthasya
[DhPr
174]
[358]evam evārtham anupalabdhiprayoge darśayati
---
__________NOTES__________
[358]
etam
___________________________
yasmāt sādharmyavatprayoge api
yad upalabdhilakṣaṇaprāptaṃ san na upalabhyate so asadvyavahāraviṣayaḥ[359]| na
upalabhyate ca atra upalabdhilakṣaṇaprāpto ghaṭa ity ukte sāmarthyād eva neha
ghaṭa iti bhavati
III-35
__________NOTES__________
[359] viṣayaḥ
siddhaḥ
___________________________
sādharmyavati prayoge
'pi sāmarthyād eva neha pradeśe[360] ghaṭa iti bhavati
|
__________NOTES__________
[360] neha
ghaṭa
___________________________
kiṃ punas tat sāmarthyam ity
āha --- yad upalabdhilakṣaṇāprāptaṃ[361] san nopalabhyate --- ity
anupalambhānuvādaḥ | so 'sadvyavahāraviṣayaḥ --- ity
asadvyavahārayogyatvavidhiḥ | tathā ca sati
dṛśyānuplambhopalambho
__________NOTES__________
[361]
prāptam iti | anu-
___________________________
vācakaṃ
śabdaṃ prayoktum arhati | svapratipattiś ca liṅgajā jñāpanīyadharmaviśiṣṭaṃ
dharmiṇam abhiniviśate | tasmāt prarasya vivādayitrā jñānastham arthaṃ paro
boddhavya iti sa eva paraṃ praty upāya iti |"
tad etat
kārpaṭikakarṇāṭaraṭitam aśraddheyaṃ dhīmatām | tathā hi --- satyam,
svapratipattyā ''rūḍha evārthaḥ parasmai pratipādyate | kevalam idam ālocyatām
--- kiṃ pakṣadharmavacanād vyāptivacanasahitāt so 'rthaḥ pratipādito bhavati na
veti | pratipādane kiṃ pratītapratyāyakena tadvacanena kāryam? tāvato vacanāt
tatpratipattim apahnavān eva (-hnavānena) tu nāpahanutaṃ nāma kiñcid |
avaśyaṃ caitad anythā svārthānumānakāle pratijñāvacanam antareṇa kathaṃ
pratipattiḥ syāt? svapratipattikāle ca yāvato 'rthāt sādhyapratītir āsīt
parārthānumānakāle 'pi tāvat eva vacanam upādeyam | tatra ca na
prajñāpanīyadharmaviśiṣṭadharmidarśanapūrvakādisādhanādidarśanāt sādhyapratītir
āsīt | kin tarhi? pakṣadharmadarśanāt tad avinābhāvasmaraṇasahitād iti tāvat eva
vacanaṃ nyāyyam |
athoktaṃ paṭumandādibhāvena parapratītīnām anavasthānān
na śakyte prayoganiyamaḥ karttum iti | satyam uktam [64a] kevalaṃ svavadhāya
kṛtyotthāpanaprāyaṃ tat | yataḥ paṭumandādibhedena pratipatṛṇām anekaprakāratvāt
syād api kaścid yaḥ pañcāvayave 'pi vākye prayukte pūrvaṃ
saṃśayajijñāsādivacanam antareṇa na buddhyate bodhayitavyam iti tadvacanasyāpy
avaśyaprayojyatvād avayavatvād avagata( apagataṃ) pañcāvayavatvaṃ
sādhanavākyasya | abhyupagame ca
gauḍakāśmīrapuruṣavidhāyo(-viṣayo)pākhyānaṃ kutūhalāspadam avatarate |
pratijñāhetūdāharaṇopanayanigamanāny avāvayavā iti śāstrasthiter apasiddhānto
'pi dīptājñaḥ pārthiva iva nigṛhṇāti |
atha kim asya sambhavo 'sti yo
nirdiṣṭe hi sādhye sādhane vā 'bhihite nirdaśite codāharaṇe kṛte 'py upanaye
nigamite ca sarvāvayavavyāpāre sādhyaṃ na budhyata iti? nanu asyāpi pratipattuḥ
kim asti sambhavo yatra dharmiṇi sādhanaṃ bodhitaḥ, tasya sādhyāvinābhāvitāṃ
smarito 'pi yas tatra sādhyaṃ nāvabudhyata iti? sambhavati buddhimāndyād iti cet
| sarvaṃ samānam idam anyatrābhiniveśād ity alaṃ vistareṇa |
[DhPr
175]
'sadvyavahārayogyatvena vyāpto darśitaḥ | nopalabhyate
ca[362] ityādinā sādhyadharmiṇi tattvaṃ liṅgasya darśitam | yadi ca
sādhyadharamas tatra sādhyadharmiṇi na bhavet sādhanadharmo 'pi na bhavet |
sādhyaniyatatvāt tasya sādhanadharmasyeti sāmarthyam
||
__________NOTES__________
[362] ca ---
om.
___________________________
tathā vaidharmyavatprayoge api
--- yaḥ sadvyavahāraviṣaya upalabdhilakṣaṇaprāptaḥ, sa upalabhyata eva |
na[363]tathā atra tādṛśo ghaṭa upalabhyata ity ukte sāmarthyād eva neha
sadvyavahāraviṣaya iti bhavati
III-36
__________NOTES__________
[363] na
ca
___________________________
yathā sādharmyavatprayoge
tathā vaidharmyavatprayoge 'pi sāmarthyād eva neha savyavahāraviṣayo[364]
'sti ghaṭa iti bhavati
|
__________NOTES__________
[364] -vyavahārasya
viṣayo
___________________________
sāmarthyaṃ darśayitum āha---
yaḥ sadvyavahāraviṣaya iti vidyamānaḥ | upalabdhilakṣaṇaprāpta iti
dṛśyaḥ ity eṣā sādhyanivṛttiḥ | [365]sa upalabhyata eveti sādhananivṛttir
iti | anena ca[366] sādhyanivṛttiḥ sādhananivṛttyā vyāptā darśitā | na
tatheti --- yathā 'nyo dṛśya upalabhyate na tathātra pradeśe
tādṛśa iti dṛśyo ghaṭa upalabhyata iti | anena sādhyanivṛtter
vyāpikā nivṛttir asatī sādhyadharmiṇi darśitā | yadi ca[367] sādhyadharmaḥ
sādhyadharmiṇi na syāt sādhanadharmo 'pi na bhavet[368]
|
__________NOTES__________
[365] sa --- om.
[366] ca
--- om.; anena na
[367] ca na sādhya-
[368] -dharmiṇi bhavet sādhana-
___________________________
tad api (yad api)
nyāyabhāṣyaṭīkāvārtikayor viśvarūpodyotakrarāv āhatuḥ "purā
viṣayanirūpaṇapūrvakam eva hi karaṇavyāparaṇaṃ dṛṣṭam | karaṇaṃ ca sādhana(naṃ)
vyāpārayitavyam | ato viṣayanirūpaṇaṃ sādhyavacanena kriyate, anyathā
karaṇapravarttanasyāśakyatvād iti |"[369]tad api na caturasram | yato yadi
hetuṃ prayuñjānena viṣayaḥ sisādhayiṣito 'rtho nirūpayitavyo buddhau niveśanīya
ity abhimatam, tadā 'bhyupagama evottaram | na hi kaścit sādhyam aniścityaiva
parapratipattaye sādhanavākyam abhidhatte | atha vacanena karaṇasya hetoḥ sa
viṣayo darśayitavya iti matiḥ, tadā tenaiva tāvad darśitena ko 'rthaḥ? yadi
parasya pratītir anyathā na syāt sarvaṃ śobhetety uttaram iti kiṃ
kṣuṇṇakṣodīkaraṇena?
__________NOTES__________
[369]
nopalabhyate nyāyavārtike ---
saṃ-
___________________________
adhyayanaḥ punā
ruciṭīkāyām idam avocat "dharmaviśiṣṭasya dharmiṇo nirdeśaḥ kriyate
śrotur āśvāsanārtham | na tv ādau dharmaviśiṣṭasya dharmiṇo nirdeśo yuktaḥ |
ayuktatāṃ(tā) tasya pratipattāv adṛṣṭatvāt | tatra pradeśamātram upalabhate,
tatsthaṃ ca dharamam | tato 'vinābhāvaṃ smarati tadanantaraṃ tad evedam iti
parāmṛśati | tato viśiṣṭatāṃ pradeśasya pratipadyate, na tvād eva (tv ādāv eva)
| parāmarśasya ca svārthapūrvakatvam | na ca svārthe dharmaviśiṣṭasya dharmiṇo
darśanam asti | tena pratipattāv api na kāryam | ādau tu kriyate,
pratipādyasyāsthotpādanārtham iti |"
[DhPr 176]
asti ca
sādhanadharma iti sāmarthyam[370] | ataḥ sāmarthyāt nāsty atra ghaṭa iti
pratīter na pakṣānirdeśaḥ | evaṃ kāryasvabhāvahetvor api sāmarthyāt saṃprayaya
iti na [371]pakṣanirdeśaḥ
__________NOTES__________
[370]
sāmarthyāt tataḥ
[371] pakṣo nirdeśyaḥ
___________________________
kīdṛśaḥ punaḥ[372]pakṣa iti
nirdeśyaḥ
III-37
__________NOTES__________
[372]
pakṣaḥ nirdeśaḥ
___________________________
kīdṛśaḥ punar
arthaḥ pakṣa iti --- anena śabdena niddeśo vaktavyaḥ?ity āha
---
svarūpeṇaiva
svayam iṣṭo[373]'nirākṛtaḥ pakṣa iti[374]
III-38
__________NOTES__________
[373]
iṣṭo nir-
[374] iti nirdeśyaḥ
___________________________
svarūpeṇaiveti
sādhyatvenaiva | svayam iti vādinā | iṣṭa iti --- nokta
evāpi tv iṣṭo 'pīty arthaḥ | evaṃbhūtaḥ san pratykṣādibhiḥ
anirākṛto
[375]yo 'rthaḥ sa pakṣa ity ucyate
|
__________NOTES__________
[375] -kṛto 'rtho yaḥ
sa
___________________________
atha yadi [376]pakṣo na
nirdeśyaḥ, katham anirdeśyasya lakṣaṇam uktam? na sādhanavākyāvayavatvād asya
lakṣaṇam uktam api tv asādhyaṃ [377]kecit sādhyam, sādhyaṃ cāsādhyaṃ [378]kecit
pratipanāḥ | tat sādhyāsādhyavipratipattinikāraṇārthaṃ pakṣalakṣan uktam
||
__________NOTES__________
[376] atha yadi na
pakṣo
[377] kiñcit
[378] kiñcit --- om.
___________________________
svarūpeṇeṣṭa ity
asya vivaraṇam ---
svarūpeṇa
iti sādhyatvena iṣṭaḥ III-39
sādhyatveneṣṭa iti | pakṣasya
sādhyatvān nāpāram asti rūpam | ataḥ svarūpaṃ sādhyatvam
iti
evaśabdaṃ vivaritum āha
---
svarūpeṇaiva
iti sādhyatvena eva iṣṭo[379]na sādhanatvena api
III-40
__________NOTES__________
[379]
-tveneṣṭo
___________________________
svarūpeṇaiveti |
nanu caivaśabdaḥ kevala eva pratyavamarṣṭavyas tat[380] kimarthaṃ
svarūpaśabdena
__________NOTES__________
[380] tat
katham
___________________________
tena tu tapasvinā
bahūktaṃ samañjasaṃ | kevalaṃ pratipattur āśvāsenaivotpāditena kiṃ prayojanam?
kathaṃ cāsau sandgidhārthābhidhāyinaḥ pratijñāvacanād āsthām utpādayatīti
samīcīnaṃ nirūpitam | āsthā khalu idam eva manye 'rthety abhisampratayayaḥ | sā
kathaṃ vacanamātrāj jāyeta? jātau vā sādhanādyabhidhānaṃ na kathaṃ vaiyartham
aśnuvītety alaṃ bahunā ||
atra sāmarthyāt svayaṃśabdasya
vādineti vivṛtiḥ kṛtā na tu svayamśabdasya vādinety arthaḥ
| etac cānantaram eva darśayiṣyate ||
[DhPr
177]
saha pratyavamṛṣṭaḥ? ucyate | evaśabdo nipāto dyotakaḥ
| padāntarābhihitasyārthasya viśeṣaṃ dyotayati iti padāntareṇa viśeṣyavācinā
saha nirdiṣṭaḥ | na sādhanatvenāpīti | yat sādhanatvena nirdiṣṭaṃ tat
sādhanatveneṣṭam | asiddhatvāc ca[381] sādhyatvenāpīṣṭam | tasya
nivṛttyartha[382] evaśabdaḥ
||
__________NOTES__________
[381] -tvāt sādhya-
[382]
-artham
___________________________
tadudāharati
---
yathā śabdasya anityatve sādhye cākṣuṣatvaṃ hetuḥ, śabde asiddhatvāt
sādhyam | na punas tad iha sādhyatvena eva iṣṭam[383], sādhanatvena
abhidhānāt[384]
III-41
__________NOTES__________
[383]
sādhyatveneṣṭam
[384] -tvenāpyabhidhānāt
___________________________
[385]yatheti |
śabdasya anityatve sādhye cākṣuṣatvaṃ hetuḥ śabde asiddhatvāt sādhyam ---
ity anena sādhyatveneṣṭam āha
|
__________NOTES__________
[385] yathā ---
om.
___________________________
tad iti cākṣuṣatvam |
iheti śabde | sādhyatvenaiveṣṭam --- iti
sādhayatveneṣṭaniyamābhāvam āha | sādhanatvena abhidhānād iti ---
yataḥ sādhanatvenābhihitam, ataḥ sādhanatvenāpīṣtam | na sādhyatvenaiveti
||
svayam ity anena svayaṃśabdaṃ vyākhyeyam
upakṣitya tasyārtham āha ---
svayam iti vādinā
III-42
vādineti
| svayaṃśabdo nipāta ātmana iti [386]ṣaṣṭhyantasyātmaneti ca
tṛtīyāntasyātha[387] varttate | tad iha tṛtīyāntasyātmaśabdasyārthe vṛttaḥ
svayaṃśabdaḥ | ātmaśabdaś ca sambandhiśabdaḥ | vādī ca
pratyāsannaḥ[388] | tato yasya vādina ātmā tṛtīyārthayuktaḥ[389] sa eva[390]
tṛtīyārthayukto nirdiṣṭo vādineti | na[391] tu svayaṃśabdasya
vādinetyeṣa paryāyaḥ
||
__________NOTES__________
[386] nāśaṃ svayam
icchatītyādau ātmano nāśam icchatīty arthaḥ --- ṭi-
[387] -syārthena yuktaḥ
[388] pratyāsannabhūtaḥ yasya
[389] tṛtīyārthena yuktaḥ
[390] eva
--- om.
[391] nanu
___________________________
pakṣasyānumeyasya
||
svarūpaśabdeneti sahārthe tṛtīyā |
[64b]
ucyate iti siddhāntavādī ||
yat sādhanatveneṣṭaṃ tat kathaṃ
sādhyatvenāpīṣṭaṃ bhavatīty āha --- asiddha[tvā]d iti | co yasmād |
sādhyatveneṣṭo 'pi yadā sādhanatvenoktas tadā 'pakṣa ity evam artha
evaśabda iti samudāyārthaḥ ||
[DhPr 178]
kaḥ
punar asau vādīty āha ---
yas tadā sādhanam āha
III-43
yas tadā --- iti vādakāle sādhanam āha |
anekavādisambhave 'pi[392] svayaṃśabdavācyasya vādino viśeṣaṇam etat
|
__________NOTES__________
[392] -sambhave
svayaṃ
___________________________
yady evaṃ[393] vādinā iṣṭaḥ
sādhyaḥ --- ity uktam | etena ca kim uktena? anena[394] tadā vādakāle tena
vādinā svayaṃ yo dharmaḥ sādhayitum iṣṭaḥ sa eva sādhyo[395] netaro [396]dharma
ity uktaṃ bhavati | vādino 'niṣṭadharmasādhyatvanivarttanam asya vacanasya
phalam iti yāvat ||
__________NOTES__________
[393] yady
eva
[394] anena ca
[395] sādhyo dharmo netara ity uktaṃ
[396] dharma
--- om.
___________________________
atha kasmin
saty anyadharmasādhyatvasya sambhavo yannivṛttyarhaṃ [397]tad vaktavyam ity āha
---
__________NOTES__________
[397]
-arthaṃ cedaṃ
___________________________
etena yady api kvacic
śāstre sthitaḥ sādhanam āha, tacchāstrakāreṇa tasmin dharmiṇy
anekadharmābhyupagame 'pi yas tadā tena vādinā[398]dharmaḥ svayaṃ
sādhayitum
__________NOTES__________
[398] tena svayaṃ vādinā
dharmaḥ sādha-
___________________________
tat
tasmād arthadvayavṛttitvāt | iha pakṣalakṣaṇe svayaṃśabdo
gṛhīta iti śeṣaḥ | tṛtīyāpratipādyo 'rtho 'traiṣaṇakarttṛtvam | ātmanā
iṣṭa ity atra tṛtīyāyāḥ karttari vidhānāt ||
anekavādisambhave 'pi
śabdagatākāśaguṇatvādivādibhūyastve 'pi | bāditvaṃ ca yogyatayā | na tu tadā
svparapakṣasiddhyasiddhyarthavacxanalakṣaṇavādapraṇetāraḥ | viśeṣaṇaṃ
vyavacchedakam etad yastadāsādhanam ahet vacanam |
yady
evam iti praraḥ | ayaṃ ca nipātasamudāyo 'niṣṭāpādanaprārambhe varttate |
ityktam anena vākyeneti śeṣaḥ |
ucyatām evaṃ ko doṣa ity āha ---
eteneti | caśabdo 'pi śadasyārthe | śāstrakāreṣṭam api vādīṣṭaṃ
bhavati | tat ko 'tiśayo 'nena pratipāditia iti cedayitur āśayaḥ |
aneneti siddhāntaādī | anena yas tadā sādhanam āheti
viśeṣaṇāvacchinnena svayaṃśabdena |
etad uktaṃ bhavati |
yacchāstrābhyupagam etnāpi vādī kvacitsādhanam abhidhatte, tacchāstrakāreṇa
tatra yāvad iṣṭaṃ tāvaccettasyasādhyatveneṣṭaṃ tadṣṭam ity eva kṛtaṃ syāt, na tu
svayam iti | netara iti tacchāstrakāreṣṭo 'mbaraguṇatvād iti buddhistham
| vādina iti ādyasyaiva vyaktīkaraṇam ||
[DhPr
179]
iṣṭaḥ, sa eva sādhyo na itara ity uktaṃ bhavati
III-44
tacchāstrakāreṇeti
| yacchāstraṃ tena vādinā 'bhyuagataṃ tacchāstrakāreṇa tasmin sādhyadharmiṇi
anekasya [399]dharmasyābhyupagame sati anyadharamasādhyatvasambhavaḥ | tathā
hi --- śāstraṃ yenābhyupagataṃ [400]tatsiddho dharamaḥ sarva eva tena sādhyaty
ity asti vipratipattiḥ | anenāpāsyate | anekadharmābhuypagame 'pi sati sa eva
sādhye yo vādina iṣṭo nānya iti
|
__________NOTES__________
[399] anekadharma-
[400]
tasmin siddho
___________________________
nanu ca
śāstrānapekṣaṃ [401]vastubalapravṛttaṃ liṅgam | ato 'napekṣaṇīyatvān na śāstre
sthitvā vādaḥ karttavyaḥ | satyam | āhopuruṣikayā tu yady api kvacicchāṣtre
sthita iti kiñcicchāstram abhyupagataḥ sādhanam āha, tathāpi ya eva
tasyeṣṭaḥ sa eva[402] sādhya[403] iti jñāpanāyedam uktam
||
__________NOTES__________
[401] tādātmyatadutptteḥ ---
ṭi-
[402] sa eva tasya
[403] sādhyata iti
___________________________
iṣṭa
itīṣṭaśabdam upakṣipya vyācaṣṭe ---
iṣṭa iti yatrārthe
vivādena sādhanam upanyastaṃ tasya siddhim icchatā so [404]anukto api vacanena
sādhyaḥ III-45
__________NOTES__________
[404] so 'rtho
'nu-
___________________________
yatrārtha ātmani
viruddho vādaḥprakrāntaḥ --- `nāsti ātmā' --- ity ātmapratiṣedhavāda
ātmasattāvādaviruddhaḥ, vidhipratiṣedhayor virodhāt | tena vivādena
hetunā sādhanam upanyastaṃ tasyātāmārthasya siddhiṃ niścayam
icchatā vādinā so 'rthaḥ sādhya ity uktaṃ bhavati
iṣṭaśabdena | yat tad `ity uktaṃ bhavati' iti grahaṇam ante tad
ihāpekṣya vākyaṃ [405]samāpayitavyam
|
__________NOTES__________
[405] vākyaṃ
parisamā-
___________________________
yady api parārthānumāna
ukta eva sādhyo uktaḥ, anukto 'pi [406]tu vacanena sādhyaḥ, sāmarthyoktatvāt
tasya ||
__________NOTES__________
[406] tuśabdas
tathāpīty arthe --- ṭi-
___________________________
ity
asti vipratipattir nyāyaviruddhā pratipattiḥ keṣāñcit |
anenātmaviśeṣaṇenāpāsyate | aneketiyādinopasaṃharati |
anekadharmābhyupagame 'pi śāstrakārasya tatra dharmiṇy anekadharmopagame
saty api | vādina ity ātmana iti ṣaṣṭhyantasyārthe vṛttaṃ svayaṃśabdam
u[pā]dāya |
āhopuruṣikayā 'bhyupagata iti karttarīyaṃ niṣṭḥā
||
viruddhaḥ parasya cābhipretaviparītārthopasyāpako vādaḥ
svaparapakṣayoḥ siddhyasiddhyarthaṃ vacanam | prakrāntaḥ pravṛttaḥ |
ity uktaṃ bhavatīti nātra śrūyate tat katham evaṃ vyākhyāyata ity āha ---
yat tad iti | lokoktiś caiṣā | iheṣṭapadavivaraṇe |
samāpayitavyaṃ saṅgatārthaṃ karttavyam |
[DhPr
180]
kuta etad ity āha ---
tad adhikaraṇatvād
vivādasya III-46
[407]tad iti so 'rtho 'dhikaraṇam
āśrayo yasya sa tad adhikaraṇo vivādaḥ | tasya bhāvas tattvam | tasmād iti
|
__________NOTES__________
[407] tad ityādi
tad iti
___________________________
etad ukataṃ bhavati
--- yasmād vivādaṃ nirākarttum icchatā vādinā sādhanam upanyastaṃ tasmād
yadadhikaraṇaṃ vivādasya tad eva sādhyam | yato viruddhaṃ vādam apanetuṃ
sādhanam upanyastaṃ tac cet na sādhyaṃ kim idānīṃ [408]jātiniyataṃ kiṃcit
sādhyaṃ syād iti ||
__________NOTES__________
[408] jagati
niyatam
___________________________
anuktam api parārthānumāne
sādhyam iṣṭam | [409]tad udāharati
---
__________NOTES__________
[409] -iṣṭam udārati;
sādhyaṃ dṛṣṭam udāha-
___________________________
yathā parārthāś
cakṣurādayaḥ saṃghātatvāc chayanāsanādyaṅgavad iti | [410]atrātmārthā ity
anuktāv apy ātmārthatā sādhyā | [411]tena noktamātram eva sādhyam ity uktaṃ
bhavati
III-47
__________NOTES__________
[410]
iti | ātmārthā ity anutthā(ktā)pyātmārthatā sādhyate tena
[411] sādhyā |
anena
___________________________
parāthā iti
| cakṣurādir yeṣāṃ śrotrādīnāṃ te[412] cakṣurādaya iti dharmī |
parasmāyime parārthā iti sādhyaṃ pārārthyam | saṅghātatvād iti
hetuḥ | vyāptiviṣayapradarśanaṃ [413]ca śayanāsanādyaṅgavad iti | śayanam
āsanaṃ ca te ādī[414] yasya tacchayanādi puruṣopabhogāṅga saṃghātarūpam | tadvad
atra [415]pramāṇe yad apy ātmārthāś cakṣurādaya ity ātmārthatā noktā
[416]anuktāv apy ātmārthatā sādhyā
|
__________NOTES__________
[412] te --- om.
[413] ca
--- om.
[414] ādir yasya
[415] tadvad atra yat pramāṇe
[416]
noktāpyā-; anuktāpyā
___________________________
anukto 'pi
tu vacanena | vacanena sākṣād abhidhāvyāpāraviṣayatvam anāpādito 'pi
| tur viśeṣadīpane | sādhyaḥ sādhya eva | kuta ity āha ---
sāmarthyoktatvāt tasya buddhisthasyātmādeḥ |
etad uktaṃ bhavati
--- parārthānumāne ukto 'rthaḥ sādhyaḥ | uktaś ca prakāśita ucyate |
prakāśyamānatā ca sākṣād abhidhāvyāpāraviṣayatayā ca sāmarthyamyatayā ca | uktam
(uktatā) tu prakāśitatākhyā dvayor apy aviśiṣṭeti ||
kuta etad iti
sāmarthyoktatvam iti hetor āha vārttakakāraḥ |
[DhPr
181]
tathā hi --- sāṃkhyenoktam --- asti ātmā | tad
viruddhaṃ bauddhenoktaṃ --- nāstyātmeti | tataḥ sāṅkhyena
svavādaviruddhaṃ bauddhavāda hetūkṛtya virūddhavādanirākraṇāya
svavādapratiṣṭhāpanāya ca sādhanam upanyastam | ato 'nuktāv apy ātmārthatā[417]
sādhyā, tad [418]adhikaraṇatvād vivādasya |[419] śayanāsanādiṣu hi
puruṣopabhogāṅgeṣv ātmārthatvenānvayo[420] na prasiddhaḥ | saṅghātatvasya
[421]pārārthyamātreṇa tu siddhaḥ | tataḥ parārthā ity uktam
|
__________NOTES__________
[417] -nuktāpyā-
[418] ya
ātmapratiṣedhavādo 'dhikaraṇaṃ yasya --- ṭi-
[419] śayanādiṣu
[420]
-arthatvena prasiddhaḥ
[421] parārthamā-; parārthādiṣu
___________________________
cakṣurādaya
ityādigrahaṇādivijñānam api[422] parārthaṃ sādhayitum iṣṭam | vijñānāc ca para
ātmaiva syāt |
__________NOTES__________
[422]
bauddhānāṃ mate paramāṇurūpaṃ jñāṇamataḥ sāṅghātarūpatvam ---
ṭi-
___________________________
[423]parasyārthakāri vijñānaṃ
setsyatīti sāmarthyād ātmārthatvaṃ sidhyate cakṣurādīnām iti matvā
parāthagrahaṇaṃ kṛtam | [424]teneṣṭasādhyatvacancana noktamātram, api tu
prativādino vivādāspadatvād vādinaḥ[425] sādhayitum iṣṭam --- uktam, anuktaṃ vā
prakaraṇagamyaṃ sādhyam ity uktaṃ
bhavati||
__________NOTES__________
[423] parasya ---
om.
[424] sādhyavaca-
[425] vādinā
___________________________
yady api tanmūlo
vivādas tathāpi abhidhāvyāpāraviśrāmabhūmir evārthaḥ ṣadhyaḥ | na cātmādir
vivādādhikaraṇam | tathābhūtas tat kathaṃ sādhya ity āśaṅkyāha --- etad
uktaṃ bhavatīti | yad ātmādi adhirakaṇam āspadaṃ
vivādasya --- astīdaṃ nāstīdam ity ātmakasya prarasparaviruddhasya
vādasya | atropapa[65a]ttim āha --- yata iti | viruddhaṃ
svapakṣapratyanīkaṃ nāstīdam iti vādam | tad
viruddhavādāpanetṛhetūpanyāsaviṣayaṃ ced yadi na sādhyaṃ na
jijñāpayiṣitam idānīm etasminn abhyupagame kiṃ jātiniyataṃ
sādhyatvajātiniyataṃ jātivaśaṃ kiñcid vastu sādhyaṃ syād bhavitum
arhati | kṣepe kimaḥprayogān na kiñcid ity artho 'vatiṣṭhate
||
anuktam api sākṣād abhidhāvyāpārāviṣayo 'pi |
saṃhā(ghā)tatvād anekarūpatvāt | kālaviśeṣānapekṣaṃ caitad draṣṭavyam |
tena krameṇa yugapad vā saṃhataṃ tad iti saṃhatarūpaṃ vijñānam api
krameṇānekarūpam atas tatrāpi saṃhā(ghā)tatvaṃ siddhim iti tad apy
ādiśabdena saṅgṛhītaṃ dharmi karttavyam | ata evānantaram
`atrādiśabdād vijñānam api' iti vakṣyate | anyathā tu cakṣurādīnāṃ
vijñānalakṣaṇaparārthatāsidhāv ā(a)pi nābhipretaṃ sāṃkhyasya siddhyet |
anuktāv apy anabhidhāne 'pi tasyet arthāt | kvacit punar anuktāpy
ātmārthateti pāṭhaḥ | tatrārjavenai[va] sambandhaḥ | sādhanopanyāsāśratvena
prakṛtatvāt tasyā iti bhāvaḥ |
tathā hītyādinaitad eva
pratipādayati | hetūkṛtya nimittīkṛtya | caḥ phalasamuccaye
anuktāv apīti pūrvavadvācyam | yady ayṃ tasyābhiprāyas tadā ''tmārthā ity
eva kiṃ na bravītīty āśaṅkya yenābhiprāyeṇaivam avādīttaṃ darśayitum āha ---
śayaneti | hīr yasmādarthaḥ |
[DhPr
182]
anirākṛta iti --- etallakṣaṇayoge api yaḥ sādhayitum iṣṭo apy
arthaḥ pratyakṣānumānapratītisvavacanair nirākriyate, na sa pakṣa[426]iti
pradarśanārtham III-48
__________NOTES__________
[426]
pakṣaḥ darśana-
___________________________
anirākṛta
iti vyākhyeyam | etad iti anantaraprakāntaṃ ya pakṣaṇam utkaṃ
sādhyateneṣṭetyādi[427] --- etallakṣaṇena yoge 'pi apy artho na pakṣa
iti pradarśanārtham [428]pratipādanāya anirākṛtagraṇaṃ kṛtam
|
__________NOTES__________
[427]
sādhyatveneṣṭatvādi
[428] pradarśanāya
___________________________
kīdṛśo 'rtho na pakṣaḥ
sādhaytum iṣṭo 'pīty āha --- yaḥ sādhayitum iṣṭo 'rtho --- pratyakṣaṃ
cānumānaṃ ca pratītiś ca svavacanaṃ ca --- [429]etair nirākriyate ---
viparītaḥ sādhyate [430]na sa pakṣa iti
||
__________NOTES__________
[429] tair nir-
[430]
sādhyate sa na pakṣa
___________________________
tatra
pratyakṣanirākṛto yathā, aśrāvaṇaḥ śabda iti III-49
tatreti
| teṣu caturṣu pratakṣādinirārkṛteṣu[431] prakṣanirrākṛtaḥ kīdṛśaḥ?
yatheti | yathā 'yaṃ pratyakṣanirākṛtas tathā'ye 'pi draṭavyā iti
yathāśabdārthaḥ |
__________NOTES__________
[431]
-kṛteṣu nir-
___________________________
śravaṇena grāhyaḥ
śrāvaṇaḥ | na śrāvaṇo 'śrāvaṇaḥ | śrotreṇa na grāhya iti pratijñārthaḥ |
śrotrāgrāhyatvaṃ śabdasya pratyakṣasiddhena [432]śrotragrāhyatvena badhyate
||
__________NOTES__________
[432] śrotrajñānagrāhya- ---
ṭi-
___________________________
nanu cakṣurādīnāṃ
vijñānalakṣaṇaprarārthatā setsyati | tat katham ātmārthatāsiddhir ity āha
cakṣurādaya ity atreti | tathāpi kutas tatsiddhir ity āha vijñānāc
ceti | co yasmāt | atha vijñānsyāpi dharmitve katham
ātmārthatāsiddhir ity āśaṅkya spaṣṭayitum āha --- parasyeti |
sāmarthyād
ātmārthatvaṃ siddhyāt cakṣarādīnām ity evaṃ matvā
parārthagrahaṇaṃ kṛtaṃ sāṃkhyeneti prastāvāt, adhyāhāre vā, teṣāṃ
vijñānārthatāyā api sambhāvyatvāt | tat siddhaikaṃ sāmarthyam ity āśaṅkya
parasyeti yojyam |
arthakāri prayojanakāri vijñānam
apīti draṣṭavyam | setsyatīti bruvato 'yaṃ bhāvaḥ | ādiśabdād
vijñāsyāpi tathātve sādhye vijñānaṃ parārthakāri setsyatīti | itir hetau
| anena sāmarthyaṃ cakṣurādīnām ātmārthatāsiddhau darśitam
|
tenety asya mūlasya vyākhyānam
iṣṭasādhana(sādhyatva)vacaneneti vādinaḥ sādhayitum icchayā viṣayīkṛtam
|
tac ca dvavidham iti darśayann āha --- uktam ityādi | uktaṃ
sākṣād abhidhāviṣayīkṛtam | tad viparītam anuktam | kathaṃ tarhi
tatsādhyam ity āha --- prakaraṇeti | prakaraṇena
sādhyopanyāsāśrayatayā prakṛtatvena gamyaṃ prakāśyaṃ sādhyaṃ sādhyam
evety uktaṃ bhavati ||
[DhPr
183]
anumānanirākṛto yathā --- nityaḥ śabda iti
III-50
[433]anumānanirākṛto yathā[434] nityaḥ śabada iti |
śabdasya pratijñātaṃ nityatvam anityatvenānumānasiddhena nirākriyate
||
__________NOTES__________
[433]
śravaṇendirya prabhavajñānenety arthaḥ --- ṭi-
[434] yathā --- om.
___________________________
pratītinirākṛto yathā ---
acandraḥ śaśī iti
III-51
pratītyā
nirākṛtaḥ acandra iti candraśabdavācyo na bhavati śaśīti
pratijñātārthaḥ[435] | ayaṃ ca pratīyā nirākṛtaḥ | patīto 'rtha ucyate
vikalpavijñānaviṣayaḥ | pratītiḥ
pratītatvaṃ
__________NOTES__________
[435]
partijñārthaḥ
___________________________
etallakṣaṇayoge
'pīty asyārthakathanam idam etallakṣaṇena yoge 'py artha iti
|
nanu ca pratyakṣādibhir nirākriyate 'pasāryate iti kila matam | na
cākṣā(rthā)pasāraṇaṃ pratyakṣādidharmo 'pi tu vastuvyavasthāpanam ity āha ---
viparīta iti ||
śrūyate 'neneti śravaṇaṃ śrotrendrayaṃ tena
grāhyaḥ upalabdhaḥ | tajjñāṇagrāhyatvāc ca tadgrāhyatvam uktam | nañā
samāsam āha --- neti | samastasyārtham āha --- śrotreti | ayam
asyāśayaḥ --- aśrāvaṇaḥ śabdaḥ --- śrotraje [65b] na jñānena nānubhūyata iti yaḥ
pratijānīte tasya sā pratijñā śravaṇendriyajena pratyakṣeṇa śabdālambanena
bādhyate śabdagatā 'pratibhāsanaviparītasya tatpratibhāsanasya tenopasthāpanād
iti |
etena tan nirkṛtam, yad uddyotakareṇoktam[436]--- `aśrāvaṇaḥ
śabda iti pratyakṣaviruddhodāharaṇa varṇayati | na pratyakṣasya viṣayo jñāto
nānumānasya | kiṃ kāraṇam? indriyavṛttīnām atīndriyatvāt | śrāvaṇatvañ
cendriyavṛttiḥ | sā kathaṃ pratyakṣā bhaviṣyati? tasmād
anumānaviruddhasyodāharaṇam idam | anuṣṇo vahniḥ kṛtaktād iti
pratyakṣaviruddhasyeti |'
__________NOTES__________
[436]
nyāyavārttikaṃ draṣṭavyam --- 1,1,33, p.
113.
___________________________
na hy aśrāvaṇaśabdena śabdākhye
viṣaye jñānotpattau śrotrendriyasya vṛtter abhāvo 'bhimato yasya vādinas tam
prati śabdaviṣayaśravaṇendriyavṛtteḥ pratyakṣaviruddhatvāt pratyakṣanirākṛtam
idam ācāryenoktam, yenocyate 'tīndriyendriyavavṛttiḥ kathaṃ pratyakṣā yenedam
udāharaṇaṃ saṃgaccheteti | kin tarhi? yaḥ kaścid vyāmohamāhātmyād yad etac
chrotragrāhyaṃ rūpam advayaṃ tan nāstīti pratījānīte taṃ vādiviśeṣaṃ pratīti
kathaṃ na pratyakṣaviruddhodāharaṇam idam iti |
etad uktaṃ bhavati |
śabdo nāstīty evaṃ bruvāṇasyāsti pratyakṣabādhā | kevalaṃ viṣayo niṣedho
'nekamārgaḥ | śabdo nāsti vyāpitayā nityatayetyādi | tatrāsati śrāvaṇaśabde
sarvasyaiva niṣedhe pratyakṣabādhā śaṅkyeta | śrāvaṇaśabdena tu
śrutimātragrāhyam eva yadrūpaṃ tanniṣedhe pratyakṣabādhā na tu
sāmānyadharmaniṣedha iti khyāpyata iti ||
[DhPr
184]
vikalpavijñānaviṣayatvam ucyate | tena vikalpajñānena[437]
pratītirūpeṇa śaśanaś canadraśabdavācyatvaṃ siddham eva | tathā hi --- yad
vikalpavijñānagrāhyaṃ[438] tac chabdākārasaṃsargayogyam | yac
chaśadākārasaṃsargayogyaṃ tat sāṅketikena śabdena vaktuṃ śakyam | ataḥ
praītirūpeṇa vikalpavijñānaviṣayatvena siddhaṃ candraśabdavācyatvam
acandratvasya bādhakam | svabhāvahetuś ca pratītiḥ | yasmād
vikalpaviṣayatvamātrānubandhinī sāṅketikaśabdavācyatā, tataḥ svabhāvahetusiddhaṃ
candraśabdavācyatvam vācyatvasya bādhakaṃ draṭavyam
||
__________NOTES__________
[437]
vikalpavijñānaviṣayatvena; vikalpajñānaviṣaytvena; vikalpavijñānena
[438] yad
vikalpajñāna-; yaj jñānagrāhyaṃ
___________________________
pratītyā
vikalpavijñānarūpeṇa viṣayiṇā viṣayasya nirdeśāt | etad eva darśayati
pratīta iti | pratita ucyate vyavahriyate, sākṣāt kṛtasyāpy
ajātādhyavasāyasya tathāvyavahārābhāvād iti bhāvaḥ | viṣayiṇā viṣayagato dharma
ukta iti sphuṭayate pratītiḥ pratītatvarūpeṇa patītatvam iti |
tena vikalpajñāneneti vikalpavijñānaviṣayatveneti jñeyaṃ
pratītarūpeṇa | tathā hīty anenaitad evopapādayati |
bhavatu
śabdākārasaṃsargayogyatvam | tacchabdavācyatā tu katham ity āha --- yad
iti | ata ityādinā patīter bādhakatvaṃ darśayati |
acandratvasyācandraśabdavavācyatvasya | kiṃ sādhanasiddhim idaṃ
candraśabdavācyatvam ity āha --- svabhāveti | svabhāvahetulakṣaṇaṃ
yojayann āha --- yasmād iti | tata ityādinopasaṃhāraḥ
|
evaṃ tu prayogo draṣṭavyaḥ --- yo 'rtho vikalpavijñānaviṣayaḥ sa
sāṅketikena śabdena vaktuṃ śakyaḥ | yathā śākhādimān artho vṛkṣaśabena |
vikalpavijñānaviṣayaś ca śaśīti |
iha kenacic chabdena kasyacid
abhidhātum aśakyatvaṃ vāstave pratiniyatārthaśabdasambandhe sati syāt | sa
cānyatra pratiṣiddhaḥ | pāriśeṣyāj jñānātmany ārūḍhasyārthasya śabdasambandhaḥ
karttuṃ kasya śakyo yas tena śabdākāreṇa saha naikasmin jñānena saṃsṛjuyate |
aniyatārthaṃ ca vijñānam iti tadārūḍho 'rthas tadabhidhānākārasaṃsargayogya eva
| tasmāt tena śabdenābhidhātum aśakyatvam atadākārasaṃsargayogatvena vyāptam |
vyā[66a]pakaviruddhaṃ ca tadabhidhānākārasaṃsargayogyatvam | tena ca
vikalpavijñānaviṣayatvaṃ vyāptam | tad evaṃ vikalpavijñānaviṣayatvaṃ
tadvyāpakavirūddhavyāptatvāt tenāpi viruddhyate | tataś ca tadviruddhena
śakyatvena vyāpta iti svabhāvahetuḥ | tasmād vikalpavijñānaviṣayatvam eva
pratītiḥ prasiddhir vyavahāraś cocyate | anayā patītyā yat sādhitaṃ śaśinaś
candraśabdavācyatvaṃ tat svaviruddhasya tadanabhidheyatvasya bādhakaṃ bahvati |
tena pratīter vikalpavijñānalakṣaṇāyā jāto dharma iṣṭaśabdābhidheyatvalakṣaṇas
tenānabhidheyatvasya bādhanāt pratītibādhocyata iti paramārthaḥ |
yad vā
pratītes tathārūpāyā jāta eveṣṭaśabdābhidheyatvalakṣaṇo dharmaḥ
pratītiśabdenoktaḥ,
[DhPr 185]
svavacananirākṛto yathā
--- nānumānaṃ pramāṇam III-52
svavacanaṃ pratijñārthasyātmīyo
vācakaḥ śabdaḥ | tena nirākṛtaḥ pratijñārtho na sādhyaḥ | yathā nānumānaṃ
pramāṇam --- ity atra[439] anumānsya prāmāṇyaniṣedhaḥ pratijñārthaḥ |
sa[440] nānumānaṃ pramāṇam --- ity anena svavācakena vākyena bādhyate | vākyaṃ
hi etat prayujyamānaṃ vaktuḥ [441]śābdapratyayasya sadarthatvam iṣṭaṃ sūcayate |
tathā hi --- madvākyād yo 'rthasampratyayas tavotpadyate so 'satyārtha iti
darśayan vākyam eva noccārayed vaktā, vacanārthaś ced astyaḥ pareṇa jñātvyo
vacanam apārthakam | yo 'pi hi sarvaṃ mithyā bravīmīti[442] vakti so 'py asya
vākyasya satyārthatvam ādarśayann eva vākyam uccārayati | yady etad vākyaṃ
satyārtham ādarśitam, evaṃ vākyāntarāṇy ātmīyāny asatyārthāni darśitāni bhavanti
| [443]etad eva tu yady astyārtham, anyānyasatyārthāni na darśitāni bhavanti |
tataś ca na kiñcid uccāraṇasya phalam iti noccārayet | tasmād vākyaprabhavaṃ
vākyārthālambanaṃ vijñānaṃ satyārthaṃ darśayann eva vaktā [444]vākyam uccārayati
| tathā[445] ca sati bāhyavastunāntarīyakaṃ śabdaṃ darśayatā śabdajaṃ vijñānaṃ
satyārthaṃ darśayitavyam | tato bāhyārthakāryāc chabdād utpannaṃ vijñānaṃ
satyārtham ādrśayatā [446]kāryaliṅgajam anumānaṃ pramāṇaṃ śābdaṃ darśitaṃ
bhavati |
__________NOTES__________
[439] pramāṇam |
atra
[440] sa cānumā-
[441] śābdasya praty-
[442] bravīti vakti
[443] `etad eva' ityādi `bhavanti' ity antaṃ sūtratvena mudritam | kin tu
nāsty etat sūtram --- saṃ-
[444] anumānaprāāṇyaniṣedhalakṣaṇam --- ṭi-
[445] yathā
[446] ādarśayitā
___________________________
pratītimātrād
eva sidho yo 'rthaḥ sa iha bādhaka iti darśayitum | etac ca svabhāvahetutvaṃ
kalpitam iṣṭam, na vāstavam, śaśino vikalpavijñānaviṣayatvasyā
''dhyavasānikatvāt | anyathā 'numānanirākṛtān nāsya pṛthaṅnirdeśaḥ syād iti
||
svaśabdenātmavacanena prakṛtatvāt sādhyasyātmā gṛhyata iti
abhiprāyeṇāha --- pratijñārthasyātmīya iti | tena nirākṛta iti
tadupasthāpi tenānumānaprāṇāṇyena nirākṛta iti draṣṭavyam | kathaṃ nirākriyata
ity āha --- vākyam iti | yasmād etad vākyaṃ prayujyamānaṃ
sad vaktuḥ śābdapratyayasya śabdaprabhavasya jñānasya sadarthatvaṃ
satyārthvam iṣṭaṃ sūcayati prakāśayati |
pratyuktam api kathaṃ
tathākarotīy āha --- tathā hīti | noccārayed uccāraytuṃ nārhati,
apārthakatvād iti buddhistham | vacanetyādinā tv etad eva vyanakti --- na
sarvaṃ vacanaṃ prayujyamānaṃ tathākāri yathā sarvaṃ mithyā bravīmīti vacanam ity
āha --- yo 'pīti | hir yasmāt | yady etad ityādi | bhavatu
vākyaprabhavaṃ vākyārthalambanaṃ jñānaṃ satyārtham, tathāpi katham
anumānapramāṇyaṃ vacanenopasthāpyate yenānumānaprāmāṇyapratiṣedhas
tadvacanopasthāpitānumānapramāṇyena
[DhPr 186]
tasmāt
`nānumānaṃ pramāṇam' --- iti bruvatā śābdasya pratyayasyāsann artho[447] grāhya
utkaḥ | asadarthatvam eva hy aprāmāṇyam ucyate, nānyat | śabdoccāraṇasāmarthyāc
cārthāvinābhāvī svaśabdo darśitaḥ | tathā ca [448]sann artho darśitaḥ |
[449]tataḥ [450]kalpitād arthakāryāc chabdāc [451]chābdaprayayārthasyānumitaṃ
sattvaṃ pratijñāyamānasattvaṃ pratibadhnāti
|
__________NOTES__________
[447] -syāsan grāhya
ukto
[448] san nartho
[449] `nānumānaṃ pramāṇaṃ' ity asmāc chabādyo 'tho
budhyate tena janito `nānumāna' ityādikaḥ śabdaḥ na pratyeṣyati nāsitko
vyabhicārāt --- ṭi-
[450] adhyāropita- --- ṭi-
[451] -chabdapra-
___________________________
tad evaṃ
svavacanānumitena sattvenāsattvaṃ[452] bādhyamānaṃ svavacanena
bādhitam uktam ity ayam atrārthaḥ
|
__________NOTES__________
[452]
vācyamānaṃ
___________________________
anye tv āhuḥ ---
abhiprāyakāryāc chabdāj jātaṃ jñānam abhiprāyālambanam | sadartham icchataḥ
śabdaprayogaḥ | tenāprāmāṇyaṃ pratijñātaṃ bādhyata iti
|
nirākriyamāṇaḥ svavacananirākṛto bhavatītyāśaṅkyāha ---
tathā ca satīti --- śābdajñānasya satyārthatvapratipādanābhiprāyeṇa
vākyoccāraṇaprakāre sati | bāhyavastunānatarīyakaṃ tadavinābhāvinaṃ
darśayatā satyārthaṃ darśayitavyaṃ darśayituṃ yujyate śakyata ity
arthaḥ | yata evaṃ tatas tasmāt | bāhyārthakāryād iti sati bhede
tadutpattyaiva nāntarīkatvasambhavād iti bhāvaḥ | śābdam iti prakṛtatvāj
jñānaṃ kāryaliṅgajaṃ śabdarūpakāryaliṅgajam iti hetubhāvena viśeṣaṇam
anumānaṃ pramāṇaṃ darśitaṃ prakāśitaṃ bhavati |
tasmād
ityādinopasaharati |
nanv anumānasyā'san grāhya iti yujyate vaktum |
tat kiṃ śābdasya pratyayasyety uktam iti cet | naiṣa doṣaḥ | śābdasyāpi
prayayasyoktena nyyāyenānumānatvāt | sarvānumānaprāmāṇyapratiṣedhe cāsyāpi
pratiṣiddhatvāt | asyaiva
cānumānasyānumānaprāmāṇyapratiṣedhalakṣaṇapratijñārthabādhakatvād upanyāso
yuktarūpaḥ |
yady evam aprāmāṇyam uktam tac ca bādhya[66b]ta iti vaktuṃ
yujyate | tat kim evam uktam ity āha --- asadarthatvam iti |
hīti yasmāt | āstām asan grāhyo 'bhitaḥ kim ata ity āha ---
śabdeti | co hetāv avadhāraṇe vā | śabdo 'py atas tathā darśitas
tathāpi kim āyātam ity āha --- tathā ceti śabdasya
bāhyārthāvinābhāvipradarśanaprakāre sati sann artho 'dhyavaseyo
darśitaḥ | sadarthatvaṃ prāmāṇyalakṣaṇaṃ darśitam iti yāvat | tasya
sadarthatvaṇ pradarśyatāṃ bādhā tu katham ity āha --- tata iti |
śābdapratyayasya yo 'rtho jñāpyo 'numānaprāmāṇyalakṣaṇas tasyānenaiva
śabdaliṅgenānumānenānumitaṃ sattvaṃ karttṛ pratijñāyamānam asadartham
aprāmāṇyalakṣaṇaṃ karmabhūtaṃ patibadhnāti | nirākarotīti vaktvye
pratibadhnātīti bruvāṇaḥ paramārthato 'syāvāstavatvān na bādhā kin
tv etadupasthāpitetarayoḥ parasparapratibandha iti sūcayati |
[DhPr 187]
tad ayuktam |
yata iha pratīteḥ svabhāvahetutvam, svavacanasya ca kāryahetutvaṃ kalpitam iṣṭam
| na vāstavam[453] | abhiprāyakāryatvaṃ ca vāstavam eva śabdasya | tatas tad iha
na gṛhyate |
__________NOTES__________
[453] vāstavam
iti
___________________________
kiñ ca | yathā --- anumānam
anicchan[454] vahnyavyabhicāritvaṃ dhūmasya na pratyeti, tathā śabdasyāpy
abhiprāyavyabhicāritvaṃ na pratyeṣyati | bāhyavastupratyāyanāya ca śabdaḥ
prayujyate | tan na śabdasyābhiprāyāvinābhāvitvābhyupagamapūrvakaḥ śabdaprayogaḥ
| [455]api ca, na svābhiprāyanivedanāya śabda uccāryate, api tu
[456]bāhyasattvapratipādanāya, tasmād bāhyavastvavinābhāvitvābhyupagamapūrvakaḥ
śabdaprayogaḥ | tataḥ pūrvakam eva[457] vyākhyātam anavadyam[458]
||
__________NOTES__________
[454] agnyavya-
[455] `api
ca' iti yasmādarthe 'vyayam --- ṭi- | `api ca' ity ārabhya `śabdaprayogaḥ' ity
antaḥ pāṭho nāsti |
[456] bāhyavastusattva-
[457] pūrvam eva
[458]
vyākhyānam-
___________________________
iti
catvāraḥ pakṣābhāsā nirākṛtā bhavanti
III-53
evaṃ[459] ca sati ---
anirākṛtagrahaṇenāntaroktāś catvāraḥ pakṣavadābhāsanta iti pakṣābhāsā
nirastā bhavanti ||
__________NOTES__________
[459]
evaṃ sati
___________________________
sampati
pakṣalakṣaṇapadāni yeṣāṃ vyavacchedakāni teṣāṃ vyavachedena yādṛśaḥ
[460]pakṣārtho labhyate taṃ darśayituṃ vyavacchedyān saṃkṣipya darśayati
---
__________NOTES__________
[460]
pakṣo
___________________________
nanv anumānaprāmāṇyam
asattvaṃ bādhate na tu svavacanaṃ tat kathaṃ svavacananirākṛtodāharaṇam idam
uktam ity āśaṅkya svavacananirārkṛta ity atra yādṛśo 'rtho vivakṣitas taṃ
darśayati tad evam iti | atreti svavacananirākṛte | yathānumānaṃ
na pramāṇam ity atra |
svābhiprāyeṇaiva vyākhyāya anye tv ityādinā
pūrvavyākhyānaṃ dūṣāyitum āha | tunā svavyākhyānād vaisadṛśyam āha
|
na vāstavam iti bruvato yadīdaṃ vāstavam anumānaṃ syāt
tadānumānanirākṛtodāharaṇānana pṛthag ucyateiti | kiñ ceti
vaktavyānatarābhyuccaye | bāhyavastupratyāyanāya ceti cakāro 'pi
vaktavyāntarasamuccaye | yata evaṃ tat tasmāt | svasyoccārayitum
abhiprāyo vaktum kāmatā, tad avyabhicāritvābhyupagamaḥ pūrvo yasya
tathā na bhavati | pūrvaṃ bāhyavastupratyāyanāyety anena sāmarthyān na
svābhiprāyapratyāyanāyety ukam api sphuṭaṃ darśayitum tan na
śabdasyābhiprāyāvinābhāvitvābhyupagamapūrvakaḥ śabdapryoga ity anena
sāmarthyād bāhyavastvavinābhāvitvābhyupagamapūrvaka iti darśitam api sākṣād
darśayitum api ceti pūrvoktasya vaktavyāntara dyotakasya spaṣṭīkaraṇam |
yatrāpy asattvapratipādanāya śadaḥ prayujyate tatrāpi
vivakṣitasattvaviviktasyānyasattvasya pratipādanād
bāhyasattvapratipādanāyety uktam | yad vā
sattvagraṇasyopalakṣaṇatvād
[DhPr 188]
[461]evaṃ
siddhasya, asiddhasyāpi sādhanatvena abhimatasya, svayaṃ vādinā tadā sādhayitum
aniṣṭasya, uktamātrasya nirākṛtasyāca viparyayeṇa sādhyaḥ | tena eva
svarūpeṇābhimato vādina iṣṭo anirākṛtaḥ pakṣa iti pakṣalakṣaṇam
anavadyaṃ[462]darśitaṃ bhavati
III-54
__________NOTES__________
[461] evaṃ ---
om.
[462] lakṣaṇam avadyaṃ
___________________________
evam --- ity
anantaroktakrameṇa[463] | siddhasya vipariyeṇa viparītatvena hetunā
sādhyo draṣṭavyaḥ | yasmād arthāt siddho 'rtho viparītaḥ, sa sādhya ity
ārthaḥ | siddhaś ca viparīto 'siddhasya tasmād asiddhaḥ sādhyaḥ | asiddho 'pi na
sarvo 'pi tu sādhanatvenoktasyāsiddhasyāpi viparyayeṇa | svayaṃ
vādinā sādhayitum aniṣṭasya asiddhasya viparyayeṇa | tathā
uktamātrasya asiddhasyāpi viparyayeṇa | tathā
nirākṛtasyāsiddhayāpi viparyayeṇa sādhyaḥ
|
__________NOTES__________
[463]
-roktena
___________________________
yaś cāyaṃ pañcabhir
vyavacchedyai rahito 'rtha 'siddho[464] 'sādhanaṃ vādinaḥ svayaṃ sādhayitum iṣṭa
ukto 'nukto vā pramāṇair anirākṛtaḥ sādhyaḥ, sa evāsau svarūpeṇaiva svayam iṣṭo
'nirākṛta etaiḥ padair ukta ity arthaḥ | yaś cāyaṃ sādhyaḥ sa pakṣa [465]iti
ucyate | itiśabda evam arthe | evaṃ pakṣalakṣaṇam anavadyam iti |
avidyamānam avadyaṃ doṣo yasya tad anavadyam | darśitaṃ kathitam
|
__________NOTES__________
[464] `asiddho'
ityādipadānantaraṃ saṃkhyāṅkāḥ dattā varttante --- saṃ-
[465] `iti' ---
om.
___________________________
trirūpaliṅgākhyānaṃ
parisamāpayya[466] prasaṅgāgataṃ ca pakṣalakṣaṇam abhidhāya hetvābhāsān
vaktukāmas teṣāṃ prastāvaṃ racayati
trirūpetyādinā---
__________NOTES__________
[466]
samāpya
___________________________
trirūpaliṅgākhyānaṃ
parārthānumānam ity uktam | tatra trayāṇāṃ rūpāṇām ekasya api rūpasya
anuktau sādhanābhāsaḥ III-55
etad uktaṃ bhavati ---
trirūpaliṅgaṃ[467] vaktukāmena sphuṭaṃ tad vaktavyam | evaṃ ca tat sphuṭam
uktaṃ
__________NOTES__________
[467] liṅgākhyānaṃ
vaktu-
___________________________
bāhyasattvapraitpādanāyety
api draṣṭavyam | sarvathā na svābhiprāyasya sattvam asattvaṃ vā pratpādayituṃ
śabdaprayogta ity ane[na] hetum | yata evaṃ tatas tasmāt pūrvakam eva
yan mayā vyākhyātam anavadyam apagatadoṣam ||
iti catvāraḥ
pakṣābhāsā nirākṛtā bhavantīti mūlaṃ vyācakṣāṇa āha --- evam iti
|
nirastā bhavanti pakṣatveneti prastāvāt ||
pakṣa ity
ucyate vyakatīkriyata iti vyutpattyeti bhāvaḥ ||
nanu
trirūpaliṅgākhyānaṃ prakṛtam uktam eva | tat kiṃ hetvābhāsākhyānam aprakṛtaṃ
kriyata
[DhPr 189]
bhavati yadi tac ca,
tatpratirūpakaṃ[468] cocyate | heyajñāne[469] hi tadviviktam upādeyaṃ
sujñātaṃ bhavatīti | trirūpaliṅgākhyānaṃ [470]parārtham anumānam'
[3.1.] iti prāg uktam |
__________NOTES__________
[468]
pratirūpaṃ bodhyate; liṅgābhāsam --- ṭi-
[469] heyajñāte
[470] parārthānu
___________________________
tatreti tasmin sati
| trirūpalaṅgākhyāne[471] parārthānumāne stīty arthaḥ | trayāṇām rūpāṇāṃ madhya
ekasyāpy anuktau | apiśabdād dvayor api | sādhanasya
ābhāsa sadṛśaṃ sādhanasy, na sādhanam ity arthaḥ | trayāṇāṃ rūpāṇāṃ
nyūnatā nāma sādhanadoṣaḥ
||
__________NOTES__________
[471]
parārthe 'numāne
___________________________
uktāv apy asiddhau
sandehe vā pratipādyapratipādakayoḥ
III-56
na
kevalam anuktvāv uktāv apy asiddhau sandene vā | kasyety āha ---
pratipādyasya prativādinaḥ, pratipādakasya cavādino
hetvābhāsaḥ ||
atha [472]kasyaikasyārūpasyāsiddhau sandehe[473] vā
kiṃ saṃjñako hetvābhāsa ity āha
---
__________NOTES__________
[472] kasya rūpa-;
hetvābhāso 'py ekasya rūpa-
[473] sandehe vākyaṃ saṃ-
___________________________
ekasya rūpasya dharmisambandhasya
asiddhau sandehe[474]vā asiddho hetvābhāsāḥ
III-57
__________NOTES__________
[474] sandehe
cāsiddho
___________________________
ity āśaṅky āha ---
etad uktaṃ bhavatīti | trirūpaliṅgākhyānasya sphuṭābhidhānārthatvaṃ
copalakṣaṇaṃ tena vipratipattinirākaraṇārthaṃ ceti draṣṭavyam,
sandigdhavipakṣavyāvṛttikatvādoṣa(diṣu) viparatipattidarśanāt
|
sadṛ[67a]śaṃ sādhanasyetiy arthakathanam etad | vyutpattis tv
ābhāsanam ābhāsaḥ pratibhāsaḥ, sādhanasyevābhāsaḥ pratibhāso 'syeti tathā
| nyunatā ūnatvam apūrṇatā | kasyety ākāṅkṣāyām āha --- trayāṇām
iti | yasmād ekasya dvayor vā 'nuktau trīṇi paripūrṇaṃ pratipāditāni na
bhavanti tasmāt trayāṇām nyūnatety arthaḥ |
nanu hīnāṅgatvaṃ na
sādhanadoṣaḥ | vidyamāne 'pi hi rūpatraye dvayor ekasya vā vaktrā 'nabhidhāne
sati nyanatāyāḥ sambhavāt | tat kathaṃ vaktṛdoṣaḥ sādhanadoṣa ity ucyata iti cet
| satyam; kevalaṃ nātra sādhanaśabdena liṅgam abhipretam | kiṃ tarhi?
tatpratipādakaṃ vākyaṃ tasya cāparipūrṇatā doṣo bhavaty eva | vaktṛdoṣas tu
nimitta[m] paripūrṇatāyā iti kim avadyam?
evam upalakṣaṇārthatvād asya
yathā 'nyatam evāpi rūpeṇā hīnatvān nyūnatā sādhanadoṣas tathā hetūvacanād
vādinā nigraho vivakṣita ity apīti ||
pratipādyasyetādinā
pratipādyapratipādakaśabdayor evārthaṃ vyācaṣṭe
|
ācāryasyas tu pratipādyasya pratipādakasya ca
pratipādyaprapādakayoś ceti vyastasamastanirdeśo 'bhipretaḥ |
[DhPr
190]
ekasya rūpasyeti | dharmiṇā saha sambandhaḥ
dharminsambandhaḥ | dharmiṇi sattvaṃ hetoḥ | tasya asiddhau sandehe vā
asiddhasasañjñako hetvābhāsaḥ | asiddhatvād eva ca dharmiṇy
apratipattihetuḥ | na sādhyasya, na viruddhasya, na saṃśayasya hetur api tv
apratipattihetuḥ | na kasycid ataḥ pratipattir iti kṛtvā | ayaṃ cārtho
'siddhasamjñākaraṇād eva pratipattavyaḥ ||
udāharaṇām āha
---
yathā, anityaḥ śabda iti sādhye cākṣuṣatvam
ubhayāsiddham
III-58
yathetyādi
| [475]anityaḥ śabda ity anityatvaviśiṣṭe śabde sādhye cākṣuṣatvaṃ
cakṣurgrāhyatvaṃ śabde [476]dvayor api vādiprativādinor asiddham
||
__________NOTES__________
[475] nityaḥ
[476]
dvayor dvayor api
___________________________
cetanās
tarava iti sādhye sarvatvagapaharaṇe maraṇaṃ[477]prativādyasiddham,
vijñānendriyāyur nirodhalakṣaṇasya maraṇasya[478]anena abhyupagamāt, tasya ca
taruṣv asambhavāt
III-59
__________NOTES__________
[477] maraṇād iti
prati-
[478] -syānena maraṇasyābhyu-
___________________________
cetanās tarava iti
tarūṇāṃ caitanye sādhye | sarvā tvak sarvatvak | tasya
apaharaṇe sati maraṇaṃ digambarair upanyastaṃ pratibādino
bauddhasyāsiddham |
kasmād asiddha ity āha ---vijñānaṃ
ca indriyaṃ cāyuś ceti dvadvaḥ[479] | tatra
vijñānaṃ[480] cakṣurādijanitam[481] | rūpādivijñānotpattyā yad anumitaṃ
[482]kāyāntarbhūtaṃ cakṣurgolakādisthitaṃ[483]
rūpaṃ
__________NOTES__________
[479] cāyuś ca rūpā-;
cāyuś ca tatra;
[480] vijñānacakṣu-
[481] jayita; cakṣurādivijñānaṃ
rūpā-; cakṣurādijñānam rūpā-
[482] kāryānta
[483] sthitarūpam
___________________________
ayaṃ hetvābhāsaḥ
kīdṛśīṃ pratipattiṃ prasūta ity āha --- asiddhatvād eveti |
tuśabdārthaś cakāraḥ | katham etat prāpyata ity āha --- ayañ
ceti | co yasmādarthe | kasyāścid api pratipatter hetutayā na siddha
iti asiddha ukta ity abhiprāyaḥ ||
dvayor api
vādiprativādinor asiddham aniścatam | anena vyadhikaraṇāsiddho 'py ukto
draṣṭavyaḥ | yathā rājño 'yaṃ prāsādaḥ, kākasya kārṣṇyād iti | tasyāpi
kārṣṇyasya prāsāde dharmiṇi ubhayor asiddhatvāt, kevalaṃ tatrāsiddho 'py
arthadharmigatatvenopādānāt tathā vyapadiśyate |
nanu vyadhikaraṇam api
liṅgaṃ gamakaṃ dṛṣṭam | yathā pratyagraśarāvadarśanaṃ
bhrāntima[t]pratyagraśarāvatvasya bhrāntimaccakravattve | asya ca hetutvād |
deśa eva hi dharmī avidūrakulālasambandhitvaṃ sādhyam tasya ca dharmiṇaḥ
pratygraśarāvasambandhitvaṃ bhrānimaccakrasambandhitvañ ca dharmo bhavaty eva |
na tv atra kulālasya dharmiṇaḥ sadbhāvaḥ sādhyate, yenaiva tad ucyeteti
|
tathā, viśeṣaṇāsiddhaviśeṣyāsiddhāv apy anenaivoktau draṣṭavyau |
yathā'nityaḥ śabdo 'nabhidheyatve
[DhPr 191]
tad
indriyam | āyur iti loke prāṇā [484]ucyante | na cāgamasiddham iha
yujyate vaktum | ataḥ [485]prāṇasvabhāvam āyur iha | teṣāṃ nirodho
nivṛttiḥ | sa lakṣaṇaṃ tattvaṃ yasya tat tathoktam | tathābhūtasya
maraṇasya anena bauddhena partijñātatvāt
|
__________NOTES__________
[484] ucyate
[485]
pramāṇasva-
___________________________
yadi nāmaivaṃ
tathāpi katham asiddham ity āha --- tasya ca vijñānādinirodhātmakasya
[486]taruṣv asambhaāt | sattāpūrvako nirodhaḥ | tataś ca yo
vijñānanirodhaṃ taruṣv icchet sa kathaṃ vijñānaṃ necchet | tasmād vijñānāniṣṭer
nirodho 'pi neṣṭs taruṣu |
__________NOTES__________
[486]
taruṣvabhāvāt
___________________________
nanu ca śoṣo 'pi
maraṇam ucyate | sa ca taruṣu siddhaḥ | satyam | kevalaṃ vijñānasattayā
[487]vyāptaṃ yat maraṇaṃ tad iha hetuḥ | vijñānanirodhaś ca tatsattayā vyāptaḥ,
na śoṣamātram | tato[488] yan maraṇaṃ[489] hetus tat taruṣv asiddham |
yat tu[490] siddhaṃ śoṣātmakaṃ tad ahetuḥ
|
__________NOTES__________
[487] sattāyā
[488] tatra
[489] maraṇahetuḥ
[490] yac ca
___________________________
digambaras tu
sādhyena [491]vyāptam avyāptaṃ[492] vā maraṇām avivicya maraṇamātraṃ hetum āha |
tad asya vādino hetubhūtaṃ[493] maraṇaṃ na jñātam | ajñānāt siddhaṃ śoṣarūpam,
śoṣarūpasya maraṇasya taruṣu darśanāt | prativādinas tu jñātam ato 'siddham |
yadā tu vādino 'pi jñātaṃ tadā vādino 'py asiddhaṃ syād iti nyāyaḥ
||
__________NOTES__________
[491] vijñānendriyāyur
nirodhalakṣaṇam --- ṭi-
[492] śoṣalakṣaṇam
[493] hetujñāttatam;
vijñānendriyāyur nirodhalakṣaṇam --- ṭi-
___________________________
sati prameyatvāt |
anityaḥ śabdaḥ prameyatve sati anabhidheyatvād iti viśeṣaṇaviśiṣṭasya rūpasya
tatra dharmiṇi dvayor api vādiprativādinor asiddhatvāt | kevalaṃ tatrāsiddho
viśeṣaṇaviśiṣṭatayopāttasya rūpasya tathā 'siddhes tathā tathā vyapadiśyata iti
||
cetanā iti | cetayanta iti cetanāḥ | diśa evāmvaraṃ
yeṣām iti vyuptattyā digambarāḥ kṣapaṇakā ucyante | taiḥ kim
pramāṇasamadhigatam indriyam ity āha --- rūpādīti | satsv anyeṣu kāraṇeṣv
avyāpṛte cakṣurādau rūpādijñānam anutpadyamānaṃ svotpattau kāraṇā[67b]ntaram
apekṣaṇīyaṃ sūcayati | praṇihite tu cakṣurādau jāyamānaṃ tatrasthaṃ tat kim api
kāraṇam astīti khyāpayati | ata evāha --- kāyāntarbhūtaṃ kāyāśritam |
sāmānyenoktaṃ kāyāśritatvam | viśiṣṭajñānābhiprāyenoktaṃ viśiṣṭāśrayāśritatvaṃ
darśayati cakṣur iti | ādiśabdena rasanādiparigrahaḥ |
prasannārthāder api sadbhāvān na golakādir evendriyam iti bhāvaḥ | kim āyur ity
āha --- āyur iti āyuḥśabdenety arthaḥ | loke vyavaharttari
jane prāṇo 'ntaraḥ śarīre rasamaladhātūnāṃ preraṇādihetur ekaḥ san
kriyābhedod(-bhedād) apānādisamjñāṃ labhata iti tat tad avasthāvivakṣayā
praṇā iti bahuvacanam |
nanv āgame jīvitendriyam āyur ity
uktam | tat kim evaṃ vyākhyāyata ity āha --- na ceti | co
'vadhāraṇe hetau vā | yata evam ataḥ kāraṇāt | iha
pramāṇasiddhavastūpadarśanaprastāve tathā
[DhPr
192]
acetanāḥ sukhādaya iti sādhye utpattimatvaṃ
anityatvaṃ[494]vā sāṃkhyasya svayaṃ vādino asiddham
III-60
__________NOTES__________
[494]
anityaṃ
___________________________
acetanāḥ sukhādaya iti
--- sukham ādir yeṣāṃ duḥkhādīnāṃ te sudhādayaḥ | teṣām acaitanye sādhye
utpattimatvaṃ, anityatvaṃ vā liṅgam upanyastam | ya utpattimanto
'nityā vā te na cetanāḥ | yathā rūpādayaḥ | tathā cotpattimanto 'nityā vā
sukhādyas tasmād acetanāḥ | caitanyaṃ tu puruṣasya [495]svarūpam | atra
cotpattimattvam anityatvaṃ vā paryāyeṇa hetur na yugapat | tac ca dvayam api
sāṃkhyasya vādino na siddham | parārtho[496] hi
hetūpanyāsaḥ | tena yaḥ parasya siddhaḥ sa hetur vaktayaḥ | parasya cāsata
utpāda utpāttimattvam, sataś ca niranvayo vināśo 'nityatvaṃ
siddham | tādṛśaṃ ca dvayam api sāṃkhyasyāsiddham | ihāpy
anityatvotpattimattvasādhanād vādino 'siddham | yadi tv
anityatvotpattimattvayoḥ [497]pramāṇyaṃ vādino [498]jñātaṃ syād [499]tadā vādino
'pi siddhaṃ syāt | tataḥ pramāṇāparijñānād idaṃ vādino 'siddham
||
__________NOTES__________
[495] svaṃ rūpam
[496]
parārthādihe-
[497] pramāṇaṃ
[498] vijñānaṃ
[499] tadā --- om.
___________________________
saṃdigdhāsiddhaṃ
darśayitum āha ---
tathā svayaṃ tadāśrayaṇasya vā sandehe
asiddhaḥ III-61
svayam iti hetor ātmanaḥ
sandehe 'siddhaḥ | tadārayaṇasya [500]veti --- tasya hetor
āśrayaṇam --- āśrīyate 'simin hetur ity āśrayaṇaṃ hetor vyatirikta
āśrayabhūtaḥ[501] sādhyadharmī kathyate | tatra
hi
__________NOTES__________
[500] -sya ceti
[501]
āśrayabhūtasā-
___________________________
tasyaiva
rūpasya | vijñānasattayā vyāptaṃ yad iti yasmin maraṇe 'vaśyaṃ prāgāsīd
vijñānam, tad vijñānsattayā vyāptam uktam | tac ca
śvāsoṣmaparispandādivigamalakṣaṇam | digambarasyāpi kathaṃ siddham ity
āha --- ajñānād iti | caitanyāvyabhicāriṇo maraṇasyājñānāt |
anenaitad āha --- yadi tena sādhyavyāptaṃ maraṇaṃ maraṇaśabdamātrasamatāṃ
bibhrataḥ śoṣamātrād bhedena vivekitaṃ syāt kevalam ajñānāt tatsiddham ucyata
iti |
etad evāha --- yadā tv iti | evam uttaratrāpi draṣṭvyam
|
sukham anukūlavedanīyam | ādiśabdād icchādveṣādiparigrahaḥ |
puruṣasya sāṃkhyaparikalpitasyātmahaṇ | `puruṣaś cetayate buddhir
adhyavasyātīti' siddhāntāt | sāṃkhyasya saṃkhyayā
pañcaviśatitattvānītyanyā vyavaharatīti sāṃkhyo yogarūḍhiś caiṣā,
kapita evatathocyate |
nanūtpattimattvaṃ kṛtakatvam vā svasiddham
eva tenopanyasanīyam upanyastaṃ ca | tat kathaṃ vādyasiddhateti āha --- parārtho
hīti | hir yasmāt | parārthaḥ parapratipattiprayojanaḥ | niranvayaḥ
sarvathocchedaḥ |
[DhPr 193]
hetur varttamāno
gamakatvenārśrīyate | tasyāśrayaṇasya sandehe sandigdhaḥ
||
[502]ātmanā sandihyamānam udāharttum āha
---
__________NOTES__________
[502]
svātmanā
___________________________
yathā bāṣpādibhāvena
sandihyamāno bhūtasaṃghāto agnisiddhāv upadiśyamānaḥ[503]sandigdhāsiddhaḥ
III-62
__________NOTES__________
[503] saṃdigdhāsiddaḥ ---
om.
___________________________
yatheti | bāṣpa ādir
yasya sa bāspādiḥ | tadbhāvena bāṣpāditvena sadihyāmāno bhūtasaṃghāta
iti bhūtānāṃ pṛthivyādīnāṃ saṃghātaḥm samūhaḥ | agnisiddhau ---
agnisiddhyarthaṃ upādīyamāno 'siddhaḥ |
etad uktaṃ bhavati
--- yadā dhūmo 'pi bāṣpāditvena saṃdigdho bhavati tadā 'siddhaḥ,
gamakarūpāniścayāt | dhūmatayā niścito [504]vahnijanyatvād gamakaḥ | yadā tu
saṃdigdhas tadā na gamaka ity asiddhatākhyo doṣaḥ
||
__________NOTES__________
[504] vahnikāryatvād
gamakaḥ
___________________________
āśrayaṇāsiddham udāharati
---
yathā iha nikuñje[505]mayūraḥ kekāyitād iti
III-63
__________NOTES__________
[505]
niguñje
___________________________
yatheti | iha
nikuñja iti dharmī | parvatoparibhāgena tiryaṅnirgatena pracchādito bhūmāgo
nikuñjaḥ | mayūra iti sādhyam | kekāyitād iti hetuḥ |
kekāyitaṃ --- mayūradhyaniḥ ||
na tu vinaṣṭasyāpi
sattvarajastamorūpeṇānugama iṣṭaḥ | na kevalaṃ pūrvam evety apiśabdaḥ |
anityatvotpattimattvayor yat sādhanaṃ pramāṇaṃ tasya(syā
')jñānād anityāt yadītyādinaitad eva draḍhayati ||
svayam
ityātmana iti ṣaṣṭhyantasyānuvarttate | hetoś ca prakṛtatvād hetor iti vivṛṇoti
|āśrīyate sādhanatvenopādīyate asminn iti ||
yasyātmanaḥ sandehaḥ
sa ātmanā sandihyamāno bhavatīty abhiprāyeṇāha --- ātmanā sandihyamānam
iti | ādiśabdena nīhārādiparigrahaḥ |
nanu yady asau
paramārthato dhūmas tadā sandehe 'pi kiṃ na gamaka ity āha --- etad uktaṃ
bhavatīti | kiṃ tad gamakaṃ rūpaṃ yenāniścita ity āha --- vahnīti | yadā tv
ityādinoktam eva spaṣṭayati | tadā na gamaka iti bruvataś cāyam āśayo
vihnijanyatvasyaiva gamakatvanibandhanasya tadā 'niścitatvāt |
etena
sandigdhaviśeṣaṇāsiddhaḥ sandigdhaviśeṣyāsiddhaś cokto draṣṭavyaḥ [68a] yathā
ṣaḍjādisattvasandehe mayūraśabdo 'yam ṣaḍjādimattve sati avarṇātmakatvāt |
avarṇātmakatve sati
[DhPr 194]
[506]katham ayam
āśrayaṇāsiddha ity āha ---
__________NOTES__________
[506]
kathamāśra-
___________________________
tadāpātadeśavibhrame
III-64
tadāpāta[507] iti | tasya kekāyitasyāpāta
[508]āgamanaṃ tasya deśaḥ sa ucyate yasmād deśād āgacchati kekāyitam |
tasya vibhrame vyāmohe saty ayam āśrayaṇāsiddhaḥ | nirantareṣṛ bahuṣu
nikuñjeṣu satsu yadā kekāyitāpātanikuñje[509] vibhramaḥ --- kim asmān nikujñāt
kekāyitamāgatam | āhosvid anyasmād iti[510], [511]tadāyam āśrayaṇāsiddha iti
||
__________NOTES__________
[507] tadaghāta
[508]
āgamaḥ
[509] kekāyitāpātavibhramaḥ
[510] āhosvid asmād iti
[511]
tādāśraya-
___________________________
dharmiṇo 'siddhāv
apy asiddhatvam udāharati
---
dharmyasiddhāv
apy asiddhaḥ, yathā sarvagata ātmā iti sādhye
sarvatropalambhamānaguṇatvam
III-65
yatheti | sarvasimin gataḥ
sthitaḥ sarvagato vyāpīti yāvat | vyāpitva ātmanaḥ sādhye
sarvatropalabhyamānaguṇatvaṃ liṅgam | sarvatradeśa upalabhyamānāḥ
sukhaduḥkhecchādveṣādayo guṇā yasyātmanas tasya bhāvas tattvam | na guṇā
guṇinam antareṇa varttante | guṇāṇāṃ guṇīni samavyāyāt | niṣkriyaś cātmā | tataś
ca yadi vyāpī na bhavet kathaṃ dākṣiṇāpatha upalabdhāḥ sukhādayo madhyadeśa
uplabhyeran | tasmāt sarvagata ātmā |
tad iha
bauddhasyātmaiva na siddhaḥ, kim uta sarvatropalabhyamānaguṇatvaṃ sidhyet
tasyety asiddhau[512] hetvābhāsaḥ | pūrvam āśrayaṇasaṃdehena dharmiṇi saṃdeha
uktaḥ | saṃprati tv asiddho dharmy ukta ity ananayor viśeṣaḥ
|
__________NOTES__________
[512] dharmiti(ṇi) hetoḥ
sambandhasya sattvasyety asiddhau ---
ṭi-
___________________________
ṣaḍjādimattvād iti |
ubhayatrāpi viśeṣaṇaviśiṣṭasya rūpasya vādiprativādinor dvayor apy aniścitatvāt
kevalaṃ viśeṣaṇasandehena ca viśeṣaṇaviśiṣṭena rūpeṇāsiddha iti tathā
vyapadiśyata iti ||
parvatoparibhāgena tiryagnirgateneti ca
bhūbhāga iti copalakṣaṇaṃ draṣṭavyam | na tu tatthāvidha eva nikuñjaḥ,
parvatagahvaradeśasyaiva nikuñjaśabdābhilapyatvāt ||
yasmād deśād
āgacchatīti vacanavyaktyā cotpannaḥ śabdaś caturdikkaṃ śabdasantānaṃ
janayati, sa ca jalataraṅganyāyena śrotradeśam āgato gṛhīta iti darśayati
||
dveṣādīty atrādigrahaṇena buddhiprayatnādīnāṃ grahaṇām |
"sāmānyavān guṇaḥ saṃyogavibhāgayor anapekṣo na kāraṇaṃ" iti guṇalakṣaṇayogād
guṇāḥ | samayāyāt samavetatvāt | pratiṣiddhānāṃ
[DhPr
195]
tad evam ekasya[513] rūpasya [514]dharmisambaddhasyāsiddhāv
asiddho hetvābhāsaḥ
||
__________NOTES__________
[513]
sarveṣv api asiddheṣu ekaṃ rūpaṃ pakṣadharmatvam asiddham --- ṭi-
[514]
dharmibaddha-
___________________________
tathā ekasya
rūpasya asapakṣe asattvasya asiddhāv anaikāntiko hetvābhāsaḥ
III-66
[515]tathā aprasyaikasya rūpasya
---[516]asapakṣe 'sattvākhyasyāsiddhāv anaikāntiko
hetvābhāsaḥ |
__________NOTES__________
[515] tathā
para-
[516] vipakṣe --- ṭi-
___________________________
eko 'nta ekānto niścayaḥ | sa
prayojanam asyetaikāntikaḥ[517] | naikāntiko 'naikāntikaḥ | ayasmān na sādhyasya
na viparyayasya niścayo 'pi tu tadviparītaḥ saṃśayaḥ | sādhyetarayoḥ
saṃśayahetur anaikāntika uktaḥ
||
__________NOTES__________
[517]
-ayaikāntikaḥ
___________________________
ca na samavāya
iti | niṣkriyatvaṃ ca kriyāyā mūrttadravyavṛttitvāt, ātmanaś cāmarttatvād
iti siddhāntasthiteḥ ||
kim uteti nipātaḥ kim punar ity asyārthe
varttate ||
āśrayaṇāsiddhadharmyasiddhayoḥ kiyān bheda ity āśaṅkya bhedam
upapādayann āha --- pūrvam iti | ayam arthaḥ --- pūrvaṃ paramārthato
vidyamāno 'pi hetvādhārarūpatayā sandehād aniścita iti tad dharmyasiddha uktaḥ |
samprati tu sarvathtaivāsau dharmitvenāsiddha ucyata iti | dharmyasiddha
evāśrayāsiddha ucyate iti | tena nāśrayāsiddho nāma anyaḥ prabhedaḥ
|
anyathāsiddhas tv asiddha eva na bhavatīti na tasyāntarbhāvaś cintyate
| tathā hy anyathāsiddha iti ko arthaḥ? kim anyathaiva siddha āhosvit anyathā
'pi siddhaḥ? nanu yady anyathaiva, tadā jijñāpayiṣitaviparyayeṇaiva siddha
upapanno nānena prakāreṇeti viruddha eva | athānyathā 'pi siddhaḥ, tadaitasmād
anyenāpi prakāreṇa siddho 'yam ity ayam api bhaviṣyati | na ca sādhyam iti
sandigdhavipakṣavyāvṛttir anaikāntika eveti ||
anaikāntikaśabdasya
vyuptattim āha --- eka iti | eka iti bruvann ekas tāsau
(ekaścāsau) sādhyalakṣaṇaikārthaviṣayatvād antaśca kathāvasānahetutvād
ākāṅkṣopaśamahetutvād veti darśayati | samastaṃ padam arthañ cāha --- ekānto
niścaya iti | sādhyetarayor ekataraniścayaphala ity arthaḥ | tadviruddhe
cāyaṃ nañ draṣṭavyaḥ | yasmād ityādinaitad eva sphuṭayati | yasmād
dhetor ity apādāne ceyaṃ pañcamī | kin tu tadviparīto niścayaviparītaḥ
yattador nityam abhisambandhāt sa iti draṣṭavyam | kva samśaya ity āha ---
sādhyeti |
yad vā katham anaikāntiko bhavatīty āha ---
yasmād iti hetupañcamī | aikāntikapratiṣedhenānyaḥ pratipattihetur ukto
nañety abhiprāyeṇāha --- saṃśayahetur iti | tena nāsiddhasya
tathātvaprasaṅgaḥ | atha vaikāntaniyatatvād eka ity anta iti ca niścayaḥ proktaḥ
| tathā hi sarvo 'yaṃ padārthabheda
[DhPr 196]
tam
udārahati ---
yathā śabdasya anityatvādike dharme sādhye
prameyatvādiko dharmaḥ sapakṣavipakṣayoḥ sarvatra ekadeśe vā
vartamānaḥ
III-67
yathetyādinā
| anityatvam ādir yasyā 'sau[518] anityatvādike dharmaḥ |
ādiśabdād aprayatnānantarīyakatvaṃ prayatnāntarīyakatvaṃ [519]nityatvaṃ
ca parigṛhyate | prameyatvam ādir yasya sa prameyatvādikaḥ |
ādiśbadād anityatvam, punar anityatam, amūrttatvaṃ ca [520]gṛhyate |
śabdasya dharmiṇo 'nityatvādike dharme sādhye prameyatvādiko dharmo
'naikāntikaḥ | caturṇām api [521]hi vipakṣe 'sattvam asiddham
|
__________NOTES__________
[518] yasya so
'nitya-
[519] nityatvaṃ --- om.
[520] gṛhyante
[521] hi --- om.
___________________________
tathā hi --- anityaḥ
śabdaḥ prameyatvāt [522]ghaṭavad ākāśavad iti prameyatvṃ sapakṣavipakṣavyāpi
|
__________NOTES__________
[522] prameyatvāt, ākāśāśavat
ghaṭavad iti
___________________________
apraytnānantarīyakaḥ
śabdo 'nityatvāt, vidyudākāśavad [523]ghaṭvac ca --- ity anityatvaṃ
sapakṣaikadeśavṛtti --- vidyudādāv asti, nākāśādau; [524]vipakṣayāpi ---
[525]prayatnānantarīke sarvatra bhāvāt[526]
|
__________NOTES__________
[523] kāśaghaṭava-
[524]
ita ārambha `nākāśādau' paryantaḥ pāṭho nāsti
[525] -vyāpi sarvatra
prayatnānantarīyake bhāvāt
[526] anityatvasya --- ṭi-
___________________________
anityatvāt
prayatnānantarīyakaḥ śado ghaṭvad vidyudākāśavac ca --- ity anityatvaṃ
vipakṣaikadeśavartti --- vidyudādāv asti nākāśādau | sapakṣavyāpi[527] sarvatra
prayantānantarīyake bhāvāt[528]
|
__________NOTES__________
[527] -vyāpi sapakṣe
sarvatra
[528] sādhyaiḥ saha kramāt yojyate --- ṭi-
___________________________
nityaḥ śabdo 'mūrttatvād
ākāśaparamāṇuvat[529], karmaghaṭavac ca | ity amūrtatvam ubhayaikadeśavṛtti ---
ubhayor ekadeśa ākāśe karmaṇi ca vartate | paramāṇau tu sapakṣaikadeśe ghaṭādau
ca vipakṣaikadeśe na vartate | mūrttatvāt ghaṭapramāṇuprabhṛtīnām
|
__________NOTES__________
[529] nityatvasya ---
ṭi-
___________________________
nityās tu paramāṇvo[530]
vaiśeṣikair abhyupagamyante | tataḥ sapakṣāntargatāḥ
|
__________NOTES__________
[530] vaiśeṣikair apy
abhyupa-
___________________________
ekasminnā(nna)nte
'vatiṣṭhate --- nityo vā 'nityo vetyādirūeṇa | sa prayojanam asya sa tathā | na
tathā 'naikāntikaḥ ||
vipakṣe 'sattvam asiddhaṃ sarvatreti
draṣṭavyam | [68b] "sad akāraṇavan nityam" [vai-sū-4.1.1.] iti nityalakṣaṇayogān
nityā iṣṭāḥ paramāṇavaḥ ||
[DhPr 197]
asya
caturvidhasya pakṣadharmasyāsattvam asiddhaṃ vipakṣe | tato 'naikāntikatā
||
tathā --- asya eva rūpasya sandehe apy anaikāntika eva
III-68
yathā cāsya rūpasyāsiddhāv anaikāntikas tathā
asyaiva vipakṣe 'sattvākhyasya[531] rūpasya saṃdehe
'naikāntikaḥ
||
__________NOTES__________
[531]
-khyarūpasya
___________________________
yathā asarvajñaḥ kaścid
vivakṣitaḥ puruṣo rāgādimān veti sādhye vaktṛtvādiko dharmaḥ
sandigdhavipakṣavyāvṛttikaḥ
III-69
yatheti
| asarvajña ity asarvajñatvaṃ sādhyam | kaśiad vivakṣita iti
vaktur abhiprataḥ puruṣo dharmī | rāgā ādir yasya dveṣādeḥ sa rāgādiḥ |
sa yasyāsti sa rāgādimān iti dvitīyaṃ sādhyam | [532]vāgrahaṇaṃ
rāgādimattvasya pṛthak sādhyatvakhyāpanārtham | tato 'sarvajñatve rāgādimattve
vā[533] sādhye prakṛte vakṭrtvaṃ --- vacanaśaktis tadādir
yasyonmeṣanimeṣādeḥ sa vaktṛtvādiko dharmo 'naikāntikaḥ
|
__________NOTES__________
[532] veti graha-
[533]
-mattve ca sādhye
___________________________
sandigdhā[534] vipakṣā
vyāvṛttir yasya sa tathoktaḥ | asarvajñatve sādhye sarvajñatvaṃ vipakṣaḥ |
tatra vacanādeḥ sattvam asattvaṃ vā sandigdham | ato na jñāyate kiṃ[535] vaktā
sarvajña utāsarvajña ity anaikāntikaṃ vaktṛtvam
|
__________NOTES__________
[534] saṃdigdhavi-
[535]
kiṃ --- om.
___________________________
nanu ca sarvajño
vaktā nolpalabhyate tat kathaṃ vacanaṃ sarvajñe sandigdham? ata
eva
[536]`sarvajño vaktā na upalabhyate' ity evaṃprakārasya
anupalambhasya adṛśyātmaviṣayatvena[537]sandehahetutvāt |[538] tato
asarvajñaviparyayād vaktṛtvāder vyāvṛttiḥ sandigdhā
III-70
__________NOTES__________
[536]
sarvatraikadeś vā sarvajño
[537] saṃdehe hetu-
[538] -tvād asarva-
___________________________
`sarvajño vaktā na
upalabhyate' ity evaṃ prakārasya --- [539]evaṃjātīyasyānupalambhasya
saṃdehahetutvāt | kuta ity āha --- adṛśya[540] ātmā viṣayo yasya tasya bhāvo
'dṛśyātmaviṣayatvaṃ tena sandehahetutvam
|
__________NOTES__________
[539] -jātīyakasya
[540]
-adṛśyātmā
___________________________
dveṣāder
ityādigrahaṇena mohāder grahaṇam ||
ata evānupalambhamātrād eveti
siddhāntī | amum evārthaṃ mūlena saṃsyandayann āha --- sarvajña iti |
tenādṛśyaviṣayatvena hetunā sandehahetutvaṃ sandehahetutvād iti |
hetupañcamīm idānīṃ vyācaṣṭe --- yata iti ||
[DhPr
198]
yato 'dṛśyaviśeṣayo 'nupalambhaḥ saṃdehahetur[541] na
niścayahetus tato 'sarvajñavipakṣāt sarvajñād vaktṛtvāder vyāvṛttiḥ saṃdigdhā
||
__________NOTES__________
[541]
saṃśayahetur
___________________________
nānupalambhāt
[542]sarjñe vaktṛtvam asad brūmaḥ | api tu sarvajñatvena saha vaktṛtvasya
virodhāt | etan na[543] |
__________NOTES__________
[542]
-bhāt saṃdigdhe vaktṛ-
[543] etan na --- om.
___________________________
vaktṛtvasarvajñatvayor
virodhābhāvāc ca yaḥ sarvajñaḥ sa vaktā na bhavatīty adarśane 'pi vyatireko na
sidhyati, saṃdehāt
71
vaktṛtvasarvajñatvayor virodho nāsiti |
virodhābhāvāc ca kāraṇād vyatireko na sidhyati --- iti saṃbandhaḥ
|
vyāptimantaṃ vyatirekaṃ darśyati --- yaḥ sarvajñaḥ iti |
sādhyabhāvarūpaṃ sarvajñatvam anūdya [544] `sa vaktā na bhavati'
iti sādhanasya vakṛtvasyābhāvo vidhīyate | tena sādhyābhāvaḥ sādhanābhāve
niyatatvāt [545]sādhanābhāvena vpyāta ukta iti | vyāptimānīdṛśo vyatireko
virodhe sati vaktṛtvasarvajñatvayoḥ sidhyet | na cāsti virodhaḥ | tasmān na
sidhyatīti[546] | kuta ity āha --- saṃdehāt | yato virodhābhāvaḥ,
tasmāt saṃdehaḥ | sandehād vyatirekāsiddhaḥ
||
__________NOTES__________
[544] na sa vaktā
bhavati
[545] sādharmyabhāvena
[546] sidhyati | kutaḥ
___________________________
kathaṃ
virodhābhāvaḥ?
dvividho hi padārthānāṃ virodhaḥ
III-72
[547]hīti yamād dvividha eva
virodho nānyaḥ, tasmān na vaktṛtvasarvajñatvayor virodhaḥ
||
__________NOTES__________
[547] hir yasmādarthedvivi-; hir
yasmāt
___________________________
kaḥ punar asau dvividho
virodha ity āha ---
avikalakāraṇasya bhavato anyabhāve
abhāvād[548][549]virodhagatiḥ
III-73
__________NOTES__________
[548] bhāvaḥ |
abhā-
[549] gatir iti
___________________________
avikalakāraṇasyeti |
avikalāni samagrāṇi kāraṇāni yasya sa tathoktaḥ | yasya kāraṇavaikalyād abhāvo
na tasya kenacid api virodhagatiḥ | tadartham
avikalakāraṇagrahaṇam|
nanu ca yasyāpi kāraṇasākalyaṃ
tasyāpi nivṛttir aśakyā kenacid api karttum | tat kuto virodhagatiḥ? evaṃ tarhi
avikalakāraṇasyāpi yatkṛtāt kāraṇavaikalyād abhāvas tena virodhagatiḥ
|
yasyetyadināvikālakāraṇasya phalaṃ varṇayati | evaṃ
tarhīty uttaram | tarhi tasmin kāle | evaṃ boddhavyam ity arthaḥ |
api sambhāvanāyām | nyāyabalād evaṃ sambhāvayāma ity ārthaḥ |
virodhasya gatiḥ pratipattiḥ |
[DhPr
199].
tathā ca sati yo yasya viruddhaḥ sa tasya kiñcit kara eva |
tathā hi --- śītasparśasya janako bhūtvā śitasparśāntarajananaśaktiṃ
pratibadhnan śītasparśasya nivarttako viruddhaḥ | tasmād dhetuvaikalyakārī
viruddho janaka eka nivartty asya | sahānavasthānavirodhaś cāyam | tato
viruddhayor ekasminn api kṣaṇe sahāvasthānaṃ pariharttavyam | dūrasthayor
virodhābhāvāc ca nikaṭsthayor eva nivarttyanivarttakabhāvaḥ
|
tasmād yo yasya nirvarttakaḥ sa taṃ yadi paraṃ tṛtīye kṣaṇe
nivarttayati | prathame kṣaṇe sannipatann asamarthavasthādhānayogyo[550] bhavati
| dvitīye viruddham
asamarthaṃ karoti | tṛtīye tv asamarthe nivṛtte
taddeśam ākrāmati |
__________NOTES__________
[550]
sthādhāne yogyo;
-sthānayogyo
___________________________
tatrāloko gatidharmā
krameṇa jalataraṅganyāyena [551]deśam [552]ākrāman yadā 'ndhakāranirantaram[553]
ālokakṣaṇaṃ janayati tadā ''lokasamīpavarttinam andhakāram asamarthaṃ janayati |
tato 'sāmarthyaṃ tasya yasya samīpavarttyālokaḥ | [554]asamarthe nivṛtte
[555]taddeśo jāyata āloka ity evaṃ krameṇā ''lokenāndhakāro 'paneyaḥ |
tathoṣṇasparśena śītasparśo nivarttanīyaḥ
|
__________NOTES__________
[551] taddeśamā-
[552]
ākrāmayan
[553] kāre nir-
[554] asamarthye, asāmarthye
[555] tādṛśo
___________________________
kim ataḥ
siddham ity āha tathā ceti kāraṇavaikalyakāriṇo virodhāvagamaprakāre sati
| kiñcitkaratvam eva tathā hītyādinā darśayati | yathā cāsya
janakatvaṃ tathānantaram eva vyaktīkariṣyate |
nanu kiṃ
katipayakṣaṇasahitayoḥ paścān nivarttyanivarttakabhāvena virodho 'tha vānyathety
āśaṅkyāha saheti | co yasmāt tatas tasmāt | na kevalaṃ
bahuṣu kṣaṇeṣv ity apiśabdaḥ | sahāvasthānam ekatra sthitiḥ |
nikaṭāvasthānaṃ tu na pariharttavyam iti buddhistham | pariharttavyaṃ
nāṅgīkarttavyam | tayor ekasminn api kṣaṇe sahasthityabhāvāt katham evam
aṅgīkriyate ? ata eva | na sahasthitayoḥ paścād virodha iti vā kṛtam anena
|
yady evaṃ kvacit pradeśe varttamāna ālokas trilokīvyavasthitāni tamāṃsy
anenaiva krameṇāpanayed iti na kvacit tamāṃsy avatiṣṭherann ity āha ---
nikaṭasthayor iti yayor nivarttyanivarttakabhāvo dṛṣṭas tayor
nikaṭasthayor eva na tu nikaṭasthayor avaśyaṃ nivarttyanivarttakabhāva ity
asyārtho draṣṭavyaḥ | tayor eva kathaṃ tathābhāva ity āśaṅkāyāṃ
dūrasthayor iti yojyam | co 'vadhāraṇe | yataḥ kiñcitkarasyaiva
nivarttakatvaṃtasmād hetoḥ paraṃprakṛṣṭaṃ yathā bhavati | etad evopapādayann āha
--- prathama iti sanniyatan nikaṭībhavan nivarttaka iti prakaraṇāt |
asamarthā copādeyakṣaṇanirmāṇe aśaktāvasthā yasyāndhakārakṣaṇasya
tasyādhānam utpādanam, tatra yogyaḥ samartho bhavati | dvitīye
kṣaṇe ity anuvarttate | viruddham andhakārasamarthaṃ
sajātīyakṣaṇāntarajananākṣamaṃ karoti | tṛtīye kṣaṇe 'samarthe
tasmin
[DhPr 200]
yadā tv ālokas tatraivāndhakāradeśe
janyate tadā yataḥ kṣaṇād andhakāradeśasyālokasya janakaḥ[556] kṣaṇaḥ utpadyate
tata evāndhakāro 'ndhakārāntarajananāsamartha[557] utpannaḥ | [558]tato
'samarthāvasthājanakatvam eva nivarttakatvam
|
__________NOTES__________
[556] janakakṣaṇaḥ
[557]
andhakārāntarāsarthaḥ; andhakārāntarājananāsarthaḥ
[558] tato
'sāmarthyāva-
___________________________
ataś
ca yasmin kṣaṇe janakas tatas tṛtīye kṣaṇe nivṛtto viruddho yadi śīghraṃ
nivarttate |
janyajakabhāvāc ca [559]santānyor virodho na kṣaṇayoḥ
| yady api ca na santāno nāma vastu tathāpi santānino vastubhūtāḥ | tato 'yaṃ
paramārthaḥ na kṣaṇayor virodhaḥ | api tu
bahūnāṃ
__________NOTES__________
[559]
santanayoḥ
___________________________
vandhyakṣaṇe
nivṛtte svarasato niruddhe taddeśaṃ tasyāsamarthakṣaṇasya deśaṃ sthānam
ākrāmati, taddeśo bhavati nivarttaka ity arthāt |
iha kaścin nivarttaka
āloko yām eva diśam ākrāmati taddigvarttinam eva svaviruddhaṃ gatikrameṇaiva
nivarttayati | kaścit punar viruddhāvaṣṭabdha eva deśe samutpannamātra
evānekadigvarttinaṃ viruddhaṃ jhaṭiti nivarttayati | tatra na jñāyate kasya
kathaṃ kiñcitkaratayā nivarttakatvam ity āha tatreti vākyopakṣepe | deśam
abhimataṃ sthānam ākrāmaṃs taddeśo bhavann āloka ity arthaḥ |
andhakāranirantaram andhakārāvyavahitam | ālokasamīpavarttinam iti
tajjanyamānālokasamīpavarttinam | asamartham andhakārāntarajananāśaktaṃ
janayati| yata evaṃ tatas tasya janakatvam | tatas tasmāt
samīpavarttyāloka iti gatidharmeti draṣṭavyam | asāmarthyaṃ
copādeyakṣaṇopajananaṃ pratīti prastāvād avaseyam | asamarthe tasminn
andhakāre nivṛtte svarasato viruddhe (niruddhe) sati | so
'samarthāndhakārakṣaṇadeśo deśo yasya sa tathā jāyate ālokaḥ |
itis tasmāt | evam anantaroktena krameṇa paripāṭyā
gatidharmālokas taddeśākramaṇāya sannipatann asamarthāvasthādhānayogyo
bhavati | dvitīye kṣaṇe 'samarthaṃ janayati | tṛtīye taddeśo jāyata ity
anantaroktaḥ kramo vibhajya yojanīyaḥ |
amum eva kramam anyatrādiśann āha
--- tatheti | yathā ālokāndhakārayor nivarttyanivarttakabhāvas tena
prakāreṇa uṣṇasparśena gatidharmeṇa dṛṣṭāntavaśād draṣṭavyam
|
gatidharmaṇas tāvad ālokasyāyaṃ kramaḥ |
viruddhākrāntadeśamadhyotpannasya kīdṛśa ity āha yadeti | tur
viśeṣaṇārthaḥ | yataḥ kṣaṇād ālokasya janakaḥ kṣaṇa utpadyate |
kīdṛśasyālokakaṇasyety āha andhakāreti | andhakāradeśasya
nivarttyāndhakārasambandhī deśo yasya sa tathā tata eva
tamodeśālokotpādakṣaṇayor ekasāmagryadhīnatām āha | yato
'ndhakāradeśālokahetūtpādakasya kṣaṇasya vandhyāndhakārādhāyakatvato hetor
avidyamānaṃ sajātīyajanmani sāmarthyaṃ yasyā avasthāyā andhakārasambandhinyāḥ sā
tathā | tajjanakatvam evālokasyeti prakaraṇāt |
atrāpi tṛtīye kṣaṇe paraṃ
nivarttakatvam iti darśayann āha ataś ceti | co 'vadhāraṇe |
atrāpi prathame kṣaṇe 'ndhakāradeśālokahetūtpādakaḥ kṣaṇaḥ samudbhavann
evāndhakārāsamarthāvasthātaddeśālokahetujananayogyo
[DhPr
201]
kṣanānām | yataḥ satsu dahanakṣaṇeṣu pravṛttā api śītakṣaṇā
nivṛttidharmāṇo bhavantīti santānayor nivarttyanivarttakatvanimitte ca virodhe
sthite sarveṣāṃ paramāṇūnāṃ saty apy ekadeśāvasthānābhāve na virodhaḥ,
itaretarasantānānivarttanāt teṣām | gatidharmā cāloko [560]yāṃ diśam ākrāmati
[561]taddigvarttino virodhisantānān nivarttayati | tato 'pavarakaikadeśasthā
pradīpaprabhā [562]'ndhkāranikaṭavarttiny apināndhakāraṃnivarttayati
andhakārākrāntāyāṃdiśy ālokakṣaṇāntarajananāsāmarthyāt |
kāraṇāsāmarthyahetutvakṛtaṃ[563] santānaniṣṭham eva virodhaṃ darśayatā
[564]bhavata iti kṛtam | bhavataḥ prabandhena[565] pravattamānasya
[566]śītasparśasantānasyābhāvo 'nyasyoṣṇasantānasya bhāve satīti
|
__________NOTES__________
[560] diśaṃ krāma-
[561]
tad vivarttinaḥ
[562] andhakārāyākrāntāyāṃ
[563] hetukṛtaṃ
[564] bhavateti
[565] -ndhena vartta-
[566] -sya santāna-
___________________________
bhavati
| dvitīye 'ndhakāradeśālokotpādakakṣaṇaviruddhān andhakārān asamarthān janayati
| tṛtīye tv asamartheṣu nivṛtteṣu taddeśa āloko jāyata iti pratyetavyam | tathā
śītākrāntadeśamadhyotpannenoṣṇasparśena sthitadharmaṇā tathaiva śītasparśo
nivarttanīya ity api draṣṭavyam |
nanu ca yenālokakṣaṇena
sannipati(pata)tāndhakārakṣaṇo 'samartho na tena taddeśa ākramyate | yena
cākramyate na tenāsamartho janyate | tathā yo 'ndhakāras tatsannipatanakālabhāvī
nāsau tadviruddhaḥ | yaś cāsamarthas tajjanmā so 'pi tajjanyatvād avirodhī | ye
cānutpattidharmāṇas te 'py asattvāt kathaṃ tair viruddhā ity āśaṅkyāha
janyajanakabhāvād iti | co 'vadhāraṇe santānayor ity asyānantaraṃ
draṣṭavyaḥ |
ayam āśayaḥ --- janyajanakabhāvaviśeṣa evāyaṃ
nivarttyanivarttakabhāvaḥ arvāgdarśī ca na kṣaṇayoḥ kāryakāraṇabhāvaṃ
vibhāvayituṃ vibhavati | api tu santānayos tato 'ndhakārakṣaṇaprabandham
ekatvenāvasāya nivarttyaṃ viruddham adhyavasy ālokakṣaṇaprabandhaṃ
caikatvenādhimacya tad virodhinam adhimuñcatīti |
paramārthadṛṣṭyā
cedaṃ kṣaṇollekhenākhyāyate | na tu lokasthityāśrayeṇa | na tarhi paramārthato
virodha iti cet | kiṃ vai kāryakāraṇabhāvaviśeṣa evaivaṃvidho na vidyate,
yenaivaṃ vaktum adhyavasito bhavān iti ? etac cānantaram eva nirūpayiṣyate
|
nanu na santānivyatirekeṇa santāno nāmānyaḥ sambhavī | tat kathaṃ
dvayoḥ santānayor virodha ucyata ity āha yady apīty anumatau | yataḥ
santānino vastubhūtāḥ santi tato hetor ayaṃ vakṣyamāṇakaḥ | upapattim āha
yata iti | yasmād ga(śī)takṣaṇaprabandhasyābhāvān nivṛttidharmakatvam |
tathā yataḥ satsv āloke(ka)kṣaṇeṣu pravṛttāpy andhakārakṣaṇān(-ṇā)
nivṛttidharmāṇo bhavantīti draṣṭavyam |
andhakārādikṣaṇaprabandhasya[567](ālokādikṣaṇaprabandhasya)
ālokādikṣaṇaprabandhena saha virodha iti prakaraṇārthaḥ
|
__________NOTES__________
[567] koṣṭhakāntargataḥ pāṭhaḥ
vyarthaḥ --- saṃ-
___________________________
[DhPr
202]
ye tv āhur na virodho vāstava iti ta idaṃ vaktavyāḥ --- yathā
na niṣpanne kārye kaścij janyajanakabhāvo
yadi yena saha
yasyaikadeśāsthitinaṃ bhavati tena tasya sahānavasthānalakṣaṇo virodhas tarhi
sarva eva paramāṇavaḥ sapratighatvād anyonyadeśaparihāreṇa varttanta iti
sarveṣām eva paramāṇūnām ayaṃ virodhaḥ kin na vyavasthāpyata ity āśaṅkyāha ---
santānayor iti | co 'vadhāraṇe | hetum āha --- itaretareti | yataḥ satsv api
teṣu sarva eva santānena pravahanti tataḥ santānānivarttanaṃ teṣām |
nanu
yady ālokāndhakārayor nivarttyanivarttakabhāvena virodhas tarhi
pradīpamallikātalavartty eva varakātmāṇa nivarttī (?) andhakāras
tatsamīpavarttinālokena kin na nivarttyata ity āśaṅkyāha --- gatidharmeti | co
yasmādarthe | taddigvarttina evetyarthād draṣṭavyaḥ | yato yaddigabhimukhagatir
ālokas tadākramyamāṇadigvarttina eva virodhisantānān nivarttayati | tatas tasmāt
kāraṇāt |
kuto na nivarttayatīty āha andhakāreti | andhakārākrāntāyām ity
anena diśo 'nta(ndha)kārākrāntatvam ālokakṣaṇāntarājananāsāmarthyakāraṇaṃ noktam
| kin tarhi? vāstavānuvādaḥ kṛtaḥ | yā sā dig andhakārākrāntā dṛśyate tatra
tasya tajjananāsāmarthyād ity arthaḥ | anyathāndhakārākrāntatvam eva tasya na
syāt | ālokena samīpavarttināndhakārāpanayāsambhavād iti katham enaṃ saṃgaccheta
|
ayam atra paramārthaḥ --- dṛśyate tāvat kācid andhakāramātrā
nikaṭasthitenāpy ālokenānivarttitā | dṛśyaś cānyasyāvavarakavarttino
'ndhakārapracayasyocchedaḥ | tasmād ālokasyālokāntarajananāsāmarthyam anyatra tu
sāmarthaṃ tattvacintakair acintyatvāt pratītyasamutpādasya kalpyata iti | ata
eva yayor janyajanakabhāvena nivarttyanivarttakabhāvo nāsti tayoḥ
pradīpamallikāditalavarttyandhakāratadāsannālokayor virodhaḥ | prāyovṛttyā tu
tau virodhenāvabuddhyete | ata eva pūrvaṃ dūrasthayor virodhābhāvāc ca
nikaṭasthayor eva nivarttyanivarttakabhāvaḥ ity uktam, na tu nikaṭasthayor
nivarttyanivarttakabhāva eva iti | sati nivarttyanivarttakatve nikaṭasthayor eva
na tu nikaṭasthayor avaśyaṃ nivarttyanivarttakabhāvaḥ iti ca vyākhyātam eva
|
samprati janyajanakabhāvanibandhanaṃ santānagatam eva ca virodhaṃ
svayaṃ pratipāditam ācāryasyāpy abhipretam etad iti darśayann āha
kāraṇair iti (kāraṇeti) | kāraṇasya nivarttayitavyasya
śītasparśāder asāmarthyaṃ sajātīyakṣaṇanirmāṇe 'śaktatvaṃ tatra yad
dhetutvaṃ nivarttakasya tatkṛtaṃ tat prayuktam | ata eva
santānaniṣṭhaṃ santāne kṣaṇaprabandhe niṣṭhā
vyavasthāpyatayā paryavasānaṃ yasya taṃ darśayatā
prakāśayatācāryeṇety arthāt |
ye punaḥ śāntabhadrādayaḥ "na
tāvad ālokāder utpannenāndhakārādinā virodhaḥ, tasyātītatvenāsattvāt | na
cotpitsunā saha tasyāpy anāgatatayāsattvāt | nāpi varttamānena tasyāpi
tajjanmatayāvirodhitvāt | tasmān na virodho nāma dviṣṭhaḥ sambandho 'sti | kin
tu kālpanika eva | ata evācāryeṇa virodhagatir ity abhidhāyi | na
tu virodha" iti | iti vyākhyātavantas tān vacanabhaṅgyā nirācikīṛṣur āha ye
tv iti |
[DhPr 203]
nāma [568]dviṣṭho 'sti |
kāraṇapūrvikā tu kāryavṛttiḥ[569] | ato vāstava eva | tadvat na nivṛtte vastuni
kaścit [570]dviṣṭho nāma virodho 'sti | dahananimittaṃ tu śītasparśasya
[571]kṣāṇātarajananāsāmarthyam | ato[572] virodho 'pi vāstava eva
||
__________NOTES__________
[568] dṛṣṭo 'sti
[569]
kāryapravṛttiḥ
[570] kaścid iṣṭo; kaścid dṛṣṭo
[571] kṣaṇāntarāsāma-
[572] tato
___________________________
udāharaṇam āha
---
śītauṣṇasparśavat
III-74
[573]śītaś
coṣṇaśaś catāv eva sparśau tayor iva | śitoṣṇasparśayor hi
pūrvavad virodho yojanīyaḥ
||
__________NOTES__________
[573] śītañ
co-
___________________________
dvtīyam api virodhaṃ darśayitum
āha
---
parasparaparihārasthitalakṣaṇatayā[574]vā[575]bhāvābhāvavat
III-75
__________NOTES__________
[574]
vā--- om.
[575] vā bhāvavat
___________________________
parasparasya[576] parihāraḥ
parityāgs tena sthitaṃ lakṣaṇaṃ rūpaṃ yayos tadbhāvaḥ
paraparaprihārasthitalakṣṇatā tayā[577]
|
__________NOTES__________
[576] parasparaṃ;
parasparapari
[577] tayā --- om.
___________________________
iha yasmin paricchidyamāne yad
vyavacchidyate tat paricchidyamānam avacchidyamānaparihāreṇa sthitarūpaṃ
draṣṭavyam | nīle ca paricchidyamāne tādrūpyapracyutir avacchidyate,
tadavyavacchede nīlāparicchedaprasaṅgāt | tasmād vastuno bhāvābhāvau
parasparihāreṇa sthitarūapau | nīlāt tu yad anyad rupaṃ tan nīlābhāvyabhicāri |
nīlasya dṛśyasya pītādāv upalabhyamāne 'nupalambhād
kāraṇapūrvikā
kāraṇatvenābhimatapadārthasattāpūrvikā kāryasya kāryatvenābhimatasya
vṛttiḥ pravṛttir bhāva iti yāvat | tur viśeṣaṇārthaḥ | yata evam
ato hetor vāstavaḥ pāramārthikaḥ | anyathā kāryakāraṇabhāvo 'py
avāstavo 'stv iti bhāvaḥ |
nanu kiṃ kāryakāraṇabhāvo 'pi dviṣṭhaḥ
sambandhaḥ kaścid iṣṭo yenaivam ucyata iti cet | na | kāraṇapūrvikāyāḥ
kāryavṛtter vāstavatvāt | ihāpi tarhi dahanādinimittaṃ śītasparśāder
jananāsāmarthyaṃ vāstavam astu | na tu virodhaḥ sambandha iti cet | na | etāvato
'nyasmāt kāryakāraṇabhāvād asya kāryakāraṇabhāvasya viśeṣarūpatvābhyupagamāt |
asmābhir apīdṛśa eva kāryakāraṇabhāvaviśeṣo virodha ity ucyata iti katham ayam
avāstavaḥ syād iti |
pūrvavat pūrvopadarśitavat
|
[DhPr 204]
abhāvaniściyāt | yathā ca
nīlaṃ[578] svābhāvaṃ pariharati, [579]tadvad abhāvāvyabhicāri pītādikam
apīti[580] | tathā ca bhāvābhāvayoḥ sākṣād virodhaḥ[581], vastunos tv
anyonyābhāvāvyabhicāritvād virodhaḥ
|
__________NOTES__________
[578] nīlam abhāvaṃ
[579]
tam iva abhāvavat --- ṭi-
[580] api | tathā
[581] virodhau;
sākṣādvirodhaḥ kaḥ kasya
___________________________
kasya
cānyatrābhāvāvasāyaḥ? yo niyatākāro 'rthaḥ[582], tasya | na tv
aniyatākāraḥ[583], kṣaṇīkatvādivat | kṣaṇīkatvaṃ hi sarvaṣāṃ nīlādīnāṃ
svarūpātmakam | ato na niyatākāram | [584]yataḥ kṣaṇikastvaparihāreṇa na kiñcid
dṛśyate |
__________NOTES__________
[582] arthaḥ, na
tu
[583] -kārp 'rthaḥ kṣa-
[584] ataḥ; `pratyantare yataḥ iti'
iti ṭippaṇaṃ varttate
___________________________
nanu
sarvam eva vastu sattvarajastamorūpeṇaikam iti katham anyonyarūpaparityāga ity
āha iheti | yad vyavacchidyate yatra paricchidyate |
aparicchedasyaiva vyavacchedarūpatvāt | avacchidyamānaparihāreṇa
vyavacchidyamānaparihāreṇa sthitaṃ vyavasthitaṃ rūpaṃ svarūpaṃ
yasya tat tathā | kim punar idaṃ prasiddham ity āha nīlam iti | co
yasmāt | tad eva rūpam tadrūpam, tadrūpam eva tādrūpyam tasya
pracyutir abhāvo vyavaharttavyaikarūpaḥ prasajyapratiṣedhātmā tuccharūpaḥ
| upapattim āha --- tadvyavaccheda iti | yata evaṃ tasmāt
kāraṇāt | yadi bhāvābhāvayor virodhaḥ, na tarhi nīlapītayoḥ sa syād ity āha
nīlād iti | tur viśeṣadyotakaḥ | abhāvāvyabhicāritvam eva
sādhayann āha --- nīlasyeti | bhavaty evaṃ nīlasya pītādāv abhāvaḥ, na tu
tatparihāreṇa tad vyavasthitam ity āha yatheti | co yasmādarthe |
nīlaṃ kartṛ svābhāvaṃ svabhāvaṃ (?) sa ca mānabhāvaś ca (?) taṃ na
vyabhicaratīti tathā | evaṃ sati kiṃ vyavasthitam ity āha tathā
ceti nīlasya sākṣāt svābhāvaparihāraprakāre tadavyabhicāritvād
arthāntaraparihāraprakāre ca sati |
na tu (nanu) yad
yadabhāvāvyabhicāri yat (tat) tat tena virudhyate | tasya na
tadātmakatvenābhāvāvasāyas tādātmyābhāva(ā)vasāyaphalatvād anyasya virodhasya |
tarhi kṣaṇikatvam api nīlābhāvāvyabhicāritvān nīlena viruddhyamānaṃ na
nīlātmakaṃ syāt | tad api nīlābhāvavad eva anyathā kṣaṇikatvaṃ nīlātmataiva syāt
| tathā ca yāvat kṣaṇikaṃ tāvan nīlam iti kṛtsnā trilokī nīlaiva syād iti manasi
nidhāyāha kasya ceti | tuśabdārthaś cakāraḥ |
paramukhena
praśnaṃ kṛtvā praśnavisarjanam āha ya iti | niyatasya
pratiniyatasya vastuna ākāraḥ svarūpam iti vigrahītavyam | etad eva
vyatirekamukheṇāha na tv iti | na punar aniyatasya
sarvavastusvarūpātmakasya | tad eva darśayati kṣaṇikatvādivad iti |
ādiśabdāt paramāṇumayatvādiparigrahaḥ | anenaitad āha ---
abhāvāvyabhicāritve 'pi niyatākāreṇa tena sama(m a)sya virodho nāniyatākāreṇeti
|
aniyatākāratvam asyopapādayann āha kṣaṇikatvaṃ hīti | hir
yasmādarthe | sanmātrānubandhitvāt kṣaṇikasyety abhiprāyaḥ | yata evam
ataḥ kāraṇāt | na tv ayam arthaḥ --- niyataḥ
pratiniyata
[DhPr 205]
yady evam abhāvo 'pi na
niyatākāraḥ | [585]katham niyatākāro nāma? yāvatā vasturūpaviviktākāraḥ kalpito
'bhāvaḥ | tato dṛṣṭaṃ kalpitaṃ vā niyataṃ rūpam anyatrāsad ity avasīyate[586] |
nāniyatam | evaṃ [587]nityatvapiśācādir api niyatākāraḥ kalpito dṛṣṭavyaḥ
| ekātmatvavirodhaś[588] cāyam | yayor hi [589]parasparaparihāeṇāvasthānaṃ tayor
ekatvābhāvaḥ |
__________NOTES__________
[585] kathaṃ na
niya-
[586] -trā 'sadavasīyate
[587] nityatve piśāca-
[588]
ekātmakatva-
[589] paraspareṇāva-
___________________________
ākāro
yasyeti | evaṃ hi kṣaṇikatvāder api niyatākāratvaṃ syāt | tathā hi
paramasaṅkucitakālavarttirūpatvena niyatākāratvāt | dharmottaro 'pi
kṣaṇikatvaṃ hi sarveṣāṃ nīlādīnāṃ svarūpātmakam iti bruvāṇo niyatākāra
ity atra ṣaṣṭhītatpuruṣam abhivyanakti itarathā kṣaṇikatvasya hi sarvo nīlādiḥ
svarūpam ity abhidadhyād iti | evañ cā (ca) kṣaṇikasyāpi na nīle 'bhāvāvasāyas
tasya sarvanīlādivastvātmakatvenāniyatākāratvāt | yena ca kṣaṇikaṃ kalpitaṃ na
tena pratiniyatavastvātmaka (kaṃ) kalpitam ata eva nīlagrāhi pratyakṣaṃ
kṣaṇikatvākṣaṇikatvayor udāsīnaṃ nīlamātre pramāṇam | tathā ca
nīlasyākṣaṇikatvaparihāreṇāvasthānaṃ kṣaṇikatvasiddheḥ prāṅ niścetum aśakyam iti
nyāyabalāt prāptam |
evañ cāvirodharūpavivecake dharmottare saty
api ye kecid dviṣyamānajalpamahodadhiprabhṛtayo virodhacodyaparijihīrṣayā
parasparaparihārasthitalakṣaṇaṃ virodhaṃ parihārīkurvanti tair ayaṃ kasya
cānyatrābhāvāvasā[yaḥ |] yo niyatākāro na tv aniyatākāraḥ kṣaṇikatvādir iti
dharmottarasya grantho na dṛṣṭo na cārthasya samīcīnidhisa (?) jñāta iti
lakṣyate |
yady ayam aparihāraḥ, kas tatra parihāra iti cet | yathaitat
parihriyate tathā viśeṣākhyāna evāsmābhir abhyadhāyīti tata
evāpekṣitavyam | iha punar aprakṛtatvān nocyata iti |
yadi niyatākāraṃ
vastu pariharati nāniyatākāram, tarhi bhāvo nābhāvaṃ parihṛtya tiṣṭhet
tasyāniyatākāratvād ity āśaṅkamāna āha yady evam iti | evañ ced
abhyupagamyate tadety arthāt | na kevalaṃ kṣaṇikatvādīty apiśabdaḥ |
katham iti siddhāntī |
yāvateti tṛtīyāntapratinirūpako
nipāto 'tra yasmād ity asyārtho varttate | vasturūpavivikto
dṛśyanīlādisvabhāvarahita ākāro yasyeti vigrahaḥ
|
kalpitagrahaṇenaitad āha nābhāvo nāma kaścit pramāṇasiddho 'sti
| kevalaṃ kalpikayā buddhyā tathā samāropita iti | yata evaṃ tasmād
dṛṣṭaṃ pramāṇāvagataṃ kalpitam āgamāśrayeṇānyathā vā samāropitam |
anyatra tato 'nyasmin nīlādau vāniyatam, na nīlādyātmakaṃ sat
tatraivāsa[d i]ty avasīyate | amum eva nyāyam anyatrādiśann āha
evam iti | yathābhāvo niyatākāra eva kalpito nāniyatākāra evaṃ nityatvam
api sarvakālāvasthāyitvalakṣaṇaṃ niyatākāram eva
[DhPr
206]
ata eva lākṣaṇiko 'yaṃ virodha ucyate | lakṣaṇaṃ rūpaṃ
vastūnāṃ prayojanam asyeti kṛṭvā | virodhena hy anena vastutattvaṃ vihbaktaṃ
vyavasthāpyate | ata eva dṛśyamāne rūpe yan niṣidhyate tad dṛśyam
evābhyupaghamya niṣidhyate tathā hi --- abhāvo 'pi piśāco 'pi yadā pīte
niṣeddhum iṣyate tadā dṛśyātmatayā niṣedhya iti dṛśyatvam abhyupagamya
dṛśyānupalabdher eva niṣedhaḥ | tathā ca sati rūpe paricchidyamāna ekasmiṃs
tadabhāvo dṛśyo vyavacchidyate | [590]yac ca tadabhāvavan
niyatākāraṃ
__________NOTES__________
[590] atha
yattadabhāvavat pā(pī)tād tat kathaṃ vyavacchidyate ity āha ---
ṭi-
___________________________
kalpitam, na tu sarvasya
nīlādeḥ | akṣaṇikatvaṃ tu sarvasya nīlādeḥ svarūpātmakaṃ
sarvasyaivānekakṣaṇasthāyitvāt | na cākṣaṇika eva nityaḥ, sato 'kāraṇasyākāśādeḥ
kiyata eva tathātvāt | tathā piśācatvam apy
asthisnāyumayasūcīvaktrādirūpasyaiva svarūpaṃ kalpitam iti | tasyāpi
nīlākāratvān nīlādinā (tā) | ayaṃ virodhaḥ | yad vā niyataḥ pratiniyata
ākāraḥ svabhāvo yasya sa tathā niṣedhenāniyatākāraḥ | tadā tu
sarvanīlādyanātmakatvasarvanīlādyātmakatve niyatākāratvāniyatākāratve vācye |
tena na kṣaṇikatvādau niyatākāratvasya prasaṅgaḥ | sarveṣāṃ svarūpātmakam
iti ca vivaraṇam arthabhedena neyam iti |
nanu cānenāpi virodhena
virodhinoḥ sahāvasthānaṃ niṣidhyate | pūrveṇāpi parasparaparihāravasthānaṃ
pratipādyata iti katham anyonyānyāntarbhāva ity āśaṅkyāha ekātmatveti |
co yasmādarthe | viruddhayor ekātmaniṣedhako virodha ekātmavirodha
uktaḥ | katham asya tathātvam ity āha --- yayor iti | hir
yasmādarthe |
yata etena virodhena viruddhayor ekātmatvaṃ niṣidhyate
ata evāsmād eva kāraṇāt | katham īdṛśo virodho bhavatā
lākṣaṇikaśabdenābhidhīyate ity āha lakṣaṇam iti | vibhaktasvarūpaṃ
prayojanaṃ vyavasthāpyatayā sādhyam, prayujyate anena iti vā prayojanaṃ
prayojakasya | iti kṛtvā evaṃ vyutpādya īdṛśyā vyuttpattyeti yāvat
|
katham etat prayojanam ity āha virodheneti | hīti
yasmāt | vibhaktam anyena vibhaktaṃ yato 'neneti virodhena nīlāder
vibhaktarūpavyavasthāpanād anyena sahaikātmyaṃ niṣidhyate | ata evāsmād
eva kāraṇāt | dṛśyamāne rūpe pratīyamāne vastusvarūpe yan
niṣidhyate dṛśyamānātmakatvena pratiṣidhyate |
nanu dṛśye vastuni
dṛśyāntarasya dṛśyatvābhyupagamapūrvako niṣedho yukto na tv adṛśyasyety
āśaṅkyāha tathā hīti | na kevalaṃ bhāva ity apiśabdaḥ | na kevalam
abhāva ity apiśabdaḥ | dṛśyātmatayā dṛśyapītātmatayā niṣedhyo
niṣedhārhaḥ, nāyaṃ dṛśyamānaḥ pītaḥ, abhāvaḥ piśāco vā
tādrūpyeṇāpratibhāsanād ity evaṃ niṣedhād ity abhiprāyaḥ | itir hetau |
dṛśyānupalabdher evānyasya tādātmyenānyasmin niṣedhaḥ |
atha syāt
pratyakṣam evātra nīlasya pītātmatābhāvavyavahāraṃ karoti | tat kim evam ucyate
? athoktam etad adṛṣṭānām api sattvasaṃjñayā na śakto vyavahārayitum iti cet |
na | iha tādātmyaniṣedhāt |
[DhPr 207]
rūpaṃ tad api
dṛśyaṃ vyavacchidyate | tataḥ svapracyutivat pracyutimanto 'pi vyavacchinnā iti
ye parasparaihārasthitarūpāḥ sarve te 'nena niṣddhaikatvā iti | saty api cāsmin
virodhe sahāvasthānaṃ syād api |
tato bbinnavyāpārau virodhau |
ekena virodhena śītoṣṇasparśayor ekatvaṃ vāryate | anyena sahāvasthānam |
binnaviṣyau[591] ca | sakale vastuny avastuni ca parasparaparihāravirodhaḥ |
vastuny eva katipaye [592]sahānavasthānavirodhaḥ | tasmād bhinnavyāpārau
bhinnaviṣayau ca | tato nānayor anyonyāntarbhāva iti
||
__________NOTES__________
[591]
bhinnapravṛttivaiṣayau
[592] sahāvasthāna-
___________________________
sa ca dvividho api virodho
vaktṛtvasarvajñatvayor na sambhavati
III-76
ādheyaniṣedhe
hy ayaṃ nyāyo na tu dṛśyamānātmatāniṣedha iti | satyam etat | kevalam
atyantavimūḍham praty etad uktam ity adoṣaḥ | kim evaṃ sati siddhim ity āha
tathā ca tati ekātmyaniṣedhe sarvasya dṛśyātmatayā niṣedhaprakāre
sati | tadabhāvas tasya paricchidyamānasya svarūpasya nīlāder abhāvas
tadabhāvo dṛśyo dṛśyātmakaḥ [71b] san vyavacchidyate tādātmyena
niṣidhyate | ayaṃ dṛśyātmano nīlo nābhāvaḥ tuccharūpeṇa
abhāvarūpeṇāpratibhāsanād iti kṛtvā dṛśyamānarūpātmatayā niṣedhād iti bhāvaḥ
|
bhavatu paricchidyamānābhāvasya dṛśyasya vyavacchedas tadavyabhicāriṇas
tu niṣedhe kā vārttety āha yac ceti | apiśabdārthaś cakāraḥ |
tadabhāvo vidyate 'syeti tathā |
yati tadabhāvavāṃs tādātmyena
pratiṣidhyate tarhi kṣaṇikatvam api pūrvokteṇa nyāyena nīlābhāvavad iti tad api
tādāmyatayā vyavacchedyaṃ syād ity āha niyatākāram iti | etac ca pūrvam
eva kṛtavyākhyānam | yato dvayor apy abhāvatadvator dṛśyamānātmatayā niṣedhād
dṛśyayor eva niṣedhas tatas tasmāt svapracyutir iva svābhāva iva
vyavacchinnā niṣiddhatādātmyāḥ | itis tasmāt |
sarvagrahaṇaṃ kārtsnyapratipādanārtham | aneneti virodhena
niṣiddham ekatvaṃ yeṣām iti vigrahaḥ | virodhe
parasparaparihārasthitātmalakṣaṇe sahaikatra lokapratītisiddhe deśe
'vasthānaṃ sthitiḥ syāt | apiḥ sambhāvanāyām | yasmād anena
virodhena naikatrāvasthānaṃ niṣiddhyate kin tv ekātmakatvam | pūrveṇa
caikatrāvasthānaṃ na tv ekātmakatvam |
tataḥ kāraṇād bhinnau
nāmabhūtau vyāpārau yayos tau tathoktau | bhinnavyāpāratvam evāṇayor
eketyādinā sphuṭayati | na kevalaṃ vyāpārabhedād anayor bhedenopanyāsaḥ |
kin tu viṣayabhedād apīty āha bhinnaviṣayau ceti | na kevalaṃ
bhinnavyāpārau bhinnaviṣayāv apīty apiśabdārthaś cakāraḥ |
bhinnaviṣayatvam eva darśayann āha sakala iti ||
bhavatūktalakṣaṇo
dvividha eva virodhaḥ | tathāpy anayor anyatara eva virodho
vaktṛtvasarvajñatvayor bhaviṣyatīty āha sa ceti | co yasmāt so
'yam anantarokto dvividho nāsti | apir atiśaye |
[DhPr
208]
sa cāyaṃ dvividho 'pi virodho vaktṛtvaṃ ca
sarvajñatvaṃ ca tayor na sambhavati | na hy avikalkāraṇāsya
sarvajñatvasya vaktṛtvabhāvād abhāvagatiḥ[593] | sarvajñatvaṃ hy adṛśyam |
adṛṣṭasya cābhāvo nāvasīyate | tato nānena virodhagatir bhavati
|
__________NOTES__________
[593] gatir
iti
___________________________
na ca vaktṛtvaparihāreṇa
sarvajñatvam avasthitam | kāṣṭhādayo hi[594] vaktṛtvaparihṛtāḥ | teṣām api
sarvajñatvaprasaṅgāt | nāpi sarvajñatvaparihāreṇa vaktṛtvam | kāṣṭhādīnām api
vaktṛtvaprasaṅgāt | tata evāvirodhād [595]vaktṛtvavidher na sarvajñaniṣedhaḥ
||
__________NOTES__________
[594] -dayo 'pi vaktṛ; -dayo
'pi hi vaktṛ
[595] vidhāne na sarva-
___________________________
syād etat --- yadi nāsty eva
virodho ghaṭapaṭayor iva syād api tayoḥ sahāv asthitadarśanam[596] |
sahāvasthityadarśanāt tu virodhagatiḥ | virodhāc[597] cābhāvagatir ityāśaṅkyāha
---
__________NOTES__________
[596] -darśanam | adarśanāt
tu
[597] virodhādabhā
___________________________
na
ca[598]aviruddhavidher anupalabdhāv apy abhāvagatiḥ
III-77
__________NOTES__________
[598]
na ca viruddha-
___________________________
tatrādyasya
tāvad abhāvaṃ na hītyādinā darśayati | hīti yasmāt | kuto
nābhāvagatir ity āha sarvajñatvaṃ hīti | hir yasmāt | adṛśyasyāpi
kiṃ nābhāvagatir ity āha adṛṣṭasyeti | co yasmādarthe | yata evaṃ
tatas tasmāt | anena vaktṛtvena virodhagatir nāsti tasya
sarvajñatvasyety arthāt |
dvitīyasya virodhasya [abhāvaṃ] pratipādayann
āha na ceti | caḥ pratiṣedhasamuccaye | upapattim āha
kāṣṭheti | hir yasmāt | kuto vaktṛtvaparihāreṇa sarvajñatvaṃ
nāvasthitam ity āha teṣām api kāṣṭhādīnāṃ sarvajñatvasya prasaṅgāt
prasakteḥ | kutas teṣāṃ tathātvaprasaṅga ity āśaṅkya yojanīyaṃ kāṣṭhādaya
iti | hir yasmāt | kāṣṭhādayo vaktṛtvena vacanaśaktyā
parihṛtās tyaktāḥ | vaktṛtvam eva sarvajñatvaparihāreṇa vyavasthitaṃ
bhaviṣyatīty āha nāpīti | apiḥ pratiṣedhasamuccaye | atrāpi tām
evopapattim āha kāṣṭheti | ihāpi kāṣṭhādayo hi sarvajñatvena parihṛtā iti
draṣṭavyam |
syād etat vaktṛtvasarvajñatvayoḥ
parasparaparihārasthitalakṣaṇatvāvirodhe 'pi kā kṣatir yena tanniṣedhaḥ kṛtaḥ |
tathā hy anyonyaparihāreṇāvasthāne 'pi yad vaktṛtvaṃ tat sarvajñatvaṃ mā bhūt,
sarvajñatvaṃ vā vaktṛtvam | tayos tv ekatrasthitir aviruddhaiva | tad anantaram
evoktam dharmottareṇa saty api cāsmin virodhe sahāvasthānaṃ syād
apīti |
tad etad asat | yeṣāṃ hi vaktṛtvasarvajñatvalakṣaṇau dharmiṇo
bhinnāv eva dharmau teṣām idaṃ śobhate na tu tathāgatānāṃ dharmadharmiṇor
vāstavam abhedam icchatām | tathā hi yadi vaktṛtvaṃ
sarvajñatvaparihṛtaṃ
[DhPr 209]
na
cāviruddhavidher iti anupalabdhāv apy nāyaṃ viruddhavidhiḥ yady
api[599] sahāvasthānānupalambhas tathāpi na tayor virodhaḥ | yasmān na
sahānupalambhamātrād virodho 'pi tu dvayor upalabhyamānayor
[600]nivartyanivartakabhāvāvasāyāt | tasmād anupalamdhāv api na vaktṛtvavidhe
viruddhavidhiḥ[601] | ato 'smān nānyasyābhāvagatiḥ
||
__________NOTES__________
[599] yady api ca
[600]
nirvatya-
[601] vaktṛtvavirodhiviruddhavidhiḥ
___________________________
tathā na vaktṛtvād
rāgādimattvagatiḥ | yato yadi vacanādi rāgādīnāṃ kāryaṃ syād vacanāde
rāgādigatiḥ syāt | rāgādinivṛttau vacanādinivṛttiḥ[602] syāt | na ca kāryaṃ |
kutaḥ ---
__________NOTES__________
[602]
vacananivṛttiḥ
___________________________
rāgādīnāṃ vacanādeś ca
kāryakāraṇabhāvāsiddheḥ III-78
rāgādīnāṃ vacanādeś ca
kāryakāraṇabhāvāsiddheḥ kāraṇān na kāryam |ato 'smān na gatiḥ ||
mā
bhūd rāgādikārya vacanaṃ sahacāri tu bhavati | tato rāgādau sahacāriṇi nivṛtte
nivarttate[603]vacanam ity āśaṅkyāha
---
__________NOTES__________
[603]
nivarttiṣyate
___________________________
arthāntarasya[604]cākāraṇasya
nivṛttau na vacanāder nivṛttiḥ
III-79
__________NOTES__________
[604]
vā kāraṇa-; vā
'kāraṇa-
___________________________
arthāntarasya
[605]cākāraṇasya nivṛttau sahacāritvadarśanamāteṇa nānyasya vacanāder
nivṛttiḥ | ato vaktṛtvaṃ bhaved rāgādivirahaś ca
||
__________NOTES__________
[605] vā kāraṇa-; vā
'kāraṇa-
___________________________
iti
sandigdhavyatireko[606]anaikāntiko vacanādiḥ
III-80
__________NOTES__________
[606]
sandigdhavyāvṛtte(tti) kā
'nai-
___________________________
syāt tadā vaktṛtvasya
vaktur abhedāt sarvajñatvasya ca sarvajñād, vaktaiva savajño na syāt, sarvajña
eva vā vakteti yuktam anayoḥ parasparaparihārasthitalakṣaṇatābhāvapratipādanam
iti |
yadi nāsty eva virodhaḥ sahānavasthāṇalakṣaṇa iti draṣṭavyam
| anyathā ghaṭapaṭayor dṛṣṭāntatā na syāt | upasaṃhāre cāyam artho
vyaktīkariṣyate | uktaṃ viruddhatve sahāvasthānādarśanaṃ kāraṇam, tat kim evam
ucyata ity āśaṅkyāha yady apīti | tathāpi tenāpi prakāreṇa |
ato hetor asmād vaktṛtvād anyasya sarvajñatvasya
nābhāvapatipattiḥ ||
yathā vaktṛtvād asarvajñatvagatir nāsti tathā
vaktṛtvād rāgādimattvasyāpi gatir nāstīti jijñāpayiṣur āha tatheti |
ādigrahaṇād dveṣādiparigrahaḥ |
rāgādiśabdasannidhānād
rāgādi sahacārīti boddhavyam | yathā
sandigdhavipakṣavyāvṛttikasādhanadoṣas tathā prāg evābhihitam iti na punar
ucyate ||
[DhPr 210]
itiśabdas tasmyādarthe |
[607]tasmād asarvajñatvaviparyayād vipakṣāt sarvajñatvād, rāgādimattvaviparyayād
arāgādimattvāt sandigdho vyatireko vacanādeḥ |[608] ato 'naikāntiko vacanādiḥ
||
__________NOTES__________
[607] tasmād
asarvajñatvāvītarāgatvaviparyayād vipakṣāt sarvajñatvā(tva)vītarāgādimattvāt
sandigdho; tasmād asarvajñarāgādimattvaviparyayāt vipakṣāt sarvajñatvād
arāgādimattvāc ca sandigdho
[608] vacanādiḥ
___________________________
evam ekaikarūpādisiddhasandehe
hetudoṣān ākhyāya dvayor dvayo rūpayor asiddhisandehe hetudoṣān vaktumāma[609]
āha ---
__________NOTES__________
[609]
kāmā
___________________________
dvayo rūpayor viparyayasiddhau
viruddhaḥ III-81
dvayor[610] iti | dvayo rūpayor
viparyayasiddhau sattyāṃ viruddhaḥ
||
__________NOTES__________
[610]
dvayo
___________________________
trīṇiṃ ca rūpāṇi santi | tato
viśeṣajñāpanārtham[611]āha ||
__________NOTES__________
[611]
jñānārtha-
___________________________
kayor dvayoḥ
III-82
kayor dvayor iti ||
viśiṣṭe rūpe darśayati
---
sapakṣe
sattvasya, asapakṣe ca asattvasya, yathā kṛtakatvaṃ prayatnānantarīyakatvaṃ ca
nityatve sādhye viruddho hetvābhāsaḥ
III-83
sapakṣe sattvasya, asapakṣe ca asattvasya
viparyayasiddhāv iti[612] sambandhaḥ | kṛtakatvam iti svabhāvahetuḥ |
prayatnānantarīyakatvam iti kāryahetuḥ[613] |
prayatnānantarīyakaśabdena[614] hi prayatnānantaraṃ janma jñānaṃ ca
prayatnānantarīyakam ucyate | janma jāyamānasya svabhāvaḥ | jñānaṃ jñeyasya
kāryam | tad iha prayatnānantaraṃ jñānaṃ[615] gṛhyate | [616]tena kāryahetuḥ
|
__________NOTES__________
[612] siddhir iti
[613]
kāryahetoḥ
[614] -katvaśa-
[615] prayatnānantarīyakatvagrāhakam --- ṭi-
[616] tataḥ kā-
___________________________
sarvān
aikānitikaprārān uktvā viruddhatvākhyaṃ hetudoṣam abhidadhāno
vārtikakārasyābhipāryam evam ityādinā darśayati
|
vyaktibhedavivakṣayā hetudoṣān iti bahuvacanenāha
||
viśiṣṭe rūpe dve darśayati | yadi dvāv api svabhāvahetū
tadā kiṃ dvayābhidhānena? ekenāpi svabhāvahetunā viruddhatvasya darśītatvād
ityāśaṅkya samarthanam āha --- kṛṭakatvam iti | nanu svabhāvahetutvena
prayatnānantarīyakatvam anyatra darśitam | tat katham anenaivam ucyata ity āha
--- prayatneti | hir yasmāt | prayatnasya
puruṣavyāpārasyānantaram avyavahitaṃ janma jñānaṃ ca tad viṣayam
ucyate |
[DhPr 211]
etau hetū nityatvae sādhye viruddhau
hetvābhāsau ||
kasmāt punar etau viruddhāv ity āha
---
anayoḥ sapakṣe asattvam, asapakṣe ca sattvam iti
viparyayasiddhiḥ[617]
III-84
__________NOTES__________
[617]
-ddhir iti
___________________________
anayor iti |
sapakṣe hi[618] nitye kṛtakatvaprayatnānantarīyakatvayor asattvam eva
niścitam | anitye vipakṣe eva sattvaṃ niścitam iti viparyayasiddhiḥ
||
__________NOTES__________
[618] hi ---
om.
___________________________
kasmāt punar viparyayasiddhāv
apy etau viruddhāv ity āha ---
etau ca sādhyaviparyayasādhanād
viruddhau III-85
etau ca sādhyasya nityatvasya
viparyayam --- anityatvaṃ sādhayataḥ | tataḥ[619]
sādhyaviparyayasādhanād viruddhau
||
__________NOTES__________
[619] tataḥ ---
om.
___________________________
yadi sādhyaviparyayasādhanād
viruddhāv etau, uktaṃ ca parārthānumāne sādhyam, na tv anuktam; iṣṭam ca anuktam
| ato 'nya iṣṭavighātakṛd ābhyām iti darśayann āha ---
[620]nanu ca
tṛtīyo api iṣṭavighātakṛd viruddhaḥ
III-86
__________NOTES__________
[620] tatra
ca
___________________________
nanu ca tṛtīyo api viruddha
utkaḥ[621]| uktaviparayayasādhanau dvau | tṛtīyo 'yam iṣṭasya
śabdenānuāttasya[622]vighātaṃ karoti viparyayasādhanād iti iṣṭavighātakṛd
||
__________NOTES__________
[621] pramāṇaviniścayādau
--- ṭi-
[622] vidhānaṃ
___________________________
tam
udāharati ---
yathā parārthāś cakṣurādayaḥ saṃghātatvāc
chayanāsanādyaṅgavad iti III-87
nanu
prayatnānantarīyaka[tva]śabda upāttas tat kiṃ
prayatnānānantarīyakaśabdasyārtha ucyate ity āha ---
prayatnānatarīyakatvam iti prayatnānantarīyakatvaśabdenāpi tad evoktaṃ
vastuta ity arthaḥ | tena śabdena dvayasyābhidhāne kadā
svabhāvasyābhidhānaṃ kadā kāryasyety āśaṅkya janmetyādinā vibhajate |
yato jñānasyāpy abhidhānaṃ tat tasmād iha viruddhodāharaṇaprakrame
|
anupalambhas tv anyor evāntarbhūtatvān na pṛthag upadarśitaḥ | etayor
udāhṛtayor eva so 'pi sujñāna iti bhāva unneyaḥ |
lakṣyate cāyam
ācāyasyāśayaḥ --- sapakṣāvṛttau satyāṃ vyāptyā'vyāptyā vā vipakṣavṛtto
viruddha eveti darśayitum ubhayopādānam | anyathā kṛtakatvamātre pradarśite
sapakṣāvṛttau vipakṣavyāpaka eva yaḥ sa viruddho na tu praytnānantarīyakavad yo
vipakṣavyāpīti śaṅkā syāt |
tathā
[DhPr
212]
yatheti | cakṣurādaya iti dharmī | paro 'rthaḥ
prayojanaṃ [623]parārthaḥ prayajakaḥ saṃskārya upakarttavyo yeṣām te
parārthāḥ --- iti sādhyam | samghātatvāt sañcitarūpatvād iti hetuḥ
| cakṣurādayo hi pramāṇusañcitirūpāḥ[624] | tataḥ saṃghātarūpā ucyante | śayanam
āsanaṃ cādir yasya tacchayanāsanādi | tad evāṅgaṃ puruṣopabhogāgatvāt |
ayaṃ vyāptipradarśanaviṣayo dṛṣṭāntaḥ | atra hi pārārthyena saṃhatatvaṃ[625]
vyāptam | yataḥ [626]śayanāsanādayaḥ saṃghātarūpāḥ puruṣasya bhogino bhavanty
upakārakā iti parārthā ucyante
||
__________NOTES__________
[623] paro 'rthaḥ prayojanaṃ
saṃ-
[624] -saṃcayarūpāḥ
[625] saṃghātatvaṃ
[626] śayanādayaḥ
___________________________
katham ayam
iṣṭaighātakṛd ity āha
---
tadiṣṭāsaṃhatapārārthyaviparyayasādhanād
viruddhaḥ
III-88
tadiṣṭāsahatapārārthayaviparyayasādhanād iti
asaṃhate viṣaye pārārthyam asaṃhatapārārthyam[627] | tasya
sākhyasya vādina iṣṭam asaṃhatapārārthya
tadiṣṭāsaṃhatapārārtham | tasya viparyayaḥ saṃhatapārārthyaṃ nāma
| tasya sādhanād viruddhaḥ
|
__________NOTES__________
[627] -rthyam |
iṣṭāsaṃhatapārārthyaṃ tasya sāṃkhyasya vādina iṣṭāsaṃhata
pārārthyam
___________________________
`ātmā asti' iti bruvāṇaḥ
sāṃkhyaḥ `kuta etad' iti paryanuyukto bauddhenedam ātmanaḥ
siddhaye pramāṇam āha | tasmād asaṃhatasyātmana upakārakatvaṃ sādhyaṃ
cakṣurādīnām | ayaṃ tu hetur viparyayavyāptaḥ | yasmād yo yasyopakārakaḥ sa
tasya janakaḥ | janyamānaś ca yugapat krameṇa vā bhavati[628] saṃhataḥ | tasmāt
parārthaś vakṣurādayaḥ [629]saṃhataparārthā iti siddham
||
__________NOTES__________
[628] -bhavatīti
[629]
cakṣurādaya iti saṃhata-
___________________________
prayatnānantarīyakatvamātre
pradarśite sapakṣāvṛttāv avyāptyaiva yo vipakṣe varttate sa eva viruddho nānya
iti śaṅkā syāt, etāvatāpi [72b] viparyayasiddher upapatteḥ | yadi tu kāryahetur
udāhṛta ity ucyate, tadānupalabdhir apy udāharttavyā syāt | na ca tasyās
tatrāntarbhāvān nodāharaṇam iti yuktam, anvayādipradarśane 'pi
anudāharaṇaprasaṅgāt | evaṃ dharmottareṇa kathaṃ na vyākhyātam iti na
pratīmaḥ ||
arthaśabdaḥ prayojane vṛttas tasya ca prayojayatīti
vyutpattyā prayojakaśabdābhilapyatvam ity abhipetya parārthaḥ prayojaka
ity uktaḥ | parasminn arthaḥ prayojanaṃ yeṣām iti gamakatvād
vyadhikaraṇabahuvrīhau tu sarvaṃ samañjasaṃ kevalam anena tathā na vyākhyātam
iti na vidmaḥ | aṅgaṃ nimittam | kasya tad aṅgam ity ucyata ity āha ---
puruṣeti ||
krameṇa yugapad vā 'pi dvedhāpy asaṃhataṃ
draṣṭavyam |
kutaḥ punar asaṃhataviṣayaṃ pārārthyam iṣṭaṃ
sāṃkhyāsyākhyata ity āśaṅkyāha ātmeti | asaṃhatopakārakatvaṃ
tāvac cakṣurādīnāṃ tenaiṣitavyam anyathā ''tmā 'siddheḥ | yac ca tad
asaṃhatarūpaṃ sa evātmety abhiprāyeṇoktam asaṃhatasyātmana iti
||
DhPr 213]
ayaṃ ca viruddha ācāryadiṅnāgenoktaḥ
---
sa[630]
iha kasmān na uktaḥ
III-89
__________NOTES__________
[630] iha ---
om.
___________________________
sa kasmād
vārttikakāreṇa satā tvayā na uktaḥ? itara[631] āha
---
__________NOTES__________
[631] vārttikakāra ---
ṭi-
___________________________
anayor antarbhāvāt
III-90
anayor eva sādhyaviparyayasādhanayor antarbhāvāt
|
nanu coktaviparyayaṃ na sādhayati | tat katham
uktavipayayasādhanayor evāntabhāva ity āha
---
na
hy ayam ābhyāṃ sādhyaviparyayasādhanatvena bhidyate
III-91
na hy ayam iti | hīti yasmādarthe |
yasmād ayam iṣṭavidhatakṛdābhyāṃ hetubhyāṃ sādhyaviparyayasya[632]
sādhanatvena bhidyate | yathā tau sādhyaviparyayasādhanau tathā 'yam
apīti | uktaviparyayaṃ tu sādhayatu[633] vā mā vā kim uktaviparyayasādhanena |
tasmād anyor evāntarbhāvaḥ
||
__________NOTES__________
[632]
viparyayasādha-
[633] sādhyatu mā vā
___________________________
nanu coktam eva sādhyaṃ[634]
tat kathaṃ sādhyaviparyayasādhanatvenābheda ity āha
---
__________NOTES__________
[634]
sādhye
___________________________
na hi iṣṭauktayoḥ sādhyatvena
kaścid viśeṣa iti
III-92
na
hīti yasmād iṣṭauktayoḥ [635]parasparasmāt sādhyatvena na kaścid
viśeṣa bheda iti | tadmād anyor evāntarbhāva ity upasaṃsāraḥ
|
__________NOTES__________
[635]
parasparasya
___________________________
pravādino hi yaj
jijñāsitaṃ tat prakaraṇāpannam | yac ca prakaraṇāpannaṃ tat sādhanecchayā
viṣayīkṛtaṃ sādhyam iṣṭam uktam uktaṃ vā, na tūktamātram eva sādhyam |
tenāviśeṣa iti ||
dvayo rūpayor ekasya asiddhāv aparasya ca sandehe
anaikāntikaḥ III-93
dvayo rūpayor[636] viparyayasiddhau
virurddha uktaḥ | [637]tayos tu dvayor madhya ekasyāsiddhau, aparasya ca sandete
'naikāntikaḥ ||
__________NOTES__________
[636] rūpayor
asiddhau viruddhaḥ
[637] anayos tu dvyayor; anayor dvayor
___________________________
itara iti
codakādanyo vārtikakāra ity arthāt |
na hy
aktaviparyayasādhakatvena viruddha ucyate | kin tarhi?
sādhyaviparyayasādhaktatvena | tāsmāt kim uktaviparyayasādhanenety uktam
||
tam eva sādhyatenābhedaṃ sādhayann āha --- prativādino hīti |
hir yasmādarthe | tena sādhyecchayā viṣayīkṛtamātrasya
sādhyatvenāviśeṣo 'bhedaḥ ||
[DhPr 214]
kīdṛśo
'sāv ity āha ---
yathā vītarāgaḥ[638]kaścit sarvajño vā,
vaktṛtvād iti[639]| vyatireko atra asiddhaḥ, sandigdho anvayaḥ
III-94
__________NOTES__________
[638] kaścit ---
om.
[639] vakṛtvāt | vya-
___________________________
yatheti | vigato rāgo
yasya sa vītarāgaḥ ity ekaṃ sādhyam | sarvajño veti dvitīyam |
vaktṛtvād iti hetuḥ | vyatireko atrāsiddha iti |
svātmany eva sarāge cāsarvajñe ca vipakṣe vaktṛtvaṃ dṛṣṭam | ato 'siddho
vyatekaḥ | sandigdho anvayaḥ ||
kuta ity āha
---
sarvajñavītarāgayor viprakarṣād vacanādes tatra sattvam asattvaṃ
vā sandigdham III-95
sapakṣabhūtayoḥ
sarvajñavītarāgayor viprakarṣād ity atīndriyatvād vacanāder
indriyagamyasyāpi tatra atīndriyayoḥ sarvajñatvavī(jñavī)tarāgayoḥ
sattvam asattvaṃ vā sandigdham | tataś ca na jñāyate kiṃ vaktṛtvāt
sarvajña uta nety anaikāntikam iti ||
samprati dvayor eva sandehe
'naikāntikaṃ vaktum āha ---
anayor eva dvayo rūpayoḥ sandehe
anaikāntikaḥ III-96
anayor eva --- anvayavyatirekarūpayoḥ
sandehāt saṃśayahetuḥ |
udāharaṇam[640]
---
__________NOTES__________
[640] udāharaṇaṃ yathā;
udāharaṇaṃ
ca
___________________________
yathā[641]sātmakaṃ
jīvaccharīraṃ prāṇādimattvād
iti[642]III-97
__________NOTES__________
[641] yathā ---
om.
[642] matvāt
|
___________________________
yatheti[643] |
sahātmanā varttate sātmakam iti sādhyam | śarīram iti dharmī |
jīvad grahaṇaṃ dharmiviśeṣaṇam | mṛte hy ātmānaṃ necchati
|
__________NOTES__________
[643] yatheti ---
om.
___________________________
prāṇāḥ [644]śvāsādaya
ādir yasyonmeṣanimeṣādeḥ prāṇidharmasya sa prāṇādiḥ | sa
yasyāsti tat prāṇādimat jīvaccharīram | tasya bhāvas tattvam | tasmād ity eṣa
hetuḥ | ayam asādhāraṇaḥ saṃśayahetur upapādayitavyaḥ
||
__________NOTES__________
[644] prāṇā
āśvā-
___________________________
jīvat prāṇān
dhārayac ca tac charīraṃ ceti vigrahaḥ | unmeṣaś cakṣur vikāśa ādir yasya
nimeṣādes tasya prāṇidharmasya jīvadharmasya | asādhāraṇaḥ
sapakṣavipakṣāvṛtteḥ | vivādādhyāsitasyaiva dharimiṇo dharma ity arthaḥ |
asādhāraṇatvād eva saṃśayahetur iti hetubhāvena viśeṣaṇam
||
[DhPr 215]
pakṣadharmasya ca dvābhyāṃ kāraṇābhyāṃ
saṃśayahetutvam | saṃśayaviṣayau yāv ākārau tābhyāṃ sarvasya vastunaḥ saṃgrahāt
| tayoś ca vyāpakayor ākārayor ekatrāpi vṛttyaniścayāt | [645]yābhyāṃ hy
ākārābhyāṃ sarvaṃ vastu na saṅgṛhyate tayor ākārayo na saṃśayaḥ |
prakārāntarasambhave hi pakṣadharmo dharmiṇam aviyuktaṃ dvayor ekena dharmeṇa
darśaytuṃ na śaknuyāt | ato na śaṃśayahetuḥ syāt | dvayor dharmayor aniyataṃ
bhāvaṃ darśayan saṃśayahehuḥ | dvayos tv aniyatam api bhāvaṃ darśayitum
aśakto[646] 'pratipattihetuḥ | niyataṃ tu[647] bhāvaṃ darśayan [648]samyag hetur
viruddho vā syāt | tasmād [649]yābhyāṃ sarvaṃ vastu saṃgṛhyate tayoḥ[650]
saṃśayahetur yadi tayor ekatrāpi sambhāvaniścayo na syāt | sadbhāvaniścaye tu
yady ekatra niyatasattāniścayo hetur[651] viruddho vā syāt | aniyatasattāniścaye
tu sādhāraṇānaikāntika, sandigdhavipakṣavyāvṛttikaḥ, sandigdhānavayo
'siddhavyatireko vā syāt | ekatrāpi
tu
__________NOTES__________
[645] yakābhyāṃ
[646]
śaśaviṣāṇādi --- ṭi-
[647] tu --- om.
[648] samyag --- om.
[649]
yakābhyāṃ
[650] tayor ākārayoḥ saṃ
[651] -yor viruddho hetur vā syāt
___________________________
kathaṃ
punar ayaṃ saṃśayahetur utpādayituṃ śakyate yāvatā nāsmāt
sātmakatvasyānātmakatvasya vā pratipattir jāyate | tato 'praitpattir
evāsādhāraṇa ity uddyotakaramatam āśaṅkya yatra (yat na) hīty
uktaṃ vārtikakṛtā tad avatārayitum bhūmikām racayann āha ---
pakṣadharmasyeti | co yasmādarthe | pakṣasya dharmaya sato
dvābhyāṃ kāraṇābhyāṃ nimittābhyām | sarvasya niḥśeṣasya
saṃgrahāj jñāpanāt | tayor vyāpakayor ākārayoḥ
sātmakatvānātmakatvākhyayor viṣayabhūtayo ekatrāpi viṣaye
'niścayāt tasya pakṣādharmasyety arthāt
|
nanu
saṃśayyamānayor ākārayoḥ sarvavastuvyāpanena kiṃ? yena tathātvaṃ tayo
upavarṇyata ity āha --- yābhyām iti | hīti yasmāt | kathaṃ punas
tayor ākārayo na saṃśaya ity āha --- prākārāntareti | hir
yasmādarthe | pakṣadharmaḥ san dharmiṇaṃ taṃ pakṣaṃ dvayor
ekena dharmeṇa sātmakatvākhyena anātmtvākhyena vā | anviyuktaṃ yuktaṃ
sambaddham iti yāvat | na śaknoti darśayituṃ prakārāntareṇa sambandhasya
tasya sambhavāt | yata evam ataḥ sa pakṣadharmo na saṃśayahetuḥ syāt |
tayor ākārayor iti sāmarthyāt |
atha kathaṃ sātmakatvānātmakatve dvau
dharmau darśayann api saṃśayatehtur ucyata ity āha --- dvayor iti |
darśayann[73a] iti hetau śatur vidhānād aniyatabhāvapradarśanād ity artho
boddhavyaḥ |
nanu niyatābhāvam adarśayann apratipattihetur evāyāyaṃ
yujyata ity āha --- dvayos tv iti | tuśabdo yasmādarthe |
niyatapradarśakasyāpi kiṃ na tathātvam ity āha --- niyatatvaṃ(yataṃ) tv
iti | tuḥ pūrvavad viśeṣaṇārtho vā | yasmād evaṃ tasmād
hetoḥ |
niyato 'nyatrānanugāmī sattāniścayo yasya
sa tathā | viruddho 'pi viparyaye samyaghetur evety ekatra sattāniścaye
viruddho vā syād ity uktam |
[DhPr
216]
vṛttyaniścāyād asādhāraṇānaikāntiko bhavati | tato
'sādhāraṇānaikāntikasyānaikāntikatve hetudvayaṃ darśayitum āha ---
na
hi[652]sātmakanirātmakābhyām anyo rāśir asti yatrāyaṃ[653]prāṇādir
vartate (varteta)III-98
__________NOTES__________
[652]
sātmakānātmakā-
[653] yatra prāṇā; prāṇādir vartteta
___________________________
na hīti | sahātmanā
varttate sātmakaḥ | niṣkrātānta ātmā yasmāt sa nirātmakaḥ |
[654]tābhyām yasmān nānyo rāśirasti | kiṃbhūtaḥ? yatrāyaṃ
vastudharmaḥ prāṇādir vartteta, tasmād ayaṃ [655]tayor bhavati
saṃśayahetuḥ ||
__________NOTES__________
[654]
ābhyāṃ
[655] -dayaṃ dvayor bhavati
___________________________
kasmād anyarāśyabhāva ity āha
---
ātmano[656]vṛttivyavacchedābhyāṃ[657]sarvasaṃgrahād
III-99
__________NOTES__________
[656] ātmavṛtti-
[657]
sarvasya saṃ-
___________________________
ātmano vṛttiḥ
sadbhāvo vyavacchedo 'bhāvaḥ | tābhyāṃ sarvasya vastunaḥ
saṃgrahāt kroḍī karaṇāt | yatra hy ātmā asti tat sātmakam | [658]anyan
nirātmakam | tato nānyo rāśirasti --- [659]iti saṃśayahetutvakāraṇam
||
__________NOTES__________
[658] tad anyan ni-
[659]
iti --- om.
___________________________
yadaikatraiva
sattāniścayo viruddho vā syād ity uktam, yadaikatraiva sattāniścayo nāsti
tadā kā vārttety āha --- aniyateti | tur viśeṣārthaḥ | aniyato
'traivāyaṃ varttata ity evaṃ rūpaniyamaśūnyo yaḥ sattāniścayas tasmin
sati | yadobhayatra sattāniścayas tadā sapakṣāvipakṣasādhāraṇatvāt sādhāraṇaḥ,
yadā tu vipakṣavṛttisambhāvanāyām aniścaya(aniyata)sattāniścayas tadā
sandigdhavipakṣavyāvṛttikaḥ | yadā punaḥ sapakṣe vṛttisandehāniyatasattāniścayas
tadā sandhgadhānvayāsiddhavyatirekaḥ | yadā tu sapakṣāsapakṣayor ekatrāpi
sattāniścayo nāsti tadā sapakṣāsapakṣāvṛtter asādhāraṇaḥ | etad evāha ---
ekatrāpīti | yataḥ pakṣādharmas yoktābhyāṃ kāraṇābhyāṃ saṃśayahetutvaṃ
tatas tasmāt darśayituṃ darśayiṣyāmīti mattvā
|
rāśiḥ prakāraḥ | vastudharmatvaṃ ca prāṇāder avastuni
śaśaviṣāṇād āvavṛtteḥ | yato rāśyantarābhāvas tasmāt kāraṇād ayaṃ
prāṇādimattvākhyo hetuḥ | tayoḥ sātmaknirātmakayoḥ
|
sādhāraṇasya dharmasya saṃśayahetutve dve kāraṇe | tatrāmunā
nahītyādinā mūlena saṃśayaviṣayābhyām ākārābhyāṃ sarvavastusaṃgraha ekaṃ
kāraṇam uktam | nāpy anayor ityādinā tu tayor ekatrāpi vṛttyaniścayo
dvitīyaṃ kāraṇam uktam iti darśayitum āha --- saṃśayeti |
[DhPr
217]
prakārābhyāṃ [660]sarvavastusaṅgrahaṃ pratipādya dvitīyam āha
---
__________NOTES__________
[660]
sarvasaṃgrahaṃ
___________________________
nāpy anayor ekatra
vṛttiniścayaḥ III-100
nāpy anayor sātmakānātmakayor madhya
ekatra sātmake 'nātmake[661] vā vṛtter sadbhāvasya
niścayo 'sti | dvāv api rāśī tyaktvā na varttate prāṇādiḥ,
vastudharmatvāt | tataś cānayor eva varttate[662] ity etāvad eva jñātam | viśeṣe
tu vṛttiniścayo nāstīy ayam arthaḥ[663]
||
__________NOTES__________
[661] -ke nirātmake
[662]
varttate etāvad
[663] nāstīty arthaḥ
___________________________
tad āha
---
[664]sātmakatvena anātmakatvena vā prasiddhe prāṇāder
asiddheḥ[665]
III-101
__________NOTES__________
[664] sātmakatvena
nirātmaka-
[665] asiddhis tābhyāṃ na vyatiricyate
___________________________
[666]sātmakatvena
anātmakatvena vā viśeṣeṇa yukte prasiddhe niścite vastuni
prāṇāder dharmasya[667] sarvavastuvyāpinoḥ prakārayor ekatra
niyatasadbhāvasyāsiddher anaikāntikaḥ, aniścatatvāt
|
__________NOTES__________
[666] sātmakatvena
nirātmaka-
[667] dharmasyāsiddher anaikāntiko 'niścatatvāt
___________________________
tad evam asādhāraṇasya
dharamasyānaikāntikatva kāraṇadvayam abhihitam
||
prakārābhyām ātmavyavacchedarūpābhyām ākārābhyām
| vṛttiḥ pravṛttir arthāt bhāva evāvatiṣṭhata ity abhiprāyeṇāha ---
vṛtteḥ sādbhāvasyeti |
yady evaṃ tayor na varttata ity eva kiṃ na
syāt? tathā ca kathaṃ saṃśayahetur ity āśaṅkya yādṛśo 'syārtho 'bhipretas taṃ
sphuṭayitum āha --- dvāvapīti | kuto na varttata ity āha ---
vatudharmatvād iti | prāyāder (prāṇāder) iti vibhaktivipariṇāmena
sambandhanīyaṃ | vastunā vā 'vaśyaṃ sātmakenā 'nātmakena vā bhāvyam iti bhāvaḥ
|
tato vastusattvena siddhaparityāgenānyatrāvṛtteḥ kāraṇāt |
anayoḥ sātmakānātmakayoḥ | eva kāreṇāṇyatrā(tra) vṛttiniṣedhaṃ
spaṣṭayate | itir etāvataḥ svarūpaṃ darśayati | yad idam anantaroktam
etat parimāṇaṃ yasya prameyasya tad etāvad vastutattvaṃ niścitam | kutas
tarhi nāsya vṛttiniścaya ity āha --- viśeṣe tv iti | viśeṣe
viśiṣṭe prakāre | tur imām avasthāṃ bhedavatīm āha | tena
sātmaktva(sātmaka) evānātmaka evety arthaḥ | vṛtteḥ svabhāsya prāṇder iti
prakaraṇāt | itir evamarthe | artho 'bhidheyo yasya "nāpy
anayor ekatra vṛttiniścayaḥ" ity asya maulasya vākyasyety arthāt
||
yasmād evam etad vaktuṃ yujyate, nānyathā tattasmād [73b] āha
vārttikakāraḥ | kim āhety āha sātmeti | tad evam
ityādinopasaṃharati | evaṃ ca vyācakṣāṇena [na] maya svātantryeṇa
pakṣadharmasyetyādinā
[DhPr 218]
pakṣadharmaś ca
bhavan[668] sarvaḥ sādhāraṇo 'sādhāraṇo va bhavaty anaikāntikaḥ | tasmād
upasaṃhāravyājena pakṣadharmatvaṃ darśayati
---
__________NOTES__________
[668] bhavat
sarvaḥ
___________________________
tasmāj jīvaccharīrasambandhī
prāṇādiḥ sātmakād anātmakāc ca sarvasmād vyāvṛttatvena asiddhes tābhyāṃ[669]na
vyatiricyate
III-102
__________NOTES__________
[669] nāsiddhiḥ
||; "tābhyām" ityādi ---
om
___________________________
tasmād ityādinā |
jīvaccharīrasya saṃbandhī pakṣadharma ity arthaḥ | yasmāt tayor
ekatrāpi na nivṛttiniścayas tasmāt tābhyāṃ na vyatiricyate
|
vastudharme hi sarvastuvyāpinoḥ prakārayor
ekatraniyatasadbhāvo niścataḥ prakārāntarān nivarttete | ata evāha[670] ---
sātmakād anātmakāc ca sarvasmād vastuno vyāvṛttatvena asiddher iti
| prāṇādiḥ tāvat kutaścid ghaṭader nivṛtta eva | tata etāvad avasātuṃ
śakyam --- sātmakād anātmakād vā kiyato nivṛttaḥ | sarvasmāt [671]tu nivṛtto
nāvasīyate | tato na kutaścid vyatirekaḥ
||
__________NOTES__________
[670] -kārāntarān nivarttate
| tata evāha; -kārāntarān nivartteta | tata evāha
[671] tu --- om.
___________________________
'sādhāraṇasya
saṃśayahetutvanimittadvayam ādito darśitam | kiṃ tarhi?
vārttikakāreṇaivaitadabhihitam iti darśitam ||
nanu cāsādhāraṇasya
prāṇāder anaikāntikatvakāraṇadvayamanantaroktam abhidhīyatām | tasmād
ityādinā tu śarīrasambandhitvam asya kasmād ācāryo darśayatītyāśaṅkāṃ
nirācikīrṣuḥ pakṣadharmaś ce tyādinopakramate | co yasmādarthe |
apakṣadharmastvasiddhtvākhyām anyām eva doṣajātim anuśnuta iti bhāvaḥ
pakṣadharmatvaṃ pradarśayato vārtikakārasyonneyaḥ |
vāśabdenāniyataprabhede 'nāsthāṃ darśayati | na tvasādhāraṇatvākhyaṃ
pakṣāntaram, sandigdhavipakṣavyāvṛttikāder asaṅgrahaprasaṅgāt | yasmād
apkṣadharmo nānaikāntika upavarṇatenābhipāryeṇa tasmāt kāraṇāt |
darśayati prakāśayati |
kena darśayatītyākāṅkāyām āha ---
tasmād ityādineti | pakṣadharmatvapradarśanaṃ tu
jīvaccharīrasambandhīti vacanaṃ draṣṭavyam | tasmād ity anena
yasmādityādkṣiptaṃ darśayann āha --- yasmād iti | ekatrāpi na
vṛttiniścayas tasya prāṇāder ity arthāt | tasmāt kāraṇāt tābhyāṃ
sātmakatvānātmakatvābhyāṃ na vyatiricyate na nivarttate,
tadasaṃsparśī na bhavatīti yāvat |
tayor ekatra vṛttyaniścaye 'pi kathaṃ
tābhyāṃ na vyatiricyata ity āha --- vastv iti | hīti yasmādarthe |
prakārayos tadvṛttivyavacchedarūpayoḥ svarūpayorākārayor iti yāvat |
tayor dharma ekatraniyataḥ `atraivāyaṃ varttata iti niyamavān'
sadbhāvaḥ sattvaṃ yasya sa tathā | prakārāntarān
niyatasadbhāvaviṣayād anyasamādākārāt | nivarttete nivartitumn
arthati, tan na saṃxpṛśetiti yāvat | ekatra vṛttyaniścayāc ca nāyaṃ tathety
abhiprāyaḥ |
yata evam etad bhavati, na cāyaṃ prāṇādis tathā, ata
evāhācāryaḥ | kim āhety āha --- sātmakād ityādi | sarvasmād
iti pratyekaṃ sambabaddha(nddha)vyam |
[DhPr
219]
yady evam anvayo 'stu tayor niśicta ity āha
---
na[672]tatrānveti
III-103
__________NOTES__________
[672] na ca
tatrā-
___________________________
na[673] tatra
sātmake 'nātmake vā 'rthe 'nveti --- anvayavān
||
__________NOTES__________
[673] na ca
tatra
___________________________
kuta ity āha
---
ekātmany apy asiddheḥ
III-104
[674]ekātmany apīti | ekātmani
sātmke 'nātmake vā 'siddheḥ kāraṇāt | vastudharmatayā tayor dvayor
ektatra[675] vā varttata ity avasitaḥ prāṇādiḥ | na tu sātmaka eva nirātmaka eva
vā varttata iti kuto 'nvayaniścayaḥ
||
__________NOTES__________
[674] ekātmany apīti ---
om.
[675] dvayor apy ekatra; ekatra tāvat varttata
___________________________
nanu ca prativādino na kiñcit
sātmakam asti | tato 'sya hetor na sātmake 'nvayo[676] na vyatirka[677] ity
anvayavyatirkayor abhāvaniścayaḥ sātmake, na tu sadbhāvasaṃśaya ityāśaṅkyāha
---
__________NOTES__________
[676]
anugamanaṃ sadbhāva ity arthaḥ --- ṭi-
[677] vyāvṛttiḥ abhāva ity arthaḥ ---
ṭi-
___________________________
na api[678]sātmakād
anātmakāc ca tasya anvayavyatirekayor abhāvaniścayaḥ
III-105
__________NOTES__________
[678] sātmakān
nirātmakāc
___________________________
nanu ghāṭapaṭāder
anekasmāt prāṇādinirvarttamāno dṛṣṭas tat kathaṃ tasya vyāvṛttatvenāsiddhir ity
āha --- prāṇādir iti | tataḥ sarvasmāt sātmakād anātmakāc ca
nivṛttyanavasāyāt | kutaḥ? sātmakād anātmakāc ca pratibandhāsiddher iti cātra
sarvatrābhiprāyaḥ |
nanu kim ucyate na kutaścid iti? yāvatā
nirātmakād eva vyatireko 'syāvasātuṃ śakyaḥ, bauddhena ghaṭāder
nirātmakatveneṣṭatvād iti cet | yady evaṃ jīvaccharīram api bauddhena
tathātveneṣṭam iti tasyāpi tathātvaṃ kin na bhavet | abhyupagamena ca
sātmakānātmake vibhajya hetuṃ kathayatā gamikatvam iti yat kiñcid etat
||
tayor iti viṣayasaptamī | tasya prāṇāder iti ca śesaḥ
||
nanu vastudharmeṇa tenāvaśyaṃ kvāpi niyatena bhāvyam | tat katham
anvayābhāva ity āha --- vastudharmatayeti | na cāniyatavṛttiniścayo
'nvayo nāmeti bhāvaḥ |
nanu cāsādhāraṇatvān nirātmake 'nvayaniścayo mā
bhūd | vyatirekaniścayas tv astu, nirātmake ghaṭādau prāṇāder adarśaṇād iti cet
| na | tasyaiva [74a] śarīrasya nirātmakatvasambhāvanāyāṃ sarvasmān nirātmakān
nirvṛttiniśayābhāvāt | na ca tathāniścayanimittaṃ pratibandhaniścayo ''stīti
||
[DhPr 220]
nāpi sātmakād vastunaḥ
tasya prāṇāder anvayavyatirekayor abhāvaviścayaḥ | nāpi ca
nirātmakāt | sātmakād anātmakād iti ca pañcamī vyatirekaśabdāpekṣayā draṣṭavyā
||
katham anvayavyatirekayor nābhāvaniścaya ity āha
---
[679]ekābhāvaniścayasya[680]aparabhāvaniścayanāntarīyakatvāt
III-106
__________NOTES__________
[679]
ekasyābhāva-
[680] -syāparābhāvanānta- -syāparabhāvanāntarīka-
___________________________
ekasyānvayasya
vyatirekasya vā yo abhāvaniścayaḥ [681]so parasya dvitīyasya
bhāvaniścayanāntarīyakaḥ [682]bhāvaniścayasyāvyabhicārī | tasya bhāvas
tattvaṃ tasmāt | yata ekābhāvaniścayo 'parabhāvaniścaya [683]nāntarīyakaḥ,
tasmān na dvayor ekatrābhāvaniścayaḥ
||
__________NOTES__________
[681] sa evāparasya
[682]
bhāve niśca-
[683] -rīyakaḥ bhavati niścaya-
___________________________
kasmāt punar
ekasyābhāvaniścayo 'parasadbhāvaniścayā'vyabhicārīty āha
---
[684]anvayavyatirekayor anyonyavyavacchedarūpatvāt
| [685]tata eva anvayavyatirekayoḥ sandehād anaikāntikāḥ
III-107
__________NOTES__________
[684] ata
evānvaya-
[685] ata eba
___________________________
anvayavyatirekayor
anyonyavyavacchedarūpatvād iti | anyonyasya vyavacchedo 'bhāvaḥ, sa eva
rūpaṃ yayos tator bhāvas tattvaṃ tasmāt kāraṇāt |
anvayavyatirekau
bhāvābhāvau | bhāvābhāvau ca prasparavyavacchedarūpau | yasya vyavacchedena yat
paricchidyate tat tatparihārṇa vyavasthitam | svābhāvavyavacchedna ca bhāvaḥ
paricchidyate |
tasmāt svābhāvavyacchedena bhāvo vyavasthitaḥ |
abhāvo hi nīrūpo yādṛśo vikalpena darśitaḥ | nīrūpatāṃ ca vyavacchidya rūpam
ākāravat paricchidyate | tathā ca saty anvayābhāvo vyatirekaḥ, vyatirekābhāvaś
cānvayaḥ |
tato 'nvayābhāve niścite vyatireko niścito bhavati |
vyatirekābhāve ca niścite 'nvayo niścito bhavati |
nanu
cetiyādi tasmāt kāraṇād ity etad antaṃ spaṣṭārtha tena na vyākhyāyate
|
anyonyavyavacchedarūpatvam evānvayavyatirekayoḥ katham ity āśṅkyāha ---
anvayavyatirekāv iti | abhāvarūpatvañ ca vyatirekasya pratītisiddhasya
boddhavyam | bhavatāṃ tau tathārūpau kim ata ity āha --- bhāvābhāv iti |
co yasmād | bhavatv evaṃ tathāpi kathaṃ tayor anonyaparihāreṇāvasthānam
ity āha --- yasyeti |
nanv atra kasya vyavacchedena kiṃ
paricchidyate yena tat parihārehaṇa tad vyavatiṣṭhata ity āha ---
svābhāveti | hetvarthaś cakāraḥ | tāvat kā sā (ko 'sāv) abhāvo nāma
yadvyavacchedena bhāvaḥ
[DhPr 221]
tasmād yadi nāma
sātmakam avastu nirātmakaṃ ca vastu, tathāpi [686]tayor na prāṇāder
anvayavyatirekayo abhāvavniścayaḥ | ekatra[687] vastuny ekasya[688] vastuno
yugapad bhāvābhāvavirodhāt tayor abhāvaniścayāyogāt[689]
|
__________NOTES__________
[686] tathāpi na
tayoḥ
[687] ekavastu-
[688] ekavastu-
[689] niścayayogāt
___________________________
na ca
prativādyanurodhāt sātmakānātmake vastuno vastusato | kin tu pramāṇānurodhād |
ity ubhe sandigdhe | tatas tayoḥ prāṇādimattvasya sadasattvasaṃśayaḥ
|[690]
__________NOTES__________
[690]
sadasattvāniścayaḥ
___________________________
eta eva kvacid
anvayavyatirekayor na bhāvaniścayo [691]nāpy abhāvaniśayaḥ, tata
evānvayavyatirekayoḥ sandehaḥ
|
__________NOTES__________
[691]
nābhāvani-
___________________________
yadi tu kvacid apy[692]
anvayavyatirekayor ekasyāpy abhāvaniścayaḥ syāt, sa eva dvitīyasya bhāvaniścaya
ity anvayavyatirekasandeha eva na syāt | yataś ca[693] na kvacid
bhāvābhāvaniścayas tata evānvayavyatirekayoḥ sandehaḥ | sandehāc
cānaikāntikaḥ[694] ||
__________NOTES__________
[692]
kvacid anvaya-
[693] yats tu
[694] -kāntika ity āha
|
___________________________
paricchidyata ity
āha --- tathā ceti nīrūpatāvyavacchedena rūpasya pratiṣṭhatākāravataḥ
paricchedaprakāre sati | tato 'nyonyābhāvarūpatvād anayoḥ |
nanu
bauddhānāṃ sātmakaṃ nāma nāsty evety avastu | san mātraṃ tu nirātmakamato
vastu | tatra vastu[ni] nirātmako[ke] hetor anvayavyatirekayor abhāvaniścayo mā
bhūt sātmake tv avastuni sa kathaṃ na syād ity āśaṅkyopasaṃhāravyājenāha
tasmād iti | yasmād vidhipratiṣedhayor ekapratiṣedho
'paravidhināntarīyakas tasmāt | kathaṃ na bhāvaniścayas tator ity
āśaṅkyopapattim āha --- ekatreti | tayor anvayavyatirekayor
bhāvābhāvātmanor abhāvaniścayasyāyogād anupapattiḥ | katham ayoga
ity āha --- ekasyeti | kālabhede kiṃ na yujyate ity āha ---
yugapad iti |
idaṃ ca prativādyabhyupagamabalāt sātmakānātmakayoḥ
| sadasattvam abhyupagamyoktam | tad eva tu na yujyate iti darśayann āha ---
na ceti | co vaktavyāntarasamuccaye | prakaraṇād iha prativādī
bauddhas tad anurodhavaśād iṣṭyaniṣṭivaśāt sātmakam
asannirātmakaṃ sad iti yathāyogaṃ yojanīyam | evaṃ hy avāstavam anumānaṃ
syāt na vastubalapravṛttam iti bhāvaḥ | yady evaṃ te sadasatī na bhavataḥ kathaṃ
nāmety āha --- kin tv iti | pramāṇaṃ cedaṃ niyataṃ varttate | ātmany eva
ca vivādavṛtter anyā 'pi (nyatrāpi?) sātmakatvam anātmakatvena (katvaṃ vā na?)
vyavatiṣṭhata iti bhāvaḥ | itis tasmāt | ubhe sātmakatvānātmakatve
| yata evaṃ tataḥ kāraṇāt sātmakānātmakayoḥ sadasattvayoḥ saṃśayaḥ |
kasyety ākāṅkṣāyām uktam --- praṇādimattvasyeti |
[DhPr
222]
kasmād anaikāntika ity
āha[695]
---
__________NOTES__________
[695] ity āha
--- om.
___________________________
sādhyetarayor ato
niścayābhāvāt
III-108
sādhyasya,
itarasya ca viruddhasya ataḥ --- sandigdhānvayayatirekān
niścayābhāvāt | sapakṣavipakṣayor hi sadasattvasandehe na sādhyasya na
viruddhasya siddhiḥ[696] | na ca sātmakānātmakābhyāṃ[697] paraḥ prakāraḥ
saṃbhavati | tataḥ prāṇādimattvād dharmiṇi jīvaccarīre saṃśaya ātmabhāvābhāvayor
ity anaikāntikaḥ prāṇādir iti
||
__________NOTES__________
[696] asiddhiḥ
[697]
-bhyāṃ ca paraḥ
___________________________
astu
sasattvasaṃśayo 'nvayavyatirekaniścayas tu kin na bhavatīty āha --- yata
iti | na bhāvaniścayo nābhāvaniścaya ity ekatra sātmake 'nātamake
veti draṣṭavyam | sātmake 'nātmake vā prāṇādeḥ sadasattvaniścayābhāvād
evānvayavyatirekayoḥ sandeho nānyatheti pratipādayitum āha --- yadi tv
iti | tur imām avasthāṃ bhedavatīm āha |
uktam evopasaṃharann
āha --- yataś ceti | co 'vadhāraṇe | tasmāt sandehāt
anaikāntikaḥ prāṇādimattvākhyo hetur iti prakaraṇāt
||
sandigdhāvanvayavyatirekau yasya tattathā, tasmāt
sādhyasya viruddhasya vā niścayābhāvāt |
sapakṣetyādi [74b] naitad eva samarthayate | hir yasmāt |
sapakṣavipakṣayor viṣayabhūtayor hetoḥ sadasattvasandehe na
sādhyasyānumitsitasya viruddhasya viparayayasya siddhir niścayaḥ |
viruddho 'pi viparyaye samyaghetur ity abhiprāyeṇedam uktam |
na
cetyādi prāṇādir ity antaṃ sugamam |
īdṛśa eva cāsādhāraṇo
hetuḥ kaiścin naiyāyikair anupalasaṃhārya ity uktam | tato 'nupasaṃhāryo
'yaṃ hetvābhāsa iti śabdaśravaṇārtha........sāhaḥ karaṇīyaḥ
|
uddyotakaras tu śrāvaṇatvākhye 'sādhāraṇahetāv
ācāryadignāgena darśita idam avādīt --- "yady etac chrāvaṇatvaṃ
nityānityayor dṛṣṭaṃ syāj janayettayoḥ saṃśayam ūrdhvatvam iva sthāṇupuruṣayoḥ |
na ca dṛṣṭam | tasmān nāyaṃ saṃśayahetur api tv apratipattihetur eva | atha
śrāvaṇatvaṃ vastudharmaḥ | vastunā nityena bhāvyam anityena vā
prakārāntarābhāvāt | na ca tayor ekatrāpi dṛṣṭam | atas tayoḥ saṃśayaṃ karoti |
tarhi vastudharmatvāt saṃśayo na śrāvaṇatvād iti |" tulyanyāyatayā 'trāpy
asādhāraṇe tad īyam idam īdṛśaṃ carcitam āsajyata eveti "katham ayaṃ saṃśayaṃ
saṃśayahetur upapādayitavyaḥ" iti sādhūktam tena | kevalaṃ gamakarūpavivedane
samīcīnamano na prahitam | yato vastudharmatvaṃ śrāvaṇatvasya
nityākārasaṃsparśijñānajanane nibandhanam | na tu tasmād eva vastudharmād
ubhayākārasaṃsparśī pratyayo dolāyate na ca yady asyapratipattikāraṇe kāraṇam
tata eva sā pratipattiḥ, na tu tasmād iti śakyate vaktum | tad utpatter
agnipratipattir na dhūmād ity asyābhidhānaprasaṅgāt |
[DhPr
223]
kiñcaivaṃ prameyatvāder api na saṃśayaḥ syāt | śakyate hi
tatrāpi vaktum ubhayatra darśanāt saṃśayo na prameyatvād iti | atha tasya tāvad
ubhayatra darśanaṃ tena tasmād ucyate | yady evaṃ vastudharmatvam api
śrāvaṇatvasyaiveti kathaṃ na tasmād asau | api cordhvatvam api yady api
sthāṇupuruṣayor api dṛṣṭaṃ tathāpi tāvat tatrāntareṇātraiva bhaviṣyatīti
paryanuyoge satīdam eva vācyam --- yad utordhvatvaṃ nāma vastudharmaḥ | vastunā
caivaṃvidhiḥ --- sthāṇunā puruṣeṇa vā 'vaśyaṃ bhāvyam iti | tathā ca
vastudharmād eva saṃśayo nordhvatvād ity aniṣṭāpādanaṃ --- kena nirākriyetety
alaṃ viṣtareṇa |
sādhansasya siddher yan nāṅgam asiddho viruddho
'naikāntiko hetvābhāsaḥ | tasyāpi vacanaṃ vādino nigrahasthānam asamarthopādānāt
| tsmād evaṃvidho hetvābhāsaḥ dvayam aprayojyaḥ paraprayuktaś cāvaśyam
udbhāvayitavya iti hetvābhāsavyutpādane vārttikakārasyābhiprāyo
boddhavyaḥ |
syād etat --- asamarthaṃ viśeṣaṇo 'samarthaviśeṣyaś cāsti
prabhedaḥ | yathā 'nityaḥ prameyatve sati kṛtakatvāt | atra kṛṭakatvaṃ viśeṣyam
eva sādhyasiddhau samartham, na tu prameyatvaṃ viśeṣaṇam ity asamarthaṃ
viśeṣaṇam, yatra viśeṣyam eva samratham iti kṛtvā bhavaty asamarthaviśeṣaṇo
hetuḥ | yañ ca (yac cā)nityaḥ śabdaḥ kṛtakatve sati prameyatvād iti | atra hi
kṛtakatvaṃ viśeṣaṇam eva sādhyasiddhau samartham, na tu prameyatvaṃ viśeṣyam ity
asamarthaṃ viśeṣyam | yatra hi viśeṣaṇam [75a] eva samartham iti kṛṭvā bhavaty
ayam asarthaviśeṣyo hetuḥ | śeṣam ubhayīvidhāsv antarbhāvyatām | na tāvad
siddhe, dvayor api dharmiṇi siddheḥ | na ca viruddhe, viparyayavyāptyabhāvāt |
nāpy anaikāntike kṛtakatvaniśiṣṭaprameyatvasya prameyatvaviśiṣṭakṛtakatvasya ca
sādhyā 'vyabhicārāt | tasmād asiddhatvāder anya evāyaṃ hetudoṣaprakāraḥ prāpta
iti |
tad etad avadyam, hetvadoṣāt | yadi hy evam ayaṃ prayukto hetur
dviṣyet(ta) tadā 'syāmīṣu heturāśiṣv antarbhāvaś cintyeta, anyo vā hetu doṣo
'bhyupagamyeta | yāvatā naivam ayaṃ prayukto 'nyatheti sādhyasādhanād iti | na
tarhy evaṃ vādī nigṛhyata iti cet | kiṃ na nigṛhyate, asādhanāṅgavacanāt?
ubhayatrāpi sādhyasiddhyanaṅgasya prameyatvasyāsamarthasyābhidhānāt | yathā ca
sādhyasiddhyanaṅgasya vacane nigraho 'vaśyam bhāvī, anigrahe va doṣaḥ, tathā
vādanyāye 'vādīn nyāyavādīti tatas tad apekṣitavyaḥ tato 'yam
artho vaktṛdoṣa eva na hetudoṣaḥ | tenānatarbhāve 'pi na hetvābhāsānuṣaṅga iti
|
bhavatu tāvad atreyaṃ gatiḥ | siddhasādhane tu sādhane kiṃ bhaviṣyati?
na tāvat siddhasādhanaṃ sādhana[m a]siddhatvādyanyatamadoṣadūṣitaṃ
sādhyasādhanasāmarthyāpracyuter iti |
atrocyate --- iha hetur dvadhā
duṣyati | kaścid asāmarthyāt, aparo vaiyarthyāt | tatrāsāmarthya eva doṣo
vārttikakāreṇā 'nantaroktena krameṇa tridhā darśitaḥ | na tu
vaiyarthyalakṣaṇaḥ | siddhasādhānaṃ tu vaiyarthyalakṣaṇo 'nya evāyaṃ hetoḥ
svagatoḥ svagato doṣa iti kasmād asyāntarbhāvaś cintanīyaḥ? yadāhācāryaḥ
--- "anyathāniṣṭhaṃ(ṣṭaṃ) bhaved viphalam eva vā | tathā na sādhyatve vaikalyād"
ityādīti |
vaktṛdoṣa evaiṣa ity api vārttā, yathāyogaṃ
paripūrṇasādhanarūpābhidhānād anupayuktānabhidhānāc ca vaktur aduṣṭatvāt | vaktā
'yaṃ hetuniścito(tā) 'rya prayukto vaiyarthyam anubhavati | na
tu
[DhPr 224]
trayāṇāṃ rūpāṇām asiddhau[698] sandehe
ca[699] hetudoṣānupapādyopasaṃharann āha
---
__________NOTES__________
[698] -asiddhisaṃdehe
hetu-
[699] vā
___________________________
[700]evam eṣāṃ
trayāṇāṃ rūpāṇām ekaikasya dvayor dvayor vā rūpayor asiddhau sandehe
vā[701]yathāyogam asiddhaviruddhānaikāntikās trayo hetvābhāsāḥ
III-109
__________NOTES__________
[700] evaṇ
tra-
[701] ca
___________________________
evam
ity anantaroktena krameṇa | eṣāṃ madhya ekaikaṃ rūpaṃ [702]yadā
'siddhaṃ sandigdhaṃ vā[703] bhavati, dve dve vā[704] 'siddhe saṃdigdhe vā
bhavataḥ, tadāsiddhaś ca viruddhaś cānaikāntikaś ca te
hetvābhāsāḥ | yathāyogam iti yasyāsiddhau saṃdehe vā yo hetvābhāso
yujyate sa tsyā 'siddheḥ saṃdehāc ca vyavasthāpyata iti yasya yasya yena
[705]yena yogo yathāyogam iti
||
__________NOTES__________
[702] yad asiddhaṃ
[703]
vā --- om.
[704] vā --- om.
[705] yena --- om.
___________________________
viruddhāvyabhicāry api
saṃśayahetur uktaḥ | sa iha kasmān na uktaḥ
III-110
nanu cā ''cāryeṇa viruddhāvyabhicāry api
saṃśayahetur uktaḥ | hetvantarasādhitasya [706]viruddhaṃ yat tan na
vyabhicaratīti [707]viruddhāvyabhicārī | yadi vā viruddhaś cāsau
sādhanāntarasiddhasya dharmasya viruddhasādhanāt, avyabhicārī ca
svasādhyāvyabhicārād viruddhāvyabhicārī
||
__________NOTES__________
[706] -sya yad viruddhaṃ tan
na
[707] -carati sa viru-
___________________________
svato '(to) duṣṭs tato
vaktṛdoṣo yujyata eveti cet | tarhi viruddhatvam api vaktṛdoṣo 'stu
nyāyasyasamānatvāt | śakyate hi tatrāpy evam abhidhātum --- vaktā 'yam ananurūpe
sādhye prayukte viparyayasādhānād viruddhatām anubhavati na tv ayaṃ svato duṣṭo
nāmeti | vivakṣitārthasādhanāsāmarthyaṃ svato 'stīti kathaṃ na vaiyarthyaṃ tasya
doṣa iti cintyatām iti |
nigrahas tv evaṃ vādino 'sādhanāṅgavacanād
boddhavyaḥ | siddhi[ḥ] sādhānaṃ tad aṅgaṃ dharmo yasyārthasya vivādāśrayasya
vādaprastāvād hetoḥ | sa sādhanāṅgaḥ | tathā yo na bhavati
tasyāprastutasyābhidhānād iti kṛtveti sarvam evāvadātam |
kecit
punar evam asiddhe 'ntarbhāviyituṃ prayatante | anye tu viruddhe | yathā
ca teṣāṃ prayatir yathā tad abhajamānam abhidhānaṃ tathā svayuthyavicāra
evābhihita iti tata evāpekṣitavya iti ||
trayāṇām ityādi
vyavasthāpyata ity etad antaṃ subodham |
yasyeti
hetvābhāsasya | sarvahetvābhāsasaṅgrahaṇārthaṃ yasyeti dviruktaṃ yena
[75b] yena doṣena yogaḥ sambandhaḥ | etac cārthakathanam |
yogānatikrameṇeti vigrahaḥ kāryaḥ ||
nanu cetyādīty āhety
etad antaṃ sugamam |
[DhPr 225]
satyam | ukta
ācāryeṇa | mayā tv iha noktaḥ | kasmād ity āha
---
anumānaviṣaye[708]'sambhavāt
III-111
__________NOTES__________
[708] -viṣaye
tasyāsaṃ-
___________________________
anumānasya
viṣayaḥ pramānasiddhaṃ trairūpyam | yato hi anumānasambhavaḥ[709] so
'naumānasya viṣayaḥ | pramāṇasiddhāc ca trairūpyād anumānasambhavaḥ[710] |
tasmāt tad evānumānaviṣayaḥ | tasmin prakrānte na viruddhāvyabhicārisambhavaḥ |
prāmāṇasiddhe hi trairūpye prastute sa eva hetvābhāsaḥ sambhavati yasya
pramāṇasiddhaṃ rūpam | na ca viruddhāvyabhicāriṇaḥ pramāṇasiddham asti rūpam |
ato na sambhavaḥ | tato asambhavāt[711] noktaḥ
||
__________NOTES__________
[709] anumānasadbhāvaḥ;
anumānasya sambhavaḥ
[710] anumānasadbhāvaḥ
[711] tato 'sambhavo noktaḥ
___________________________
kasmād asaṃbhava ity āha
---
na hi sambhavo 'sti kāryasvabhāvayor
uktalakṣaṇayor anupalambhasya ca[712]viruddhatāyāḥ
III-112
__________NOTES__________
[712]
vā
___________________________
na hīti | yasmān na
sambhavo 'sti viruddhatāyāḥ | kāryaṃ ca svabhāvaś ca tayor
uktalakṣaṇayor iti |
anumānasya trairūpyāl
liṅgasambandhino 'nyasmāt trairūpyaṃ viṣayaḥ | yathā matsyānāṃ viṣayo
jalam iti | etad evāha --- yata iti | hir yasmādarthe |
prakrānte prastute anumānaviṣayo(ye) vai(trai)rūpye sati |
kamsāt
tatra viruddhāvyabhicāriṇo 'sambhava ity āha --- pramāṇeti | hīti
yasmāt | sa eva hetvābhāso viruddhāvyabhicārāryākhyaḥ sambhvati yasya
pramāṇena siddhaṃ rūpaṃ pakṣadharmānvayavyatirekātmakam iti vivakṣitam
|
ayam āśayaḥ --- yadi tad ekena dvābhyām vā rūpābhyāṃ hīnaṃ syāt tad eṣv eva
hetvābhāseṣv antarbhavet | na tv etad atirikto viruddhāvyabhicārī nāma
hetvābhāso bhavet | bhavatā tv anena pramāṇasiddhatrairūpyeṇaiva bhāvyam iti
|
astu tasya tathātvam ity āha --- na ceti | co avadhāraṇe,
vyaktam etad ity asminn arthe vā |
evaṃ bruvataś cāsyāyam abhiprāyaḥ ---
vastunaḥ parasparaviruddharūpadvarūpadvayāsambhavād avaśyam anayor ekam
asampūrṇāṅgam iti ||
kutaḥ punar anumānviṣaye 'syāsambhavo 'vasīyata ity
abhipretya pṛdcchati paraḥ --- kasmād iti
[DhPr
226]
kāryasya kāraṇāj janmalakṣaṇaṃ tattvam | svamāvasya ca
sādhyavyāptatvaṃ tattvam | yat kāryam, yaś ca svabhāvaḥ, sa katham ātmavāraṇaṃ
vyāpakaṃ ca svabhāvaṃ parityajya bhaved yena viruddhaḥ syāt |
[713]anulambhasya ca uktalakṣāṇasyeti | dṛśyānaupalambhatvaṃ
cānupalambhalakṣaṇam | tasyāpi[714] vastv abhāvāvyabhicāritvān na
viruddhatvasambhavaḥ[715]
||
__________NOTES__________
[713] -tvam anupa-
[714]
tasyāpi ca svabhābvā-
[715] sambhavaḥ syāt | ete-; -sambhavaḥ syād eti(?)
tat ete-
___________________________
syād etat ---
etebhyo 'nyo bhaviṣyatīty āha ---
na ca anyo avyabhicārī
III-113
na cānya etebhyo 'vyabhicārī tribhyaḥ
| ata [716]evaiṣv eva hetutvam
||
__________NOTES__________
[716] ata eva teṣv eva; ata
evaiteṣv eva
___________________________
kva tarhy
ācāryadignāgenāyaṃ hetudoṣa ukta ity āha
---
tasmād
avastudarśanabalapravṛttam āgamāśrayam anumānam āśritya tadarthavicāreṣu
viruddhāvyabhicārī sādhanadoṣa uktaḥ III-114
yasmād
vastubalapravṛtte 'numāne na sambhavati tasmād āgamāśrayam anumānam
āśrityavyabhicāryuktaḥ iti | āgamasiddhaṃ hi yasyānumānasya liṅgatairūpyaṃ
tasyāgama āśrayaḥ |
nanu cāgam asiddham api trairūpyaṃ
pramāṇasiddham ity āha --- avastudarśanabalapravṛttam iti |avastuno
darśanaṃ vikalpamātram tasya balaṃ sāmarthyam | tataḥ pravṛttam --- apramāṇād
vikalpamātrād vyasthitaṃ trairūpyam āgamasiddham anumānasya | na tu pramāṇāt |
na hītiy atrasthasya hiśabdasyārtho
yasmād ity anenoktaḥ | viruddhatāyāḥ
ekasādhanasādhitasyārthasya pratyanīkapakṣasādhanarūpatāyāḥ
|
etad uktaṃ bhavati --- svasādhyāvyabhicāriṇā hi bhavatā kāryeṇa
svabhāvena vā bhāvyam | na ca vastunas tadatatsvabhāvau sto yena
tadatatsvabhāvāvyabhicāriṇau dvau hetū sannipatantau viruddhāvyabhicāriṇau
syātām iti | yena kāryasvabhāvayoḥ kāraṇavyāpakavidhinā kṛsatadbhāvena viruddhaṃ
tatraiva dharmiṇi hetvantarasādhitārthaṃ viruddhasādhanaṃ bhavet |
yady
evam anupalambhe tatsambhaviṣyatīty āha --- anupalambhasyeti | caḥ
pūrvāpakṣaḥ samuccaye ||
yata etad atirikto 'vyabhicārī [na]
sammata [ata] evāsmād eva kāraṇāt | eṣv eva
kāryasvabhāvānupalambheṣv eva ||
katham āgamāśrayatvam anumāsyety āha
--- āgamasiddham iti | hir yasmādarthe | sati tasminn āgame
'numānasya pravṛtter asāv āśrayas tasya ||
[DhPr
227]
tat tarhy anumānam [717]āgamasiddhatrairūpyaṃ[718]
kvādhikṛtam ity āha ---[719] tad artheti | tasyāgamasya yo 'rtho
'tīndiryaḥ pratyakṣāṇumānābhyām aviṣayīkṛtaḥ sāmānyādis tasya vicāreṣu
prakrānteṣu āgamāśryam anumānaṃ sambhavati | tadāśrayo viruddhāvyabhicāry
ukta
ācāryeṇati
__________NOTES__________
[717]
anumānenāgama-
[718] siddhaṃ trairūpa-
[719] -ity āha tasyāgama-
___________________________
kasmāt punar āgamāśraye
'py[720] anumāne sambhava ity āha
---
__________NOTES__________
[720] -śrayo
'py
___________________________
śāstrakārāṇām artheṣu
bhrāntyā[721]viparītasvabhāvopasaṃhārasambhavāt[722]
III-115
__________NOTES__________
[721] viparītasya
svabhā-
[722] bhāsyopasaṃ-
___________________________
śāstrakṛtāṃ viparītasya
vastuviruddhasya svabhāvasya upasaṃhāro ḍhaukanam
artheṣu | tasya saṃbhāvād viruddhāvyabhicārisambhavaḥ |
bhrāntyeti viparyāsena | viparyastā hi śāstrakārāḥ[723] santam asantaṃ
svabhāvam āropayantīti ||
__________NOTES__________
[723]
-kārās taṃ tam asantaṃ svabhā-
___________________________
yadi
śāstrakṛto 'pi bhrāntāḥ, anyeṣv api puruṣeṣu ka āśvāsa ity āha
---
na hy asya sambhavo[724]yathā avasthitavastusthitiṣv
ātmakāryānupalambheṣu[725] III-116
__________NOTES__________
[724]
sambhavo 'sti yathā
[725] -ṣv ātmakāryeṣūpalambheṣu
___________________________
na hīti | na
hetuṣu kalpanayā hetutvavyavasthā | api tu vastusthityā | tato yathā
avasthitavastusthitiṣv ātmakāryānupalambheṣv asya sambhavo nāsti
|
avasthitaṃ paramārthasadvas tu tadantikrāntā yathāvasthitā
[726]vastusthitir vyavasthā[727] yeṣāṃ te yathāvasthitavastusthitayaḥ |
te hi yathā vastu sthitaṃ tathā sthitā[728] | na kalpanayā | [729]tatas teṣu
na bhrānter avakāśo 'sti yena viruddhāvyabhicārisambhavaḥ syāt || tatra
viruddhāvyabhicāriṇy udāharaṇam
---
__________NOTES__________
[726] -sthitavastu-
[727]
-sthitivyava-
[728] tathā sthāpitā na
[729] ataḥ
___________________________
nanu cetyādi
viparyastā hīty etad antaṃ sugamam | śāstrakārā iti
tīrthikaśāstrapraṇetāra iti draṣṭavyam, tadvacanasyaiva pramāṇabādhitatvena
teṣām eva viparyastatvāt ||
anyeṣv apīti kāryādihetuprayoktṛṣu
|
yathāvasthitavastusthatiṣv iti --- asya tātparyārtham āha
--- na hetuṣv iti | tataḥ kālpanayā hetutvādy(tvavya)vasthāyāḥ |
arthakriyāsamarthatvaṃ(-tvan tu) paramārthasat | kathaṃ te
tathārūpāity āha --- te hīti | te kāryādayo hir yasmādarthe |
hetubhāve caitad aviśeṣaṇam | yatas te yathāvasthitayas tatas teṣv a(ṣu)sambhavo
nāstīty arthaḥ | satyāṃ sthitau kiṃ na sambhava ity āha --- tata iti
|
[DhPr 228]
[730]tatra udāharaṇam ---
yat[731]sarvadeśāvasthitaiḥ svasambandhibhir yugapad abhisambadhyate tat
sarvagatam, yathā ākāśam |[732]abhisambadhyate ca[733]sarvadeśāvasthitaiḥ
svasambandhibhir yugapat sāmānyam iti
III-117
__________NOTES__________
[730] atrodā-
[731]
-taiḥ sambandhibhiḥ sambandhi-
[732] -kāśam iti
[733] ca --- om.
___________________________
yat sarvasmin
deśāvasthitaiḥ svasambandhibhir yugapad abhisambadhyate [734]iti
sarvadeśāvasthitar abhisambadhyamānatvaṃ sāmānyasya anūdya sarvagatatvaṃ
vidhīyate | tena yugapad abhisambadhyamānatvaṃ sarvagatatve niyataṃ tena vyāptaṃ
kathyate |
__________NOTES__________
[734] -dhyate
tatsarvaḥ
___________________________
iha sāmānyaṃ
kaṇādamaharṣiṇā niṣkrayaṃ dṛśyam ekaṃ[735] coktam | yugapac ca sarvaiḥ
svaiḥ [736]sambandhibhiḥ samavāyena saṃbaddham | tatra pailukena
kaṇādaśiṣyeṇa vyaktaṣu vyaktarahiteṣu
ca
__________NOTES__________
[735] dṛśyam evoktam
[736]
sarvaiḥ svaiḥ svaiḥ sambandhi-; sarvaiḥ svaiḥ svaiḥ svasambandhi-
___________________________
yatas te kalpanayā na
sthāpitās tataḥ kāraṇāt | bhrānter viparyāsasyāvasaro 'vakāśaḥ |
yena bhrāntyavakāśena ||
kasyānuvādenātra kasya vidhir ity [76a] āha ---
sarveti | sarvadeśāvasthitaiḥ --- svasambandhibhir ity arthāt | yata evam
anuvādavidhikramas tena hetunā |
nanu sarvaiḥ svasambandhibhir
yugapadabhisambandho nāma sāmānyasya yugapat sarvasambandhisamavāya eva |
sarvagatatvam apīdam evāsyeti |
katham anayor vyāvṛttito 'pi
bhedasambandhabhāvato gamyagamakabhāva iti cet | naiṣa doṣaḥ | nānādeśasthaiḥ
svasambandhibhiḥ śāvaleyādibhir yugapad abhisambandho hetuḥ | sambandhideśatad
antarālavyāpitvaṃ tu sādhyam iti gamyagamakabhāvo na virudhyate |
sarvasambandhibhir yugapad abhisambadndhaś cāgatvā 'nāgacchadbhir iti draṣṭavyam
|
atha kena viruddho(ddhā)vyabhicāriprasavabījaṃ dharmadvayayoḥ kim
abhyupagataṃ yena tayoḥ sannipātād viruddha(ddhā)vyabhicārisambhava ity āha ---
iheti | iha sāmānyapadārthavicāraprakrame | kaṇamattīti
kaṇādaḥ | rūḍhīvaśāc cāyaṃ śabdaḥ kāśyape munau varttate |
sa cāsau maharṣiś ceti | hetubhāvenāsya viśeṣaṇatvāt
kaṇādatvād eva maharṣiḥ | evaṃ tasya hi kāṣṭhāgatā niḥspṛhatā yato
'nyaravo(?) svabhojyādikam api parityajya kaṇamātraṃ bhuktvā dhyānādikam ācarati
| atho 'sāv anyebhyaḥ sātiśayavān bhavtīiti | niṣkriyaṃ kriyāśūnyam
amūrttatvāt | ekam anānārūpam, pratyekaṃ svāśrayeṣu lakṣaṇāviśeṣād,
viśeṣalakṣāṇābhāc ca | na tu samvāyād ekaṃ trilokyāṃ sāmānyam, pratyayabhedāt
parasparato 'nyatvāt | gotvādīnāñ ca niṣkriyatvena sahā 'syaikatvaṃ samuccinoti
|
[DhPr 229]
deśeṣu sāmānyaṃ sthitaṃ sādhayituṃ
[737]pramāṇam idaṃ upanyastam yathā ākāśam iti --- vyāptipradarśanaviṣayo
dṛṣṭāntaḥ | ākāśam api hi sarvadeśāvasthitair vṛkṣādibhiḥ svasaṃyogibhir yugapad
abhisambadhyamānaṃ sarvagataṃ ca | abhisambadhyate ca[738]
sarvadeśāvasthitaiḥ svasambandhibhir iti hetoḥ pakṣadharmatvapradarśanam
||
__________NOTES__________
[737] pramāṇam upa-
[738]
prayojayitum āha; yojann āha
___________________________
asya svabhāvahetutvaṃ
[739]yojayitm āha ---
__________NOTES__________
[739]
svabhāvaḥ
___________________________
tatsambandhisvabhāvamātrānubandhinī
taddeśasannihitasvabhāvatā
III-118
tatsambandhīti | teṣāṃ sarvadeśāvasthitānāṃ
dravyāṇāṃ sāmānyasya svabhāvaḥ sa eva tatsambandhisvabhāvamātram |
tadanubadhnātīti tadanubandhinī |
kāsāv ity āha ---
taddeśasaṃnihitasvabhāvatā | teṣāṃ sambandhināṃ deśas taddeśaḥ |
taddeśe saṃnihitaḥ svabhāvo yasya tat taddeśasaṃnihitasvabhāvam[740] |
tasya bhāvas tattā | yasya hi yeṣāṃ sambandhī svabhāvaḥ tanniyamena teṣāṃ deśe
sannihitaṃ bhavati | tatas tatsambandhitvānubandhinī taddeśaśaṃnihitatā
sāmānyasya ||
__________NOTES__________
[740] atra mūle
`tasya bhāvaḥ | tasmāt' iti pāṭhaḥ kalpyaḥ ---
saṃ-
___________________________
yugapad ekakālam |
caḥ pūrvāpekṣayā samucyaye samavāyena sambandhena sambaddhatvam |
evam abhihite kaṇādena tacchiṣyeṇa pailukenaḥ | pīlavaḥ
paramāṇavaḥ | pīlupāke cāyam pīluśabda upacārāsatāsttyena (upacārito 'sti |
tena) nimittena vavaharatīti pailuka | tenāvivakṣitā ''ntarabhedasya
yugapat sarvasambandhamātra hetutvād ākāraśasya dṛṣṭāntarūpatā draṣṭavyā | na tu
sāmānyasyevāsya sambandhiḥ samavāyena sambandhaḥ | saṃyogalakṣaṇenāsya
sambandhena sambandhāt |
etad evābhiprety --- ākāśam apīti |
hīti yasmāt | svasaṃyogibhir iti vāstvānuvādaḥ | na ṝiŭty etat
prakṛtāṅgam | dārṣṭāntike 'syānupapatteḥ | co
'bhisambandha(ndhya)mānatvena saha sarvagatatvasyaikaviṣayatāṃ samuccinoti
||
dravyāṇāṃ gavādīnām | etac ca gotvādisamānyavivakṣayoktam |
upalakṣaṇaṃ dravyagrahaṇaṃ karttavyam, itarathotkṣepaṇatvādisāmānyasyāsaṅgrahaḥ
syāt |
etac ca tasya bhāva ity ed antaṃ sugamam
|
[741]tasmād ity enenārthāgataṃ svabhāvahetutvanimittaṃ darśayati
| na tu tad dhitapratyayānte pañcamy asti yāṃ vyācakṣīta | ayaṃ tv asyārthaḥ ---
yasmād yugapat sarvadeśāvasthitasambandhisambandhaḥ svasattāmātrānubandhini
sādhye hetuḥ, tasmāt svabhāva hetutvam asyeti
|
__________NOTES__________
[741] -te
vāsarva-
___________________________
nanu tatsambandhino 'pi
taddeśasannihitasvabhāvataiva kutao yenaivaṃ bhavatīty āha --- yasyeti |
hir yasmāt | yato 'yaṃ
sāmānyanyāyaḥ tatas tasmāt [76b] | yad
vā sarvasambandhitve 'pi kasmāt
[DhPr 230]
nanu ca gavāṃ
sambandhī svāmī | [742]na ca godeśe sannihitasvabhāvaḥ | [743]tat kathaṃ
[744]tatsambandhitvāt taddeśatvam ity āha
---
__________NOTES__________
[742] na ca taddeśe sanni-;
na ca taddeśasṃnni- N.
[743] -bhāvaḥ svāmī
[744] tat kathaṃ saṃbaṃ-
___________________________
na hi yo yatra na asti
taddeśam ātmanā vyāpnoti iti svabhāvahetuprayogaḥ
III-119
na hīti | yo yatra deśe nāsti sa deśo yasya
sa taddeśaḥ taṃ na vyāpnotyātmanā svarūpeṇa |
iha
sāmānyasya tadvatāṃ ca samavāyalakṣaṇaḥ [745]sambandhaḥ | sa cābhinnadeśayo eva
| [746]tena yatra yat samavetaṃ [747]tat [748]tadātmī na rūpeṇa kroḍīkurvat
[749]samavāyirūpadeśe svātmānaṃ niśeśayati
|
__________NOTES__________
[745] lakṣaṇasamba-
[746]
anena
[747] karttṛ --- ṭi-
[748] samavāyarūpa-
[749] samavāyarūpa-.
___________________________
taddeśasannihitasvabhāvatety
āha --- tasmād iti | tasmāt tatsambandhimātrānubandhinīti |
taddeśasannihitasvabhāvatā ''kāśasya dṛṣṭa tasmāt kāraṇāt | yasya
vastunas teṣāṃ (-no yeṣāṃ) sambandhī svabhāvaḥ | hir avadhāraṇe
sambandhīty asmāt paro draṣṭavyaḥ | tad vastu
niyamenāvaśyaṃtayā teṣāṃ sambandhīnāṃ deśe sannihitaṃ bhavati |
yata evaṃ sāmānyayāyas tatas | tasmād iti pāṭhe bhāvagatiḥ
|[750]kasmād iti tu kvacit pustake pāṭhaḥ | sa tu yuktarūpaḥ |
tatsambandhisvabhāvamāvamātrānubandhinī taddeśasannihitasvabhāvateti svākhyā |
kasmād etad iti | kāraṇākāṅkṣāsambandhāt | tadanantaraṃ ca yasya
hītyādeḥ sāmānyottarasya, tata ityādeś copasaṃhāravyapadeśena
viśeṣottarasya sumo(yo)jyatvād iti
|
__________NOTES__________
[750] atra mūle `tasya bhāvaḥ |
kasmāt?' iti pāṭhaḥ kapyaḥ ---
saṃ-
___________________________
yatra tu tasya bhāvas
tatteti pāṭhaḥ tatra sarvam avadātam ||
nanu caikadeśastham eva
sāmānyaṃ yugapat sarvaiḥ sambandhibhir abhisambantsyate | tat kiṃ tasya
vyāpārāsambhavenāveditenety āha --- iheti |
sa iti
samavāyaḥ | cakāraḥ punaḥ śabdasyārthe | abhinnadeśayor iti
lokaprasiddhadeśāpekṣayoktam na tu śāstraprasiddhadeśāpeṣayeti draṣṭavyam |
anyathā yadā (thā paṭa)tantūnāṃ samavāyo na syāt | paṭasya
tannathā(tantavo)deśaḥ | tantūnāṃ punar aṃśavaḥ | sāmānyatadvatoś ca na syāt |
gotvasāmānyasya gaur deśaḥ | goś ca sāsnādayo 'vayavā iti |
atha vā
sāmānyalakṣaṇayugā(yogā)pekṣayā abhinnadeśatvaṃ vivakṣitam | na tu
pratyekāpekṣam | tenāyam arthaḥ --- kuṇḍabadaravad yatra dvāv api sambandhinau
bhinnadeśau na tayoḥ samavāyaḥ | yayos tv ekatarasyānyataro deśas tayo samavāya
iti | evañ ca paṭatantūnāṃ sāmānyatadvatoś ca nāsaṅgraha iti | yena
kāraṇenābhinnadeśayor eva samvāyas tena prathamavyākhyāne samavāyirūpasya
samavāyisvabhāvasya deśa iti | dvitīyavyākhāne samavāyirūpam eva
samavāyisvabhāva eva deśa iti vigṛhya tasminn iti
[DhPr
231]
[751]taddeśarūpaniveśanam eva tatkroḍīkaraṇam | tatas
tatsamavāyaḥ |
__________NOTES__________
[751] taddeśe
rūpa
___________________________
tasmād yad yatra samavetaṃ
[752]tat taddravyaṃ vyāpnuvadātmanā taddeśe saṃnnihitaṃ bhavati
|
__________NOTES__________
[752] tat tatra
dra-
___________________________
tad ayam arthaḥ ---
taddeśasthavastuvyāpanaṃ taddeśasattayā vyāptam | taddeśattā 'bhāve[753]
tadvyāpanābhāvād vyāpanalakṣaṇaḥ samavāyasambandho na syāt | asti ca vyāpanam |
tatas taddeśe sannihitatvam iti | tad ayaṃ svabhāvahetuh
||
__________NOTES__________
[753] taddeśaattāyā
ābhāve
___________________________
paiṭharaprayogaṃ darṣayann
āha ---
dvitīyo api prayogaḥ --- yad upalabdhilakṣaṇaprāptaṃ san na
upalabhyate na tat tatra asti | tad yathā --- kvacid avidyamāno
ghaṭaḥ[754]| nopalabhyate copalabdhilakṣaṇaprāptaṃ sāmānyaṃ
vyaktyantarāleṣv iti | ayam anupalambhaḥ[755]svabhāvaś ca
parasparaviruddhārthasādhanād ekatra saṃśayaṃ janayataḥ
III-120
__________NOTES__________
[754] ghaṭa iti
[755]
lambhaprayogaḥ sva-
___________________________
dvitīyo
api --- iti | yad upalabdhilakṣaṇaprāptaṃ viṣayatāṃ prāptaṃ
dṛśyam ity arthaḥ | etena dṛśyānupalabdhim anūdya `na [756]tat
tatrāsti' ity asad vyavahāryatvaṃ vihitam[757] | tato vyāpyadṛśyānupalabdher
vyapakam asadvyavahāryatvaṃ darśitam | tad yathā, kvacid avidyamāno ghaṭaḥ
dṛṣṭāntaḥ |
__________NOTES__________
[756] -nūdya tat
tatra; -nūdya ta(na) tat tatra; -nūdya tat tat tatra
[757] vyavahārytaṃ
vihitam
___________________________
yojyam |
ubhayatrāpi tu samavāya(yi)śabdenādhāro 'bhipretaḥ | svātmānaṃ
niveśayaty upanayati |
nanu tadvyāpanaṃ tatkroḍīkaraṇam abhipretam |
tat kathaṃ sambandhini svātmani niveśanaṃ vyākhyāyata ity āha
--- taddeśa iti | sa cāsau deśaś ca tatra rūpasya svarūpasya
niveśanam upanayanam | tatas tasmād taddeśarūpaniveśanāt tasyaḥ |
sambandhinaḥ samavāyaḥ | tasmād ityādinopasaṃhāraḥ |
nanu
tadvyāpanam api bhaviṣyati, na ca taddeśasannihitasvabhāvatety āśaṅkyāha ---
tad ayam iti | yata ātamanā tadvyāpanalakṣaṇena sambandhena
tadvyāpyamānadeśasannidhānam ukataṃ tat tasmād ayaṃ tātparyārthaḥ | sa
cāsau deśaś ca tatrasthavastuvyāpanaṃ lokaprasiddhadeṣāpekṣayā tasya
deśas taddeśas tatra yā sattā vidyamānatā tayā vyāptam |
anyathā tu svarūpeṇa vyāpanāsambhavād ity abhiprāyaḥ |
tad eva
vyatirekamukheṇopapādayann āha [77a] --- taddeśeti | nāsty evāyaṃ
sambandha iti [ced āha ---] asti ceti | co 'vadhāraṇe | yata
uktena krameṇa svabhāvalakṣaṇayogo 'syāsti | tat tasmād ayaṃ yugapat
sarvasambandhyabhisambandhalakṣāṇo hetuḥ svabhāvaḥ
||
[DhPr 232]
pakṣadharmatvaṃ darśayitum
āha --- na upalabhyate ceti | vyaktyantarālam[758]
---vyaktyantaraṃ ca vyaktiśūnyam cākāśam | dṛśyam api kasyāṃcid vyaktau
gosāmānyam aśvādiṣu vyakty antareṣu vyaktiśūnye[759] cākāśe [760]nopalabhyate |
tasmān na teṣv astīti gamyate
|
__________NOTES__________
[758] vyaktyer
antarālam
[759] -reṣu śūnye cākā-
[760] copalabhya-
___________________________
ayam
anupalambhaḥ pūrvoktaś ca svabhāvaś [761]parasparasya viruddhau
yāv arthau tayoḥ sādhanād tāv [762]ekasmin dharmaṇi saṃśayaṃ
janayataḥ | na hy eko 'rthaḥ parasparaviruddhasvabhāvo bhavitum arhati |
ekena cātra [763]vyakty antareṣu vyaktiśūnye cākāśe sattvam, apareṇa
cānupalambhenāsattvaṃ sādhyate |
na
__________NOTES__________
[761] parasparaviru-
[762]
svabhāvena --- ṭi-
[763] vyakty antareṣu --- om.
___________________________
kaṇādasyaivāparaḥ
śiṣyaḥ paiṭharas tasya prayogam | piṭharo 'vayavidravyam | pūvavad
upcārāti piṭharaśabdas tena vyavaharatīti tathoktaḥ
|
asadavyavahāryatvam asad iti vyavahāraṇiyatvaṃ vihitam |
kasyāñcit sāsnādimatyāṃ vyāptau(vyktau) vyajyate sāmānyam anayeti vyaktiḥ
|
prāg uktas tāvat svabhāvaḥ, ayaṃ tu kiṃsaṃjñako hetur ity āha ---
ayam iti | prāg uktaṃ smārayati pūrveti | tuśabdaś
caśabdasyārthe | tāv etau hetū dharmiṇy ekasmin sāmānyākhye |
saṃśayaṃ prakṛtayoḥ sādhyayor ity arthāt kathaṃ saṃśayaṃ janayata ity āha
| ekasyaiva tau vivakṣitasarvagatatvāsarvaṃgatatvalakṣaṇau svabhāvau bhaviṣyata
ity āha --- na hīti | hir yasmāt | parasparaviruddhau svabhāvau
yasyeti tathā |
nanu cātra viruddhāv eva dharmāv ekasya sāmānyasya
dvābhyām etābhyāṃ siddhyete iti | tat kim etad ucyata ity āha ---
keneti | co yasmādarthe | ekenatiprāg uktena svabhāvena |
apareṇeti vyaktyantarāle sāmānyasya sattvam asattvaṃ ca etau hetū kā
kṣatir iha --- ity āha --- na ceti | co 'vadhāraṇe | sattvam
asattvaṃ ca dvayor dvābhyāṃ sādhane kim anupannam ity āśaṅkyāha --- ekasyāpi
| kālabhede kin naivaṃ sambhāvatīty āśaṅkyāha --- ekadaiveti |
kasyāpy ekadaivādhikaraṇabhede 'py etad ity āśaṅkyāha --- ekatreti |
katham ayukatam ity āha --- tayor iti | tayoḥ sattvāsattvayoḥ |
virodhāt parasparaparihāravyavasthitarūpatvāt |
kathaṃ punar
āgamāśrayānumānāśrayatvaṃ niruddhāvyabhicāri[ṇī]ty āśaṅkyopasaṃhāravyājena yathā
'nayos tathātvaṃ tathā darśayann āha --- tad iti | yata evaṃ
tattadvadekaṃ sāmānyaṃ kaṇadena uktam, tadrūpavicāre taccchiṣyābhām evaṃ
prakrāntaṃ tat tasmād
āgamasiddhasyāgamapratipāditasyānupalambhenāpi
vyaktatyantarālāsattvapratipādanadvāram(dvārā ')sarvagatatvasya sādhanāt |
sarvagatatvāsarvagatatvayoḥ sādhyayor etāv ity āha | evāvantaṃ (?)
tathoktau hetū |
viruddhāvyabhicāritvam evānayor upadarśann āha ---
yata iti | cakāraḥ pūrvāpekṣayā samuccaye |
[DhPr
233]
caikasyaivakadaikatra sattva, asattvaṃ ca[764] yuktam, tayor
virodhāt | [765]tadāgamasiddhasya sāmāyasya sarvagatatvāsarvagatatvayoḥ sādhyayo
etau viruddhāvyabhicāriṇau jātau | [766]yataḥ sāmānyasyaikasya yugapat
sarvadeśāvasthitair abhisambandhitvaṃ cābhyupagatam, dṛśyatvaṃ[767] ca | tataḥ
sarvasambandhitvāt sarvagatatvam, [768]dṛśyatvād antarālād anupalaambhād
asarvagatatvam | tataḥ [769]śāstrakāreṇaiva viruddhavyāptatvam apaśyatā
viruddhavyāptau dharmāv uktvā[770] viruddhāvyabhicāryavakāśo datta iti | na
ca[771] vastuny asya [772]sambhavaḥ | ity uktā hetvābhāsāḥ
||
__________NOTES__________
[764] vā
[765] tasmād āgama-
[766] atha parasparaviruddhāvyabhicārihetudoṣaḥ kaṇādaśiṣyayor evāyam,
kaṇādasyety āha --- ṭi-
[767] -bhisambaddhatvam; -bhisambandhatvam
[768] dṛśyatvād antarālānupala-
[769] kaṇādadvāreṇa --- ṭi-
[770] dharmāv uktau | iha viruddhā-; dharmāv uktau viru-
[771] ca ---
om.
[772] -sya hetoḥ sambhavaḥ; viruddhānyabhicāriṇaḥ --- ṭi-
___________________________
nanu
ca sādhanāvayavatvād yathā hetava uktās tatprasaṅgena [773]ca hetvābhāsāḥ, tathā
bhāsāḥ, tathā sādhanāvayavatvād dṛṣṭāntā vaktavyās tatprasaṅgena ca
dṛṣṭāntābhāsāḥ | tat kathaṃ noktāity āha
---
__________NOTES__________
[773] ca ---
om.
___________________________
tato 'bhyupagatāt
sarvasambandhinaḥ sarvasambandhitvāt | sarvagatatvam antareṇa tadasambhavād iti
bhāvaḥ | anupalambhe 'pi katham asarvagatatvaṃ niścetuṃ śakyata ity āha ---
dṛśyatvāt tata ity anuvarttate |
nanu cāntarāle 'nupalambhād iti
yujyate vaktum | tat kim uktam antarālād iti | satyam etat | kevalam
anupalambhād anupalambhavyavahārād ity arthavivakṣitatvād adoṣaḥ | kvacit
punar antarālānupalambhād iti pāṭhaḥ | tatra ca yathāyogaṃ samāsaḥ
|
nanu yad śāstrātmakā ''gamakāreṇāsya parasparaviruddhasvabhāvāvahaṃ
kiñcid dvayam uktaṃ bhavet, viruddhāvyabhicāryavakāśaḥ | yāvatedam eva nāstīty
āśaṅkāpanodavyājenopasaṃharann āha --- tata iti | [77b] yata evaṃ
śāstrakāreṇaivedañ cedañ cābhyupagataṃ tatas tasmāt śāstrakāeṇaiva
prakaraṇāt kaṇādena viruddhāvyabhicāriṇo 'vakāśo dattaḥ | kiṃ
kṛtvā tena tadavakāśo datta ity āha --- viruddheti |
parasparasādhyaviruddhatvavyāptidharmau prakaraṇād yugapat
sarvasambandhisambandhadṛśyatvākhyā (khyau)
vaktur(?)dṛśyatvaviṣayasyānupalambhasya viruddhavyāptatvād dṛśyatvaṃ
viruddhavyāptatvād dṛśyatvaṃ viruddhavāptam iti tu draṣṭavyam |
kathaṃ
punas tayor dharamayoḥ parasparaviruddhārthavyāptatvaṃ viduṣā tenaivam ucyeta
yena tadavakāśadānaṃ tasya kalpyata ity āha --- viruddhavyāptatvam iti |
parasparaviruddhasarvagatatvāsarvagatatvalakṣaṇārthavyāptatvaṃ tayor dharmayor
ity arthāt | apaśyatā anālocayatā bhrāntyā tāvad abhidhāyeti yāvat |
itir evam arthe | tenāyam arthaḥ --- evam uktena prakāreṇoktāḥ
kathitā hetvābhāsāḥ, kutaścit sāmyād hetuvad ābhāsāḥ ||
sāmprataṃ
hetau tadābhāse ca kathite tulyanyāyatayā 'param api svābhāsasahitaṃ kiṃ notam
iti
[DhPr 234]
trirūpo[774]hetur uktaḥ |
tāvatā[775]ca arthapratītir iti na pṛthag dṛṣṭānto nāma sādhanāvayavaḥ kaścid
| tena na asya lakṣaṇaṃ pṛthag ucyate gatārthatvāt
III-121
__________NOTES__________
[774]
trilakṣaṇo hetu-
[775] tāvataivārtha-; tāvatā vā (cā)rthapratītisiddher iti
___________________________
trirūpo hetur
uktaḥ, tat kim dṛśṭāntaiḥ?
syād etat --- tāvatā nārthapatītir
ity āha --- tāvatā [776]ceti | uktalakṣaṇenaiva hetunā bhavati
sādhyapratītiḥ | ataḥ sa eva gamakaḥ | [777]tatas tadvacanam eva sādhanam |
na pṛthag dṛṣṭānto nāma sādhanāvayavaḥ | yataś cāyaṃ nāvayavaḥ, tena
na asya dṣṭāntasya lakṣaṇaṃ hetulakṣanāt pṛthag ucyate
|
__________NOTES__________
[776] tataḥ
[777] tataḥ
--- om.
___________________________
kathaṃ tarhi hetor
vyāptiniścayo yady adṛṭāntako hetur iti cet | nocyate hetur adṛśāṭāntaka eva |
api tu na hetoḥ pṛthag dṛṣṭānto nāma hetvantarbhūta eva dṛṣṭāntaḥ | ata evoktaṃ
na asya lakṣaṇaṃ pṛthag ucyate [778]iti | na tv evam uktam --- nāsya
lakṣaṇām ucyata iti[779] |
__________NOTES__________
[778]
iti --- om.
[779] iti --- om.
___________________________
codayann āha --- nanu
ceti | atha kathaṃ sādhanāvayavatvaṃ hetūnāṃ yena sādhanāvayatvād yathā
hetava uktā ity ucyate? tathā hi sādhyate niścīyate sādhyam aneneti
sādhanam | pakṣadharmānvayavyatirekaval liṅgam ucyate | tadākhyānād eva
ca vākyam api sādhanam ucyate | na tu vākyāt sādhyasiddhyupayogitayā
hetur api tad eva tad vacanam apīti | dvedhā 'pi taṃ samudāyam
apekṣyāsyāvayavatvaṃ yenaivam ucyate iti | na | abhiprāyāparijñānāt | ihaivaṃ
pūrvapakṣavādī manyate | parokṣo 'rtho niścīyamāno hetudṛṣṭāntābhyāṃ niścīyate |
na tu hetunaiva | adṛṣṭāntakasya hetoḥ sādhyasādhanāśakteḥ | tataś ca
hetudṛṣṭāntasamudāyaḥ sādhyasya sādhanam | tatra yathā samudāyāpekṣayā heturūpo
'vayava uktas tadābhāsaś ca tathā sādhanāvayavatvāviśeṣatvād dṛṣṭāntarūpo 'paro
'yam avayavaḥ sapratipakṣaḥ kin nokta iti | evañ codayann ayam eva
sādhanāvayavatvādyabhidhānam iti | tatprasaṅgena tatprastāvena
|
uktaṃ pakṣadharmānvayavyatirekātmakaṃ lakṣāṇaṃ yasya tena
| evakāreṇa dṛṣṭāntasya sākṣāt siddhyupayogitāṃ nirsasyati | yata evam
ato hetoḥ, sa iti hetuḥ | niyamena dṛśṭāntasya gamakarūpavirahaṃ
draḍhayati | yataḥ sākṣāt siddhir upajāyate, sa eva gamayati pratyāyati
sādhyam iti kṛtvā ucyate, nānya iti bhāvaḥ | yasmād hetor eva gamakatvaṃ
tatas tasmāt tasya hetos trirūpasya vacanaṃ sādhanaṃ
sādhanābhidhānaṃ na dṛṣṭāntasyety arthāt | tāvatā cārthapratītir iti
maulam itiśabdam apekṣya na pṛthag dṛṣṭānto nāma sādhanāvayava iti
mūlaṃ vyācaṣṭe na dṛṣṭāta iti | artharūpo dṣṭāntas tad vacanaṃ vā, na
sādhanasyārtharūpasya vacanasya vā | nāvayavo naikadeśaḥ | hetv
antarar bhūtatvaṃ ca vyāptigrāhakapramāṇādhikaraṇatayā hetāv upayogāt | na tasya
svarūpeṇa [78a]
[DhPr 235]
yady evaṃ hetūpayogino 'pi
lakṣaṇaṃ vaktavyam evety āha --- gatārthatvāt--- gato 'rthaḥ prayojanam
abhidheyaṃ vā yasya dṛṣṭāntalakṣaṇasya | [780]tat tathā | tasya bhāvas tattvaṃ |
tasmāt | dṛṣṭāntalakṣāṇaṃ hy acyate dṛṣṭāntapratītir yathā syāt | dṛṣṭāntaś ca
hetulakṣaṇād evāvasitaḥ | tato dṛṣṭāntalakṣaṇasya yat prayojanam ---
dṛṣṭāntapratītis tad gataṃ niṣpannam | abhidheyaṃ vā gataṃ jñātaṃ[781]
dṛṣṭāntākhyam ||
__________NOTES__________
[780] tat ---
om.
[781] jñānaṃ; gataṃ dṛṣṭā-
___________________________
kathaṃ[782] gatārthatvam ity
āha ---
__________NOTES__________
[782]
gatārtham
___________________________
hetoḥ sapakṣa eva sattvam
asapakṣāc ca sarvato vyāvṛttī[783]rūpam uktam abhedena | punar
viśeṣeṇa[784]kāryasvabhāvayor uktalakṣaṇayor janmatanmātrānubandhau darśanīyāv
aktau | tac ca darśayatā, yatra dhūmas tatra agniḥ, asaty agnau na kvacid dhūmo
yathā mahānasetarayoḥ, yatra kṛtakatvaṃ tatra anityatvam, anityatvābhāvo
kṛtakatvāsambhavo[785]yathā ghaṭākāśayoḥ --- iti darśanīyam | na hy anyathā
sapakṣavipakṣayoḥ sadasattve yathoktaprakāre śakye darśayitum | tat
kāryatāniyamaḥ[786]kāryaliṅgasya svabhāvaliṅgasya[787]ca svabhāvena[788]vyāptiḥ
| [789]asmiṃś ca arthe darśite darśita eva dṛṣṭānto bhavati | etāvān
mātrarūpatvāt tasya iti[790]
III-122
__________NOTES__________
[783] vyāvṛttarūpa-;
vyāvṛttau rūpa-
[784] -svabhāvayor janma-;
[785] sambhavo 'sti
[786]
niyamaṃ
[787] vā
[788] svabhāvavyāptir iti
[789] asminn arthe
[790] iti --- om.
___________________________
hetoḥ
[791]rūpam uktam abhedena sāmānyena | sādhāraṇaṃ kāryasvabhāvānupalambhānām
etal lakṣaṇām ity arthaḥ | kiṃ punas tat? sapakṣa eva [792]yat
sattvam, vipakṣāc ca sarvasmāt vyāvṛttir yā | rūpadvayam
etad abhedenoktam |
__________NOTES__________
[791]
rūpamabhedenoktaṃ sā-
[792] yat --- om.
___________________________
na ca sāmānyam uktam api
śaktyaṃ jñātum | atas tad eva viśeṣaniṣṭhaṃ vaktavyam | ataḥ punar viśeṣeṇa
viśeṣavantau janmatanmātrānubandhau darśanīyāvaktau | kāryasya janm
jñātavyam uktam | janmni hi [793]jñāte kāryasya sapakṣā eva sattvaṃ vipakṣāc
ca sarvasmād vyāvṛttir
jñātā
__________NOTES__________
[793]
vijñāte
___________________________
hetāv antarbhāvaḥ,
sākṣāt sādhyasiddhyupayogitāprasaṅgāt | na ca sā 'sya sambhavinīti |
anekārthatvād vā hetor (dhātor) gataṃ niṣpannam iti vivṛtam |
gatyarthānāṃ jñānārthatvād api gataṃ jñātam ity api coktam ||
nanu
ca hetuḥ sapakṣavṛttinā vipakṣa(kṣā)vṛttenaiva ca rūpeṇa gamakaḥ | tac cet
kathitaṃ kiṃ viśeṣalakṣāṇakathanenety āha --- na ce ti | co
'vadhāraṇe hetau vā | sāmānyaṃ sādhāraṇaṃ prakaraṇāl
[DhPr
236]
bhavati | svabhāvasya tanmātrānubandho
darśanīya uktaḥ | tad iti sādhanam | tad eva tanmātra
sādhanamātram[794] | tasynubandho 'nugamganam --- sādhanamātrasya[795] bhāve
bhāvaḥ sādhyasya | [796]tanmātrabhāvitvam eva hi sādhyasya tādātmyam |
sādhanasya [797]yadā dvabhāvo jñāto bhavati, tadā svabhāvahetoḥ --- sapakṣā eva
sattvam, vipakṣāc ca sarvasmād vyāvṛttir jñātā bhavati
|
__________NOTES__________
[794] mātrasyānu-;
sādhanamātram | sādhanamātrasyānuba-
[795] mātrabhāve
[796] atha
sādhanadharmamātrānubandhaḥ sādhyasya tathāpi tādātmyaṃ na syād ity āha --- ṭi-
[797] yadā sādhanasya ca sva-
___________________________
tad evaṃ[798]
sāmānyalakṣaṇam viśeṣātmakaṃ jñātvyaṃ nānyathā | tato viśeṣalakṣaṇam uktam
|
__________NOTES__________
[798] tad
eva
___________________________
kim ato[799] yadi nāmaiva[800]
ity āha --- tac ca[801] sāmānyalakṣāṇaṃ darśayitukāmena viśeṣalakṣaṇaṃ
darśayataivam[802], darśanīyam --- iti sambandhaḥ | yatra
dhūmas tatra agniḥ iti kāryahetovyāptir darśitā | vyāptiś ca
kāryakāraṇabhāvasādhanāt[803] pramāṇān niścīyate | tato yathā mahānasa
iti darśanīyam |
__________NOTES__________
[799]
viśeṣalakṣaṇāt --- ṭi-
[800] nāmaiva tad ity āha; prāg uktanyāyena --- ṭi-
[801] tatra
[802] -taivaṃ ca darśa-
[803] pratyakṣānupalambhābhyām
--- ṭi-
___________________________
lakṣaṇaṃ
na śakyaṃ jñātum iti pravṛttyupayogitayā na śayam iti mantavyam |
na tu sāmānyalakṣaṇasya vākyāt pratītir na bhavaty eva | viśeṣavantau ca
viśiṣṭāv ity arthaḥ | etad eva vibhajyamāna ācārye(āha --- kāryasye)tyādi
|
nanūkte 'py asmin yadi sāmānyalakṣaṇapratītir nāsti kim anenoktenāpīti
| āha --- janmeti | hir yasmādarthe | nanu svabhāvahetau
sādhanasvabhāvatā sādhyasya darśayituṃ yujyate, tat kiṃ tanmātrānubandho
darśanīya ukta ity āha --- tanmātreti | hir yasmāt | atha
tanmātrānubandhe darśite 'pi kathaṃ sāmānyalaṣaṇapratipattir ity āha ---
sādhanasyeti | tad evam ityādinopasaṃhāraḥ |
anupalabdheś
cānayor evāntarbhāvān na pṛthag viśiṣṭalakṣaṇābhidhānam ity avaseyam
|
atha kiṃ hetor anvayavyatirekāv eva lakṣaṇaṃ yenaitad dvayam eva
lakṣaṇātayā smaryate | na caitat pakṣadharmatāyā api lakṣaṇatvād abhihitatvāc
ceti cet | satyam | kevalaṃ na hetoḥ sarvarūpam iha prakrāntam | kin tu yad
rūpapradarśanena dṛṣṭāntapradarśanaṃ kṛtaṃ bhavati tatprakṛtam iti |
yady
apy evaṃ yadi nāma sāmāyaviśeṣalakṣaṇā 'bhidhānam ato 'bhidhānāt
kiṃ bhavati? kimaḥ kṣepe prayogāt, na kiñcid bhavatīty arthaḥ | yad
(tad) ity uttaram | co yasmād | vyāptipradarśane 'pi kathaṃ dṛṣṭāntākhyānam
avataratīty āha --- vyāptiś ceti | hetv arthaś cakāraḥ |
kāryakāraṇabhāvasādhaṇāt pramāṇān niścīyatāṃ vyāptis
tathāpi dṛṣṭāntaḥ kathaṃ
prakṛto bhavatīty āha --- tata iti | dṛṣṭāntam antareṇa tad eva
pramāṇaṃ na pravartteta | tad apravṛttau ca sāmānyalakṣaṇam eva na jñāyeteti
bhāvaḥ |
[DhPr 237]
asaty agnau na bhavaty eva
dhūma iti vyatireko darśitaḥ | sa ca yathetarasminn iti darśanīyaḥ |
vahninivṛttir hi dhūmanivṛttau niyatā darśaṇīyā | sā ca mānasād itaratreti
darśaṇīyā |
yatra kṛtakatvaṃ tatra anityatvam iti
svabhāvahetor vyāptir darśitā | anityatvābhāve na bhavaty eva kṛtakatvam
iti vyatireko darśitaḥ | vyāpteś ca sādhakaṃ pramāṇaṃ [804]sādharmyadṛṣṭānte
darśanīyam | prasiddhavāptikasya ca hetoḥ sādhyanivṛttau nivṛttir niyatā[805]
darśaṇīyā | tad avaśyaṃ yathā ghaṭe, yathā ākāśe ceti
darśaṇīyaṃ |
__________NOTES__________
[804]
sādharmyam dṛ-
[805] nivṛttir darśanīyā
___________________________
kasmād evam ity āha --- na
hīti | yasmād anyathā sāmānyalakṣaṇarūpe sapakṣavipakṣayoḥ
sadasattve yathoktaprakāre iti niyate --- sapakṣa eva sattvam, vipakṣe
'sattvam eveti niyamo yathoktaprakāraḥ --- te na śakye darśyitum |
viśeṣalakṣaṇe hi darśite yathoktaprakāre[806] sadasattve darśite bhavataḥ | na
ca viśeṣalaṣaṇam anyathā śakyaṃ darśayitum
|
__________NOTES__________
[806] yathoktalakṣaṇe
sad-
___________________________
tasya sādhyasya kāryam ---
tatkāryaṃ dhūmaḥ | tasya bhāvas tatkāryatā saiva
niyamo
anvayapradarśanena sādharmyadṛṣṭāntākhyānam
ākhyāya vyatirekoktyā 'pi vaidharmyadṛṣṭāntau kiṃ (dṛṣṭāntoktiṃ) darśayitum āha
--- asaty agnāv iti | vyatirekapradarśaṇe 'pi kathaṃ dṛṣṭātā ''patanam
iti āśaṅkyāha --- sa ceti | co yasmādarthe | itarasminn
agnimatpradeśād anyasmin mahāhnadādau | yatra kayościd vyāpyavyāpakabhāvo
darśayitavyas tatrās tu dṛṣṭāntopanipātaḥ, vyatirekopadarśane kiṃ tenety āha ---
vahnīti | hīti yasmāt | atrāpi vidhyor viparyayeṇa
vyāpyavyāpakabhāvo darśayitavya ity arthaḥ | etac ca vyatirekākhyānaṃ
dṛṣṭāntopadarśanam uddiṣṭaviṣayaṃ prayogam adhikṛtyoktam ity adhigantavyam
|
yatretyādinā svabhāvahetum adhikṛtya dṛṣṭāntasya gatārthatvaṃ
darśayitum upakramate | evaṃ pradarśayatāṃ vyāptiḥ, dṛṣṭāntāvatārakas tu (-taras
tu) katham ity āha --- vyāpteś ceti | co yasmāt |
pramāṇā'pradarśane vyāpter asiddheḥ | tac ca pramāṇam, antareṇādhikaraṇaṃ na
pramāṇam, antareṇādhikaraṇaṃ na sambhavatīti bhāvaḥ | yady evaṃ vyatireka [78b]
pradarśane kṛṭe dṛṣṭāntenety āha --- prasiddheti | darśyatām eva, tathāpi
dṛṣṭānopanipātaḥ katham ity āha --- tad iti | yasmād eva darśanīyaṃ
tat tasmāt | sac cāsac ca sadasattī tayor bhāvas te
pradarśanakriyāpekṣayā ca dvitīyādvivacanāntam etat | yādṛśa ukto yathoktaḥ
prakāraḥ svarūpaṃ yayos te tathokte | asyaivārtham āha --- niyate iti
| sapakṣāsapakṣasasattvayor uktam eva prakāraṃ spaṣṭayann āha --- sapakṣa
iti | itir niyamasyākāraṃ darśayati | te yathoktaprakāre sadasattve |
kathaṃ te na śakye darśayitum ity āha --- viśeṣeti | hir
yasmādarthe | darśyatāṃ tarhi viśeṣalakṣaṇam | dṛṣṭāntasya tu kim āyātam ity āha
--- na ceti | hir yasmādarthe | darśyatāṃ tarhi viśeṣalakṣaṇam |
dṛṣṭāntasya tu kim ayātam ity āha --- na ceti | co yasmādarthe
'vadhāraṇe vā | yad viśeṣalakṣaṇaṃ dṛṣṭāntam antareṇāśakyapradarśanaṃ tat
svarūpākhyānam | mūlaṃ vyākhyātum āha --- tasyetyādi |
viśeṣa-
[DhPr 238]
yatas tatkāryatayā dhūmo niyataḥ | so
'yaṃ tatkāryatāniyamo viśeṣalakṣaṇarūpo 'nyathā darśayitum aśakyaḥ |
svabhāvaliṅgasya ca svabhāvena sādhyena vyāptir
viśeṣalakṣaṇarūpā na śakyā darśayitum | yasmāt kāryakāraṇabhās tādātmyaṃ ca
mahānase ghaṭe ca jñātavyam, tasmād vyāptisādhanaṃ pramāṇaṃ darśayatā
[807]sādharmyadṛṣṭānto darśaṇiyaḥ | vaidharmyadṛṣṭāntas tu prasiddhe tatkāryatve
kāraṇābhāve kāryābhāvapratipatty artham[808] | tata eva nāvaśyaṃ vastu bhavati |
kāraṇābhāve kāryābhāvo vastuny avastuni vā bhavati | tato vastv astu vā
vaidharmyadṛṣṭānta iṣyate
|
__________NOTES__________
[807] sādhyadṛṣṭā-
[808]
-ttyarthaḥ
___________________________
tasmād dṛṣṭāntam
antareṇa[809] na hetor 'nvayo vyatireko vā[810] śakyo darśayitum ato
heturūpākhyānād eva hetor vyāptisādhanasya[811] pramāṇasya darśakaḥ
ṣādharmyadṛṣṭāntaḥ|
__________NOTES__________
[809]
dṛṣṭānavyatirekeṇa ḥetor
[810] vā na śakyo
[811] -sādhakasya
___________________________
prasiddhavyāptikasya
sādhyābhāve [812]hetvabhāvapradarśanād vaidharmyadṛṣṭānta upādeya iti ca[813]
darśitaṃ bhavati |
__________NOTES__________
[812]
-bhāvadarśa-
[813] `ca' evārthe --- ṭi-
___________________________
lakṣaṇāsya svarūpam
ākhyāyākhyān yathāpradarśanāśakyatvaṃ darśayann āha --- so 'yam iti
|
vaidharmyadṛṣṭāntas tarhi na pradarśanīya ity āha ---
vaidharmyeti | tuḥ sādharmyadṛṣṭāntād vaidharmyadṛṣṭāntaṃ
bhedavantaṃ darśayati | etac ca yadā vyatirekamukheṇa prayogaḥ kriyate,
tatkālābhiprāyeṇocyata iti draṣṭavyam | na tv ekasmin prayoge dvayopanyāsaḥ
sambhavī | etac ca prāg eva nirloṭhitam | yataḥ prasiddhe tatkāryatve
kāraṇābhāve kāryabhāvapratipattyarthaṃ darśanīyo vaidharmyadṛṣṭāntas tata
eva tasmād eva kāraṇāt | nāvaśyaṃ niyame [na] vastu bhavati | vastv
api vaidharmyadṣṭānto bhavatīty arthaḥ | yadi hi kasyacid vidhinā kasyacid
vidhir darśayitavyaḥ syāt, tadā gama(gaganā)dir asan kathaṃ kasyacid ādhāraḥ
syād iti, na sidhyate tadupadarśanam | yadā tv ekasya vyāpyasyābhāve
aparasya vyāpakasyābhāvo darśayitavyas tadā vyāpakasyā 'bhāve 'vastuni suṣṭhu
sambhavati | itarathā 'bhāve 'pi asya bhāvo vihito bhavet | so 'pi neti cet,
ayam evābhāva ity abhiprāyaḥ | vaidharmyadṛṣṭāntagrahaṇaṃ caitad
ekadharmābhāvenāparadharmābhāvopadarśanaviṣayopalakṣaṇaṃ draṣṭavyan anyathā
sādharmyadṛṣṭānte tv avaśyaṃ vastu sa āśraya iṣṭa iti syāt | tathā ca sati
bahvasamañjasaṃ syād iti | yataḥ kāraṇābhāvāt kāryābhāvo vastuny avastuni ca
bhavati tataḥ kāraṇād vastu mahāhradādi | avastu ākāśādi |
vāśabdas tulyabalatvaṃ samuccinoti |
tasmād ityādinā
prakṛtam upasaṃharati | vāptisādhakapramāṇādhikaraṇatvād darśayatīti darśakaḥ
| yady evaṃ sādhyasādhakavyāptiprasādhakapramāṇapradarśakatvāt
sādharmyadṛṣṭānta evopādeyo na vaidharyadṛṣṭāta ity āha --- prasiddheti |
vaidharmyadṛṣṭānta upādeya iti yojayitvā kuta upādeya ity āśaṅkāyāṃ
prasiddhetyādihetupadaṃ yojyam | sādhyābhāve hetvabhāvapradarśanāt
| tatreti buddhistham | yad vā pradarśyate 'sminn iti pradarśayatīti vā
pradarśano hetvabhāvasya pradarśana iti tathā | bhāvapradhānatvān
nirdeśasya hatvabhāvapradarśanatvād ity arthaḥ |
[DhPr
239]
asmiṃś cārthe darśite darśita eva dṛṣṭāānto bhavati |
yo 'yam artho vyāptisādhanapramāṇapradarśanaḥ[814] kaścid upādeyo
nivṛttipradarśanaś[815] ca --- ity asminn arthe [816]darśite darśito
dṛṣṭānta [817]ity āha --- etāvanmātraṃ rūpaṃ yasya tasya bhāvas
tattvam, tasmād iti | etavāvad eva hi rūpaṃ dṛṣṭāntasya, yad uta
vyāptisādhanapramānṇapradarśakatvaṃ[818] nāma sādharmyadṛṣṭāntasya, ca[819]
sādhyanivṛttau sādhananivṛttipradarśakatvam ity [820]etadvaidharmyadṛṣṭāntasya |
[821]etac ca heturūpākhyānād evākhyātam iti kiṃ
dṛṣṭāntalakṣaṇena?
__________NOTES__________
[814]
pramāṇadarśinaḥ
[815] nivṛttipadarśakaś ca
[816] pradarśite
[817]
dṛṣṭāntaḥ | kasmād ity āha
[818] -pramāṇadarśanatvaṃ
[819] vā
[820]
`vaidharmyadṛṣṭāntasya etat' om.; `vaidharmyadṛṣṭāntasya' om.
[821] tat;
prag uktavyāyena --- ṭi-
___________________________
etena eva
dṛṣṭāntadoṣā api nirastā bhavanti
III-123
etena
eva ca heturūpākhyānād dṛṣṭāntatvapradarśanena dṛṣṭāntadoṣā[822]
kathitā [823]bhavanti | tathāhi --- pūrvoktasiddhaye ya upādīyamāno
'pi[824] dṛṣṭānto na samarthaḥ svakāryaṃ sādhayituṃ sa dṛṣṭāntadoṣa iti
sāmyarthyād uktaṃ[825] bhavati
||
__________NOTES__________
[822] dṛṣṭāntasya
doṣāḥ
[823] nirasanadvārā kathitāḥ --- ṭi-
[824] 'pi na samarthaḥ
[825] -arthyād ity etad uktaṃ
___________________________
asmiṃś ce
tyādi mūlam anūdya vyācaṣṭe yo 'yam iti | pūrvavatpradarśanaśabdasya
vyutpattiḥ, samāsaś ca karttavyaḥ | prasiddhāyāṃ vyāptau sādhyābhāve [79a] hetor
nivṛttipradarśaḥ ity artho draṣṭavyaḥ | etāvad evaitāvanmātram | anyad
apy asya rūpam astīty āha --- etāvad eveti | hir yasmād etat
parimāṇam asyeti tathā | evakāreṇānyasya tādrūpyanirāso dṛḍhīkṛtaḥ | kiṃ
tad rūpam ity āha --- yad uteti | nipātasamudāyaś cāyaṃ yad etad
ity asyārthe ||
yeṣu dṛṣṭāntatvenopātteṣu svakāryakā(ka)raṇāsāmarthye
doṣaḥ sambhavati te kutaścit sāmānyād dṛṣṭāntavadābhāsamānā dṛṣṭāntābhāsā
bhavantīti arthaṃ nyāyam āśrityāha --- dṛṣṭāntadoṣā dṛṣṭāntābhāsāḥ kathitā
bhavantīti | yasmāt te dṛṣṭāntābhāsatve[na] katitā bhavanty ata eva
dṣṭāntatvena nirastā bhavatīty ata eva mūlam arthato vyākhyātam ity
avagantavyam | dṛṣṭāntatattvapradaṛśanena yathā dṛṣṭāntābhāsā(sa)kathanaṃ kṛṭaṃ
bhavati tathā darśayituṃ tathā hītyādinopakramate | pūrvoktasya
janmatanmātrānubandhasya siddhaye niściayāya | svakārya
sādhanasambhave sādhyaprakarśanasambhavalakṣaṇam, siddhavyāptikasya ca hetoḥ
sādhyābhāve sādhananivṛttipradarśanalakṣaṇaṃ ca sādhayituṃ ya upādīyamāno 'pi
na samarthaḥ, sa dṛṣṭāntadoṣo duṣṭo dṛṣṭāntaḥ, dṛṣṭāntābhāsa iti yāvat |
sāmarthyāt svakāryākāraṇalakṣaṇāt ||
[DhPr
240]
dṛṣṭāntābhāsām (-bhāsān) udāharati ---
yathā
nityaḥ śabdo amūrtatvāt | karmavat paramāṇuvad ghaṭavad iti | ete dṛṣṭāntābhāsāḥ
sādhyasādhanadharmobhayavikalāḥ
III-124
yathā
[826]nityaḥ śabdo iti [827]śabdasya nitytve sādhye 'mūrtatvād iti
hetuḥ| sādharmyeṇa karmavat paramāṇuvad ghaṭavad ity ete dṛṣṭātā
upānyastāḥ | ete ca dṛṣṭāntadoṣāḥ | sādhyaṃ ca sādhanaṃ
cobhaya ceti[828] | tair vikalāḥ | sādhyavikalaṃ karma, tasyā
'nityatvāt | sādhanavikalaḥ praramāṇuḥ, mūrtttvāt paramāṇūnām |
[829]asarvagatadravyaparimāṇaṃ mūrttiḥ | asarvagatāś ca dravyarūpāś ca
paramānavaḥ | nityās tu vaiśeṣikair iṣyante | tato na sādhyavikalaḥ[830]
| ghaṭās tūbhayavikalaḥ, anityatvānmūrttatvāc ca ghaṭasyeti[831]
||
__________NOTES__________
[826] yatheti nityaḥ
[827]
iti nityatve sādhye śabdasyāmūrta-
[828] ca | tair vi-
[829] asarvagataṃ
dra-
[830] sādhyavikalāḥ
[831] ghaṭasya
___________________________
tathā
sandigdhasādhyadharmādayaś ca | yathā --- rāgādimān ayaṃ vacanād rathyāpuruṣavat
| maraṇadharmo ayaṃ puruṣo rāgādimattvād rathyāpuruṣavat | asarvajño ayaṃ
rāgādimatvād rathyāpuruṣavad iti
III-125
tathā[832] sandigdhaḥ sādhyadharmo
yasmin sa sandigdhasādhyadharmaḥ | sa ādir yeṣāṃ te tathoktāḥ |
sandigdhasādhyadharmaḥ | sandigdhasādhyadharmaḥ sandigdhobhayaḥ[833]
|
__________NOTES__________
[832] tatheti
[833]
-bhayadharmaḥ
___________________________
dṛṣāntābhāsān
ityādi paramāṇūnām ity etad antaṃ sugamam |
kathaṃ paramāṇavaḥ
sādhanavikalā na sādhyavikalā ity āha --- asarveti | parimāṇaṃ
mānavyavahārakāraṇam | tac ca guṇatvād dravyāśrayīti |
dravyagrahaṇena vāstavaṃ rūpam anūditam | tatra yadi dravyaparimāṇaṃ
mūrttir ity eva tāvad ucyate tadā ''kāśāder api dravyasya paramamahattvanām
adheyaṃ parimāṇam astīti mūrttatvaṃ prasajyeta | atas tannivṛttyarthaṃ dravye
viśeṣaṇam asarvagatagrahaṇam | tatra paramāṇoḥ paramāṇaṃ bhavaty
asarvagatasya dravyasyeti darśayann āha --- asarvagatāś ceti |
samavāyikāraṇaṃ dravyaṃ guṇavad veti dravyalakṣṇayogād dravyarūpaḥ |
cakārau pūrvāpekṣayā ekaviṣayatvam anayoḥ samuccinutaḥ | tat punaḥ
paramāṇoḥ parimāṇaṃ pārimāṇḍalasaṃjñakaṃ jñātavyam | iyatā sādhanavaikalyaṃ
darśitam |
sādhyāvaikalyaṃ darśayann āha --- nityās tv iti |
tunenārtham āntareṇa(?)viśinaṣṭi |
dravyaguṇakarmasāmānyaviśeṣasamavāyātmakaiḥ padārthaviśeṣair vyavaharantīti
vaiśeṣikāḥ, rūḍha(ḍhe)ś cābhyupagatakaṇādaśāstrā evocyate |
atha [vā] ṣaṭpadārthīpratipādakatayā viśiṣyate tad anyasmāc chāstrād iti viśeṣaḥ
kāṇādaṃ śāstraṃ vivakṣitam |[834]"tad vidanty adhīyate vā" iti
vaiśeṣikās tair iṣyanta iti vacanavyaktyā ceṣṭimātram etan na
punar atra pramāṇam astīti sūcayati
|
__________NOTES__________
[834] tulanā --- "tad adhīte
tadveda" pāṇini
4,2,59.
___________________________
[DhPr
241]
udāharaṇam --- rāgādimān iti rāgādimattvaṃ sādhyam |
vacanād iti hetuḥ | rathyāpuruṣavat iti dṛṣṭānte[835] |
rāgādimattvaṃ sandigdham | maraṇaṃ dharmo 'syeti maraṇadharmā | tasya
bhāvo maraṇadharmatvaṃ sādhyam | ayaṃ puruṣa iti dharmī |
rādimattvād iti hetuḥ | rathyāpuruṣe dṛṣṭānte sandigdhaṃ sādhanam
| sādhyaṃ tu niścitaṃ maraṇadharmatvam iti | asarvajño iti |
asarvajño sādhyam | rāgādimatvād iti hetuḥ | tadubhayam api
rathyāpuruṣe dṛṣṭānte sandigdham | asarmajñatvaṃ rāgādimattvaṃ ceti
||
__________NOTES__________
[835] dṛṣṭāntaḥ
rāgādi-
___________________________
[836]tathā 'nanvayo
apradarśitānvayaś ca | yathā yo uktā sa rāgādimān, iṣṭapuruṣavat | anityaḥ
śabdaḥ kṛtakatvād ghaṭavad iti
III-126
__________NOTES__________
[836]
tathā --- om.
___________________________
tathā 'nanvayo
iti | yasmin dṛṣṭānte dṛṣṭānte sādhyasādhanayoḥ sambhavamātraṃ dṛśyate, na tu
sādhyena vyāpto hetuḥ, so 'nanvayaḥ | apradarśitānvayaś ca ---
yasmin dṛṣṭānte vidyamāno 'py anvayo na pradarśito vaktrā so 'pradarśitānvayaḥ
|
ananvayam udārarati --- yatheti | yo ukteti
vaktṛtvam anūdya sa rāgādimān iti rāgādimattvaṃ[837] vihitam | tato
vaktṛtvasya rāgādimattvaṃ(ve) pratiniyamaḥ | tena vyāptir uktā |
iṣṭapuruṣavad iti | iṣṭagrahaṇena prativādy api [838]saṃgṛhyate
vādy api | tena vaktṛtvarāgādimattvayoḥ sattvamātram iṣṭe puruṣe siddham |
vyāptis tu na siddhā | tenā 'nanvayo dṛṣṭānta iti
|
__________NOTES__________
[837] -mattve vihitam
[838]
gṛhyate
___________________________
anityaḥ śabda
ity anityatvaṃ sādhyam | kṛtakatvād iti hetuḥ | ghaṭavad iti[839]
dṛṣṭānte na pradarśito 'nvayaḥ
|
__________NOTES__________
[839] -ity atra
dṛ-
___________________________
tata ityādi
maraṇadharmatvam ity etad antaṃ sujñānam|
nanu
maraṇadharmatvam apy asya kathaṃ niściṃtaṃ yena hetur eva sandigdha ucyate iti
cet | satyam | kevalaṃ prasiddhisamāśrayeṇaivam uktam ity avaseyam |
anvīyamānatvaṃ sādhanasya sādhyenānvayaḥ | sa ca pratibandhasādhakapramāṇākṣepāt
prasiddhyati | yatra tu tan nāsti kevalaṃ sambhavamātraṃ sāhacaryamātraṃ dṛśyata
ity abhiprāyaḥ ||
vaktṛtvasya heto rāgādimattve [79b]
sādhye pratiniyamaḥ pratiniyatatvam uktam iti śeṣaḥ | tena
sādhyaniyatatvena vyāptir anayor uktā pradarśitā |
evaṃvidhānuvādavidhyupakarśane tathā pratīter āhatyodayād vyāptir uktety uktam |
na tv asāv anayor vākyato 'sti | yato dvayor api vādiprativādinor dṛṣṭātatvena
saṅgrahaḥ tena hetunā sattvamātraṃ sambhavamātraṃ sāhacaryamātram
iti yāvat | asti ceṣṭiḥ sahamātropakarśanam adoṣāvaham ity āha --- vyāptis tv
iti | tuḥ sattvamātrād vyāptiṃ bhinnatti | na siddhā na
pramāṇaniścitā | anaor vyātisādhakapramāṇābhāvād iti bhāvaḥ
|
pradarśitānvayam udāhārann āha --- anitya iti
|
[DhPr 242]
iha yady api kṛṭaktvena
ghaṭasadṛśaḥ śabdas tathāpi nānityatvenāpi sadṛśaḥ pratyetuṃ śakyate[840]
'tiprasaṅgāt[841] | yadi tu kṛṭakatvam [842]anityasvabhāvaṃ [843]vijñātaṃ
bhavaty [844]evaṃ kṛtakatvād anityatvapratītiḥ syāt | tasmād yat kṛtakaṃ tad
anityam iti kṛtakatvam anityatve[845] niyatam abhidhāya
niyamasādhanāyānvayavākyārthapratipattiviṣayo dṛṣṭānta upādeyaḥ | sa ca
pradarśitānvaya eva | anena tv anvayavākyam anuktvaiva dṛṣṭānta upāttaḥ | īdṛśaś
ca sādharmyamātreṇaivoprayogī | na ca sādharmyāt sādhyasiddhiḥ | ato 'nvayārtho
dṛṣṭāntas tadarthaś cānena nopāttaḥ | sādharmyārthaś copātto
nirupayoga
__________NOTES__________
[840] śakyo
'ti-
[841] pākyo 'pi prāptaḥ --- ṭi-
[842] anityatva
[843] jñātaṃ
[844] -ty eva kṛ
[845] -anityatvaniyatam
___________________________
nanu
ghaṭopadarśanena kṛtakatvena tād ghaṭasadṛśaḥ śabdo darśitaḥ | tathā
cānityatvenāpi sadṛśo darśitas tataś ca vyāptir darśitaivety āha ---
iheti | ihānityatvasiddhiprastāve | kutas tathā pratyetum aśakya
ity āha --- atiprasaṅgād iti | mūrttatvād(de)r api
sādṛśyāgama(sādṛśyāvagamāt) prasaktir(-kter) iṣṭaṃ dharmam atikriyāntaḥ
parsaṅgo 'tiprasaṅgaḥ tasmāt | na tarhi kṛtakatvād anityatvaṃ kadācid api
pratyetavyam ity āha --- yadi tv iti | tur imām avasthāṃ
viśeṣavatīṃ darśayati | yadi
kṛtakatvānuvādapūrvikā(-pūrvaka)vidhānenārthāntaratve sati na nityatvasvabhāvaṃ
kṛtakatvaṃ pratītaṃ bhavaty evaṃ tatsvābhāvyena pratipattau kṛtakatvād
anityatvapratītiḥ syāt | yataḥ kṛtakatvasyānityatvasvabhāvāvagamāt tatas
tatpratītir nānyathā tasmād hetoḥ | anvayavākyasya
sādhyaniyatatvaṃ sādhanasyārtho 'bhidheyaḥ, tatpratipattiviṣayas
tatpradarśana ity arthaḥ | anvayavākyārthapratipattiviṣayo 'pi dṛṣṭānto yady
apradarśitānvayas tadā so 'pi nirupayogaḥ kim ity upādeya ity āha --- sa
ceti | co 'vadhāraṇe yasmādarthe vā | anena kathaṃ nāmāyam upātto
yenaivam abhidhīyata ity āha --- aneneti | anenna vādinā |
tur viśeṣārthaḥ | anvayapratipādakaṃ vākyam anvayavākyam | tad
anuktvaiva | athaivam upātto 'pi yady upayujyate tadā kā kṣatir ity āha ---
īdṛśaś ceti | cakāro 'syemām avasthāṃ bhedavatīm āha | samānaḥ
prakaraṇād ghaṭena sadṛśo dharmo yasyāsau sadharmā | tasya bhāvaḥ
sādharmyam | tad eva tanmātram | mātragrahaṇena viśiṣṭaṃ
sādharmyam apākaroti | tenaivakāreṇa nirākṛtanirāsam eva draḍhayati |
sādharmyapradarśanamātreṇaivāyam upayogavān ity arthaḥ | athaitat padadarśitāt
sādharmyād api yadi sādhyam siddhyate tadā katham ayam anupayukta ity āha ---
na ceti | co 'vadhāraṇe yasmādarthe vā |
evaṃ bruvato 'yaṃ
bhāvaḥ --- anena khalu sādharmyaṃ pradarśanīyam | kṛtakatvenaiva ca sādharmyaṃ
pradarśyāyañ caritārtho bhaviṣyati | na ca kṛtakatvena ghaṭasādharmye
śabdasyāvagate 'py anityatvenāpi tatsādharmyāvagamo 'vaśyambhāvīti śakyam
abhidhātum | mūrttatvādināpi sādṛśyāvagame 'syānivāryatvaprasaṅgād iti | yataḥ
sādharmyamātrān na sādhyasiddhir ataḥ kāraṇāt | anvayo 'nvīyamānatvaṃ
sādhanasya sādhyena so 'rthaḥ prayojanaṃ [80a] yasya sa tathā na
sādharmyamātrapradarśanārtha ity arthāt | anenāpy anvayārtha evāyam upātta ity
āha --- tadarthaś ceti | co yasmādarthe | so 'nvayo 'rtho yasya sa
tathā | anena vādinā | kim arthas tarhy anenāyam upātta ity āha ---
sādharmyeti | co yasmādarthe |
[DhPr
243]
iti vaktṛdoṣād ayaṃ dṛṣṭāntadoṣaḥ | vaktrā hy atra paraḥ
patipādayitavyaḥ | tato yadi nāma na duṣṭaṃ vastu tathāpi vaktrā duṣṭaṃ darśatam
iti duṣtam eva ||
tathā viparītānvayaḥ --- yad anityaṃ tat kṛtakam
iti
III-127
tathā
viparītānvayo yasmin dṛṣṭāte sa tathoktaḥ | tam evodārati --- yad anityaṃ
tat kṛtakam iti | kṛtakatvam anityatvaniyataṃ dṛṣṭānte[846] darśanīyam |
evaṃ kṛtakatvād anityatvagatiḥ syāt | atra tv anityatvaṃ kṛtakatve[847] niyataṃ
darśitam | kṛtakatvaṃ[848] tv aniyatam evānityatve |[849] tato yādṛśam iha
kṛtatvam aniyatam anityatve [850]darśitaṃ tādṛśān nāsty anityatvapratītiḥ |
tathā hi --- yad anityam ity anityatvam anūdya tat kṛtakam iti
kṛtakatvam vihitam | ato 'nityatvaṃ niyatam uktaṃ kṛtakatve, na tu kṛtakatvaṃ
anityatve | tato yathā 'nityatvād aniyatāt prayatnānantarīyakatve na
prayatnāntarīyakatvapratīti, tadvat kṛtaktvād anityatvapratipattir na syād,
anityatve 'niyatatvāt kṛtakatvasya
|
__________NOTES__________
[846] dṛṣṭāntena
[847]
-katvaniyataṃ
[848] tv anityatam evoktam anityatve
[849] atra `tataḥ
kṛtakatvam anityatve niyatam eva' ity adhikaḥ pāṭho 'sti |
[850]
pradarśitam
___________________________
sādharmyārthaḥ
sādharmyapratipādanaprayojana upāttas tasmān nirupayogaḥ sa |
tasmādarthe vā | ayaṃ caśabdāt paro draṣṭavyaḥ | nanu
kṛtakatvānityatvayos tāvad vastuto 'nvayo 'sty eva | tat kathaṃ vidyamāne 'pi
tasmin tathā 'pradarśanamātreṇāsau dṛṣṭānto duṣyatīty āha --- vaktṛdoṣād
iti | vaktā hītyādinaitad eva samarthayate | nanu vaktaivāsau
tathā pradarśayann aparādhyatu, anyasya dṛṣṭāntatapasvinaḥ ko 'parādha iti cet |
svakāryā 'karaṇam eva doṣaḥ | tadakaraṇaṃ tasya svata eva (evā')sāmarthyād,
anyenānyathā pradarśanād vā 'stu | kim etāvatā tad akaraṇaṃ tasya nāsty eveti
sūktaṃ vaktṛdoṣād ayamṇ dṛṣṭāntadoṣa iti |
viparīto 'nvaya iti
vaiparītyena pradarśanād viparīta ukto na tu viparīto 'nvayo 'sty eva | kīdṛśo
'viparīto 'nvayo yasmād ayaṃ viparīta ity āha --- kṛtakatvam iti | evaṃ
pradarśane ko guṇa ity āha --- evam iti | evaṃ
kṛtakatvasyānityatve niyatatvapradarśane sati | atra punaḥ kutra kiṃ niyatam ity
āha --- atreti | tur imām avasthāṃ viśeṣavatīṃ darśayati |
anityatvānuvādena kṛtaktvasya vidhānād vidhīyamānasya vyāpakatayā
niyamaviṣayatvād ity abhisandhiḥ kṛtakatvaṃ punaḥ kīdṛśaṃ darśitam ity āha
---[kṛtakatvam iti] | tur anityatvāt kṛtakatvaṃ bhinatti |
anityatve niyatād api kṛtaktavādi(-vāda)nityatvaṃ pratipaśyeta ity āha
--- tata iti | yata evam anuvādavidhikrame kṛtakatvam anityatvāniyataṃ
darśataṃ bhavati, tatas tasmād iha prayoge | yādṛśam iti
vidhīyamānam | pūrvam evaṃ vādinā 'nityatvaṃ kṛtakatve niyataṃ
darśitam, na kṛtakatvam nityatve ceti pratijñāmātreṇoktam adhunā tu yena
prakāreṇa tasyaiva pradarśanam āyātaṃ tathā hītyādinā tad darśayati |
anityatvaṃ prayatnānantarīyakatvam
[DhPr 244]
yady api
ca kṛtakatvaṃ vastusthityā 'nityatve niyataṃ [851]tathāpy anityataṃ vaktrā
[852]darśitam | ataḥ [853]svayam aduṣṭam api [854]vaktṛdoṣād duṣṭam
|
__________NOTES__________
[851] `tathāpy aniyataṃ'
om.
[852] pradarśitam
[853] atas tat svayaṃ na duṣṭa-
[854] vaktur
doṣāt
___________________________
tasmād
viparītānvayo 'pi vaktur aparādhāt, na vastuta (na) | parārthānumāne ca[855]
vaktur api [856]doṣaś cintyata iti
||
__________NOTES__________
[855] ca --- nāsti
[856]
na kevalaṃ hetoḥ --- ṭi-
___________________________
sādharmyeṇa
dṛṣṭāntadoṣāḥ[857]
III-128
__________NOTES__________
[857]
dṛṣṭāntadoṣāḥ ---
om.
___________________________
sādharmyeṇa[858] nava
dṛṣṭāntadoṣāḥ ||
__________NOTES__________
[858]
-yena taddṛ
___________________________
vaidharmeṇāpi[859]
dṛṣṭāntadoṣān [860]vaktum āha
---
__________NOTES__________
[859] -pi nava dṛ-
[860]
vaktukāma āha
___________________________
vaidharmyeṇa api
--- paramāṇuvat karmavat ākāśavad iti sādhyādyavyatirekiṇaḥ
III-129
nityatve śabdasya sādhye hetāv amūttatve [861]paramāṇur
vaidharmyadṛṣṭāntaḥ sādhyāvyatirekī | nityatvāt paramāṇūnām | karma
sādhanāvyatireki, amūrttatvāt karmaṇaḥ ākāśam ubhayāvyatireki, nityatvād
amūrttatvāc ca |
__________NOTES__________
[861]
paramāṇuvad vadha-{vaidha-}; paramāṇur
vaidharyeṇa
___________________________
antareṇāciraprabhādau
dṛśyamānam anityataṃ tatra | tatra yathā 'nityatvāt
prayatnānantarīyakatvāpratītis tadvat kṛtakatvād apy anitya[tva]nityatvapratītir
bhavitum arhati |
nanu bhavatu anityatvāt prayatnānantarīyakatvāpratītir
vastutas tasya tatrāniyatatvāt kṛtakatvaṃ tu paramārthato niyatam nityatve | tat
kutas tasmāt tasyāpratītir ity āha --- yady apītyādi | evaṃ bruvato 'yaṃ
bhāvaḥ --- vastutaś chedanasvabhāvo 'pi paraśur yadācchedakena bhrāntyā 'nyathā
vā udvarttya bāhum udyamya dvaidhībhāvārthaṃ dhavādau nipātyate, tadā tena
svayam aduṣṭenāpi yathā chidā na sampādyate, tadvad anenāpi parokṣārthapratītir
na sampādyate, svayam aduṣṭenāpīti |
yasmād evaṃ tasmād [80b]
hetor vaktur anumāpayitur aparādhād doṣād viparītānvayo 'pi
dṛṣṭāntadoṣa iti doṣaḥ | na kevalam apradārśitānvaya ity āha ---
parārtheti | na kevalaṃ sādhanasya doṣaś cintyata ity api śabdāt
||
yato 'lpīyo nāsti sa paramāṇuḥ vaidharmyapratipāda [na]
viṣayopāttatvān vaidharmyadṛṣṭānta uktaḥ | sādhyasyāvyatireko nivṛttyabhāvaḥ so
'syāstīti tathoktaḥ
[DhPr 245]
sādhyam ādir
yeṣām tāni sādhyādīni sādhyasādhanobhayāni | teṣām avyatireko[862]
nivṛttyabhāvaḥ | sa yeṣām asti te sādhyādyavyatirekiṇaḥ | te
codāhṛtāḥ ||
__________NOTES__________
[862] -reko
vṛttya-; reko nivṛttā (ttya)
bhāvaḥ
___________________________
aparānudāharttum āha
---
tathā sandigdhasādhyavyatirekādayaḥ, yathā asarvajñāḥ
kapilādayo anāptā vā
avidyamānasarvajñatāptatāliṅgabhūtapramāṇātiśayaśāsanatvād iti |
atra[863]vaidharmyodāharaṇam --- yaḥ sarvajña āpto vā sa jyotirjñānādikam
upadiṣṭavān,[864]yathā ---[865]ṛṣabhavardhamānādir iti
| [866]tatrāsarvajñatānāptayoḥ sādhyadharmayoḥ sandigdho
vyatirekaḥ
III-130
__________NOTES__________
[863]
vaidharmyeṇodā-
[864] tad yathā
[865] vṛṣabhā
[866] iti
vaidharmyodāharaṇād asarva-
___________________________
tatheti |
sādhyasya vyatirekaḥ sādhyavatirekaḥ | saṃdigdhaḥ sādhyavyatireko yasmin sa
saṃdigdhasādhyavyatirekaḥ | sa ādir yeṣāṃ te tathoktāḥ
|
saṃdigdhasādhyavyatirekam udāharttum āha --- yatheti |
asarvajñā ity eakṃ sādhyam | anāptā akṣīṇadoṣā iti dvitīyam |
kapilādaya iti dharmī | avidyamānasarvajñatetyādi hetuḥ |
sarmvajñātā ca āptatā ca tayor liṅgabhūtaḥ
pramāṇātiśayo liṅgātmakaḥ pramāṇaviśeṣaḥ | avidyamānaḥ
sarvajñātāptatāliṅgabhūtaḥ pramāṇātiśo yasmin tat tathoktaṃ śāsanam |
tādṛśaṃ śāsanam yeṣāṃ te[867] tathoktāḥ | teṣāṃ bhāvas tattvam | tasmāt |
pramāṇātiśayo jyotirjñānopadeśa ihābhipretaḥ | yadi hi kapilādayaḥ
sarvajñā āpto vā syus tadā jyotirjñānādikam kamān nopadiṣṭavntaḥ?
na copadiṣṭavantaḥ | tasmān na sarvajñā āptā vā
|
__________NOTES__________
[867] kapilādayaḥ ---
ṭi-
___________________________
atra praṃāṇe
vaidharmyodāharaṇam | yaḥ sarvajña āpto vā sa jyotirjñānādikaṃ
sarvajñatāptatā liṅgabhūtam uapadiṣṭavān | yathā ṛṣabho vardhamānaś
ca tāv ādī yasya sa ṛṣabhavardhamānādir
digambarāṇāṃ
prakaraṇāt kṣīṇadoṣatvam āptatvakṣaṇamasya
vivakṣitam iti tat vā anāptā akṣīṇadoṣā iti vyācaṣṭe | kapilaḥ
sāṃkhyadarśanakāro muniḥ | ādiśabdo gautamādeḥ saṅgrahaḥ |
śāsanaṃ mārgas tatpraṇītaśāstram iti yāvat |
nanu teṣām api śāsane
liṅgātmakaḥ pramāṇātiśayo 'neko 'sty eva | tat kathaṃ hetur ayam asiddho na
bhavatīty āha --- pramāṇātiśaya iti | jyotiṣāṃ grahanakṣatrāṇāṃ
jñānaṃ tasyopadeśaḥ | jyotirjñānasyopalakṣaṇatvāj jyotirjñānādyupadeśa
ity avagantavyam | tad ayaṃ samudāyārthaḥ --- yasmāt tair jyotirjñānam
anyātīndriyajñānaṃ ca svaśāsane nopadiṣṭaṃ tasmāt te na tathārūpā iti | yadi
hītyādinaitad eva darśayati
[DhPr 246]
śāstā[868]
sarvajñaś[869] ca āptaś ceti | tad iha vaidharmyodāharaṇād ṛśabhāder
asarvajñatvasyānāptatāyāś ca vyatireko vyāvṛttiḥ saṃdigdhā | yato jyotirjñānaṃ
copadaiśed asarvajñāś ca bhaved anāptā vā | ko 'tra virodhaḥ? naimattikam etaj
jñānaṃ vyabhdicāri na sarvajñatvam anumāpayet
||
__________NOTES__________
[868] śāstā sādhyayatirekaḥ
sarva-
[869] ca --- om.
___________________________
ādiśabdenānyātīndriyajñānaṃ
saṃgṛhyate | ṛṣabhavardhamānanām adheyāvahnīkāṇām iṣṭadevau |
ādiśabdena pārśvanāthāriṣṭanemiprabhṛteḥ saṅgrahaḥ | śāstā
svadṛṣṭam anyopadeṣṭā | sarvajñaś cāptaś cety anena dvayasyāpi
sādhyasyābhāvaṃ darśayati | yad āha --- akalaṅkaḥ --- "yadi sūkṣme
vyavahite vā vastuni buddhir atyantaparokṣe na syāt kathaṃ tarhi
jyotirjñānāvisaṃvādaḥ? jyotirjñānam api hi sarvajñapravarttitam eva, etasmād
avisaṃvādino jyotirjñānātsarvajñasiddhiḥ | tad uktam ---
dhīr
atyantaparokṣe 'rthe na cet puṃsāṃ kuta punaḥ |
jyotirjñānāvisaṃvādaḥ
śrutatvāc cet sādhanāntaram ||" [siddhivi- pṛ-413] iti |
kathaṃ punaḥ
saty api jyotirjñānādy uapadeśe vipakṣād ṛṣabhāder asarvajñatvāder vyāvṛttiḥ
sandigdhety āha --- yata iti | atra sarvajñatāyām aniṣṭāyāṃ satyām api
jyotirjñānāy uapdeśe ko virodho 'nupapattiḥ? kṣepe kimaḥ prayogān
na kaśdcid ity arthaḥ |
athāsarvajñatve tasyaitasmād idaṃ grahoparāgādi
bhāvi tataś caivaṃ bhāvīti jñānaṃ kathaṃ vṛttaṃ yena samvādi tathopadiśet |
tasmāt sarvajña evāsāv iti niścaya ity āśaṅkyāha --- naimittakam etad iti
| etaj jyotirjānādikaṃ nimittāt paramparayā kāraṇād | viṣayeṇa ca viṣayiṇo
nirdeśānnimittadarśanād āgataṃ naimittakam, ata eva tad upadeṣṭuḥ
sarajñatā vyabhicaratīti | tathā sarvajñatām antareṇāpi
bhavatīdānīntanajyotiṣikāṇām ivā'tīndriyoparāgādijñānam ity abhiprāyaḥ |
tathābhūtaṃ jñānaṃ na sarvajñatām anumāpayed anumāpayituṃ śaknoti
|
nanu ca tathābhūtena bhāvivastunā saha kasyacit kāryakāraṇabhāva eva
tena kaścid jñātaḥ | yady [81a] asāv asarvajño bhaved asarvajñaś ca katham
upadiśed iti cet | na | etad anyato 'pi jñātvā tadupadeśḍasambhavāt |
tasyānyatas tathāvidhāt | na cādimān saṃsāraḥ | yena sa evādyas tathā jñānī
sarvajñaḥ, sa cāsmākam ṛṣabhādir ity apy ucyeta | atha vā --- yady asau
asarvajñas tadā tasya tathābhūtasya sādhyasādhanabhāvasyāviduṣa upadeśād asmād
ādīnām atīndriyoparāgādijñānaṃ saṃvādi ca kathaṃ bhaved ity āśaṅky āha ---
naimittakam iti |
ayam arthaḥ --- kāraṇadarśanasvabhāvakāryajñānam
etat, etac ca bhāvivastuvyatirkeṇa bhaved api, nāvaśyaṃ kāraṇāni kāryavanti
bhavantīti nyāyāt | etac ca vyabhicāri jñānam upadiśyamānaṃ nopadeṣṭuḥ
sarvajñatām anumāpayituṃ kalpyate |
atha tad eva tasya tathā bhūtasya
kāraṇavastunas tat tad bhāvivastu pratikāraṇātvaṃ kathaṃ jānīyāt kathaṃ
copadiśed yady asāv asarvajña iti cet | anyatas tad dhi jñātvā jñātaṃ(-naṃ)
copadeśaś ca tasyopapadyate |
[DhPr 247]
sandigdhasādhanavyatireko yathā, na trayīvidā brāhmaṇena
grāhyavacanaḥ kaścid[870]vivakṣitaḥ puruṣo rāgādimattvād iti | atra
vaidharmyodāharaṇam --- ye grāhyavacanā na te rāgādimantaḥ | tad
yathā[871]gautamādayo dharmaśāstrāṇāṃ[872]praṇetāra iti |
gautamādibhyo rāgādimattvasya sādhanadharmasya vyāvṛttiḥ
sandigdhā III-131
__________NOTES__________
[870]
kaścit puruṣo
[871] gotamā
[872] dharmaśāstrapraṇe-
___________________________
sandigdhasādhanavyatireko
yasmin sa tathoktaḥ | tam udārati --- yatheti | ṛksāmayajūṃṣi triṇi trayī
tām vetīti[873] trayīvid | tena na grāhaṃ vacanaṃ yasyeti sādhyam |
vivakṣita iti kapilādir dharmī | rāgādimattvād iti hetu
|
__________NOTES__________
[873] vetti
trayī-
___________________________
atra pramāṇe
vaidharmyodāharaṇam --- sādhayābhāvaḥ sādhanābhāvena [874]yatra vyāpto
darśyate tad vaidharmodāharaṇam | grāhyaṃ vacanaṃ yeṣāṃ te grāhyavacanā
iti sādhyanivṛttim anūdya na te rāgādimanta iti sādhanābhāvo
vihitaḥ | gautamādayo ādir yeṣāṃ te tathoktā manvādayo
dharmaśāstrāṇi smṛtayas teṣāṃ karttāraḥ trayīvidā hi brāhmyaṇena grāhyavacanā
dharmaśāstrakṛto vītarāgāś ca ta itīha [875]dharmī vyatirekaviṣayo
gotamādaya iti | gautamādibhyo rāgādimattvasya sādhanasya nivṛttiḥ
sandigdhā | yady api te grāhyavacanās trayīvidas tathāpi [876]kiṃ sarāgā uta
vītarāgā iti sandehaḥ ||
__________NOTES__________
[874] -bhāvena
vyāpto yatra darśyate
[875] itīha dharmivya-; iti dharmī; iti dharmivya-
[876] vidā tathāpi
___________________________
sandigdhobhayavyatireko yathā
--- avītarāgāḥ kapilādayaḥ, parigrahāgrahayogād iti | atra vaidharmyeṇa
udāharaṇam --- yo vītarāgo na tasya parigrahāgrahaḥ |
tasyāpy
anyasmād | anādiś ca saṃsāra iti katham etāvanmātreṇa vardhamānāheḥ
sarvajñatvasiddhir iti ||
trayo 'vayavā yasyāḥ saṃhater iti
trayīty adantāt ṅīp | kim atra sādhyā [bhāvā]nuvādena sādhanā bhāo
vihito yenaitad vaidharmyodāharaṇaṃ bhavatīty āśaṅkyāha ---
sādhyeti | gautamo 'kṣapādāparanāmā
nyāyasūtrasyāpi praṇetā muniḥ | munir iti smṛtikāro muniḥ |
ādiśabdād viśvarūpayājñavalkyasaṃvṛttādeḥ saṅgrahaḥ | itis
tasmāt | dharmitvamātrajijñāpiṣayā dharmivyatirekaviṣaya iti
abhidhāya tasyeiva viśeṣaniṣṭhpratipādanecchayā gautamādaya ity
uktam | indriyamanaskāra[ja]m etad rājā(m etaj jñā)nam ity ādivat tasmād
vaidharmī dṛṣṭānto gautamādir iti vākyārthaḥ | tathātvaṃ ca teṣāṃ
tathātvenopādānānna tu paramārthata ity avaseyam | grāhyavacanatve 'pi teṣāṃ
kathaṃ tādrūpyasandeha ity āha --- yady apīti | uteti pakṣāntaram
udddyotayati ||
[DhPr 248]
yathā ṛṣabhāder
iti[877]| ṛṣabhāder avītarāgatvaparigrahāgrahayogayoḥ
sādhyasādhanadharmayoḥ sandigdho vyatirekaḥ
III-132
__________NOTES__________
[877] bhādeḥ |
ṛṣa-
___________________________
sandigdhaubhayavyatireko
yasmin sa tathoktaḥ | tam udāharati yatheti | avītarāgā
iti rāgādimattvaṃ sādhyam | kapilādaya iti dharmī | parigraho
labhyamānasya svīkāraḥ prathamaḥ | svīkārād ūrdhvaṃ yad gārdhyaṃ mātsaryaṃ
sa āgrahaḥ | parigrahaś ca āgrahaś ca tābhyāṃ yogāt |
kapilādayo labhyamānaṃ svīkrvanti svīkṛtaṃ na muñcanti --- iti te
rāgādimanto gamyante | atra pramāṇe vaidharmyodāharaṇam --- yatra sādhyābhāve
sādhanābhāo darśayitavyaḥ | yo vītarāga iti sādhyābhāvam anūdya, na
tasya parigrahāgrahāv iti sādhanābhāo vihitaḥ | yathā ṛṣabhāder iti
dṛṣṭāntaḥ | etasmād ṛṣabhāder dṛṣṭāntād avītarāgatvasya sādhyasya
parigrahāgrahayogasya[878] ca sādhanasya [879]nivṛttiḥ sandigdhā |
ṛṣabhādīnāṃ hi parigrahāgrahayogo 'pi sandigho vītarāgatvaṃ ca | yadi
nāma tatsiddhānte vītarāgāś ca niṣparigrahāś ca [880]paṭhyante tathāpi sandeha
eva ||
__________NOTES__________
[878] yogatvasya
[879]
vyāvṛttiḥ
[880] paripaṭhyante
___________________________
aprān api [881]trīn
udāharttum āha ---
__________NOTES__________
[881] aparāṇy
api trīṇy udā-
___________________________
avyatireko yathā,
avītarāgo 'yaṃ[882]vaktṛtvāt | [883]vaidharmyeṇa udāharaṇam ---[884]yatra
avītarāgatvaṃ na asti[885]na sa vaktā, yathā upalakhaṇḍa iti | yady apy
upalakhaṇḍād ubhayaṃ vyāvṛttaṃ[886]tathā api sarvo vītarāgo na vaktā iti vyāptyā
vyatirekāsiddher avyatirekaḥ
III-133
__________NOTES__________
[882] -rāgo vaktṛ
[883]
vaidharmyodāharaṇam; -tvāt | yatrāvī-
[884] yatra vīta-
[885] nāsti sa
vaktā; nāsti sa na vaktā
[886] vyāvṛttayā sarvo; vyāvṛttaṃ yo sarvo; -vṛttaṃ
tathā sarvo-
___________________________
ubhayaśa(ubhaśa)bdasya
dvivacanāntasya prayogadarśanādubhayor ity ubhaśabdenārtham āha | labdham idaṃ
vastu matto 'nyatra narāmadi (māgādi)ti tu viśeṣo 'tra mātsaryam
abhipreta āgrahaḥ | na muñcati(nti) nanysmai dadati | anenaiva rūpeṇa
vaidharmyodāharaṇaṃ bhavati | nānyatheti draḍhayitum uktam api smārayann āha ---
yatreti | ṛṣabhāvīnām ity anena vaidharmyodāharaṇād
ṛṣabhāveḥ sādhyasādhanayor vyāvṛttisandehaṃ darśayati
|
nanvasmadāgame tadguṇadvayayoginas te kathitās tatkatham anyos tato
vyāvṛttiḥ sagdhyata ity āha --- yadi nāmeti | paṭhyata iti ca
vacanavyaktyā ca pāṭhamātreṇa teṣāṃ tadguṇayogaḥ siddhaḥ na tu pramāṇeneti
darśayati | ata evāha --- tathāpīti ||
trīn iti
dṛṣṭāntadoṣān |
[DhPr 249]
avidyamāno vyatireko yasmin
so avyatirekaḥ | avītarāga iti rāgādimattvaṃ sādhyam |
vaktṛtvād iti hetuḥ | iha vyatirekam āha --- yatra avītarāgatvaṃ
nāstīti sādhyābhāvānuvādaḥ | tatra vakṛtvam api nāsti --- iti
sādhanaābhāvavidhiḥ | tena sādhanābhāvena sādhyabhāvo vyāpta uktaḥ |
[887]dṛṣṭānto yathā upalakhaṇḍa [888]iti
|
__________NOTES__________
[887] atra dṛṣṭā-
[888]
-khaṇḍeti-
___________________________
katham ayam avyatireko
yāvatopalakhaṇḍādubhayaṃ[889] nivṛttam? kim ataḥ?
[890]yady apy upalakhaṇḍād ubhayaṃ vyāvṛttaṃ
sarāgatvaṃ ca vaktṛtvaṃ ca[891], tathā api vyāptyā[892] vyatireko yas
tasyā asiddheḥ kāraṇād avyatireko ayam
|
__________NOTES__________
[889] -bhayam api ni-
[890]
yady upala-
[891] yatra vītarāgatvaṃ tatra vaktṛtvaṃ nāsti --- ṭi-
[892]
vyāpto vya-
___________________________
kīdṛśī punar
vyāptir ity āha --- sarvo vītarāga iti sādhyābhāvānuādaḥ |
navkteti sādhanābhāvavidhiḥ | tena sādhyābhāvaḥ
[893]sādhanābhāvaniyataḥ [894]khyāpito bhavatīti[895] | idṛśī vyātiḥ | tayā
vyatireko na siddhaḥ |asya cārthasya rpasiddhaye dṛṣṭāntaḥ | tat svakāryā
'karaṇād duṣṭaḥ ||
__________NOTES__________
[893]
sādhanābhāve ni-; sādhanābhāvo ni-
[894] sthāpito
[895] bhavati |
ī-
___________________________
apradarśitavyatireko yathā,
anityaḥ śabdaḥ, kṛtakatvād ākāśavad iti vaidharmyeṇa[896]
III-134
__________NOTES__________
[896] vaidharmyeṇa --- om.;
vaidharmyeṇāpi; na mūlatvenāpi tu ṭīkāsthaṃ
gṛhītaṃ
___________________________
yenaāyam
anuvādanidhikramas tena hetunā | yāvateti tṛtīyāntapratirūpako yasmād ity
asyāthe varttamāno 'tra gṛhītaḥ | [81b] upalakhaṅḍāc chilāśakalāt |
ubhayaṃ sādhyasādhanam | kim ata iti siddhāntī | ata ubhayanivṛtte
kiṃ bhavati? na kiñcid ity arthaḥ | nanūpalakhaṇḍāttāvad
vaidhrmīdṛṣṭāntāntādubhayaṃ nivṛttaṃ darśitaṃ yena tat kim evam ucyata ity āha
--- yady apīti | vyāptyā sarvarāgitvajanyatāsvīkāreṇa | tasya
vyāptim ato vyatirekasyā'siddher aniścayāt | kīdṛśīti sāmānyataḥ pṛcchati
| punar iti viśeṣataḥ | itir anantaroktaṃ śabdaṃ parāmṛśati |
tenānena śabdenety arthaḥ | na vaktavyety atrāpīti pūrvavat | yenaivam
anuvādavidhikramas tena | itr īdṛśyā vyāpteḥ svarūpaṃ prakāśayati
yasmād arthe vā | tat pratītythaṃbhūtalakṣaṇatayeyaṃ tṛtīyā, sādhanāṣbhāvena
sādhyābhāvanyāyena lakṣaṇā vyāptir īkṛśīty arthaḥ | īdṛśaṃ vyātpim antaṃ
vyatirekaṃ prasādhayitum asarmarto 'yaṃ katham ayaṃ dṛśṭāno treṣṭa ity āha ---
asya ceti | asya sādhanāhbāve sādhyā
'bhāvaniyatalakṣaṇasyārthasya | co yasmād arthe 'vadhāraṇe vā |
prasiddhaye niścayārthaṃ dṛṣṭānta upādīyata iti śeṣaḥ, prakaraṇālabhyaṃ
vā, na cāyaṃ tathāpradarśanba ity amum arthaṃ prakaraṇagamyaṃ kṛtvā | tat
tasmāt svakāryakaraṇād duṣṭa ity uktam | yad vā bhavatv asyārthasya
prasiddhaye
[DhPr 250]
apradarśito vyatireko
yasmin sa tathoktaḥ | anityaḥ śabdaḥ ity anityatvaṃ sādhyam |
kṛtakatvād iti hetuḥ | ākāśavad iti vaidharmyeṇa dṛṣṭāntaḥ
|
iha parārthānumāne parasmādarthaḥ pratipattavyaḥ | sa śuddho 'pi
svato yadi pareṇāśuddhaḥ khyāpyate sa tāv adyathā prakāśitas tathā na yuktaḥ |
yathā yuktas tathā na prakāśitaḥ | prakāśitaś ca hetuḥ | ato vatur aprādhād api
parāthānumāne hetur dṛṣṭānto vā duṣṭaḥ syād api | na ca sādṛśyāvasādṛśyād vā
sādhyapratipattiḥ, api tu sādhyaniyatād dhetoḥ | ataḥ sādhyaniyato
heturanvayavākyena vyatirekavākyena vā [897]vaktavyaḥ | anyathā gamako noktaḥ
syāt | sa tathokto
dṛṣṭāntena[898]
__________NOTES__________
[897] ca
vakta-
[898] dṛṣṭāntenāsiddho
___________________________
dṛṣṭāntas tathāpy ayaṃ
kathaṃ duṣṭa ity āha --- tat svakāryeti | tac ca tatsvakāryaṃ
ca | sādhanābhāve sādhyābhāvaniyatakhyāpanalakṣaṇaṃ cet | tathā
tasyākāraṇād asampādanād duṣṭa iti ||
atha paramārthatas
tāvad dṛṣṭānte nahbasi sādhyābhāvo 'py asti, sādhanābhāvaś ca | tatkatham
apradarśitavyatireko dṛṣṭānt duṣṭ ity āha --- iheti | parasmāt
sādhanavādinaḥ | artho hetulakṣaṇaḥ | prakaraṇāt sādhyābhāve
sādhanābhāvalakṣaṇaś ca | sa svataḥ śuddho vastuvṛttyā pariśuddhaḥ |
tathātvena vidyāmānana iti yāvat | na kevalam aśuddhaḥ --- ity apiśabdāt
| pareṇa sādhanaprayoktrā | yathā prakāśito vyatirekamātravān
prakāśito vyāptiśūnyaś ca prakāśitaḥ | tathā na yukto nopayuktaḥ
sādhyasiddhau | yadi hi sādhyābhāvānuādena sādhyā (dhana) bhāvo vidhīyate
dṛṣṭānte pradarśyetaivam asau hetuḥ sādhyasiddhyaṅgavytirekavān siddhyet | evam
eva cā 'sau vyātimadvyatirekaḥ prasiddhyet | tatrpadarśanaś ca dṛṣṭānto 'duṣṭo
bhaved ity abhiprāyaḥ |
yadi nāma tathā na prakāśitas tathāpi tadupayogī
hetur dṛṣṭānto vā tathā kiṃ na pratipadyata ity āha --- prakāśitaś ceti |
co yasmādarthe | hetur ity upalakṣaṇam | tena dṛṣṭānto 'pi
draṣṭavyaḥ | a(ya)ta evam ato asmād hetoḥ | na kevalaṃ vacovyavasthitād
doṣād ity apiśabdenāha | yady api dṛṣṭānta eva prakṛtas tathāpi hetur apy
evaṃvidhaḥ svato 'duṣṭo 'pi vaktṛdoṣād eva duṣyatīti tulyanbyāyatayā prasaṅgana
darśitam | yad vā yathaivaṃviddho hetur vaktṛdoṣād duṣṭo bhavati tadvad dṛṣṭānto
'pīti dṛṣṭāntārthaṃ hetoḥ vaktraparādhenā(na) duṣṭatvakhyāpanaṃ kṛtam iti sarvam
avadātam |
[82] nanu ca yathā kṛtakatvenākāśavidharmā śabdaḥ pratīyate
tathā 'nityatvenāpi tadvidharmā bhaviṣyati tat katham anupayukta ity āha ---
na ceti | co 'vadhāraṇe hetau vā | evaṃvadato 'yam āśayaḥ --- yady
ekena dharmeṇa vaidharmya(mye) pratīte 'pareṇāpi tadvaidhamyarpatītir
avaśyambhāvinī, tadā mūrttatvenāpi śabdasya tadvaidharmyapratītiḥ prasajyeteti |
tulyanyāyatayā 'nvayavākyam abhikṛtya sādṛśyād ity uktam | sādṛśyād
asādṛśyād veti sādharmyavaidharmyadṛṣṭāntapratipāditād iti prakāraṇāt
|
vyatirekavākyenāpi sādhanābhāvenāpi niyamakhyāpanadvārā sādhya eva
hetor niyatatvakhyāpanād vyatirekavāyena cety uktam |
[DhPr
251]
siddho darśayitavyaḥ | tasmād dṛṣṭānto
nāmānvayavyatirekavākyārthapradarśanaḥ[899] | na ceha vyatirekavākyaṃ prayuktam
| ato vaidharmyadṛṣṭānta ihāsādṛśyamātreṇa[900] sādhaka upanyas taḥ | na ca
tathā sādhakaḥ | vyatirekaviṣayatvena sa sādhakaḥ | ca na tathopanyas ta
iti[901] ayam apradarśitavyatireko vaktur aprādhād dṛṭaḥ
||
__________NOTES__________
[899] pradarśanārthe
|
[900] sādṛśyabhāvena sādha-
[901] iti | ato 'pra-; iti | apra-
___________________________
viparītavyatireko[902]yathā
--- yad akṛtakaṃ tan nityaṃ bhavati iti
III-135
__________NOTES__________
[902] yathā ---
om.
___________________________
[903]viparīto vyatireko
yasmin vaidharmyadṛṣṭāānte sa tathoktaḥ | tam udāharati ---[904]yathā
yad
__________NOTES__________
[903] `viparīto' ity
ārabhya `tam udāharati' paryantaḥ pāṭho durvekasamīpasthaikasminn ādarśe nāsīd
iti vyākhyānurodhāt jñāyate --- saṃ-
[904] yathā --- om.
___________________________
anvayavākye sādhanam
anūdya sādhyaṃ vidhātavayam | vyatirekavākye ca sādhyābhāvam anūdya sādhanābhāvo
vidhātavyaḥ | tathaiva hetoḥ sādhyaniyatatvābhidhānād ity asyārthaḥ
|
kasmād asau vākyadvayenāpy eva vaktavya ity āha --- anyatheti |
asmād anyena prakāreṇa gamakaḥ parokṣārthaprakāśako noktaḥ syāt
|
kāmam asāv evam ucyatām | dṛśṭāntas tu katham atrādikriyata ity āha
--- sa iti | sa hetus tathoktaḥ sādhyaniyata uktaḥ |
dṛṣṭāntena sādharmyavatā vaidharmyavatā ca karaṇena siddho niścito
darśayitavyaḥ |
nanv evam api na jñāyate kiṃvyāpāro dṛṣṭānta
ihopayujyate ity āśaṅkyopasaṃhāravyāhenāha --- tasmād iti |
nāmaśabdaḥ prasiddhāv iha | anvayavyatirekavākyayor arthā(artho
')bhidheyaḥ --- uktena prakāreṇa hetoḥ sādhyaniyatatvam --- pradarśyaḥ |
taṃ prasarśayatīti tathā | yad vā pradarśyate 'neneti pradarśyate 'sminn iti
pradarśanaḥ | tasya pradarśana iti vigrahaḥ |
yady evam
ayam api vaidharyadṛṣṭāntāntas tathākāryevātropayojyata ity āha --- na
ceti | co yasmādarthe | iha prayoge |
vyatirekakhyāpakaṃ sāedhyābhāvānuvādena sādhanābhāvavidhāyakam
vākyam ity arthaḥ | atas tathābhūtavākyaprayogāda vaidharmyadṛṣṭānta
ākāśaḥ | ihānityatvasādhanaprayoge sādhyadharmiṇo 'sādṛśyaṃ
kevalaṃ yattanmātreṇa tanmātrapradarśanena, viṣayeṇa viṣayiṇo nirdeśāt |
sādhako niścāyako hetoḥ sādhyaniyatatvasyeti prakaraṇāt |
yadi
tanmātreṇāpi sādhakas tadā kā kṣatir ity āha --- na ceti | tatheti
asādṛśyamātreṇa | vādy uktena dharmeṇa sādhyadharmiṇo 'sādṛśyāvagame
dharmāntareṇāpy asādṛśyāvagamo 'vaśyambhāvīti yujyate 'tiprasaṅgād ity
abhiprāyaḥ |
[DhPr 252]
akṛtakam
ityādi | [905]ihānvayavyatirekābhāvyāṃ sādhyaniyato hetur darśayitavyaḥ | yadā
ca sādhyaniyato hetur darśayitavyas tadā vyatrirekavākye sādhyābhāvaḥ
sādhanābhāve niyato darśayitavyaḥ | evaṃ hi hetuḥ sādhyaniyato darśitaḥ syāt |
yadi tu sādhyābhāvaḥ sādhanābhāve niyato nākhyāyate sādhānasattyāyām api
sādhyābhāvaḥ sambhāvyeta[906] | tahthā ca sādhananaṃ sādhyaniyataṃ na
pratīyeta[907] | tasmāt sādhyābhāvaḥ sādhanaābhāve niyato vatavyaḥ
viparītavyatireke ca sādhanābhāvaḥ sādhyābhāve niyata ucyate | na sādhyābhāṣvaḥ
sādhanābhāve | tathā hi --- yad akṛtakam iti sādhanābhāvam anūdya
tan nityaṃ bhavatīti sādhyabhāvavidhiḥ
|
__________NOTES__________
[905]
vyatirekavākyābhyāṃ
[906] sambhāvyate
[907] pratīyate
___________________________
tato 'yam arthaḥ ---
akṛṭako nitya eva | tathā ca sati akṛtakatvaṃ nityatve sādhyābhāve niyatvaṃ
sādhanābhāve | tato na sādhyaniyataṃ hetuṃ vytirekavādkyamāha | tathā ca
niparītavyatireko 'pi vaktur aparādhād duṣṭaḥ ||
yady evam
asādhakaḥ kathaṃ nāma sādhaka ity āha --- vyatireketi |
vyatirekaviṣayatveneti vyatirekapratipattiviṣayatvena | co
yasmādarthe, vyaktam etad ity asminn arthe vā | anenāpi tathaivopanyas ta
ity āha --- na ceti | co 'vadhāraṇe | vyatirekavākyam anuktvaiva
tasyopādānād ity abhiprāyaḥ | itis tamādarthe eva arthea vā
||
viparītavyatirekaṃ vyācakṣāṇa āha --- yadā ceti |
viparītānvayaśabdasya [82b] vyatpattau darśitāyāṃ viparītavyatirekaśabdaswyāpi
--- viparīto vaiparīty ena pradarśanād vyatireko yasmin dṛśānte sa
tathokta iti --- vyutpattir darśitā bhavaty eveti cābhiprāyeṇa noktā |
tam udāharatīti sujñānatvānnoktam iti pratipattavyam | yatra tu pustake
viparītavyatireko yathety asya mūlasya vyākhānagrantho 'sti tatra sarvam
avadātam | astīyaṃ gatir asmābhir darśitā |
nanu kiṃ nāma
vyatirekavākyena darśanīyam? yad vaiparītyena darśanādayaṃ viparītavyatireka
ucyata ity āha --- yadā ceti | co 'vadhāraṇe | sādhyaniyata
ity asmāt paraḥ rpatipattavyaḥ | yadā yasmin kāle rpatipādanakāla ity
arthāt | kālāntare tathāpradarśanānupapatteḥ | hetoḥ sādhye
niyatatvapradarañcāvaśyakāryamanyathā gamako noktañ syād ity abhiprāyaḥ |
tadā tasmin kāle | sādhyābhāvānuvādena sādhanābhāvo 'bhidhātavya ity
asyārthaḥ | kasmāt punar evaṃ darśayitavya ity āha --- evaṃ hīti |
hīti yasmāt | evaṃsādhyābhāvasya sādhanābhāve
niyatatvapradarśanaprakāre sati |
athānyathāpradarśane 'pi yadi sādhanaṃ
sādhyaniyataṃ pratīyate tadā tathāpradarśanenaiva kiṃ prayojanam ity āha ---
yadi tv iti | tus tathā 'nākhyānāvasthāṃ bhedavatīṃ darśayati | tathā
ca sādhanasattāyām api sādhyābhāvasmbhāvanāprakāre sati | yasmād evaṃ
tasmād ity upasaṃhāraḥ | asimin rpayoge kiṃ mānocyata ity āha ---
viparīteti | tuśabdārhtaś cakāraḥ | tathā hītyādinaitad eva
pratipādayati yata evam anuvādavidhis atataḥ | tathā cākṛtakasya
nityavoktiprakāre sati |
[DhPr
253]
dṛṣṭāntadoṣānudāhṛtya duṣṭatvanibandhanatvaṃ darśayitum āha
---
na hy ebhir dṛṣṭāntābhāsāir hetoḥ sāmānyalakṣaṇaṃ sapakṣa eva
sattvaṃ vipakṣe ca sarvatra asattvam eva niścayena śakyaṃ darśayituṃ
viśeṣalakṣaṇaṃ vā | tad arthāpattyā eṣāṃ nirāso[908]draṣṭavyaḥ
III-136
__________NOTES__________
[908] nirāso
veditavyaḥ
___________________________
na hy ebhir
iti | sādhyaniatahetupradarśanāya hi dṛṣṭāntā vaktavyāḥ | ebhiś ca hetoḥ sapakṣa
eva sattvaṃ vipakṣe ca sarvatra asattvam eva yat sāmānyalakṣaṇaṃ
tat niścayena śakyaṃ darśayitum |
nanu ca sāmānyalakṣaṇaṃ
viśeṣaniṣṭham eva pratipattavyaṃ na savata evety āha --- viśeṣalakṣaṇaṃ
vā | yadi viśeṣalakṣaṇaṃ pratipādayituṃ śakyeta syād eva
sāmānyalakṣaṇapratipattiḥ | viśeṣalakṣaṇam eva tu na śakyaem ebhiḥ prapādayitum
| tasmād arthāpattyā sāmarthyena[909] eṣāṃ nirākraṇaṃ dṛṣṭayam
| sādhyaniyataādhanapratītaye[910] upāttāḥ | tadasamarthā duṣṭāḥ,
[911]svakāryākaraṇād iti [912]asāmarthyam | iyatā sādhanam uktam
||
__________NOTES__________
[909] sāmarthyeneti na teṣāṃ;
sāmarthyeneti teṣāṃ; sāmarthyena teṣāṃ
[910] pratipattaye upā
[911]
svakāryakaraṇāt
[912] iti sāmarthyam
|
___________________________
akṛtatatvaṃ
kṛtakatvasya sādhanasyābhāvaḥ | nityateve 'nityatvalakṣaṇāsādhyābhāve
| na nityatvaṃ sādhyābhāvalakṣaṇaṃ sādhanābhāve
kṛtakatvalakṣaṇasādhanābhāve 'kṛtakatva ity arthāt | yata evaṃ tato
tehor vyatirekavākyaṃ karttṛ hetuṃ karmabhūtaṃ na
sādhyaniyatam āha | uktayā nītyā sādhanābhābvaḥ sādhyābhāve niytatvāttam
antareṇa na bhavet | na tu tayatra sādhyābhāvas tatrāvaśyaṃ sāhdanābhāva iti
sādhyam antareṇāpi sādhanaṃ bhavet | tataś ca sādhyāniyataṃ sādhanam ity
abhiprāyaḥ | tathā ca sādhyaniyatahetvapradarśanaprakāre sati vaktur
evaṃvākyaprayoktuḥ ||
niścayeāvaś yantayā | viśeṣaniṣṭham
eva prayetavyam iti bruvato 'yaṃ bhāvaḥ --- yadi nāmābhībhiḥ sapakṣa eva
sattvaṃ nipakṣe sarcatrāsattvaṃ niśayena śakyate darśayitum, tathāpy ete
viśeṣalakṣaṇaṃ sānānyalakṣaṇapratipattyaṅgaṃ pratipādayanta upayokṣyanta iti |
atra viśeṣalakṣaṇaś cety uttaraṃ yadīty ākāraṇāt |
arthāpattyety asya vyākhyānam sāmarthyena
sāmānyaviśeṣalakṣaṇāpratipādanalakṣaṇana | eṣāṃ dṛṣṭātābhāsānāṃ
nirākaraṇaṃ dṛṣṭātarūpatvenety arthāt |
katham amī duṣṭā yena
tathātvena nirākraṇam eṣām ityāśaṅkyopasaṃharan āha --- sādhyeti |
tadasamarthās tadapra(tatpra)tītikāraṇāśtāḥ | asāmarthyam eva kathaṃ
yenāsāmarthyād [82a] duṣṭā ucyanta ity āha --- svakāryasya hetoḥ
sādhyaniyatatvapradarśanalakṣaṇasyākaraṇāt | nanu tadakaraṇam
evāsāmarthyam utam iti cet | satyam | kevalam asāmarthyavavahārāpekṣayaivam utam
ity avaseyam | itis tasmādarthe, evamarthe vā | asāmarthyameṣām
ity arthāt | sādhyād
ivikasyānanvayāpradarśitānyayāder
[DhPr
254]
dūṣaṇaṃ vatum āha
---
dūṣaṇā[913]nyūnatādyuktiḥ
III-137
__________NOTES__________
[913] nyūnatāyuktiḥ;
dūṣaṇāni nyū-
___________________________
[914]dūṣaṇā kā
draṣṭavyā? nyūnatādīnām uktaṃ | ucyate 'nayety uktir vacanam
nyūnatāder[915] vacanam ||
__________NOTES__________
[914]
dūṣaṇāni kāni draṣṭavyāni
[915] nyūnatādir vacanam; nyūnatādivacanam
___________________________
dūṣāṇaṃ vivarītum āha
---
ye pūrvaṃ nyūnatādayaḥ sādhanadoṣā uktās
teṣām udbhāvanaṃ dūṣaṇam | tena paraiṣṭārthasiddhipratibandhāt
III-138
ye pūrvaṃ nyūnatāādayaḥ asiddhaviruddhānaikāntikā
uktās teṣām udbhāvakaṃ yadvacanaṃ tad dūṣaṇam |
nanu
ca nyūnatādayo na viparyayasādhanbāḥ | tat kathaṃ dūṣaṇam ity āha ---
tena nyūnatādivacanena pareṣām iṣṭārthaś ca tasya
siddhiḥ niścayas tasyāḥ pratibandhāt | nāvaśyaṃ niparyaya sādhanād
eva dūṣaṇaṃ viruddhaat | api tu parasyābhipretaniścayavibandhān[916]
niścayābhāvo bhavati niścayaviparyaya ity asty eva[917] viparyayasiddhir iti |
[918]uktā [919]dūṣaṇā ||
__________NOTES__________
[916]
-niścayanibandha-; niścayapratibandha-
[917] ity asti vipa-
[918] uktaṃ
dūṣaṇam
[919] dūṣaṇā --- om.
___________________________
api
dṛṣṭāntābhāsasyāsādhanāṅgavacanād vādino nigraho ādino nigraho
'sāmarthyopādānānnyāyaprātaḥ | paropāttāś ca codanīyā iti dṛṣṭāntābhāsavyupādane
vārttikakṛto 'bhiprāyaḥ pratyavya iti |
samprati sudhagrahaṇārtham
ukaprabandhasyācāryīyasya pratpāditamavacchindannāha --- iyateti
trirūpaliṅgākhyānam ity ādinaitadntena, idaṃ parimāṇam asyetītyat
teneyatā mahāvākyena sādhanam uktam ācāryeṇeti śeṣaḥ |
prasaṅgāgatasyānekasyāpi tad abhidhānam ativṛttam, tad api tasyaiva
sphuṭāvagamārthaṃ tatvaivopayuktam ati manyamānenoktam iyatā sādhanam uktam
iti |
iti bhūtadūṣaṇodbhāvanā dūṣaṇā | duṣeṇijantād yucaṃkṛtvā
ṭāpkarttavyaḥ | etac ca tad dūṣaṇam ity antaṃ subodham
|
viparītasādhanasyaiva dūṣaṇatvātkathaṃ nyūnatādy ukti(kter)dūṣaṇatvam
ity abhipretyāha --- nanu ceti | atra tenetyādy uttaraṃ vyācakṣāṇa
āha --- tenetyādi |
[DhPr
255]
dūṣaṇābhāsās tu jātayaḥ
III-139
dūṣaṇābhāsā
iti [920]dūṣaṇavadābhāsanta iti dūṣaṇābhāsāḥ | ke te? jātayaḥ
[921]iti | jātiśabhdaḥ sādṛśyavacanaḥ | uttarasadṛśāni jāty uttarāṇi[922] |
uattarasthānaprayuktatvād uattarasadṛśāni jāty uttarāṇi
||
__________NOTES__________
[920] dūṣaṇāvat
[921] iti ---
om.
[922] rāṇīti
___________________________
tad
evottarasādṛśyam uttarasthānaprayuktvena darśayitum āha
---
[923]abhūtadoṣaudbhāvanāni jātyuttarāṇi iti
III-140
__________NOTES__________
[923]
anubhūta
___________________________
|| [924]tṛtīyaparicchedaḥ
samāptaḥ ||
__________NOTES__________
[924]
dṛtīyaparichedaḥ samāptaḥ ---
om.
___________________________
|| nyāyabudinduḥ
samāptaḥ || laghudharmottarasūtraṃ samāptam iti
||
nanūktaṃ viparītasādhanaṃ dūṣaṇam | tatkathaṃ
pareṣtārthasiddhapratibandhakasyāpi nyūnatādivacanasya tathātvam ucyata ity
āśaṅkāmapākurvannāha --- nāvaśyaam iti | kin tv aparasya
sisādhayiṣitārthaniścayavibadhād apy atrārthād draṣṭavyam | anyathā
'vaśyaṃ grahaṇamavadhāraṇaṃ viruddhavad ity api duryojaṃ syāt |
mṛtvā śīrtvā ca tadyojane vaktur akauśalaṃ syād iti |
yadi tv avaśyaṃ
viparyayasādhanatvasyaiva dūṣaṇatvam iti nirvandhas tadā tad apy asya
nyūnatādivacanasyāstīti darśayann āha --- niścayeti | vāśabdaḥ
pakṣāntaram avadyotayati | itis tasmād asty eva
||
sādṛśyārthavṛtter api jātiśabdasya darśanāj jātiśabdaḥ
sādṛśyavacana ity āha |
nanu jātiśabdaḥ sādṛśyavacanatvād astv ayam
arthaḥ --- jātayaḥ sadṛśā iti | kāni punas tāni kena ca sadṛśānīti na jñāyata
ity āśaṅkām apārkuvannāha --- uttareti | etaccācāryeṇaiva vivaraṇe
spaṣṭīkṛtam iti manyate | tad ayam arthaḥ --- jātiśabdena jātyuttaram evātra
varttikakārasya vivakṣitam iti |
kathaṃ punar dūṣaṇābhāsānāṃ jāty
uttaraśabdavākyatvam ity āśaṅkyāha --- uttareti | lakṣyate
cāyamācāryasyāśayo yadutottarasthāne jayāta iti | vivaraṇe 'py uttarasthāne
jāyamānatvāj jāyata uttaratvenābhāsanād uttarāṇīti | evam
anena[na]vyākhyātam iti na pratīmaḥ ||
jātyuttaraśbdasya
vigrahaṃ darśayann āha --- jātyeti | abhūtadoṣodbhāvanāni
jātyuttarāṇīti bruvatā vārttikakṛtā bhūtadoṣodbhāvanaṃ tu yad
dūṣaṇākhyaṃ tad evottīryate aniṣṭapakṣād anenottārayatim, nirvāhayati vā
svapakṣam iti | [83b] ..... m iti | etac ca jāty uttaravyutpādanam ācāyasya
hetvābhāsavan na prayogārtham | yathā naiyāyikā mānyante ---
atyantaparājīyamānāvasthāyāṃ
[DhPr 256]
abhūtasyāsaty
asya doṣasya udbhāvanāni | udbhāvyata [925]etatair ity udbhāvanāni vacanāni |
tāni jāty uttarāṇi | jātyā sādṛśyenottarāṇi jāty uttarāṇīti
||
__________NOTES__________
[925] etair
udbhā
___________________________
katipayapadavastuvyākhyayā
yanmayāptaṃ kuśalamamalam itndoraṃśuvannyāyavindoḥ
|
padamajaramvāpy jñānadharmottaraṃ yaj
jagadupakṛtimātravyāpṛtiḥ[926] syāmato 'ham
||
__________NOTES__________
[926]
vyāpṛtaḥ
___________________________
ācāryadharmottaraviracitāyāṃ[927]
nyāyāṃ nyāyavinduṭīkāyāṃ tṛtīyaḥ paricchedaḥ samāptaḥ
||[928]
__________NOTES__________
[927] samāpteyaṃ
nyāyavinduṭīkā kṛtir ācāryadharmottarasya ||; pādaviravitāyāṃ
[928]
sahasram eakṃ ślokānāṃ tathā śracatuṣṭayam | saptasaptatisaṃyuktaṃ nipuṇaṃ
paripiṇditam ||; - paripiṇditam ||146|| maṃgalaṃ mahā śrī || samāptam iti ||
saṃvat 1490 varṣe mārgaśira sudi 3 ravau śrī kharataragacche śrī
jinarājasūripaṭṭe, śrī śrī jinabhadrasūrirājye arīkṣagūrjarasutadharaṇākena
lidhāpitaṃ || śubhaṃ bhavatu || kalyāṇam astu || nyāvabindusūtravṛtti ...
purohitaharīyākena likhitam
||
___________________________
jātir hetvābhāsaś ca
rpyktavya iti | kiñ ca dūṣaṇasvarūpasya sphuṭārthabodhanārtham | heyajñāne hi
tad viviktamuādeyaṃsujñātaṃ bhavatīti jāti(teḥ) hetv ābhāsānāñ ca
sphuṭasvarūpaparaijñānasya prayojanam svavākye parivarjanaṃ paraprayuktānām api
doṣabhāvanam itarathā vyāmohaḥ syād ity uktaprāyam |
tatra
jātyuttarasyohāraṇaṃ yathā --- anityaḥ śabdaḥ kṛtakatvād ghaṭavad ity utke kim
idaṃ kṛtatatvaṃ śabdagataṃ hetutvenopanītam āhosvid ghaṭagatam | yadi śabdagataṃ
tasya ghaṭo dṛṣṭāto 'sambhavād avyāter anaikāntiko
................................. pratyavasthānātmikā jāti
........................................ Sādharmyād iti naiyāyika
............. Ācāryasya tv ayam āśayo
....................................................
........................................ Tathāhi naikāyikā
...................................... pratijñāpadayo
..............................virodhamāhus tathā --- prayatnānantarīyakaḥ
śabdaḥ ...................................... prayatnantarīyakatvādi
............................... Hetum ācakṣate | tayaiva dūṣaṇā
............................................. śabdasya dharmitvāt | na ceyaṃ
jāti ....................................... bhavati | tataś ca yasyaiva
..................................................................................................................................
jātyuttarāṇīty atretiśabdo māhāvākyaparisamātau ||
[DhPr
257]
ācāryaśrīdharmakīttīviracitasyāsya prakaraṇasya
nyāyabindusaṃjñakasya yathāvadarthaprakāśikāṃ mahāpaṭīyasīmīdṛśīṃ
[vyākhyāṃ] [viraca]yatā mayā .................... kim api puṣyam uārjitaṃ tad
anena tādṛśīmavasthāṃprāpya sakalasattvopakāraṃ .............. m ity adhyāśayo
me ............. kriyāyogātsāt sātmīkṛtaparārthakaraṇo 'yaṃ dharmottaraḥ
katipayetyādinā ............................. ślokam āha |
asyāyaṃ
samudāyārthaḥ | nyāyabindoḥ kiyat ..............................
kuśalamāptamataḥ kuśalādajaraṃ jñānadharmottaraṃ ca padaṃ tad avāya
jagaṭupakṛtimātra [vyāpṛtiḥ] syāmiti |
..................................................... buddhyate | padyante
gamyante 'rthā ebhir iti padāni vākyāni teṣāṃ vastupratipādyatayāsti tam
abhidheyarūpaṃ .......... śeṣo jñeyaḥ | āptaṃ prāptaṃ kuśalaṃ sukṛtam |
kiṃ kurvatā? [84a] ............ bhavati puṇyam api kuśalañ ca |
yathā para ........................ parodbhavāpi | tato vyabhicārasaṃbhavād
viśeṣaṇam | kiṃvanirmalam? Indoraṃśuvad iti | indoś candram aso
'śavaḥ kiraṇāsta iva | evaṃ vidhavidhānena yat puṇyate tad
avaśyamamalatayaitattulyaṃ bhavatīti bhāvaḥ | padaṃ pratiṣṭhām avasthām
iti yāvat | kiṃ ............... dyate ... yatra tattathā |
jarāgraṇasyopalakṣaṇatvāt mṛtyor api saṅgraho jñātavyaḥ | tenāyam arthaḥ ---
ajaramamrtyaṃ ceti | atha vā jarānirdeśenaiva daṇḍāpūpanyāyena
sābhyupāyasyāvabodho nivakṣitaḥ | dharmaś ca sarvopakaraṇanivarttako
'dṛṣṭaḥ | tāvenottarāvadhikau yatra pade tattathā | tābhyāṃ cottaraṃ śreṣṭam |
yattadoś ca nityam abhisambadhena tacchabdasya labdhatvāt tadavāpyety artho
'vatiṣṭḥate | jagato jīvalokasya upakṛtir upakāraḥ | saiva
tanmātram | tadvyāpṛtir vyāpāro vyāpriyamāṇatā yasya mama yo 'haṃ
tathā |
na vārśasāviṣaye 'sminn āśīr liṅgā bhūyāsam iti
śabdasiddher[naivam]nena vaktavyam tat kim evam avādīd iti cet | na |
āśaṃsāviṣayatvābhāvāt | yata evaṃvidhānuṣṭhānajanmanā puṣyātiśayena
evambhūtapadaprāptes tato 'pi mamaivaṃvidhakriyasyamānatvād eva
......................... yam etad ity abhiprāyāt sarvam avadātam iti
||
guror jitārer abhigamya dhīdhanaṃ mayā hi ṭīkā vivṛtā paṭīyasī
|
kutūhalenāpi tad atra yujyate nirīkṣaṇaṃ sādhu vivecakānām
||
ajño janasty ajati labdham apīha ratnaṃ kācena tuyam iti calāyateti(m
iti cacalamānaso 'pi) |
etāvataiva tad alaṅkaraṇaṃ na kiṃ syāt kiṃ vā
''dareṇa tadupādadate na dhanvāḥ ||
imaṃ nibandham vidhivadvidhāya [mayā
hy]vāptaṃ suṃkṛtaṃthakañcit |
ihaiva janmanyathā tena sattvā
anantasaṃbodhimavāptnuvantu ||
||
paṇḍitadurvekamiśraviracitadharmottarapratīpo nāma nibandhaḥ
samāptaḥ
||
_____________________________________________________________________________
||
ṭippaṇāni ||
Abbreviations:
TS Tattvasaṅgraha:(G.O.S. 30,
1926).
TSP Tattvasaṅgrahapañjikā: s. TS
TP (tātparya-)
nyāyabindutīkāyā anutīkā tātparyanibandhanam aprakāśitaṃmuniśrīpuṇyavijayasatkam
|
NBṬṬ (nyāya-ṭi-) Nyāyabinduṭīkāṭīppaṇī (Bibliltheca
Buddhica Petrograd Vol. XI)
NBṬT (nyāya-tā-)
Nyāyabinduṭīkātātparyaṭīkā (Vizianagaram Sanskrit Series, No. 15.
1898)
NBṬṬM (nyāya-ma-ṭi-) Nyāyabinduṭīkāṭīppaṇī mallvādikṛtā
aprakāśitā muniśrīpuṇyavijayasatkā |
NP Nayapradeśa (G.O.S. 38,
1930)
NM (nyāyama-)Nyāyamañjarī(Vizianagaram Sanskrit Series, No. 10.
1895)
NBĀ Nyāyāvatāraḥ (Nyāyāvatāraḥvārtikavṛttyantargataḥ) (Siṃdhī jaina
granthamālānaṃ- 20, 1949)
NV Nyāyavārttika (caukhambā saṃskṛtasīrīja,
1916)
NBh Nyāyamahābhāṣyam
Pāṇ Pāṇinikṛtāṣṭādhyāyī
PM
pramāṇamīmāṃsā (Siṃdhī jaina granthamālānaṃ- 9, 1939)
PV Pramāṇavārttikam
ācāryamanorathanandikṛtavṛttisahitam | (J.B.O.R.S 1937) [Die Ordnung des
Kapitels bleibt unverändert, d.h. sie entsprecht unserer Ordnung.]
PVin
Pramāṇaviniścayaḥ (aprakāśitaḥ)
PVinṬ Pramāṇaviniścayaṭīkā
(aprakāśitaḥ)
PK Prameyakamalamārtaṇḍaḥ (nirṇayasāgara presa,
1941)
PVSV(pra-svo-)Pramāṇavārttikasvopajñaṭīkā (kitāba mahala,
ilāhābāda, 1943)
PVṬ Manorathanandikṛtā Pramāṇavārtikaṭīkā (J.B.O.R.S
1937)
MV Mahābhārata Vanaparva
VN Vādanyāya (Mahābodhi, Sosāyaṭī
banārasa, 1936)
VSū Vaiśeṣika Sūtra
ŚV Ślokavārttika Kumārilakṛtam
(Madras University, 1940)
SV Siddhiviniścayaḥ (aprakāśitaḥ paṃ-
sukhalālajīsaṃghavīsatkaḥ)
HB Hetubinduḥ (G.O.S. No. 113,
1949)
HBṬĀ Hetubinduṭīkāloka
ṭippaṇāni
|
2,4. syād etat --- namaskāraś lokakaraṇe ca
ākṣepaparihārau dharmottarapradīpoditanīttidiśā anugantavyau | ity anena
hetubindutīkāloke (pṛ- 233) ayam evāśo nirdiṣṭaḥ |
5,8.
vinītadevaśāntabhadrau --- samyagjñānetyādivākyena prayojanaprayojanam
adhihitam ity anyavākhyāṃ bhaṅgyā dūṣayitum āha --- samyagjñānapūrvikā
sarvapuruṣārthasiddhir iti |" --- TP 2; "samyagjñānetyādinā vinītadevavyākhyāṃ
dūṣayati" --- NBṬ3.
12,12. atha bhojanādeḥ --- tulanā --- TP
5.
14,5. jvarahara tulanā --- NT 3.
16,1. avisaṃvādakaṃ
--- avisaṃvādanārtho 'tra samyagjñānārthaḥ | na tu yadaviparītaṃ
tatsamyagjñānam iti | evaṃ hi yogācāramatanirākaraṇena prakaraṇaṃ pravṛttaṃ syāt
| tanmatena tu `sarvam ālambane bhrāntaṃ muktvā tāthāgata jñānam' |
sautrāntikapakṣe 'pi pratyakṣam evaikaṃ samyagjñānaṃ syāt, nānumānam,
svarpatibhāse 'rtha 'thādhyavasāyena pravṛtteḥ | " --- TP 8 | pramāṇalakṣaṇe
naiyāyikānān anupapatty arthaṃ drṣṭavyā NM 23.
16, 1. "jñāna" ---
atra naiyāyikānām anupapattir yathā --- "ye tu bodhasyaivapramāṇatvamācakṣate
lakṣaṇavicārataḥ ||" --- PV 1.8. "tasmāt `anadhitārthaviṣayaṃpramāṇam' ity api
`andhigate svalakṣaṇe' iti viśeṣaṇīyam |" --- HB 53. atra vācaspatiḥ ---
"anadhigatārthagantṛtvaṃ ca dhārāvāhikavijñānānām adhigatārthagocarāṇāṃ
lokasiddhapramāṇabhāvānāṃ pramāṇyaṃ vihantīti nādriyāmāhe |" ity ādi --- NBT
15.
19,4. "anadhigataviṣayam" --- "gṛhītagrahaṇānnoṣṭaṃ sāṃvṛtaṃ
|" --- PV I,5.
20,17. `sāṃvyavahārolasya'--- "pramāṇyaṃ
vyavahāreṇa |" --- PV I,7. "sāṃvyavahārikasya pramāṇasya lakṣaṇam saṃvyavahāraś
ca bhāvibhūtarūpādikṣaṇānām ekatvena saṃvādaviṣayo 'navagītaḥ sarvasya |
sādhyasādhanayor ekavyaktadarśane samastatajjātīyatathātvavyavasthānaṃ samvādam
avadhārayanti vyavahartāraḥ | tad anurodhāt prāmāṇyaṃ vyavasthāpyate |
tattvatastu svasaṃvedanamātramapravṛttinivṛttikam |" --- PVV, 1,7.
23,2.
`arthakriyārthabhiḥ' --- svalakṣaṇavicārataḥ | PV 1,8.
"arthakiryāyogyaiṣayatvāt tadarthināṃ pravṛtteḥ |" HB 53.
24,1. uktam
--- draṣṭavyaṃ --- 19,1.
24,20. anena --- śukle śaṅkhe
pītajñānaṃ maṇiprabhāyāṃ ca maṇijñānaṃ gacchad vṛkṣādijñānaṃ ca sarvaṃśe
pramāṇam iṣṭaṃ kaiśicit --- etat saraṃ samyagjñāngrahasyaiva vyavacchedyam iti
darśayati --- TP 11. tathā [cā]cāryaikadeśīyāḥ śuklaśaṅkhe pītajñānaṃ bhrāntam
api samyagjñānam icchanti | NBṬṬ 20.
28,1. arthakriyānirbhāsam
--- etad anyo 'nyathā vyācaṣṭe --- arhtārahkiryānirbhāsasya
kāraṇagrahaṇekathaṃ grahaṇamāśakitam? yāvatā na tat kāraṇam arthāvāpter api tu
tad rūpam eva arthakriyā nirbhāsate yasmāt --- ity api vivektum aśakyatvād
asamādhānam eva |" TP 13.
29,8. prāptipāṭhe --- sākṣātprāptir iti
kvacit pāṭhaḥ | sākṣād vyavadhānena prāptyate 'rthakriyā yasmāt tasmād arthāt
taddhetutvād arthakriyānirbhāsam api jñānaṃ prāptir uktam upacārāt | TP
13.
30,1 arthaḥ --- arthāt `arthaśabdaḥ prayojanavacanaḥ puruṣasya
arthaḥ prayojanam' ity anyavyākhyā nirastā | TP 14
30,3 upekṣaṇīyaḥ
--- na copekṣā 'nupādānatayā hānapakṣe niḥkṣiptā |
ahānatayodānapakṣaniḥkṣepaprasaṅgāt | upādānaprayatnāprasavahetutayā nopādānam
iti cet | kim ayaṃ hānprayatnam api prasūte yato hānaṃ syāt | tasmāt yā
nobhayaprayatnaprasavahetuḥ "sopekṣābuddhis tṛtīyā lokaprasiddheti siddham"NBṬT
67.
31, 20. arthaḥ prayojanaṃ --- heyo 'rtha ityādinā vinītad
evasya vyākhyā dūṣitā | tena hi evaṃ vyākhyātam --- arthaśabdena prayojanam
ucyate --- NBṬṬ 13.
31, 27. vinītadevena --- anena
vinītadevavyākhyānaṃ dūṣayati | --- NBṬT 15.
34,6. pūrveṣām ---
pareṣāṃ ṭīkākṛtāṃ matapākartum āha mithyetyādi | NBṬT 15
34, 29. NBṬT
16.
35,9. prasiddhāni --- pasiddhāni pramāṇāni vyavahāraś ca
tatkṛtaḥ | pramāṇalakṣaṇāsyoktau jñāyate na prayojanam || NA
2.
35,3. NB 2. "mānaṃ dvividhaṃ viṣayadvaividhyāt |" PV 2,1. "na
pratyakṣaparokṣābhā"
36; NT 12 ca |
38, 1. samāsaḥ
--- tulanā --- NBṬT 65.
38,26. akṣamakṣam --- tatrāyaṃ
nyāyamukhagranthaḥ --- yat jñānam artharūpādau
viśeṣaṇābhidhāyakābhedopacāreṇāvikalpakaṃ tad akṣam akṣaṃ prati varttata iti
pratyakṣam --- TSP ad TS 1237.
40, 3. yathārtha- --- anena
vinītadeva śāntabhadrayor vyākhyā dūṣitā | --- NBṬṬ
16
40,4. NB 4 --- "pratyakṣaṃ kalanānoḍhaṃ pratyakṣeṇaiva sidhyati | ---
PV 2,123; 2, 174. vastuśakyaiva netradhīḥ |" --- PV 2,185; TS 1214 taḥ | "sūtre
anupāttaṃ jñānaṃ lahbyate kuta iti ceducate | kalpanayā jñānasyaiva saṃbandho
dṛṣṭaḥ, bhrāntiś ca jñānadharmaḥ | tasmāt kalpanārahitam abhrāntaṃ ca jñānam
evocyate | tad yathā savatsā dhenurāīyatām ity ukte na vaḍavā''nīyate kin tu
godhenuḥ | evam ihāpi kalpanayā bhrāntyā ca jñānasyaiva saṃbandho dṛṣṭa iti
jñānam eva pratyakṣam iṣyate iti vinītadevavyākhyānaṃ sacoparihāram
asaṃgatam | --- TP 25; asya lakṣaṇasya nirāsaḥ jayantena nyāyam añjaryāṃ kṛtaḥ
|" NM 92; NBṬT 88, 102.
41,11. anyena --- pratyakṣatvam
anūdyetyādi idhīyate ity ādi vālya- brivatā pratyakṣaṃ saṃjñā, kalpnāpoḍhetyādi
saṃjñīti --- aprasatutābhidhānaṃ vipratipattinirākaraṇe prakṛte svecchayā
saṃjñākaraṇe sati pratyakṣaśabdavācye vastuni parasyābhimate vipratipattir na
nirākṛtā syāt | --- TP 19. anena lakṣyalakṣaṇabhāvaṃ darśayatā
vinitadevavyākhyāna samjñāsaṃjñisaṃbaṃdharūpaṃ pratyuktam | --- NBṬṬ
17.
41,13. apareṇa --- yasvanayoḥ pradeśāntarasiddhayor anuvādaṃ
kṛtvā pratyakṣatvaṃ vidhatte tenāpi viparītaṃ lakṣyalakṣaṇavidhāvākyamāśirtaṃ
syāt | prasiddhaṃ hi lakṣaṇam anūdya lakṣyam abhidhīyate | ythā śidhayā
parivrājakateti | iha tu lakṣyasyārthasākṣātkāritvasyāprasiddhatvāt tad
anuvādenāprasiddhaṃ lakṣaṇam eva vidhīyate | yathā parivrājakaśidhāliṅgam iti |
kiṃ ca pradeśāntarāsiddhe 'pratyakṣādhāre katham anudyeyātām? Pratyakṣādhāratve
ca siddhe kiṃ punar ihāpūrvaṃ vidheyam iti avadhīritam | --- TP 19.
42,
9. sanniveśopādhi --- sañcitaḥ samudāyaḥ sa sāmānyaṃ tatra cākṣadhīḥ |
sāmānyabuddhiś cāvaśyaṃ vikalpenānubadhyate --- ityādi --- PV 2, 194 taḥ
|
42, 19. pūrvavyākhyā --- "kim arthaṃ viśeṣaṇadvayopādānam?
ucyate | taimirikajñānavyavacchedārtham abhrāntapadam, anumānanirāsārtham itarat
| na tvālambananiṣaye 'nyathā yogācāramatam amataṃ syāt | tanmatena sarveṣāṃ
svālambena bhrāntatvāt | iṣyate ca sautrāntikayogādāramatānusāreṇa
prakaraṇārambho yataḥ prāmāṇyaviṣaye 'visaṃvādakatvalakṣaṇam abhrāntatvaṃ
dvābhyām abhyupagamyate | saty evam ānasyāpi pratyakṣatva prasaṅgaḥ | tad api hi
avisaṃvādakatvād abhrāntam iṣyate | ataḥ tannirākaraṇārthaṃ kalpanāpoḍhagrahaṇam
iti anyavyākhyāṃ nirācikīrṣur āha --- abhrāntam ityādi |" --- TP 19. "nanu yad
etat bhrāntagrahaṇaṃ vipratipattinirākaraṇārtham uktaṃ tad ayukatam |
samyagjñānatvād eva gacchad vṛkṣadaraśanādi pramāṇaṃ na bhaviṣyati | na hi ya
eva vṛkṣādir dṛśyate sa eva prāpyate iti visaṃvāda eva | ataḥ kim
abhrāntagrahaṇena etan nivṛtty arthena? satyam etat | param etasminn
abhrāntagrahaṇe sati viśiṣṭasaṃvādānaṃ pratyakṣam iti gamyate anyathā
yathānumānaṃ saṃvādamātreṇaivaq pramāṇam, evaṃ pratyakṣam api | ata eva
vṛttikāreṇoktaṃ tato hi pravṛttena vṛkṣamātramavāpyate iti saṃvādakatvāt
samyagjñānaṃ syād iti | iha vā sārthakam abhrāntagrahaṇam | kecid
ācāryaikadeśīyāḥ --- `dvicandrādivijñānāṇāṃ mānasī bhrāntiḥ nendriyajeti
| tasyāś ca kalpanāpoḍhagraṇenaiva nirāsaḥ | tathā ca
dignāganāmnācāryeṇa `kalpanāpoḍhaṃ pratyakṣam' iti lakṣaṇe
'bhrāntagrahaṇana kṛtam iti' --- pratipannāḥ | teṣāṃ vipratipattinirākaraṇāya
indriyajāṃ bhrāntiṃ lakṣayan abhrāntaviśeṣaṇam āha dharmakīrttir ity
anvadyam abhrāntagrahaṇamm |" --- NBṬṬM 15. "keśoṇḍkādivijñānanivṛttyartham idam
kṛtam | abhrāntagrahaṇaṃ tad dhi bhrāntatvān neṣyate pramā || mānasa tad apīty
eke naitad indriyabhāvataḥ | bhāvāt tadvikṛtāvasya vikṛteś copalambhataḥ
|| sarpādibhrāntivac cedam anaṣṭepyakṣaviplave | nivartteta manobhrānteḥ
spaṣṭaṃ ca pratibhāsanam ||" --- TS 1392-1394 || "abhrāntamtrāviṣamvāditvena
draṣtavyam | na tu yathāvasthitālambanākāratayā | anyathā hi
yogācamatenālambanāsiddher ubhayanayasamāśrayeṇeṣṭasya pratyakṣalakṣaṇasyāvyāptā
syāt ||" --- TSP ad TS 1392.
43.8. bahavaḥ --- "kā vā virodho
bahavaḥ saṃjātātośayāḥ pṛthak | bhaveyuḥ kāraṇaṃ buddher yadi nāmendriyādivat
||" PV 2.223.
44.17. nanv evam --- "yady evam abhrāntatvaṃ tadā
yogācāramatābhāvaḥ | na | vastutvenābhrāntatvaṃ lakṣaṇaṃ nāsty eva |
kathaṃ tarhi dvicandrādīnāṃ pratyakṣatā 'pākroyate 'nena? ucyate |
samyagjñānaviśeṣaṇaviṣṭaṃ pratyakṣaśabdavācyam artham anūdya kalpanāpoḍhatvaṃ
vidhīyate | na ca dvicandrādijñānānām avisaṃvādakatvam stīti nirāsas teṣām |
sautrāntikapakṣe tu abhrāntapadasya kim phalam? ucyate |
ācāryadeśīyā hi --- dvicandrāder bhrāntir mānasī | tasyāś ca
kalpanāpoḍhpadenaiva nirāsaḥ | ata evācāryeṇa `kalpanāpoḍhaṃ
pratyakṣaṃ pratyakṣeṇaiva sidhyati [PV 1,123]' iti lakṣaṇen 'bhrāntapadaṃ
nopāttim iti --- pratipannāḥ | tān prati imāṃ vipratipattiṃ nirākartum
abhrāntagrahaṇaṃ lakṣaṇaśeṣam āha kīrttiḥ | ata eva ṭīkākāro 'pi
kīrttyabhiprāyaṃ paripālayan vipratipattinirāsārtham evābhrāntapadam āha |
katham abhiprāyaṃ pālayan | ucyate | evaṃ hi dvicandrādibhrāntinirāsārthaṃ
bhaved abhrāntapadaṃ yadi dvicandrādibhrāntir indryajā bhavati nānyathā" --- TP
20. "etac ca lakṣaṇadvayam ityādinā padadvayena vipratipattinirāsaṃ darśayatā
vinītadevavyākhyā padadvayakathanarūpā dūṣitā |" NBṬṬ 15. nanūktaṃ
yogacāramatam asaṃgṛhītaṃ syād iti | ucyate | bāhyanayena
sautāntikānusāreṇa lakṣaṇaṃ kṛtam iti adoṣaḥ | yogacāramatena tv
abhrāntagrahaṇaṃ na karttavyaṃ saṃvādakasya samyagjñānasya prastutatvāt ||" NBṬṬ
19.
47, 9. NB 5 --- "jāyante kalpanāstra yatra śabdo niceśitaḥ |
tenecchātaḥ pravartteran nekṣeran bāhyamakṣajāḥ ||" PV 2.176.
47, 10.
anena --- "tena yad vinītadevavyākhyā dūṣitā |" --- NBṬṬ
21.
47, 18. vicecayiṣyāmaḥ --- draṣṭavyaṃ DhPr 71,5.
47,
24. kīdṛśīti --- "kīdṛśīti svarūpaparijñānaśūnyasyedaṃ bhāṣitam | yad vā
sambhāvayan pṛcchati kalpanāṃ yato bhavyaḥ kalpanāḥ santi | tathā hi ---
indriyavijñānānāṃ vitarkavicāracaitasikasamprayuktānām audāryasūkṣmatayā
svaviṣaye pravṛttir iti vaibhāṣikī kalpanā, vitarkavicārād
audāryasūkṣmate .. yogācārāṇām" --- TP 29. "tathā hi vaibhāṣikā
indriyavijñānaṃ vitarkavicāracaitasikasamprayuktaṃ kalpanām icchanti |
yogācāramatena ca tathāgatajñānamadvayaṃ muktvā sarvajñānaṃ
grāhyagrāhakatvena vikalpitaṃ kalpanā | jātyādisaṃsṛṣṭaṃ tu manojñānaṃ kapanety
anye kalpayanti |" = NBṬṬ 21.
50, 1. arthasannidhinirapekṣatvāt
--- "anapekṣitabāhyārthā yojanā samayasmṛteḥ |" PV 2.185.
50, 1.
bālo 'pi --- "utpannamātrasya hi bālakasya stanaṃ dṛṣṭvā prāgbhavīyas
tajjātīyāpekṣitānubhavajanitaḥ saṃskāra āvirasti | tataś ca smaraṇaṃ tato
'pekṣitopāyatānumānaṃ tataḥ pravṛttis tataḥ tasyāḥ sāmrthyaṃ ||" ---NBṬT
9.
51, 1. pūrvadṛṣṭāparadṛṣṭam --- "pūrvānubhūtasmaraṇāt
taddharmāropaṇād vinā | sa evāyam iti jñānaṃ nāsti tac cākṣate kutaḥ ||" PV 2,
506.
52, 3. yady api --- "tena ya vinītadevena sāmānyayor
vācyavācakabhāvamaṅgīkṛtya nirvikalpakatvam indriyayavijñānasya pratipāditaṃ tad
dūṣitam |" --- NBṬṬ 23.
54, 1. DhPr 6 --- "trividhaṃ kalpanājñānam
āśrayopaplavodbhavam |" PV 2, 288.
54, 26. pūrvam --- draṣṭavyaṃ
42.
55, 17. svakīyavacanākauśalam --- "nanv evam apy anarthakam
yato 'nyathā na vibhramahetur ataḥ sāmarthād āśubhramaṇaṃ labhate | satyam |
vyākhyātur ayam yatnaḥ syāt na śāstrakārasya | ato 'kauśalam eva śāstrakṛtaḥ
syāt |" --- TP 24.
56, 21. cakṣuḥ paśyati --- "cakṣuḥ paśyati
rūpāṇi sabhāgaṃ na tad āśritaṃ | vijñānaṃ dṛśyate rūpaṃ na kilāntaritaṃ yataḥ |"
--- AK 1, 43. TP 26; NBṬṬM 19.
57, 2 DhPr 9 --- "tasmād
indriyavijñānānantarapratyayodbhavaḥ | manonyam eva gṛhṇāti viṣayaṃ nāndhadṛk
tataḥ ||" PV 2, 243.
58, 5. ekakāryakāritvena ---
apratirodhaśaktikeṣu anādheyaviśeṣeṣu kṣaṇikeṣu pratyayeṣu parasparaṃ kaḥ
sahakārārthaḥ? na vai sarvatrāti śayotpādanaṃ sahakriyā | kā tarhi?
Ekārthakaraṇaṃ yad bahūnām api |" HB 58.
59, 20.yad anyena ---
"iti bruvatāvyākhyānam idaṃ --- indriyajñānena samanatarapratyajanitam ity anena
vākyenāndhabadhirādyabhāvadoṣaḥ paraihṛta ity api nirastam |" TP 27.
61,
1. gṛhītagrahaṇāt --- pūrvānubhūtagraheṇe mānasasyāpramāṇatā |
adṛṣṭagrahaṇendhāder api syād arthanam ||" --- PV 2, 239.
62, 16.
dvividha --- pañca bāhyā dvivijñeyāḥ |" --- AK 1, 48.
62, 29.
iha pūrvaiḥ --- tad astīti kuto 'dhigatam ityāśaṅkya vikalpodayād iti
sādhanam ācāryajñānagarbheṇoktam | apareṇedaṃ nīlādir iti pravarttakam
adhimuktilakṣaṇam | tad anyeṇāgamoktaṃ sambhāvyate --- ity uktaṃ tad eṣāṃ
pūrvapakṣasamādhir abhidhīyate ||" TP 27. "tad etad dharmottareṇa
āgamasiddhaṃ darśayatā ācāryajñānagarbhaprabhṛtīnāṃ mānasasidhaye yat pramāṇam
upanyastaṃ vikalpodayād iti tad bhaṅgyāvadhāraṇād eva dūṣitam |" NBṬṬ
30.
64, 2. DhPr 10. --- "aśakyasam ayo hy ātmā rāgādīnām ananyabhāk |
teṣām ataḥ svasaṃ vitir nābhijalpānuṣaṅgiṇī ||" PV 2, 249. "athātmarūpaṃ no
vetti pararūpasya vit katham?" PV 2, 444.
68, 5. nāsti ---
"sautrāntikasyālayavijñānābhāvo 'bhimata ity āha nāstīti |" --- TP
39.
68, 9. pramāṇavārttike --- PV 1, 34, 36,
122-287.
68, 3. vikalpa --- "na viklpānubaddhasyāsti sphuṭārthāv
abhāsitā ||" PV 2, 283.
70, 6. viṣaya --- mānaṃ dvividhaṃ viṣayad
vaividhyāt śakty aśaktitataḥ | arthakriyāyāṃ keśādinārtho 'narthādhimo ||
sadṛśāsadṛśatvāc ca viṣayāviṣayatvataḥ | śabdasyānyanimittānāṃ bhāve dhī
sadasattvataḥ || arthakriyāsarmarthaṃ yat tad atra paramārthasat | anyat
samvṛtisat proktaṃ te svasāmānyalakṣaṇe ||" PV 2, 1 --- 3; NBṬT
12-13.
71, 1. grāhyaḥ --- "bhinnakālaṃ kathaṃ grāhyam iti ced
grāhyatāṃ viduḥ | hetutvam eva yuktijñā jñānākārārpaṇakṣamam || kāryaṃ hy
anekahetutve 'py anukurvad udeti yat | tat tenāpy atra tadrūpaṃ gṛhītam iti
cocyate ||" PV 2, 247-248; "hetubhāvād ṛte nānyā grāhyatā nāma kācana | tatra
buddhir yadākārā tasyās tad grāhyam ucyate ||" PV 2, 224.
74, 2. NB 13
--- "yathoktaviparītaṃ yat tat svalakṣaṇam iṣyate |" --- PV 2, 51. "idaṃ ca
vaiparītyam --- anabhidheyatvam, tattvānyatvābhyāṃ vācyatvam,
asadarthapratyayāviśiṣṭapratibhāsaviṣayatvam, asādhāraṇatvam, asādhāraṇatvam,
saṅketasmaraṇānapekṣapratipattikatvam, anyarūpaviviktasvarūpratibhāsavattvaṃ,
arthakriyākṣamatvaṃ ca |" PVṬ 1, 51. "buddhir yatrārthasāmarthyād
anvayavyatirekiṇī | tasya svatantraṃ grahaṇamato 'nyad vastvatīndriyam ||" PV 2,
59.
74, 17. anyair ākhyātam --- "sarveṇa rūpeṇa vastuno
'bhāvo'sannidhānam iti --- anyavyākhyā apāstā |" "yat punar yogyadeśe
bhāvābhābhābhyām --- iti śāntabhadravyākhyānaṃ tad bhadrakam eva |" ---
TP 35.
75, 3. NB 14-15 --- "arthakriyāsamarthaṃ yat tad atra parārthasat
| anyat saṃvṛtisat proktaṃ te svasāmānyalakṣaṇe ||" --- PV 2, 3. "sa
pāramārthiko bhāvo ya evārthakriyākṣamaḥ ||" --- PV 3, 165 | "meyaṃ tv ekaṃ
svalakṣaṇam || tasmād arthakriyāsiddheḥ sadasattāvicāraṇāt | tasya
svapararūpābhyāṃ gater meyadvayaṃ matam ||" PV 2, 53-54.
77, 7. NB 16 ---
"sarvatra samrūpatvāt tadvyāvṛttisamārśrayāt || na tadastv abhidheyatvāt
sāphalyā akṣasaṃhateḥ |" --- PV 2, 10-11.
78, 20. nyāyavādī ---
"abhiprāyāvisaṃvādād api bhrānteḥ pramāṇatā | gatir apy anyathā dṛṣṭā pakṣaś
cāyaṃ kṛtottaraḥ || maṇipratīpaprabhayormaṇibuddhyābhidhāvatoḥ |
mithyājñānāviśeṣe 'pi viśeṣo 'rthakriyāṃ prati || yathā tathā 'yathārthatvepy
anumānatadābhayoḥ | arthakriyānurodhena pramāṇatvayavasthitam ||" --- PV 2,
56-58.
78, 21. `ity atrāpi' --- draṣṭavyaṃ DhPr 51, 1.
79, 2. NB
18 --- "pramāṇaphalayor abhedaṃ nirākurvato naiyāyikasya yuktyarthaṃ draṣṭavyā
--- " NM 70.
79, 11. `purastāt' --- draṣṭavyaṃ 17-18.
81,
2. NB 20 --- "viṣayākārabhedāc ca dhiyo 'dhigamabhedataḥ | bhāvād evāsya
tadbhāve svarūpasya svato gatiḥ ||" PV 1, 6. "tatrānubhavamātreṇa jñānasya
sadṛśātmanaḥ | bhāvyantenātmanā yena pratikarma vibhajyate || arthena
ghaṭayatyenāṃ na hi muktvārtharūpatām | anyaḥ svabhedāj jñānasya bhedako 'pi
kathañcana || tasmāt prameyādhigateḥ sādhanaṃ meyarūpatā | sādhane 'nyatra
tatkarma asambandho na prasidhyati || sā ca tasyātmabhūtaiva tena nārthāntaraṃ
phalam | dadhānaṃ tac ca tāmātmanyarthādhigamanātmanā ||" --- PV 2, 302, 305,
306, 307.
81, 8. NB 21 --- tasmād yato asya ātma-bhedo asya adhigatir ity
ayam | kriyāyāḥ karma-niyamaḥ siddhā sā tat-prasādhanā PV 3,
304.
82, 4. cakṣurādibhyaḥ --- sarvasāmānyahetutvād akṣāṇām asti
na īdṛśam | tadbhede api hy abhinnasya tasya idam iti tat kutaḥ || PV 3, 312.
sarvam eva hi vijñānaṃ viṣayebhyaḥ samudbhavat | tadanyasya api hetutve kathaṃ
syād viṣayaākṛtiḥ || yathā eva āhārakālaāder hetutve apatyajanmani |
pitros tad ekasya ākāraṃ dhatte na anyasya kasyacit || PV 3, 368-369.
82,
8. vyavasthāpy ---dhiyo aṃśayoḥ | tad-vyavasthā-āśrayatvena
sādhya-sādhana-saṃsthitiḥ ||PV 215 . kriyā-karaṇayor aikya-virodha iti ced asat
| dharma-bheda-abhyupagamād vastv-abhinnam iti iṣyate || || PV 218 .
87,
3. NB 1-3 "--- svaparārthavibhāgena tv anmānaṃ dvidhaṣyate | svārthaṃ trirūpato
liṅgādanam eyārthadarśanam ||" TS 1362.
89, 1. NB 3 --- "tasya
adṛṣṭa-ātma-rūpasya gater anyo artha-āśrayaḥ | tad-āśrayeṇa sambandhī yadi syād
gamakas tadā || gamaka-anuga-sāmānya-rūpeṇa eva tadā gatiḥ | tasmāt
sarvaḥ parokṣo artho viśeṣeṇa na gamyate || yā ca sambandhino dharmād gatir
dharmiṇi jāyate | sā anumānaṃ parokṣāṇām ekaṃ tena eva sādhanam ||" PV
60-62.
89, 13. nanu ca --- "nanv evaṃ pratyakṣasyāpi dvaividhyaṃ
kiṃ na kathyate? Ucyate | tad adhigatasya svalakṣaṇasya nirdeṣṭum aśakyatvāt ||"
TP 13.
89, 14. parārthaṃ pratyakṣam --- NV 11, 12.
90, 16.
spaṣṭayiṣyāmaḥ ---HBṬĀ 258-259.
90, 24. nanu --- "nanu kim
anayā kaṣṭakalpanayā pramāṇaṃ ca phalaṃ ca pramāṇaphale tayor vyavasthety evaṃ
vigrahaḥ kin na kriyate | udyate | phalaśabdasyālpāctratvāt pūrvanipātaḥ syāt |"
TP 14.
91, 7. NB 5 --- anvayo vyatireko vā sattvaṃ vā sādhyadharmiṇi |
tanniścayaphalair jñānaiḥ sidhyanti yadi sādhanam || PV 3, 290.
91, 24.
abādhitaviṣaytvādi --- naiyāyikasammataṃ hetoḥ pañcalakṣaṇānāṃ vivaraṇaṃ
--- NM 110 ādiśu draṣṭavyam |
92, 29. pradarśayiṣyāmaḥ ---
draṣṭavyam DhPr 193.
96, 6. NB 6 --- "pakṣo dharmī, avayave
samudāyopacārāt ||" HB 52,PVSV 12.
96, 30. nidedayiṣyate --- DhPr
142.
97, 1. atra --- "na tu yathoktaṃ śāntabhadreṇa --- `atra
sādhyasādhanacintāyām, ācāryīye vā darśanen dharmī naumeyaḥ' iti | yato 'tra
sādhyasādhanacintāyām dharmyanumeya iti na iñcanāryaṃ puṣṇāti | dvitīye 'pi
pakṣe na hi ācāryīye eva darśane dharmī anumeyo vyavasthitaḥ, yato 'nyatrāpi
darśane dharmyanumeyaḥ |" TP 53.
100, 3. NB 10-11 --- pakṣadharmas
tadaṃśena vyāpto hetus tridhā eva saḥ | avinābhāvaniyamād hetvābhāsās tato apare
|| PVSV 3, 1.HB 52. etal-lakṣaṇas tridhā eva so hetus triprakāra eva |
svabhāvaḥ, kāryam anupalabdhiś ca iti | HB 54. VN 3, PVSV 20.
100, 15.
saṃyogyādi --- saṃyogy-ādiṣu yeṣv asti pratibandho na tādṛśam | na te
hetava ity uktaṃ vyabhicārasya sambhavāt || PV 4, 203.
101, 2. NB 12. ---
dṛśyasya darśanābhāvakāraṇāsaṃbhave sati | bhāvasya anupalabdhasya bhāvābhāvaḥ
pratīyate || PV 3, 202-203. "abhāve ca upalabdhilakṣaṇaprāptasya anupalabdhir
ity" HB 54. upalabdhilakṣaṇaprāptasya anupalabdhir abhāvasya abhāvavyavahārasya
vā hetuḥ --- HB. 64.
101, 13. ekajñānasaṃsargi --- "yatra yasminn
upalabhyamāne niyamena yasyopalabdhiḥ sa tatsaṃsṛṣṭaḥ, ekajñānasaṃsargāt | tayoḥ
sator naikarūpaniyatā pratipattiḥ, asambhavāt |" HB 65.
101, 16.
parastāt --- draṣṭavyaṃ DhPr 119, 16.
102, 6 anupalambhaḥ ---
"uktam atra yathā paryudāsavṛttyā apekṣāto tadvivikto 'rthasytaj jñānaṃ vā
'bhāvo 'nupalabdhiś cocyata iti | na pratiṣedhamātram, tasya sādhanaasiddher
abhāvavyavahāraasiddhi prasaṅgāt |" HB 65.
103, 2. NB 13 --- "svabhāve
svanimitte vā dṛśye darśanahetuṣu | anyeṣu satsvadṛśye ca sattā vā tadvataḥ
katham ||" PV 2, 72.
103,15. īśvarasena --- svabhāve
svanimitte vā dṛśye darśanahetuṣu | anyeṣu satsvadṛśye ca sattā vā tadvataḥ
katham || HB 65.
103, 3. NB 15-17. --- "yataḥ kadācit siddhā asya
pratītir vastunaḥ kvacit | tad avaśyaṃ tato jātaṃ tat svabhāvo api vā bhavet ||
svanimittaṃ svabhāvaṃ vā vinā na arthasya sambhavaḥ | yac ca rūpaṃ tayor dṛṣṭaṃ
tad eva anyatra lakṣaṇam ||" PV 2,70-71."tatra
sādhana-dharma-bhāva-mātra-anvayini sādhya-dharme svabhāvo hetuḥ." --- HB 55.
"arthāntare gamye kāryaṃ hetuḥ" --- HB 63.
108, 3. pratiṣedhahetuḥ ---
"pratiṣedhas tu sarvatra sādhyate anupalambhataḥ | siddhiṃ pramāṇair vadatām
arthād eva viparyayāt" PV 3, 85; PVSV 22.
108, 12.
vādanyāyasya --- VN 65.
108, 17. kumārilas tu ---
pramāṇapañcakaṃ yatra vasturūpe na jāyate | vastusattāvabodhārthaṃ
tatrābhāvapramāṇatā || vastvasaṅkarasiddhiś ca tatprāmāṇyasamāśrayā | kṣīre
dadhyādi yan nāsti prāgabhāvaḥ sa ucyate || pratyakṣāder anutpattiḥ pramāṇābhāva
ucyate | sātmanaḥ pariṇāmo vā vijñānaṃ vākyavastuni || ŚV abhāva- 1, 2,
11.
108, 25. vipratipattāv api --- drṣṭavyaṃ
hetubinduṭīkāgataṃ hetubinduprakaraṇam, 63, 16.
109, 8. NB
19. --- "tasmāt svabhāvapratibandhād eva hetuḥ sādhyaṃ gamayati | sa ca
taddhāvalaṣaṇas tad utpattilakṣaṇo vā avinābhāvākhyaḥ |" PVSV 76.
110,
23. pūrveṣām --- "atra svabhāvasya pratibandha iti ṣaṣṭhīsamāsena
svabhāvahetoḥ saṅgrahaḥ | svabhāvae pratibandha iti naenāpi saptamīsamāsena
kāryahetor ity anyavyākhānam asaṅgatam ālocyāha kāraṇa ityādi |" TP
66.
111, 6. NB 21 --- "pakṣadharmas tadaṃśena vyāpto hetoḥ |" PV 2.
1.
113, 2. NB 22 --- "kāryakāraṇabhāvād vā svabhāvād vā niyāmakāt |
avinābhāvaniyamo 'darśanānn na darśanāt ||" PV 33, 30; 2, 70. "asya matasya
nirākaraṇārthaṃ" draṣṭavyāNBṬT 105 ca.
113, 6. pratijñārthaikadeśaḥ
--- PVSV, 348.
115, 8. nanu --- draṣṭavyā NM 117.
115,
24. ekasāmagryadhīnatā --- ekasāmagryadhīnasya rūpāder asato gatiḥ
|hetudharmānumānena dhūmendhanavikāravat || PV 3, 8.
115, 32
papīlikotsaraṇa --- "etena pipīlikotsaraṇamatsyodvarttanādinā varṣady
anumānam apy uktam |" PVSV 50.
116, 3. NB 24. --- "yā kācidbhāvaviṣayā
'numitir dvividhaiva sā || svasādhye kāryabhāvābhyām |" PV 3, 196,
197.
117, 2. NB 27. --- "śāstrādhikārāsaṃbaddhā bahavo arthā atīndriyāḥ |
aliṅgāś ca kathaṃ teṣām abhāvo anupalabdhitaḥ ||" PV 3, 198-199.
119, 5.
vyavahartavyaḥ --- tasmād anupalambho ayaṃ svayaṃ pratyakṣato gataḥ |
sva-mātra-vṛtter gamakas tad-abhāva-vyavasthiteḥ || PV 4, 274.
123, 4.
dṛśyānupalambhaḥ --- so 'nyabhāvaḥ pratyakṣalakṣaṇena anupalambhena
siddho mūḍha-pratipattāv abhāvavyavahāraṃ sādhayed ity sucarcitam eva |
--- HB 68.
124, 2. ekādaśaprakārā --- "seyam anupalabdhis
tridhā --- siddhe kāryakāraṇabhāve bhāvasya kāraṇasya anupalabdhir
vyāpyavyāpakabhāva-siddhau siddhābhāvasya vyāpakasya anupalabdhiḥ
svabhāvānupalabdhiś ca |" --- HB 68;viruddhakāryayoḥ siddhir asiddhir
hetubhāvayoḥ | dṛśyātmanor abhāvārthānupalabdhiś caturvidhā
|| --- PV 3, 3;20.7 iti iyaṃ trividhā apy uktānupalabdhir anekadhā
|
20.8 tat tadviruddhādyagatigatibhedaprayogataḥ || --- PV
3, 29.
124, 9. NB 39 --- PV 3, 202. svabhāvāsidhyā yathā nātra
dhūmo 'nupalabdher iti --- PVSV 40.
124, 24. ṣoḍaśaprakāreti ---
TBh 16.
125, 17. abhidhāsyate draṣṭagye NB 2, 42-43.
128,
6. iṣṭam --- iṣṭaṃ viruddhakārye api deśakālādyapekṣaṇam | anyathā
vyabhicāri syād bhasmā iva aśītasādhane || PV 3, 5.
129, 1. NB 33 ---
etena vyāpakasvabhāvāsiddhir uktā yathā nātra śiṃśapāvṛkṣābhāvāt || --- PVSV
40.
129, 10. NB 34 --- viruddhasya ca bhāvasya bhāve tadbhāvabādhanāt |
tadviruddhopalabdhau syād asattāyā viniścayaḥ || PV 3, 203-4, PVSV
39.
129, 15. dharmottarena --- draṣṭavyam DhPr 112, 3.
130,
3. NB 35 --- viruddhakāryasiddhyā hi yathā na śītasyparśo dhūmāt | --- PVSV
39.
131, 7. NB 36 --- sāpekṣāṇāṃ hi bhābānāṃ nāvaśyambhāvatekṣyate | ---
PV 3, 193.
135, 1. NB 38 --- etena vyāpakavirddhasiddhir uktā veditavyā
--- yathā --- nātra tuṣārasparśaḥ vahneḥ | PVSV 39.
135, 9. NB 39 ---
hetvasiddhyā yathā nātra dhūmo vahanyabhāvād iti | --- PVSV 40.
137, 1.
NB 40 --- nimittayor virodhe gamikā ca kāraṇānupalabdhiḥ yathā nāsya puṃso
romaharṣādiviśeṣāḥ, saṃnihitadahanaviśeṣatvāt | PVSV 41.
138, 24.
śāntabhadreṇa --- TP 57.
141, 5. NB 43 --- etena
tad-viruddha-artha-kārya-uktir upavarṇitā | prayogaḥ kevalaṃ bhinnaḥ sarvatra
artho na bhidyate || PV 2,90.
144, 4. NB 45 --- sarvatrāpi
abhāvasādhanyāmanupalabdheḥ dṛśyātmanāṃ teṣāṃ --- PVSV 40.
145, 22. `prāg
eva' draṣṭavyam S. 126, 1.
150, 2. NB 1 --- śaktasya sūcakaṃ hetuvaco
'śaktam api svayam || PV 4, 17.
151, 9. NB 3. --- dvividho hi
prayogaḥ sādharmyān eva vaidharmyān ca | yad anye anvayī vyatirekī ca ity āhuḥ |
nānayor anyatra prayogabhedād arthataḥ kaścid api bhedo | sādharmyeṇāpi prayoge
'rthād vaidharmyagatiḥ, asati tasmin sādhyatetvor anayābhāvāt | --- PVSV
358.
151, 17. abādhitatvādy api --- HBṬĀ 205.
152, 16. NB
6-7 ---tasmād anvaya-vyatirekayor yathā-lakṣaṇam eko api prayukto dvitīyam
ākṣipati iti nānayor arthataḥ kaścid bhedo 'nyatra prayogāt | --- HB
56.
153, 6. vakṣyamāṇena --- draṣṭavyam S. 159.
156, 6. NB
9. yathā xyat sat tat sarvaṃ kṣṇikam, yathā ghaṭādayaḥ | saṃś ca śabdaḥ | HB
55.
156, 21. vādayāya ---VN 21ff.
157, 6. NB 10. ---
kvacit svabhāvabhūtadarmaparigrahadvāreṇa yathā tatraivotpattiḥ --- PVSV
149.
158, 2,. NB 11. --- upādhibhedāpekṣo vā svabhāvaḥ kevalo athavā |
ucyate sādhyasiddhyarthaṃ nāśe kāryatvasattvavat || PV 3, 185-186.
159,
3. NB 12. --- svabhāvaniṣpattau apekṣita vyāpārabhāvo hi kṛtakaḥ | teneyaṃ
kṛtakaśrutiḥ svabhāvābhidhāyiny api paropādhim enam ākṣipati || PVSV
348.
159, 12. NB 13. --- etena pratyayabhedabheditvādayo vyākhyātāḥ |
PVSV 348.
160, 8. NB 15. --- sidhiḥ svabhāvo gamako vyāpakas tasya
niścitaḥ | siddhaḥ svabhāvaniyataḥ svanivṛttau nivartaakaḥ || PV 3, 191-2, PVSV
357.
161, 22. atra luptaṭīkāśśo tātparyanibandhanato jñeyaḥ | tad
yathā --- "amum evārthaṃ prathamam ityādinā viśadayati | tatreti
sāmānyena smṛtasyārthasya viśeṣe yojane sati | tathā ca satīti
sāmānyasmaraṇasya liṅgajñāne viśiṣṭasmaraṇasya ca naumānajñāne sati
avinābhāvitvajñānam eva praokṣārthapratipādakatvaṃ nāma uktyā sambhāvyata
ity āha | kiñ ca niścayasmaraṇajñāne śabdānām ekārthatā 'vaseyā
jñānopādhiliṅgadharmāpekṣayā liṅgadharmo jñānopādhir yasmād etaiḥ pratipādyanta
iti | teneti | yena kāraṇena sādhyāvinābhāvitvaniścayanam eva
pratipādakatvatvavyāpāraḥ tena hetunā | nā yatreti anyasmin
sādhyadharma ity uktam iti vārttikakṛtā mūlācāryeṇa vā niścitapadaṃ
kurvatā | yad vā evam uktaṃ bhavatīti śeṣaḥ | kasmād asmāropita eva dharmiṇo
bhede 'pi dharmayor bhedo na syāt --- ity āha --- sādhyeti | yasmān
niściyārūḍhe niśiṣṭavikalpajñānapratibhāsini rūpe sādhyasādhanayornānātvam |
yadi nāmaivaṃ syāt tathāpi samāropito bhedaḥ katham ity āha --- niścayā
rūḍhaṃ ceti | itarasmād itarasmāc ca vijātīyād
vyāvṛttir vyavacchedaḥ, tat kṛtena bhedena bhinnam iti |
atra itiḥ tasmādarthe | tasmād anyat sādhanaṃ tathā sādhyam
api | etad uktaṃ bhavati --- yadi kṛtakatvānityatvādīnāṃ tādātmyasambandho
neṣyate tadā taddhruvabhāvitvaṃ nāśasya na syāt dharmiṇo 'bhinnatve mitho 'py
abhinnatvaṃ dharmayoḥ | na ca dharmiṇaḥ sakāśād bheda ityādikam anyatra
pratipāditam iti neha pratanyate |" TP 101.
169, 3. NB 30. --- "na hi
atatsvabhāvasya bhāve ekāntenānyasya bhāvaḥ, tannivṛttau vā nivṛttiḥ | " HB
56.
172, 6. NB 34. --- "pakṣadharmasambandhavacanamātrasāmarthyād eva
pratijñārthasya pratīteḥ na pratijñāyāḥ prayoga upadarśitaḥ |" ityādi HB 55.
"tat pakṣa-vacanaṃ vaktur abhiprāya-nivedane | pramāṇaṃ saṃśaya-utpatteḥ tataḥ
sākṣān na sādhanam || sādhyasya eva abhidhānena pāraṃparyeṇa na apy alam |" PV
4, 16-17ab. | prakṣaprayogasamarthanārthaṃ draṣṭavyā NM 571.
172,
16. svayūthaiḥ --- "avaśyam eva na nirdiśya iti bhaṇatā na hy ayaṃ niyamo
yad avaśyaṃ pakṣo nirdiśyaḥ ity anyavyākhyopahasiteti yato 'smin vyākhyāne
pākṣitaḥ pakṣanirdeśo 'numata evga | sa cāyukta ity uktaṃ vakṣyati ca" TP
106.
178, 18. vādayāya --- VN 65.
176, 8. artha
--- "gamyārthatve 'pi sādhyokterasaṃmohāya lakṣaṇam |" --- PV 4,
28.
176, 10. vipratipattinirākaraṇa ---
"vipratipattinirākaraṇārtham iti bruvatā'nyavyākhyā --- `etac ca
niyatapadārthakathāyāṃ draṣṭavyam, prapañcakathāyāṃ tu pakṣanirddeśe 'pi na
kaśicd doṣaḥ' ity ādyapāstā |" TP 107.
176, 12. NB 39. ---
asiddhāsādhanārthoktavādyabhyupagamagrahaḥ | anukto api icchayā vyāptaḥ
sādhya ātmārthavan mataḥ || PV 4, 29.
178, 9. NB 44. --- ekasya dharmiṇaḥ
śāstre nānādharmasthitāv api | sādhyaḥ syād ātmanā eva iṣṭa ity upāttā
svayaṃśrutiḥ || PV 4, 44.
179, 4. vpratipattiḥ --- uktayoḥ
sādhanatvena no ced īpsita-vādataḥ | nyāya-prāptaṃ na sādhyatvaṃ vacanād
vinivartate || PV 4, 70.
179, 11. NB 45 --- viśeṣas tadvyapekṣātaḥ
kathito dharmadharmiṇoḥ | anuktāv api vāñchāyā bhavet prakaraṇād gatiḥ || PV 4,
39; 29.
182, 1. NB 48. --- aniṣiddhaḥ pramāṇābhyāṃ sa ca upagama iṣyate |
sandigdhe hetu-vacanād vyasto hetor anāśrayaḥ || PV 4, 91; anumānasya bhedena sā
bādhā uktā caturvidhā | tatra abhyupāyaḥ kārya-aṅgaṃ svabhāva-aṅgaṃ jagat
sthitiḥ || PV 4, 91; NP 2. "ye caite pakṣaviruddhatādāyaḥ pakṣadoṣā ye ca
vakṣyamāṇāḥ sādhanavikalatvādayo dṛṣṭāntadoṣās te vastushtityā sarve hetudoṣā
eva | prapañcamātraṃ tu pakṣadṛṣṭāntadoṣavarṇanam | ddṛṣṭāntaduṣṭatyayā ca hetor
eva lakṣaṇamanvayavyatirekayor anyatarad hīyata iti sarve ca te hetudoṣā eva ---
ata eva ca śāstre 'smin muninā tattvadarśinā | pakṣābhāsādayo noktā hetv ābhās
tu darśitāḥ |" NM 572.
183, 4. NB 59. --- artheṣv apratiṣiddhatvāt
puruṣa-icchā-anurodhinaḥ | iṣṭa-śabda-abhidheyatvasya āpto atra akṣata-vāg janaḥ
|| uktaḥ prasiddha-śabdena dharmas tad vyavahārajaḥ | pratyakṣa-ādim iti
māna-śruty-āropeṇa sūcitaḥ || PV 4, 109-110; candratāṃ śaśino anicchan kāṃ
pratītiṃ sa vāñchati | iti taṃ praty adṛṣṭāntaṃ tad-asādhāraṇaṃ matam || PV
120.
186, 6. anye --- anye tv iti śāntabhadrādayaḥ --- TP
111.
188, 16. sādhanābhāsaḥ --- NP 3.
197, 6. NB 69.
---vipakṣe adṛṣṭimātreṇa kāryasāmānyadarśanāt | hetujñānaṃ pramāṇābhaṃ vacanād
rāgitādivat || PV 3, 11.
198, 3. NB 71. --- na ca adarśanamātreṇa vipakṣe
avyabhicāritā |saṃbhāvyavyabhicāratvāt sthālītaṇḍulapākavat || yasya
adarśanamātreṇa vyatirekaḥ pradarśyate | tasya saṃśayahetutvāc śeṣavat tad
udāhṛtam || PV 3, 12-13.
198, 17. NB 73. --- "aparyantakāraṇasya bhavato
'nyabhāve 'bhāvād virodhagatiḥ |" --- PVSV 35.
202, 1. ye tv āhu ---
"atraivaṃ manyante śāntabhadrādayaḥ --- vātādiśītakṣaṇānāmasatāṃ
satāṃ vā virodhaḥ syāt | na tāvadasato 'nutpattikena saha virodhagatiḥ | .. nāpi
yeṣāṃ sattvaṃ teṣāṃ kṣaṇikatvenaiva nivṛtteḥ nirvatakābhāt | kiṃ cāyaṃ virodha
dviṣṭha iṣyate | sa kathaṃ ghaṭate | viruddhayor ekasmibn api kṣaṇe sahasthite
sasthāne vā 'viruddhataiva ghaṭapaṭayor iva syāt | ity avāstava evāyam ata evāha
virodhagatir iti virodhavyabahāra iti |" TP 118.
203, 7. NB 75. ---
"anyonyopalambhiparihāreṇa sthitilakṣāṇatā vā virodho nityānityavad |" PVSV
36.
207, 8. NB 76. --- ukty-ādeḥ sarvavit pretya-bhāva-ādi-pratiṣedha-vat
| atīndriyāṇām arthānāṃ virodhasya aprasiddhitaḥ || PV 2, 92.
209, 8. NB
78. "na hi calanacanādi rāgādikāryam, vaktukāmatā | saiva rāga it cet | iṣṭatvān
na kiṃcid bādhitaṃ | rāgaṃ hi nityasukhātmātmīyadarśanābhiniveṣākṣiptaṃ
sāsravadharmaviṣayaṃ āhuḥ | na evaṃ karuṇādayaḥ | anyāpi saṃbhavād --- iti
nivedayiṣyāmaḥ | yathā rakto bravīti tathā virakto api | evaṃ na vacanamātrāt na
api viśeṣāt pratipattiḥ | abhiprāyasya durbodhatvāt | vyavahārasaṃkareṇa
sarveṣāṃ vyabhicārāt | prayojanābhāve avacanam iti cet | na | parārthatvāt
vyavahārasya | na yukto vītarāgatvād iti cet | na | karuṇā api vṛtteḥ | saiva
karūṇā rāga iti cet | iṣṭam | aviparyāsasamudbhavād adoṣaḥ karuṇā
asaty apy ātmagrahe duḥkhaviśeṣadarśanamātreṇa abhyāsabalotpāditā | tathā hi |
maitryādayaḥ sattvadharmādyālambanā iṣyante | etāś ca
sajātīyābhyāsavṛttayo na rāgāpekṣiṇyaḥ | naivaṃ rāgādayaḥ, viparyāsābhāve
abhāvāt | kāruṇikasya niṣphala ārambho aviparyāsād iti
cet | na |
parārthasyaiva phalatvena iṣṭatvāt | sarvathā abhūtāsamāropān nirdoṣaḥ |
tadanyena vītarāgasya doṣavattvasādhane na kiṃcid aniṣṭam | vaktary ātmani
rāgādidarśanād --- anyatra tadanumāne hi atiprasaṅgaḥ | vyabhicārāt |
ananyānumāne ihāvyabhicāra iti ko niścayaḥ? PVSV 51.
211, 12. NB
86. "ananvayo 'pi dṛṣṭānte doṣas tasya yathoditam | ātmā paraścet so 'siddha iti
tatreṣṭaghātavat ||" PV 4, 32; "yathoditam ācāryavasubandhunā ---
parārthāś cakṣurādaya ity atra paraś ced ātmā vivakṣitaḥ so 'siddhau dṛṣṭānta
iti | tatrānvaye sati iṣṭavighātavat sādhanam, iṣṭātmārthatvaviparyayeṇānvayāt
tatsādhakatvāt |"PVṬ 4, 32.
214, 8. NB 95. ---ayam evaṃ na vā ity
anyadoṣānirdoṣatā api vā |durlabhatvāt pramāṇānāṃ durbodhā ity apare viduḥ || PV
3, 219.
214, 16. NB 97. --- "prāṇa-ādy-abhāvo nairātmya-vyāptī iti
vinivartane | ātmano vinivarteta prāṇa-ādir yadi tac ca na ||" PV 4,
208.
228, 8. pailukena --- "pailukeneti
vaiśeṣikeṇa kilāyaṃ pākaḥ pīlūnāṃ paramāṇūnām iti manyate ataḥ pīluka
uktaḥ |"
254, 2. NB 137-138 --- asādhanāṅgavacanam adoṣodbhāva naṃ dvayoḥ
| nigrahasthānam anyat tu na yuktam iti neṣyate || VN 2; NBṬT 492; NM 639; PM
671.